Osobitne ïakujeme Ministerstvu kultúry SR za finanènú podporu.

Transkript

1

2

3

4

5 Krajská asociácia rómskych iniciatív (KARI) so sídlom v Banskej Bystrici ïakuje vetkým autorom, ktorí svojimi literárnymi prácami pomohli k vytvoreniu tejto zbierky. Osobitne ïakujeme Ministerstvu kultúry SR za finanènú podporu. O Thaneskero jekhetaòipen pal o romane keripena (KARI) andrale Banská Bystrica kamel the pa¾ikerel savorenge save andre akadí keòva thode peskere poeticko lekhavibena. Kamas mejk te pa¾ikerel le nek erutòi slováèiko instituciake pal e kultúra vae lakro lovakero egítipen.

6

7 Èierne zvlnené vlasy, tmavá ple, tmavé oèi, nevysoká postava. To sú èasté znaky, ktorými sa vyznaèujú Rómovia. Nie je to vak len typický vonkají vzh¾ad, ktorý ¾udia z rodu Rómov dostali do vienka, ale tie charakteristické vnímania sveta a jeho vnútorné preívanie, nazývané duou. Darom pre Rómov je aj reè, ktorou vyjadrujú, èo sa v ich dui odohráva. Táto zbierka literárnych prác ponúka èitate¾ovi monos nazrie do rómskej due, h¾ada a nachádza veci, ktoré nie sú zvonka vidite¾né. Èierny vlas nemusí by symbolom temna a beznádeje. Je v òom múdros hláv rómskych predkov, jemnos citlivého srdca a ¾ahkos slobody. Príjemné èítanie! Kále bange bala, káli morèi /cipa/ kále jákha, cikno detos, avka dhikel avri o Rom. Nai vakeras èak pal oda sar o Rom dhikel avri avralúl, kampel the vakerel pal oda sar o Rom divel, leskeri vodi andre manuakeri luma. Romane vakeribnaha khelelel leskeri vodi. Savorenge tumenge so genena akala lavora andre kadi poeticko keòva, aj dhiken andre romaòi vodi, te rodel u the arakhel vareso so hi garudo andre late. Kálo bal namuinel the avel èak bibacht, naláèhipen, vaoda kaj hino kálo. Garuvkerel pes andre leste o goïaveripen amáre phure dadenge, ukariben jilestar thaj lovkipen divipnastar savo divas sako dives. ukár genipen!

8 Poetická múza ma vdy nekopne ako za èias mojej mladosti. V súèasnosti je to skôr potreba výpovede nepokojnej due, reakcie na rôzne situácie a hlavne krutá rómska realita, ktorá ma núti zobra do rúk pero a papier. Píem ivelne a spontánne. Znejte zvony na slávu, rómsky národ je dnes tu. Národ, èo vie sklada básne, písa pravdu o sebe, vie poveda, èo ho trápi, èo poteí i potresce. Znejte slová, ktoré hladia, sú balzamom na duu, znejte piesne, ktoré lieèia, ktoré vniknú do srdca. Naèúvajme slovám Rómov, ktorých srdcia èisté sú, otvoria nám svoju duu, dosia¾ skryté pocity, nech spoznáme nepoznané... Lebo vedzte, ak neviete, e aj Róm je iba èlovek, ktorý sníva o astí, e kradneme, oklameme, bývame aj èasto zlí? Odpustite. Sme len ¾udia, takí istí ako vy. Ktorý národ je len dobrý? Kto z nich nebol zlodejom? Koho vina neaí...? Nech prvý hodí kameòom.

9 Hangozinen harangi pro inepos, romano inepo, adaïive adaj hino. Inepos so danel te írinel èáèipe pal peste, so danel te phenel so les dhukevel, te soske loanel, ejndoò alava, save s¾an gule, so s¾an gule, so s¾an balzamo pro vodi. unïon gi¾ora so sasaren dukhado jílo. unkeras alava romengere so lengere jile úe hi. Phravna amenge pro vodi do akanak garudo gondolipen nek pindaras naprindardo... Romano nipo buakardo. Mer danen, te nadanen hot te rom èak pre manu le sunenca pali bach. Amen èoras, hohavas, s¾am bibach? Odmuken amenge s¾am èak manua ajse sar tumen. Savo nípo sa hi èak láèho? Ko lendar nas¾a èor? Kas e bina napharel...? Nek angluno èhidel bareha.

10 Kana avna bachtale, ola èhave romane? Kana musaj nadenala, i romòi èhajori? Andre lake kále áha phabola i jagori? Kana lakre kále vasta naastarena pharo bar? Kana lokro jiloro narezdala ande dar? Sar pharla le gádenca, le duvlenca, murenca. Kana novla ratóro, pro romano gadóro, kana buter nadarala, vao èhave, dadoro? Bud ideja dana pre kote bud páòi èu¾ola, the avka mík prada svito vao roma noula than, the avka mik vao roma nataarla odí kham. Gondolipen romale. So tumen mik uarel. Bud hi ase manua, so kamen te murdaren, le romen amen nakamen. Nas¾am roma goreder, nadaran ma te phenel, hot romano ratoro hi tumen andro jiloro, astaraha o vasta, zoraleder sar trasta, nek ma dhíken savore, savi zor hi le romen. Palez avla amen than, taarla o khamoro kham, ovena te bachtale o èhavore romane!!!

11

12 Zaeve¾ lístoèek v zmrznutej korune, ty, èo a vietor tam zabudol na strome. Zaeve¾ bielej tme túbièkám detièiek, ktoré sa zrkadlia i v oèiach ich mamièiek. Do noci padajú tri vloèky snehové. Snáï splní jedna z nich detièkám elanie. Tichá noc, svätá noc, Jeiko malièký, ku vám sa spínajú aj èierne ruèièky. Aj èierne oèièká chcú iari astíèkom, s tou svojou chcejúcou nesmelou duièkou. Navtívi ich tichá noc, Jeiko malièký, v prítmí ich dreveníc, naplò ich skromné sny. evelin patróro fadime upruno, tu so tut i balval bisterïa pro stromo la páròa ráake evelin o súne so èhavore romane nadanen te phenel. Lengere sunore odaja phiraven, lengere áhora o súne garuven. Andi rat peren má trin vloèki jivnne, ne kle èhavorenge anen palek súne. Tichi rat, sízni rat, Jeiko tiknóro ke tute vazdel pre te kálo vastóro. Te kale jakhora kamen bachtalibe ole pre rozdane darutne vódiha. Av kelende Tichi rat, Jeiko tiknóro an i bach ando katnine kheróra.

13 Za aèhen romale, nek phenen so kamav, o romano manu savoreske paal. Míro jilo rovel ratvale asvenca, kana tumen dhikav le nange èhavorenca. E balval baavel po purano pochtan, andro verda náne te tável ma sostar. E romani jagori phabol le veeha, e romani dajori rovel le gaveha. Mangel manuendar va pre èhave máro, romale tumáro divipen hino barek pháro. Khatar dana romale, save dan dromeha? Pro nebo phabone oda èercheòora, zenovel kali rat tumáre dromenca, dan te nadanen kaj le tikne èhavenca. Èore hin bokhale, ni bachori nane, so roden pro droma odá bara pháre? O tikne èhajora khosen o nakhora, lengere muora hi same asvora. E balval len ispidel, preren palo prore andro pro pharipe nane jon korkore. O il len rozderel, gadoro len sáno, ma dan ma romale duge dromenca. Orakhne tumenge than, madan le veenca, náne odoj e bach tni vai jag kata, ovela odoj búi va tumáre vasta. Oèhoven ma khere, odoj o maroro, va tumare èhave odoj o thanoro.

14 Mám 29 rokov, pracujem ako komunitný sociálny pracovník v Strarej Kremnièke. Som rómsky aktivista a zaujíma ma vetko, èo sa dotýka rómskej problematiky, ale aj rómskeho astia. Mojim cie¾om je prispie k tomu, aby bol svet lepí... Chce ma a ja unikám skry sa do zápalkovej katu¾ky. Chce ma a ja cítim rezonanciu tvojich slov. Chce ma, hoci cez stenu vidno moje èierne skutky. Chce ma a ja rozmý¾am, èi budem úplne len tvoj Kames man u me denaav te garuvel andre vab¾ikengri katu¾ka. Kames man u me unav e rezonancija tire lavengri. Kames ma, the te prekal e fala pes dikhel o ka¾ipen so kerav. Kames man u me gindinav, te avav savoro èa tiro.

