Ing. arch. Peter Valkovič TRIA projekčný ateliér, Kalinčiakova 12, Banská Bystrica TEXTOVÁ ČASŤ ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DONOVALY PRIESKUMY A ROZBORY

Transkript

1 Ing. arch. Peter Valkovič TRIA projekčný ateliér, Kalinčiakova 12, Banská Bystrica TEXTOVÁ ČASŤ ÚZEMNÝ PLÁN OBCE DONOVALY PRIESKUMY A ROZBORY jún 2013

2 OBSAH DOKUMENTÁCIE A. TEXTOVÁ ČASŤ ÚPN OBCE DONOVALY - PRIESKUMY A ROZBORY Údaje o zhotoviteľovi a obstarávateľovi 3 Základné informácie Dôvody obstarania ÚPD a. Priekumy a rozbory prírodných podmienok 4 b. Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využívania územia 13 c. Prieskumy a rozbory demografického potenciálu 21 d. Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry 22 e. Prieskumy a rozbory kultúrnych a historických hodnôt 23 f. Prieskumy a rozbory hospodárskej základne 26 g. Prieskumy a rozbory záujmov obrany štátu 28 h. Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu 30 i Prieskumy a rozbory verejného dopravného a technického vybavenia 32 Doprava a dopravné zariadenia 32 Vodné hospodárstvo 37 Energetika: Zásobovanie elektrickou energiou 43 Zásobovanie plynom 45 Telekomunikácie 45 j. Prieskumy a rozbory životného prostredia vrátane, prieskumov a rozborov 46 ochrany prírody a krajiny k. Prieskumy a rozbory vlastníckych vzťahov 49 l. Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácií 50 m. Zhodnotenie priestor.priemetu odvetvových koncepcií, 52 stratégií a známych zámerov na rozvoj územia n. Súborné zhodnotenie prieskumov a rozborov 52 o. Identifikácia problémov na riešenie 53 B. GRAFICKÁ ČASŤ: ÚPN OBCE DONOVALY - PRIESKUMY A ROZBORY 1. ŠIRŠIE ÚZEMNÉ VZŤAHY M 1 : KOMPLEXNÝ URBANISTICKÝ ROZBOR + ROZBOR DOPRAVY M 1 : ROZBOR TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY M 1 : POĽNOHOSPODÁRSKA PÔDA A LESNA PÔDA M 1 : KOMPLEXNÝ URBANISTICKÝ ROZBOR + ROZBOR DOPRAVY M 1 : a. ROZBOR TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY - Vodné hospodárstvo M 1 : b. ROZBOR TECHNICKEJ INFRAŠTRUKTÚRY - Energetika M 1 : PROBLÉMOVÝ VÝKRES M 1 : C. KRAJINNO - EKOLOGICKÝ PLÁN OBCE DONOVALY: TEXTOVÁ ČASŤ + GRAFICKÁ ČASŤ 1

3 TEXTOVÁ ČASŤ SPRACOVATEĽSKÝ KOLEKTÍV Urbanizmus......Ing. arch. Valkovič Peter Rekreácia...Ing.arch.Adamczaková Petra Rekreácia...Ing. arch. Valkovič Peter Doprava...Ing. Brašeňová Anna Ochrana poľnohospodárskej pôdy...mgr. Baloghová Viera Zásobovanie elektrickou energiou...ing. Tropp Štefan Vodné hospodárstvo...ing. Kováčová Katarína Zeleň, Ekológia krajiny...ing. arch. Valkovič Peter 2