15 Zaèína sa to letmým bozkom. Skúmam zákutia skryté. Vznáam sa medzi nebom a zemou pochybností. Si nevinná ako èíre sklo. Opantá ma vývarom slov a vínnym sektom. Vnikám do teba raz pomaly, inokedy rýchlo a surovo. Zalieva semeno poznania... Zarodí ako jabloò, keï má svoje dni. Deflorujem a vdy a znova pri milovaní. epká mi svoje meno bez priezviska: Volám sa Pravda... hovorí. Oh, vezmi si ma. Pokúam sa na teba zabudnú len slimaèím tempom. Tvoje telo spolu s tieòom si vzal dávno niekto iný. Moje oèi a hladia... Zabudni, povie tichým eptom. Smútok, ia¾, rozchod, plaè, spomienky... Kto z nás je vinný?

16 Jekhto hino lokho èumid. Rodav andro garude thana. Uròav makar o òebos u e phuv bi dang¾i. Sal ui sar uo caklos. Maares man zuminaha lavendar u mo¾aha sektos. Dav andre tute jekhvar lokhes, jekhvar sigo the zorales. Èhores paòi pro daòibnaskro divoro... Des divipen sar e phaba¾in, kana tute hin tire ïivesa. Deflorinav tut sakovar u palpale kana pes kamas. Phenes mange èa tiro jekhto nav bi o dujto: Vièhinen man o Èaèipen... phenes. Oh, le man. Zumavav te bisterel pre tute èa na sig sar o ¾imakos. Tiro tetos tira uèh¾inaha jekhetane peske imar vareko aver i¾as. Mire jakha tut èalaven... Bister, phenes lokhe hangoha. O pharipen, dukh, mukhiben, roviben, o leperibena... Ko amendar hino doalo?

17 Po kávovom opojení, milovanie sa so sprchou. Nepotrebné mylienky do koa a umývanie tela zo vèerajieho dòa. Nepobozkaný, nepomilovaný, úplne vysuený. Dnes sa o niekoho opriem, nech cítia váhu mojich argumentov. Pozriem sa do atníka pretvárok... Dnes vymením slunos za slang ulice a zajtra za vrivlezetctvo. Inpiratívne vnikám poh¾adom a úsmev kúpený v akcii, darujem éfovi. Maardo kavejaha, pa¾is Kamiben tel o paòi, so èu¾ol. O na kample gindipena andre mel u te morel o tetos pal o idutno ïives. O na èumidlo, na kamlo, sa avri uardo. Adaïives pes pre varekaste thovava, hoj te unen o pharipen mire argumentegro. Dikhava andro ifoneris le chochade mujenca... Adaïives paruvava paiv va o slang u¾icatar u tajsa va o andrebulispidipen. Inpirativnones phusavav le jakhenca u o asaben, cindo andre akcija, dava le efoske.

18 Vietor, èo silnie a nedá sa spúta, je ako poh¾adom zasiate semeno váne. Z hrude vyrastie ten môj mohutný strom, pred daïom såz konáre nado mòa stiahne. Oberiem z nich, na zahryznutie, spomienky, ktoré sa milujú so zmyslami. Vychutnávam si jablko poznania, predtým ten pocit skrytý, neznámy. Ako kvások do cesta zamieaný, budem kadým dòom odkrajova z túby. Na rozpálenej hrudi upeèená, v prievane vetraná, èo kadého ¾úbi. E balvaj, so zora¾ol u nai la andre te phandel, hiòi sar le dikhibnaha andre phuv thodo kamibnaskro div. Andal e ko¾in avri barola oda miro baro kat, anglo o briind apsa le katenca man arakhela. Kidava lendar, te danderel, o leperibena, so pen kamen le uòibnenca. Laèhi hiòi e prindaripnaskri phabaj, angomis o uòiben garudo, na prindardo. Sar o kvas andro chumer thodo, sako jekh ïiveseha èhinava le kamibnastar. Pre keraïi ko¾in peki, andro cugos prekal phurd¾i, so sakones kamel.

19 Do tmy vkroèím nahý a bosý. Strom túby vyrastie zo srdca. Nezrodila sa z èistej rosy. Tmavý tieò jej zo srdca vytàèa. Ako slepec na prechode, èo ide za hlasom sirény,.na druhú stranu, ia¾, nedôjde. Sen o láske, túbe, vysnený. V srdci sa rodia aké slzy, zlievajú sa v koryte oka. Sklamaním kadý prejs raz musí. Pravá láska si na nás poèká. Andro ititno utarava nango u phindrango. O kat kamibnaskro avri barola andal o jilo. Na u¾i¾as andal o uo tosaraskro paòi. E ka¾i uèha¾in lake andal o jilo dikhel. Sar o koro makar o drom, so dal pal o sirenakro hangos....pre aver sera, pro pharipen, na avela. O suno pal o kamiben, mangipen, so ge¾as suno. Andro jilo u¾on o phare apsa, èu¾on jekhetane andre balaòi le jakhengri. Chochavibnaha jekhvar sako musaj prekal te dal. O èaèo kamiben pre amende uarel.

20 Mám 38 rokov, som matka dvoch detí. Venujem sa podnikaniu. Moje motto: Znovu som preila straný deò. Ja u navdy odídem. Ty poruil si moje práva, veï enám sa to èasto stáva. Nech prvá som a za mnou pôjdu ïalie. Nech prídu na stretnutie k Bae. A nebudú sa viacej bá, tam bude niekto o nich stá. Preèo sa na druhých usmieva a na mòa zuby cerí. Veï na zaèiatku si vravel, e som tvoj ivot celý. Pred oltárom si stál, úsmevom iarila tvoja tvár a vernú lásku po smr s¾uboval. Na krí sme kládli svoje ruky, tým som speèatila svoje muky. Miesto bozku na moju tvár, vsadil si nieko¾ko rán. Hoci u tiekli potoky krvi, ja znovu vchádzam do chrámu. K Bohu spínam svoje ruky a prosím ho o ochranu.

21 Pal pale di¾om dungálo ïives. Me dava vareka u imár na avava pal pale. Tu pahgerïal míre èáèipena, danas kaj le duvlenge pes akadá aèhel. The avav me angluòi u pal mande avena aver duv¾a. unen, èhajale aven pro vakeriben ke Baa u paj imár nadarana odoj ke late kamel sako te èhivel lava pal akajse romòa rakinen peske táte lavora thaj divipnaskere dikhiòibena save len zoralen. Soske pre avrende asaviben thoves u pre mande èak o danda keres, peskeri cho¾i sikaves. Pro eriben vakerehas kaj som tíro salo divipen. Prejkalo oltáris aèehas ukaribeneha khelelas tíro muj u báro kamiben peskre vutenca mange solacharïal Amáre vasta pro kerestos rakinahas odá ideos zoraldia míro kinepos. Na èumidipena chunïom èak báre tíre vastestar dukhavibena. Rateskeri járka imár èujolas me pále imar o pindro andro úo than thovavas Ko gulo Del míre vasta hazdav va leskero láèhiben pes imatkozinav.

22 V rukách drím starý album. Tam leal dlho v polici. Zapadal tam dlho prachom, spomienky bolia pri srdci. Obraciam list po liste a lovím vetko v mysli. Pred oèami mám teba len, slzy mi teèú po líci. Pozerám fotku po fotke. Cez slzy ani nevidím. Sedela si pri mne v zásterke, sama sebe závidím. Obe sme tam usmiate a spokojné sme ve¾mi. Drali sme sa ruka v ruke. Starká, chýba mi, ve¾mi. Obèas sa mi krásne zdá, e stojí za mnou usmiata. Obraciam sa s radosou, srdce mi plaèe úzkosou.

23 Andro vasta chudav phúri keòva andre savi thode hine kípoci. Odoj palonas bud vrama uèharde prachoa numa o gindiòipena pro oda so sas báres dhukan pao jilo. Visarav li¾ palo o li¾ u godaha rodkerav savoro so sas odi vrama. Prejkalo jakha mange aèhes èak tu, o apsa èhamaha èujon Dikhav kípos pal kípos, bio apsa pre lende mites nadhikhav. Beelas pa mande andre leketa. Korkori peske sar ukáres, Sar ukáre mange hi pro jilo. So duj sam odoj u asas. U divipnastar lovkeder hi amnege. Chudahas pes vastendar...phuri daj, un.. Hi mange pala tute bud, bud phares.. Varekana pes mage dhikel avka, kaj tu aèhes pa mande u pro muj tuke khelel o asaviben. Khelav bachta¾ipeneha, o jilo rovkerel rovkeribnaha.

24 Svieti slnko jagavé. Jeho lúèe krásne hrejú. Hrejú deti bláznivé, veselo sa tomu smejú. Lúèe slnka jagavé, tie behajú po tráve. Rosièka im nôky zmáèa, diea skáèe ako vtáèa. Perel kahmestar khamoro labardoro. Leskere khamoreskere vastora ukáres taaren. Taaren le èhavoren, asangutnes leske asan. Khamoreskere vastora labardore, jojn denaen pal e èárori. Tosáraskere absenca lenge thovkeren o èangóra, o èahovoro chuïkerel peske sar oda èirikloro.

25 Nebudem u viacej takto i. Nechcem sa necha bi. A v strachu umiera, èo bude dia sa, keï vojde tyran a bude znovu udiera. Moje deti v kúte krèia sa a mne do oèí slzy tlaèia sa. V tme tam tíko plaèú a otèená modlia sa... Cítim úder a padám k zemi. Ïalí a ïalí... Ja krièím: Boe, odpus mu, bo nevie, èo èiní. V potoku krvi kúpem sa a Báthorièka závidela by mi. A odís chystám sa... Zo zeme vstávam celá ubolená, no ako víaz cítim sa. Ostanem k¾aèa na kolenách a opä k Bohu modlím sa. Boe môj drahý, daj mi silu. Opusti musím tento dom. Chcem opä cíti lúèe slnka a vidie deti s úsmevom.

26 Buteder imár a kavka nadivava. The márel pes namukava. Andro daraòipen te merel, so pes pále kerela Andro kher o bibachtalo rom pále avela, le vastenca márela. Míre cikne èhavore vièinen, the rovkeren Andre míre jakhora o apsa khelkeren, jojn odoj andro kalipen rovkeren, ko Devloro pes imátkozinen... Dhukal man máripen sar perav pre phuv Pal pale, pal pale ratvalo si míro muj Me vièinav, Devla odmuk leske, vaoda kaj nadanel so kerel. Andre ratva¾i járka lanïuvav, e Báthorièka mange aj kerel báro hamiágos no me danav, kaj kadarik denaav. U¾av upre pale phuv, savoro man dhukal. No danav kej òerináv pre leste avri me.. Aèhavav pro khoèa u pal pale le gule Devles jilestar mangav. Devloro míro guloro, de man zoralipen baroro. Me muinav andralo kada kher te oddal pro áver dromoro kamav the dhikel jagalipen palo khamoro, u the dhikel asaviben èhaverengero.

27

28 Narodil som sa v roku 1968, v dobe revoluèných nálad. V 1986 som ukonèil Gymnázium v Levoèi. Potom som odiiel tudova do Vykova na Morave, kde som strávil 4 nádherné roky. Keïe mojim snom bolo pokraèova v túdiu, prihlásil som sa na Fakultu sociálnych vecí UKF a absolvoval druhú vysokú kolu. Teraz pracujem na ÚSV SR a zaoberám sa sociálnou prácou.... ete som nevidel, ani nepoèul, aby diea keï sa narodí, a èi je to rómske, ruské, èínske a èi èernoské, u vedelo píska alebo spieva... ak je zdravé pri tom narodení, vdy najprv zaplaèe... To je tá rovnos a spravodlivos a dikcia kategórie ¾udskej slobody. Svetlo tíko padá na tvoje vlasy, dotýka sa tvojich pier nene ti hladí oèi. Pocitom dýcha ticho z tvojich rúk, zmoknutý daïom leím pri tvojich nohách, rozplaèem úsmev v tvojich vlasoch, jemne, aby si nezbadala vak, roztrhnem si srdce vo dvoje a slzy vtlaèím do hrude a pukne mi dua a zmení sa v drobné bozky. Nimi a obnaím rukami mojimi, obleèiem a dotykmi a prstami, vysajem celú tvoju boles, èas zmením v nekoneèno. Slnko premôem a jeho teplom slzy tvoje vysuím, ale pomalinky, tíko... vánkom pobozkám tvoje oèi, vdýchnem tvoje srdce do mojich oèí...

29 napijem sa ich, a znova sa rozplaèem, no rieku slaného potoku, z môjho poh¾adu zastavi neviem... Vlak skrotím poh¾adom, vlkovi prikáem sadnú a smrti sa vysmejem, Boha nepremôem!!! Ani seba... Oblaky premením v pú, vetru rozkáem stra sa! ¼udí zmením na kvety, lásku neporazím. Kameò rozdrvím päsou vihom, Slobodu neznièím... Plaèem a celý svet rozbijem, polámem duu svoju na prázdno, zmysel nahradím konèekmi prstov, hudbou,... O vudut lovke hangoa perel pre tíre bala, chudel pes tíre vutendar. ukáres tuke chudel o jakkhora. Lovkes phurdel andrale tíre vasta cindo briindestar, pa¾uvav pa tíre èanga rozrovav tíro asaviben andre tíre bala. Polokes, kaj tu te nadanes, èhinav tíro jilo pro duj u apsa ispidav andro detos, javka zoráles kaj mange te phaïol e vodi, u aèela latar èa ciknore èumidipena. Lenca tut urava, vastenca míre tut urava u angutenca lava sali tíri duk. E vrama previsarav andro naaïipen. Zoraleder som sar o kham, u leha táipnaha tíre apsa za aèavav

30 numa polokes, balvajoraha èumidav tíre jákhora, phurdav andre mande tíro jiloro andre míre jákha... Andrala lende pijav...u pal pale rovkerav nadnav te za aèhavel lonïi járka míre absendar. O vonatos zaaèavav, èak dikhibnaha pre leste. Le ruveske phenav be u le meribnaske pes asavav andro muj Le Devlores nai phagav, numa òi pes korkores O zejgos visarav pre bári púi balvajake vièinav na¾u! Manuen visarav pro virági Numa pro kamiben som ciknoro chulaj Biphand¾ipen nai murdarav... rovav u sali luma phagerav phagera e vódi peskeri pro nalipen o chudlipen peskere angutenca andro baaviben prethovav.

31 Zjedol som slnko a stvoril lásku, nama¾oval sedmokrásku. Mesiac odvrhol som a znièil Osvienèim. Krutos vyòal z hrude, vyrval holými rukami, a pochoval do tieòa povetria, nech sa rozplynie do prázdna èasu mimo nás. Èloveèe, len aby si il, aby si pochopil, e zem je pre teba, nie pre démonov, ktorých som skántril mylienkou, uzdravil a posvätil. Vetci zdvihnite èae a radujte sa, milujte sa. Nadiiel èas lásky, s prstami na srdci prisahám, e navdy. Nu a teraz plaèem mokrý od astia... Chá¾om o kham u kerïom o kamiben Rajzojinïom nek ukareder romòi. Èhoneske phenïom da adárik Rozmárïom o Osvienèim. O naláèhiben, bibacht èhinïom avri andralo detos lange vastenca. Akadá kerïom u párunïom les andro naaïipen, kaj pes te na¾on andro naado than andre vrama savi naprindras Manueha, èa va o dá kaj te dives, kaj te danes kaj akadi phuv hi prejkal tute na prejkalo múle bosoráka saven murdarïom èak zoraha míre gindurenca. Sasarïom avri u devlikane lava pre tumende rakinïom. Hazden savore o findi, aven ¾oale, kamavkeren pes, avi¾as e vrama pal o kamiben le angutenca pro jilo, solacharav tumenge, kaj imár èi ko ágor. U akana rovav cindo som absendar loaïipenestar.