4 A TEXTOVÁ ČASŤ ÚPN OBCE DONOVALY PRIESKUMY A ROZBORY Údaje o zhotoviteľovi a obstarávateľovi * Zhotoviteľ dokumentácie Vypracovanie územnoplánovacej dokumentácie, pre obec Donovaly objednala obec Donovaly u projektanta Ing. arch. Petra Valkoviča, na základe výberového konania. * Obstarávateľ dokumentácie Obstarávateľom územnoplánovacej dokumentácie je Obec Donovaly, ktorá ju zabezpečuje prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. Odborne spôsobilou osobou pre obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie je Ing. arch. Pavel Bugár, r. č Základné informácie Obec Donovaly leží v oblasti Nízkych Tatier. Nadmorská výška v strede obce je 988 m.n.m. a v chotári je od 750 do 1402 m n. m. Prevažne hornatý chotár vytvára na juhozápade náhornú terasovú plošinu ktorá sa zvažuje k Starým horám. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1565 (jedná sa o Maximiliánov lesný poriadok). Kraj: Banskobystrický Okres: Banská Bystrica Región: Mikroregión Starohorská dolina Rozloha: 1750 ha Počet obyvateľov: 153 (2007) Hustota obyvateľov: 87 obyvateľov na km2 Donovaly Kód ZUJ Širšie územné vzťahy Územím prechádza štátna cesta I. triedy č. 1/59 spájajúca Banskú Bystricu a Ružomberok. Obec Donovaly nie je napojená na železničnú dopravu. Obec Donovaly je od okresného a zároveň krajského mesta Banská Bystrica vzdialená 25 km. Dôvody obstarania ÚPD Obec Donovaly má vypracovanú plánovaciu dokumentáciu z roku 1985, ktorá bola zmenená uplatnením už dvanástich Zmien a Doplnkov. Značný rozvoj rekreačných zariadení v uplynulom období si vyžiadalo posúdenie zaťaženia územia obce vo všetkých oblastiach rozvoja. Spracovanie tohto dokumentu je krokom obyvateľov obce na aktualizáciu strategickej, rozvojovej dokumentácie obce Donovaly. Riešené územie, záujmové územie. Obec leží v Banskobystrickom kraji, v severnej časti okresu Banská Bystrica. Nachádza sa severne od okresného mesta Banská Bystrica. Obec je súčasťou regiónu Nízkych Tatier. Obec je súčasne súčasťou mikroregiónu Starohorská dolina. Riešeným územím je územie obce Donovaly, ktoré pozostáva z jediného katastrálneho územia Donovaly. Kataster obce sa rozprestiera na ploche 1750,4 ha. Územie obce hraničí s územiami obcí Korytnica, Liptovská osada, Liptovká Lúžna, Staré Hory a Podkonice. Riešené územie obce je geograficky vymedzené nasledovne. Zo severu hranicu vytvára horský chrbát s výšinami Motyčská hoľa (1292 m ), Zvolen (1402 m) a Nová hoľa(1370). Z východu hranicu vytvára údolie potoka Žarnovka a Korytnického potoka, ústie Barboriny a odtiaľ horskou rázsochou pod výšinu Handliarka(1208). Z juhu cez výšiny Kečka (1225 m) a Hrubý vrch (1169 m). Zo západu od Hrubého vrchu cez Kuncovú na Pavlovú (986 m), okrajom osady Sliačany na výšinu Motyčská hoľa (1292 m) Z hľadiska riešenia technickej infraštruktúry a dopravy sú v záujme obce rozvíjané vzťahy s mestom Banská Bystrica a obcou Liptovská Osada. 3