32 Som úplne nahý, len pokoka a niè... Vlastne mám ete okuliare èierne, na oèiach. Bohovia...! Kto sú tí bohovia, kde sú? Zomrel som bez choroby, mladý, hlúpy, len tak, z nenávisti, odporu, bez vôle odpusti zloèin nevedomým. Tak hlúpo zomrie?! Hm... Niekto mi roztrhal duu, a ja som to zvalil na Boha, niè som nepoznal, ale ve¾a myslel si o sebe. Súdil som ¾udí, ale nechápal. Myslel som, e ja môem nepozna, len kára. Hm... Pokoru zavesil na klinec, stratil som aj nehu, súd o sebe samom!

33 Sem salo lango, èak e cipa u khanèi áver bisterïom hi man mejk dikhiniskere kále pro jákha Devlóra...! Ko hine ola Devlóra, kaj hi ne? Mú¾om bi jo nasva¾ipen, terno, dilino, èa avka andrale cho¾i andralo dungalipen, bi¾o èáèipen te odmuk¾lel phujipen savo nadande kaj les kerïa Avka dilines te merel?! Vareko mange rozèhinïa e vodi u me phenïom pro Deil oda idejos khanèi naprindaras But pal peste peske gindinelas keras kriso pro manua no na acha¾uvas. Gindinás kaj me namuinav te prindarel èak te vakerel goïaveribena. Hm... E paiv thoïom pro karfin, naaïom te o záaèhiben, dikhiben pala peste!

34 Narodil som sa a väèinu svojho ivota preil v Banskej Bystrici. ivil som sa ako èaník a sezónnych zárobkov v tatranských hoteloch a úsmevných záitkov spojených s prácou a kolektívom som sa nevedel nabai. S odstupom èasu si uvedomujem, e práve toto obdobie sa stalo mojou studienkou najkrajích ale i najsmutnejích spomienok na mlados. Nikdy som si nepomyslel, e zaènem o svojich záitkoch a skúsenostiach nielen rozpráva, ale i písa. Moja smr a znovuzrodenie Písal sa rok 1968 a mne náramne pristala uniforma èerstvo vyuèeného èaníka. Plat nebol ve¾ký, no túto skutoènos vyváilo nespoèetné mnostvo tringeltov a pozornos ien, ktorá bola akoby druhou pracovnou náplòou v mojej profesii.,,dvadsa korún pädesiat! Oznámil som úèet za obed krásnej usmievajúcej sa sleène, ktorá ma ila zhltnú svojimi oèami. Tento flirt si vimla aj miestna kuchárka Olina, ktorá po mne pokukovala od prvého dòa v mojej práci.,,ak sa neposnaí, vyfúkne ti feáka iná, poradila kuchárke jej pomocníèka. Olinka sa len ibalsky usmiala a v duchu zaumienila, e nový feák bude aj tak len jej. Vtom momente som sa pozrel na kuchárku a hoci som nevedel èíta mylienky, jej poh¾ad a výraz jej tváre bola ako otvorená kniha, ktorá mi prezradila úmysel za¾úbenej eny. No vtedy som ete netuil ako to zamiea karty v mojom ivote. A aj tak bolo. Priatelia, alkohol, cigarety a pekná kuchárka boli kadodennou súèasou môjho ivota. Olina iarlila na moje pitie mojej ob¾úbenej znaèky koòaku, no tolerovala to pre moju ob¾úbenos.

35 Neskôr jej toleranciu upevòovali nai dvaja synovia. O pár rokov prila nená revolúcia a ja som dostal krídla. Sloboda bola tu a ja som si ju vysvet¾oval po svojom. Nepripravený na demokraciu som si myslel, e vetko je dovolené a ja mám právo na zakázané ovocie.,,ena moja, zaènem podnika a otvorím si bistro na prvom poschodí náho domu! Radostne som oznámil môj nápad Olinke, ktorá nebola príli nadená.,,radej by si si mal h¾ada inú prácu a nie pekulova! Odvetila moja ena, ktorej som oponoval pokojným, no pevným hlasom:,,ja pre cudzieho robi nechcem, radej budem robi pre nás! A aj tak bolo, zaèalo sa nám dari a v mojej rodine vládla harmónia. No neskôr sa mi potvrdila pravdivos príslovia: Daj hlúpemu slobodu a prvé, èo urobí je hlúpos! Teplo rodinného krbu vystriedali hracie automaty a dúky alkoholu, ktoré tiekli akoby potokom v mojej partii.,,janèi, zober ete jednu rundu! Ozval sa prepitý hlas môjho alkoholom vytípaného kamaráta.,,jasné! Odvetil som a spokojne som zdvihol ruku so zvolaním:,,ete jedno kolo!,,toto je ten najlepí chlap! Vyhàklo z hrdla môjho kamaráta, ktorý mal výraz novorodenca, keï dostane svoju dávku materského mlieka. Vtedy som nevycítil, e patrí k mojim faloným priate¾om, ktorí zabúdajú na svojho druha v èasoch tiesne. Cingot pohárov preruil zvuk môjho mobilu, na ktorý volala moja ena.,,kedy príde u domov? Opýtala sa ma netrpezlivým hlasom.,,o chví¾u prídem. Neboj sa, olinka! Upokojoval som ju podnapitým prízvukom.,,ak nepríde hneï teraz, tak si pobalím veci a odchádzam aj s naimi synmi! Odsekla a zloila telefón. No ja som si nenechal pokazi

36 chu naèatej noci a pokraèoval som v oslave. Domov som sa vrátil a v ranných hodinách. Ocitol som sa v prázdnej izbe bez mojej milovanej rodiny. Túto prázdnotu preruoval tikot nástenných hodín, ktorý dopåòal tok mojich mylienok. Tento smäd po rodine som uhasil len f¾aou vína, ktorú som mal odloenú na výnimoèné príleitosti. Zrazu som sa nemohol nadýchnu a videl som pred oèami len hustú hmlu. Posledné, na èo si pamätám predtým ako som odpadol, boli vystraené otázky mojej sestry z opaèného konca telefónnej linky. Na druhý deò som otvoril oèi a prvú tvár, ktorú som videl, bola tvár mojej sestry. Drala ma za ruku a uteovala ma slovami:,,janko, neboj sa! Tvoja rodina ti pomôe! Tieto slová ma upokojovali, aj keï som si uvedomoval, e som práve uiel hrobárovi z lopaty. Prijal som pomoc rodiny a nastúpil som na protialkoholické lieèenie.,,vítajte u nás! Privítala ma úprimnými slovami véduca lieèebne a posadila ma na stolièku medzi ostatných pacientov.,,som Fero a som alkoholik! Zdvihol sa obrovský mu zo stolièky s priznaním svojho problému. V duchu som si uvedomil, e nie som sám a napodobnil som jeho príklad.,,som Janko a som alkoholik. Dopovedal som a ostatnými mi zatlieskali, pretoe priznanie slabosti je prvým krokom k vylieèeniu. Odvtedy prelo pár rokov a ja som sa znovu narodil. Vïaka Bohu a mojej rodine, ktorú mi daroval.

37 Irinel pes ber jekh ezeros ejòael ovárdeoschto u mange ukáres perelas pro detos míri uniformica, uravipen savo hi le èaòíken. Nazarodas andre akadí búi bud love, no danas kaj savo avá goïaver ajsi love peske aj zarodá u ola duvla save phirenas andre odi retavrácia, te vakerel lenca, the te kerel vareso áver lenca, sas míri dujto búi. Bi koruni penda! phenïom ukára raklike va o dílos u joj man cha¾as peskre ukár jákhenca. Akadá dikh¾a te e romòi /gádi/ savi akadaj távelas o chábena u vièinelas pes Olinka. Joj pre mande asanïa u korkori peske phenïa avka, èi avka akadá ukár èhavo avela èak míro. Akada ideos dikh¾om pre late, nadanas the genel so pes lake kerel andro éro, lakero dikihiòiben, the o muj sas sar phundraïi keòva, savi vakerelas pal o dá, kaj pes andre mande zakam¾a. Akadí vrama mejk nadanïom sar joj mange zakhelela andro míro divipen. Sar pes thaj aèhi¾a: Baráti, mol, thuvale, ukár romòa sas savoro oda so divás ïives ïivesestar. E Olinka kerelas biláèhipen pro oda kaj peske rado pijas teharïi míre jileske nek feder u nek páeder, no danelas kaj man te the pijas o manua rado kamenas u danelas the odá kaj danav te zarodel ukár lóve. U pal akada savoro kerïa mek feder andre lakere jákha odá kaj amenge úline duj èhavore murora. Palo aver bera avi¾a áver ideos, e revolúcia u me laha chud¾om sáròa. Biphandlipen sas akadaj u me mange gindinás kaj divipen si lovko. Nadanás oda ideos so si e demokracia, danas èak odá, kaj savoro aj kerav odá so di akana nai keravas. Romòije míri, kera peske búi me korkoro, phundrava mange krèmica, pro erenjo garádièi andro

38 amáro kheroro. Phenïom akadá míra Olinkake, joj nakamelas andre akadá te dal, daralas. Feder avela the peske daha te rodel varesavi búi, phenïa. Me lake pro odá: Me nakerava bui varekaske kaj jov pes te ikerel ukáres u some? Feder avela the kera love va amári familia.. The avka pes aèi¾a, mites zarodas lovore, u khere andre familija sas savoro ukár sar kampel kaj the avel khere. Pal ideos pes mange sikaïa jekh báro èáèipen. De le dilineske bi bhanglipen, u so kerela erejno, avela diliòipen. Táipen, thaj ukariben amáre familijake pes èerinde andro automati, pro báro pi¾ipen míre barátenca andre krèmica. Janku un, le mek jekh tamprlikos! Vièinelas máto hangos. Mito, vièinas me pal pále leske. Akadá si nek feder mur! Vièinïa míro barátos peskere prepi¾o hangoha, dhikelas leske pro muj avka sar kana o ciknoro èhavoro chudel peskero thudoro. Nadanas me dilino oda ideos kaj jov náne míro èáèutno barátos, kaj va leste si èak jekh nek bareder barátkiòa, e taharïi. Sar peske avka pijav, unav te harangozinel míro mobilos, vièinelas mange míri romòi. Kana aveha khere? Phuè¾a mandar naukár hangoa. Imár avava, nadara, Olinko! Phenïom lake pále míre máte hangoa.. The na aveha imár akana, lav amáre èhavoren u das khatar tute, nakamav tuha imár te divel, unes! Dovakerïa. So kerïom me, khanèi, e rái sas dugi u pre astala sas bud teharïi thaj mo¾ori. Khere av¾om ko tosáripen. Av¾om khere andro èúèe cimri bi míri fami¾ija. Akadá èáèipen èa rozmárkerelas e ovra pre fala, tik, tak, tik, tak..., save khelenas míre gindurenca..., sas mange bud pháres, vaoda akadá pháripen pale èak zapi¾om cakleha savo peske garuvkeras pro odá, kana pes aèela vareso but báro. Khanèi nadanav èak oda, kaj odpe¾om pre phuv u pa¾

39 phuèibena míra pheòatar andralo telefonos. Pro dujto ïives phundraïom o jákha, u so dikh¾om erejno sas muj míra pheòakero, savi man chudelas vastestar u vakerelas mange pro jilo. Janku, nadara! Tíri fami¾ija tuke egitinela! Akala lakere lava mange kerde ukáres pre vodi, the vaoda kaj danas kaj aj mu¾om. Lijom peske va peskero o egidipen míra familijake u ge¾om pes sasarel andre pitá¾a kaj phiren ola nasvale so bud pijen. ukár ïives tumenge mangav, phenïa mange e gádi andro vudar kana míre pindre thode andre pitála andro vudar. U pal peske belom pro sejkos kaj beenas áver nasvale palo o pi¾ilipen. Vièinav pes Feros u bud pi¾av! Ahèi¾a upre sejkostar báro mur Danïom kaj nasom korkoro kajso nasvalo, uilom teme u phenïom: Vièinav pes Jankus u the me bud pi¾av. Dovakerïom akala lava u savore mange tapinenas, vaoda kaj akadá hi ereno so o nasvalo savo bud pijel peske musaj te thovel andro éro u te danel o leha pes te márel. Pregejla varesave beróra, u me pal pale pes ú¾ilom pre akadi phuvori. Èak vaodá kaj pae mande aèhelas o baro gulo Del the míri láèhi familija savi mange joj diòa.

40 Som absolventkou fakulty humanitných a prírodných vied v Banskej Bystrici, odbor slovenský jazyk a literatúra. Poézii sa venujem u od základnej koly. Je pre mòa sebavyjadrením, priestorom, kde môem zloi svoje unavené mylienky. Vo¾ný èas trávim so svojím manelom, ktorý je pre mòa zároveò cenným a doposia¾ jediným èitate¾om mojich verov. Pochádzam z Ve¾kého Krtía a momentálne ijem a pracujem v okolí Zvolena. Keï zem dýcha pravidelným rytmom a obloha èasto plaèe, v ten èas padá lístie zlaté a vetko puèí farebným vetrom. Stromy umia svoju pieseò, vietor prebleskuje i noènou tmou, archu svoju si na pleciach nesie a predsa ¾ahko mu je s òou. Drobné zviera do nory lezie, kouch si chráni pred zimou. I ostatné tvory u vietor mätie, plnia si kúty potravou. Slnko ostré vyjde zrána, do dòa ¾ahko otvorí vráta. Klamlivými lúèmi poteklí svet, pripomenie, e leta u niet. Prízemný mráz ruky si mädlí, nastal jeho èas, raduje sa vtedy. Vymý¾a nové a nové trampoty, veï do zimy sa ete vyantí.

41 Kana e phuv khelel la balvajaha u o zejgoz bud rovkerel kadi vrama perel patrina somnakune u savoro báruvel balvajaha. O agaci gi¾aven peskeri gi¾i u e balvaj chukerel ráèakero kalibnaha o pháripen peskero peha lidel, no lovkes leske leha hi. Ciknoro vadálos andre chev pes ispidel e morèi peskri le ilestar peske garuvel. The áver vadálaten e balvaj imár diliòarel Peskere khera chábeneha zarakinen Khamoro tosára uel u néve ïiveseske o vudar phundravel. Na taarel imár, èa garuvel peskero táipen Savorenge phenel kaj e òilaj imár náne tosára imár ajso cikno iloro laarel u báres pes kaleske joj kamavel. Kerel neve phuripena. Mito jov danel kaj o báro jevend èak avela.

42 Spomienky plynú... Tlmene, tíko zanechávajú stopy. Malú, no hmatate¾nú spú. Ako skonèená divadelná hra. Medzitým sa ivot ïalej chvie. Na strune reality gitara brnká. Je tu minulos a oný deò, ktorý toho ve¾a napovie. Naèieram do vody èasu. Pomaly chladne... Èoskoro zaprí. Studòa sa opä naplní. Driemoty si k¾aknú predo mnou, nemajú mi èo vyèíta. Únava ako sinavá diera pohltí ma. Je noc a ja sama. Sedím na kraji postele. H¾adiac do neznáma, spoèítam vetky trofeje.

43 Odá so sas odgej¾a... Na zoráles, po lovkes Cikno, no èáèikano pháripen andre mande the andre thute muk¾a o divipen denael sar graj. Palo o dukhaviben o gitáris baavel aèhila odá so sas, the o dá ïives. Na vakerel but, tu lestar niè naphuèes. O ideos sar páòi po lovkes i¾alo. Imár, imár perela o briind. U e chaòik pal pále avela but páòaha pherïi. Prejkal mande o soviben rodel peskero than Nai mange phenel khanèi majukár, nabírinav u korkori andro na¾avipen míro detos perel. Si ráèi u me sem korkori. Beav pre riga miro hadeske o jákha míre naade. Ginava savore laèhibena.

44 Mám novú kamarátku. Volá sa Samota. Prila na dòa sklonku, tichá, ¾útostivá. Je mi s òou takmer dobre, keby nemala tie svoje nálady... Pozerá sa na mòa skromne, vyvoláva dohady. Sedí aj teraz pri mne, takmer celá veselá. No tieò sa jej v oèiach náhle mihne, a v tom celá báseò doznieva. Hi man nevo barátos. Vièinel pes Korkoripen Avilas pro agor le ïiveske, bi lavengro, phárejileskero. Hi mange leha mites, sar les náne diline ovra... Dikhel pre mande èa avka, u kerel mange andro éro gindipena. Beel pa mande te akana, láèha kedvicaha. No o uèhalos andre leskere jákha zakhelel, u andre kada ideos sa so akana írinav pes naavel.