5 a. Priekumy a rozbory prírodných podmienok 1. Poloha územia Obec Donovaly Kód ZUJ : , Okres : Banská Bystrica, Kraj : Banskobystrický, Rozloha : 1750 ha Počet obyvateľov : 153 Kataster Donovalov leží na rozhraní jadrových pohorí Veľká Fatra a Nízke Tatry a patrí do oblasti Stredohorských vrchov. Morfologickými dominantami sú Hrubý vrch na juhu a hrebeňová línia Nová Hoľa Zvolen Motyčská hoľa na severe. Stred katastra je vlastne depresia odvodňovaná Starohorským potokom, Korytnicou a ich početnými prítokmi. Krajina má typický hôľny ráz s pomerne širokými, plochými chrbátmi a hladko modelovanými svahmi. Porušený je najmladšími deštrukčnými geodynamickými javmi (výmoľová erózia a zosuvy). Z hľadiska klimatických pomerov sa jedná o mierne chladný ráz podnebia s vlhkou klímou. Úhrn zrážok je 1400mm za rok, pričom až 180dní v roku má snehovú prikrývku. Starohorské vrchy tvoria spojovací článok medzi dvomi jadrovými pohoriami mezozoikom Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Územie je charakteristické príkrovovou stavbou, kde len obmedzene vystupije krištalinikum. Prekryté je obalovou sériou, tzv. Donovalskou dekvenciou, tvoriacou tektonické okno vychádzajúce na povrch spod Krížňanského príkrovu. Na obal je nasunutý už spomínaný Krížňanský príkrov, ktorý má dominantné postavenie. Chočský príkrov je zastúpený útržkovite. Vekovo sa jedná o mezozoické druhohorné komplexy, ktoré majú zložitý, dodnes presvedčivo nepotvrdený vývoj. Do riešeného územia zasahuje systém tektonických zlomov prebiehajúcich v oblasti Jergaly Motyčky v smere S-J, SZ-JV. Na ne sú sekundárne viazané zlomy kolmé na uvedený smer. Genéza ľudskej činnosti v krajine (ÚSES katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Archeologické nálezy a nálezisko, Doklady najstaršieho osídlenia Výhodná poloha osídlenia v hornatom teréne dáva predpoklad osídlenia už v prehistorickom období. Konfigurácia terénu vyhovuje podmienkam využívaným k osídľovaniu v klimatickom období suboreálu ( p.n.l.). V doterajších prieskumoch sa nenachádza žiadny materiál potvrdzujúci tento predpoklad. Evidovaná informácia v priestore "Somária lúka" sa zistili v minulosti črepy pravdepodobné z osídlenia v dobe bronzovej. V súčasnosti sa táto informácia podrobnou obhliadkou terénu a povrchovým zberom nepotvrdila. Profil terénu ako aj pôdny kryt by tomu nasvedčoval, ale absolútna absencia akéhokoľvek archeologického artefaktu nedovoľuje túto polohu klasifikovať ako sídelnú plochu v období prehistorickom. 2. Geologické pomery(úses katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Zložitá geologická stavba, zlomová tektonika a veľmi dobrá priepustnosť všetkých tektonických jednotiek oboch príkrovov aj donovalskej sekvencie (prevaha triasových vápencov a dolomitov) podmieňuje priaznivé hydrogeologické pomery. Spomínané série sú vododajnou vrstvou kolektorom významných zásob podzemnej vody. Takýmto významným zdrojom je pruh Staré Hory Motyčky Štubne Jergaly Mezozoikum je prekryté kvartérom. Vzhľadom na charakter horninového materiálu a morfológiu podmienenú geologickou a tektonickou stavbou prevažujú najmä deluviálne akumulácie charakteru kamenitých sutí. Menej sú zastúpené elúviá, ktoré tvoria len úzke pruhy územia pozdĺž miestnych tokov. Z geodynamických javov dominujú erózne ryhy, strže a hlavne v severnej časti územia zosuvy. Geologický podklad je tvorený horninami mezozoika ako vápence, dolomity, pieskovce, kremence, zlepence a sliňovce. V území vystupujú odolné vápence stredného a vrchného triasu tvoriace Križňanský príkrov predhoria Nízkych Tatier. Podcelok Veľkej Fatry Revúckej podolie má pestrejšie zloženie tvorené mezozoickými horninami spodnotriasového až kriedového veku (Atlas SSR, 1980). Predmezozoické komplexy (ÚSES katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Kryštalinikum Starohorského potoka predstavujú dve samostatné jednotky s charakteristickou tektonickou stavbou. Východná časť patrí do ďumbierskej podzóny s výskytom prašivského granitu, ortoruly, mogmatitov. Západnú časť tvoria kryštalické bridlice bez granitu. Hranicou je línia Baláže osada Buly. 4