45 Pamätám si vôòu tej izby, dodnes spomienka teklí nos. Ako zvyok horúceho leta, keï prinesú ti na podnos. Knísala sa svetlom lampy, svetlom, èo vybielilo zaednuté starosti. A do srdca sa vrylo. Belostne odmeòujúca jej podstata bola tu, keï skry som sa chcela. Pred mrazom vonku a chladom z tvárí ¾udí. Hudbou sálala ráno. Svetlo z okna prúdilo. Stiesnenos zakrylo a srdce rozohnilo. Voòalo tam mladosou, èo obk¾úèila myse¾ a srdce. Trepotajúc ako motý¾ poièala si ma.

46 Chudav mange andro ero leperipen o sagoipen tíra cimratar. Èi adá ïives mange andro nak joj khelel. Sar o táto òilaskero naaviben, savo tuke anena pro táòejris. Khelelas andro vudut vi¾aniske, vududeha so páròila andre melalipen bínoske. U andro jilo pes thoïa zoráles. Párneder sar páròipen korkoro pala peste sas akadaj a kadi vrama, kana kam¾om pes te garuvel. Anglal jejgoz so hino avri u ilalipen savo márel le manuenge pro muja. Baavibneha ui¾a o tosára O vudud andrale blakica sájinelas. Phanglipen rozmárïa míra vodake u o jilo roztaila. Sagoinelas odoj teròipnaha, savo khelelas la gódaha thaj jileha jekhetáne. Sar o moti¾is man korkores pes kejèinïal.

47 Sme tu sami. Ja a ty. Naplnení nami. Dvoma. Èoskoro pôjde. Viem. Ale vráti sa... Spolu s mylienkou. A presvedèí ma, e vie pláva, dra krok s mojou riekou. Sam adaj korokore. Tu thaj me. Pherde korkore peha. Duj danenca. Vdy a prijmem do dlaní. Si záchrana. Ozvena. Báseò milá. astlivá So nadhikav tu daha het. Danav. Numa aveha pále... Jekhetánes la ginduraha. Pheneha mange pre góïi, kaj danes the lanïol, te chudel e zor andro phirkeripen míra jákrkaha. Sako vrama tut lava andre míre buròika. Sal míro savoro O hangos savo avel andro jilo pále. Cikòi ukár poézia. Bachta¾i

48 V kadom z nás spí básnik. Aj tá najkrajia báseò, èi balada je poskladaná z obyèajných slov. Obèas nás opantá chví¾a astia alebo smútku. Vtedy sa básnik v nás zobudí a zo slov, ako z dielikov puzzle, skladá vere a vety. Vytvára obraz svojho vnútra. Niekto ten obraz zo slov uloí na papier, iný ho nosí len vo svojej mysli. V kadom z nás spí básnik... Èo myslí, ijú na Mesiaci ¾udia? Mesiac bol ako vyletená zlatá minca vo svetle reflektora. Pomaly sa kotú¾ala po èiernom nebi. Z okna bytu sa zdala by blízko. Kadú chví¾u mohla cinknú o susednú strechu. Aj mòa by zaujímalo, ako si tam ijú, odpovedal som svojmu synovi. Chlapec sa pritisol k oknu a sústredene sa zadíval. Naozaj tam niekto býva? Pozri na tie tmavé kvrny. To by mohla by pevnina. A tie bledé zas moria. Oco, nevymý¾aj si! V kole sme sa uèili, e na Mesiaci voda nie je. Mono nie je. A mono ju ani nepotrebujú. Èo ak ijú pod povrchom, v priestranných jaskyniach pospájaných chodbami. Majú tam svoje obydlia, obchody a koly. Pod zemou pracujú, uèia sa, zabávajú sa... Proste ijú. Chcel by som sa ís na nich pozrie. Ako vyzerajú, èo po celé dni robia, ako sa hrajú ich deti ako sa k sebe správajú. Oco, iiel by si so mnou na Mesiac? Potom sme si plánovali cestu. Do kufra si zabalíme krátke nohavice aj teplé kabáty. Ktovie, aké je tam teraz poèasie. Dádnik sme hneï vylúèili. Kde

49 nie je voda, tam nemôe ani pra. V kadom prípade si musíme vzia baterku. Mono dorazíme v noci a túla sa po tme na neznámych miestach môe by nebezpeèné. Nedá sa spolieha na to, e vynali poulièné lampy. Mono nepoznajú ani oheò. Bez darèekov na takú dôleitú návtevu ís nemôeme. Ale, èo im prinies? Ako sa prezentova? Pyramída, ani Socha slobody sa do kufra nezmestí a nálepky pokémonov im ve¾a nepovedia. Kdesi som poèul, e domorodí indiáni sa ve¾mi teili obyèajnému zrkadlu, ktoré im priniesli objavitelia Ameriky. Èlovek kadý deò pozerá do mnohých tvárí, ale tú svoju vidí len zriedka. Obyvate¾ Mesiaca mono svoju vlastnú tvár ete nevidel. Zrejme by bol prekvapený, ako vyzerá a e vôbec tvár má. Na rozdiel od dobyvate¾ov Ameriky im vak ponúkneme svoje priate¾stvo. Priate¾stvo je celkom dobrý vynález. Dúfam, e ho ocenia aj nai vesmírni susedia a nau návtevu nebudú povaova za inváziu. Zaujímalo by ma, èi aj oni majú svojho Michaela Jacksona, Matku Terezu alebo Usámu Bin Ladína. Èi kvalita ich kadodenného ivota závisí od mnostva peòazí, èi sa k niekomu modlia a èi pred niekým zohýnajú chrbát. Vedia plaka? Radi sa smejú? Doniesli by sme si odtia¾ zopár nových vtipov. Robia u nich aty mesaèòana, tak ako u nás èloveka alebo sú ich cisári nahí ako tí nai? Mesiac v splne necinkol o strechu, pouchol sa po nej a iel hore za hviezdami. Mono v nejakom mesaènom obydlí stáli pri okne dve bytosti a pozerali na nau planétu. Z Mesiaca je Zem urèite ve¾mi krásna. Ve¾ká a modrá zaberá kus oblohy. Mesaèný básnici ju ospevujú tak ako my Lunu a milenci sa pri svetle Zeme prechádzajú po mesaèných cestièkách. V jej èarovnej prítomnosti sa cítia príjemne a dobre. Nikto z nich netuí, e je u nás aj hlad a vojny.

50 Oco, èo ak sa u nedostane spä? To by mi bolo ¾úto. Bolo by mi smutno za modrou planétou. Mono by na Mesiac mali ís tí, ktorí nièia ju a jej obyvate¾ov. Aby z výky videli, tak ako v zrkadle, èo robia vo svojom hniezde. Raz budú ¾udia bene lieta na Mesiac. Vysadia tam záhrady, sady, premenia púte na úrodné polia, naplnia jazerá. Povrch Mesiaca bude pestrý ako naa Zem. Raz, keï sa tí nai samo¾úbi cisári obleèú. Inak sa stane opak a povrch Zeme bude vyzera ako mesaèný.

51 So gindines diven pro Èhon manua? O èhon dikhelas avri sar somnakuno cikno lovoro. Polokes pes èhivelas pro kálo zejgos. Pae blaka pes dikhelas avka kaj hino páeder. Jekh ideos dikhel pes kaj imár, imár pes zademela khetánes le padoha amáre khereha. Te me kamav te danel sar pes odoj divel, phenïom pal pale peskere èhavoreske. O èhavoro peske bela páeder ke blaka u dikhelas báre jákhenca pro èhonoro. Dade, èáèo odoj vereko divel? Dikh, pro o la khále melalipena. Oda aj avelas e phuv u kala kike aj aven báre járki. Kamavas len te dikhel. Sar dhiken avri, so keren sale ïivesa, sar pes bajinen lengere èhavore. Dade daha manca pro èhon? Das te vakerel pal akadá drom. Andro kufrocis peske rakinaha chárne cholova thaj táte gubi. Ko danel sar savo si odoj akana ideos? Èi odoj perel briind èi labol o khamoro. E ambrela peha nalaha. Odoj kaj náne páòi, odoj na perel briind. No danav kaj peske muinas telel peha o vilaòis, vaoda kaj aj avas pro èhon rái, u the phirel varekaj pro than savo naprindares, aj pes aèhel bibacht. aj avel kaj odoj mej náne vilaòiskero vudut, sar ke amende pro ulici andro fóros. Ko danel, aj avel thaj oda, kaj joj nadanen so hi jag. Nai das pro èhon u te nalel peha jileskere deòipena, numa so lenge odoj anaha? Sar pes te sikavel kaj sam ukár, láèhe manua? E piramida, thaj o bar biphanglestar savo aèhel andre Amerika pes andro kufrocis nai resuvel u le pokemonen joj naprindaren. Vareka unïom kaj o indiana sas savore but loale, bachtale o leske kana lenge o manua andrale Amerika ande gendala.

52 O manu salo ïives dikhel andro muja avre manuenge, no odá peskero dikhel èak varekana. aj avel, kaj oda so divel pro Èhon mej òikana nadikhla peskero muj. Dikhelas bi pe peste, u avelas bi but interesanto korkoro peske sar dhiklol avri. Numa amen dade lenge pro èhon anaha avke sar o amerikanci le indiánenge gendala, no na anaha lenge máripen, numa amalipen, te danen kaj amen sam lengere baráti. O amalipen si but, but ukár, me paav dade kaj ola pro èhonoro kamena pes amenca the barátozinel. Ko danel èi kelende hi lengero Majkolos Deksnos, èi len hiòi e dajori Tereza vaj o Usamis Bin Ládinos. Ko danel èi lengero ukariben palo o divipen si ajso sar keci love si len, ko danel èi pes odoj jov ke varekaske imatkozinen, èi varekastar daran. Danen te rovel? Rado pes asan? Anahas bi peske odárig varekeci neve frki. Keren ke lende o gada le èhoneskere manues sar ke amende, vaj hine ke lende nek bareder erutne lange avka sar ola amáre? O èhonoro pes na zademaïa amáre padoha, èak sájinïa leha téle u géla pal o èercheòa. aj kaj andro varesavo èhoneskero kher aèhenas pae blaka duj èhoneskere manua u dhikenas pre amári phuv. Dikhiben khataro èhon pre amári phuv muinel the avel but ukár... Bári the kiki pro zejgos. O poeti pro èhon írinen pal late ukár lavora sar amen palo èhonoro, u zakamnande terne èhaja thaj èhave peske phirkeren khetane kana amári phuv èhivel pre lengero èhonoro vudud. Hi lenge ukáres. Khanèi lendar na danen kaj ke amende hi thaj báro bhokalipen the dungále máripena. Dade, u so te pes imár nadela amenge the avel odárig khere? No, but bi me bájinaz, evelas bi mange pháres pal amári kiki phuvori. Me gindinav kaj pro èhon bi aj danas ola manua, save si but èhorde naláèibeneha

53 andro jilo ko èhon the ke leskere èhoneskere manua. Te dhiken upralur, avka sar andro gendalos so keren naláèhes khere pre phuv. Jek ideos ejla oda kaj o manua pale e phuv phirkerena pro èhon u avela odá èáèipen. Báruvena odoj bárora, la phúvaha khelena avka kaj aj pre late ujola o ïiv. O èhonoro avela ajso ukár sar amári kíki phuvori. Jekh ideos avela kana amáre nek bareder erutne imár naphirena langes u urena pre peste gondolipen andre góïi. The na, aj pes aèhela kaj amári phovori dikhela pal varekeci berora avri sar akaná o èhon.

54 38 rokov srdcom, duou aj hlavou rómska aktivistka a novinárka. tudentka Akadémii umení v Banskej Bystrici /Fakulta dramatických umení tudijný program Filmová dokumentárna tvorba a fotografia. Publikova zaèala v Romano nevo ¾il (1997) ako externá dopisovate¾ka, stálou èlenkou redakcie sa stala od roku Od roku 2002 získala nieko¾ko ocenení v novinárskych súaiach na regionálnej i celoslovenskej úrovni. Okrem Romano nevo ¾il publikovala v mesaèníku DIMENZIE a týdenníku IVOT. Prechádza sa v dave ¾udí, nemyslie a zároveò sa utápa v mylienkovom opojení. By v bezvedomí z lásky, zobudi sa bez sna, sníva o stratenej dui, neby sama sebou, nevidie realitu, strati sa v sebe, Te phirkerel makaro but manua. Te nagindinel u jekh perca the tas¾uvel andro gindinipeneskero diliòipen. Te arakhel pes andro biejrokano kamiben. Te u¾ol tosára bio súno, te del súno pale naaïi vodi. Te na avel korkori peha, te nadihkhel o divipnaskero èáèipen. Te naavel pes korkori andre peste, èak avka...

55 Napísa nieko¾ko slov bez zmyslu, zápasi so sebou, neby sama sebou, ulica, ¾udia, stôl, poèítaè... zazvonil mobil... A NIÈ... dokedy??? Te lekhavel varekeci lava so len náne gindura, te márel pes korkori peha. Te na avel korkori peha, e ulica, manua, skamind, poèitaèos... Harangozinel o mobilos... U KHANÈI... èi kana??? Èo vlastne chce? Vie, e ma terorizuje? Dokedy to mieni robi? Kedy sa zmení a zmení sa vôbec? Si sebecká, spravila si so mòa otroka. Chcem, chcem...??? So tu mandar kames? Danes, kaj mange keres báro biláèhipen? Èi kana akada mange kames te kerel? Kana pes kames te èerinel, u kames pes tu te èerinel? Sal ajsi u dives èa prejkal peste korkori. Kerïal mandar áver manues... Kamav, kamav...?

56 Tak ako vdy s opuchnutými prstami, kruhmi pod oèami, sucho v ústach v hlave prázdno, úsmev v nedoh¾adne... álka èaju u vychladla... Ticho, opojenie bez slasti, prázdne výèitky v nepravidelnom slede ráno také ako vdy MOJE RÁNO. AVKA sar sako ideos úle angutenca, kerikenca telo jákha, úkiben andro muj u andro ero khanèi. Pal o asaviben aj èak dav súno... E finda la tejaha imar i¾alila avri... Èit, ukáriben bio ukáriben, èúèe gindura jekh, duj... Tosára ajso hino sar sako tosára MÍRO TOSÁRA Nepokojná dua, nepokojné mylienky. Tvorivo bezcie¾ne, len tak s nahou predstavou o ivote. Zmietam sa v klbku nádeje s kostrbatou koncovkou astného ivota, ktorý nemá zaèiatok. Nepokojná filozofická mylienka sa premení na prázdnotu, ktorá ma tvorí s otázkou bez odpovede. Nasva¾i vodi, nasvale gindura. Bibúikano èa avke, lange dikhibnaha palo divipen. Khelav andre kerika paavibneskeri, phagerïi hi joj bio ukár divipen, saves náne eriben. Nasva¾i divipnaskeri gindurica pes visarel pro èúèo, savo man kerel peha phuèibnaha bio vakeriben.

57 Stále nieèo h¾adám, roztrúsené pocity nestaèím posklada a u zas nieèo h¾adám. Samu seba nachádzam v samote, v jej objatí sa cítim tak nie sama. Stále nieèo h¾adám, som ako beec bez nôh, chcem sa postavi, ale nemôem, chcem vykríknu, ale stratila som hlas, chcem sa nájs, ale u nemám preèo. Stále nieèo h¾adám... Sali vrama vareso rodav, rozèhide daòipena jislestar nadanav te rakinel andro ero len u pal pále len rodkerav. Korkora pes arakhav andro korkoripen, andre lakero prikikidipen pes me nadikhav ajsi korkori. Sali vrama vareso rodav, som sar manu so denael u náne les èanga, kamav pes te hazdel upre, numa nai, kamav te kerel víka, numa naaïom o hangos, kamav pes the arakhel, numa ma náne var soske. Sali vrama vareso rodav...

58 Dnes mám stretnutie. Od rána som z toho nepokojne vzruená. Mám rande s prázdnotou mojej due... Prila o nieèo skôr ako sme sa dohodli. Naliali sme si èistého vína, dívali sa do prázdnych pocitov a vtedy som pochopila, e je mojou súèasou, nedokáem bez nej i... Adá ïives si man arakhiben. Tosarastar imár nadanav so korki peha loaïibnastar te kerav. Si man arakheòiben míra èúèi vodaha... Avilas de percenta sigeder sar la uaras u dovakerïam peske e oura. Èhorïam peske úi mol, dikhas andre èúèe gindipena u akor danïom andre kada ideos, kaj joj hi míri u me lakeri,

59 Minúta po minúte a som v nej, v jej náruèí, teraz, u... Objala ma, stratila som sa v nej... Mlèím a zároveò krièím, nepoèuje ma? Drí ma! Rozplývam sa len tak do slastnej prázdnoty môjho bezmylienkovitého JA. Dr ma silnejie, chcem cíti tvoj pulz, ktorý sa prenáa do môjho srdca... Dr ma...! Samota... priate¾ka... MOJA... ovárde perci palo o ovárde perci denaen, u me sem andre late, andro lakero kikidipen. Akana, imár... Kikidel man u me na¾uvav pes andre late... Navakerava khanèi, thaj vièinav jek ideos, naunel man? Chudel man! Rozthovkerav pes korkori andre peste, andro míro èúèipen, andro míro bi gindurakero ME. Chude man zoralederes, kamava kaj teunav tíro rat, sar èujol andro tíro detos u prechuèel andro míro jilo... Chude man...! Korkoripen...baratkiòa... MÍRI...

60 Koièan ijúci v Banskej Bystrici, mám 33 rokov. V rómskej problematike som aktívny viac ako 14 rokov. Zaèínal som ako taneèník a herec v rómskom profesionálnom divadle Romathan. Pôsobil som v rôznych MVO. Od roku 2004 pracujem na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Manuipen hi andro éro u romipen andro jílo... /¼udskos je v hlave a rómstvo v srdci.../ O diliòipen pes na újol pháres, o goïaveripen dhukal... èáèipen sas oles ko phenïa: Danav kaj khanèi nadanav! /Hlúpos sa nerodí ako, múdros bolí... pravdu mal ten, kto povedal: Viem, e niè neviem!/ Rómstvo, ty dedièstvo zvyku tohto tisícroèia na chvoste kométy ¾udstva, otoè hlavu na krku, ktorú drí u len jedna tepna. Pulzuje chatrným ivotom a krváca dòom i nocou. Sal Rom, úo vojatar, no khanduno peskera gindurata. So kames andro divipen? Èak baro per, thuva¾i thaj ukár duva¾i, ratva¾i mol, sal pro roviben, le bengeske pro asaviben.

61 Pozri sa ivotu rovno do tváre a priznaj chybu zlej ¾apaje, matka, vezmi diea do náruèe a zaspievaj mu hymnu. Kráèame, kráèame a nevieme kam. Do záhuby? Spasí národ bez zeme ve¾ký Boh alebo tisícka zalomených rúk, vlna neadresných modlitieb? Hazde o mochto u ma div mulo divipen, dikh andro peskero jilo, thov peskero tetos, kaj te sajinel avri andal leste báro romano hangos. Éj, Róm, ty diea strateného èasu, ty bohatý kultúrou a slovom, chudobný majetkom ducha a hrdosou. Pre¾apuje z nohy na nohu, spiaci bdie v blate, hladný a smädný blúdi vo svojich snoch. Gi¾av, kaj savore manua te unen, kaj tu sal Rom, na barvalo, no na èoro pale peskero ero. Zobuï sa a pozri sa vôkol, kadý národ nesie vysoko svoju vlajku, tá tvoja, zapráená nejasnou históriou, iba koncom palice pichá ti do srdca a do due nezodpovedanú otázku, KTO SOM? Sal Rom u phen savorenge, te danen, kaj dan tire èanga, so kamen te hazdel tire musa, kaske u so kamen te vakeren tire vuta.

62 ivot je len chví¾ka, ranné svetlo a záblesk padajúcej hviezdy, naháòa sa po mamone, v èase strachu spína ruky k oblohe. Narodí sa, ije a topí sa v zhone kde si. O divipen pháripen so prastal andral manuakero èoripen. Dives u nadanes so hi divipen. Meres u rodes báripen. Sal èak cikno khanèi, odá ko rovel asala u ko asal korkoro aèhela. Zastavil sa èas, boí zázrak, pozerá a nedokáe vlastným oèiam pravdivý obraz da. Boles, dlhy èas v nemocnièných chodbách a zrazu sekunda a detský plaè. Malé rúèky spína k lonu matky, oèká svietia a ústoèká vzduch krájajú. Boh je naozaj ve¾ký, kto iný by dokázal poehna ene, muovi ich ve¾kú lásku. Murikano zoralipen aèhi¾a prejkalo vudar, e romòi vièinel dukhatar. Uares pro uaripen u dhikes pre fala, genes pro agor u pa¾ zaunes rovibnastar. Devla miro, so hi akada? Cikne vastora, náne les balora, o vutora ukár cikne u ola báre jákhora...

63 Otec otcom stane sa, a kým prvá plienka v jeho ruke nestená. Matka sa matkou stáva, keï plod ivota v nej malinkými p¾úcami krája. Otec je ten, kto ráno mlieèko v mikrovlnke zohrieva, matka a hladká po vláskoch a na kilá citu rozdáva. Otec sa hrá schovávaèky, kope si loptu a opeká ti prvú pekaèku, matka strái v noci tvoje sny, s prvou horúèkou tvojou zápasí. Sal dad, sal daj, uèar o divipen tíre èhavoreske avka, kaj les báres the nadukhal. Ker savoro vae leste avka, kaj kana bárola te phenel peske, som manu vaoda kaj man míri daj te o dad báres kamenas. Bareder zoralipnastar sar o bar, si tíro phral, u ukareder tíri pheò si sar o kham dajori thaj o dadoro, vodatar, jilestar andre peste phiraves cikno sunoro. Savore vareka san, pre áver lumakero than, no tu men savore andro jilo khetan sali san. O ïivesa divipnastar denaen, èujon sar páòi andre járka bári tu pro balkonos ráèi bees u cirdes e thuva¾li, unes lengre hanga andro peskero ero. Duma des pal o da so sas, so av¾a, numa danes kaj nai rozperel pes oda so hi jekhetáno e familija.

64 Moje písanie ovplyvòuje sám ivot, ktorý je hádam najlepím reisérom. Mám 28 rokov, pracujem ako sociálny pracovník a ve¾mi ma láka cestovanie do orientálnych krajín. Rád by som spoznal svet z iného uhla poh¾adu a nové skúsenosti by boli inpiráciou pre moju zá¾ubu v písaní. Mladý Deko sa vracal domov. Veèer u pokroèil, príjemný jemný letný vánok mu ovieval koe¾u a bol jeho jediným spoloèníkom v jeho oceáne mylienok. Vdy túil po rodine, ktorú nikdy nemal, po teple domova, po vlastnej rodine, aby u nikdy nezaspával sám. Vstáva! Ty spachto! Má u dvadsa a peòazí nikde! ¼utujem tvoju budúcu enu Anièku, tá umrie hladom pri tebe! Ozval sa muský hlas z ved¾ajej izby, ktorá patrila veène nespokojnému Dekovmu otcovi. Kubo mlèky vstal akoby niè nepoèul, prièom tieto poniujúce slová ho rezali pri srdci, no niè nenechal na sebe pozna. Vykonal svoj kadodenný rituál najedol sa domácich vajec a utekal za chlapcami do dediny akoby ich nevidel rok! To je ale nuda, povedal Peter zo znudeným poh¾adom na Kuba a akoby èakal na odpoveï. Stále sa len potácame, ráno vstaneme, flákame sa, èakáme na urèitú hodinu a potom ideme spa. akopádne vykåzli slová z ete aieho Karola. Chlapcov u niè nebavilo, vetko v dedine poznali a potrebovali nový príval energie, nejakej èerstvej sily, ktorá by dala ivotu hlbí zmysel.