6 V katastri Donovál je kryštalinikum reprezentované len tromi malými ostrovčekmi Hrubým vrchom Vrchbáňou s Vrchštátom Pod močiarom. Hrubý vrch buduje tatranská rulová séria(migmatity, granitové ruly, v lokalite Vrchbáň vystupujú kremenné diority a granodiority ďumbierskeho typu. Kryštalinikum Pod močiarom tvoria biotitické granodiority s ružovými živcami. Mezozoikum (ÚSES katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) A. Trias Spodný trias je zastúpený tzv.donovalskou sekvenciou obalovou sériou, ktorú reprezentujú kremence, bridlice, pieskovce Tq, Tb. Bridlice, najmä severne a severovýchodne od lokality Buly a medzi Širokou a Magurou sú pestré, werfénske bridlice, ílovité, piesčitokremité s bunkovými dolomitmi - Tb. Tieto spodnotriasové komplexy zaberajú rozsiahle plochy v južnej a strednej časti riešeného územia. Stredný a vrchný trias je zastúpený mohutnými komplexami Križňanského príkrovu. Prevažujú ramsauské dolomity Tk, Anisskéguttensteinské vápence s výrazným bielym kalcitovým žilkovaním. Vrchný trias vystupuje v úzkom pruhu na úpätí svahov Motyčská hoľa Nová hoľa v podobe pestrích bridlíc s vložkami dolomitov, kremencov a pieskovcov (karpatský keuper) B. Jura Jurské komplexy sú vyvinuté v podobe jury hlbokomorského a plytkovodného typu. Plytkovodná jura patrí k obalovej donovalskej sérii, tvorí južný lem cesty Donovaly Hanesy(Roštárka). Na severe ohraničuje nánosovú zónu krížňanského príkrovu. Z petrografického hľadiska sa jedná o tmavošedé hrubozrnné krinoidové vápence s hojnou klastickou prímesou. Vyšším členom sú ružové až červené masívne vápence, najvyšším členom zasa biele a ružovosivé celistvé vápence. Jura hlbokomorského typu patrí ku krížňanskej jednotke a tvorí v riešenom území prepojovací úzky pruh medzi triasom a kriedou. Ide o zelenkasté a červenkasté slienité bridlice, vyššie slienité a hľuznaté vápence. C. Krieda Kriedovými horninami sú tvorené severné hraničné vrcholy katastra Donovál Motyčská hoľa Zvolen Nová hoľa, pravobrežné svahy Žarnovského potoka na severovýchode, na východe Korchuľa a údolie Veľkej a Malej Šindliarky. Ide o kriedu križňanského príkrovu reprezentovanú slienitými vápencami, slieňovcami a slienitými bridlicami. Slieňovce sú zbridličnatené a detailne zvrástnené. Oproti triasovým rigidnejším horninám predstavuje krieda mäkké, plastické polohy. Kvartér (ÚSES katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Príkrovová stavba, značné sekundárne porušenie pôvodných hornín systémom puklín, bridličnatý charakter časti horninového materiálu a rôzne odolnosť voči procesom zvetrávania podmieňuje charakter kvartérnych morfologických tvarov. Vyskytujú sa tu časté erózne ryhy, strže, akumulácie suťového hrubozrnného, ba až balvanitého materiálu v podobe kamenných morí, náplavových kužeľov a pod. V úzkych pruhoch pozdĺž tokov badať určitú opracovanosť materiálu a nižšiu zrnitosť (až na prach). Tu majú aluviálne akumulácie charakter štrkov, piesčitých štrkov, pieskov a prachu. Mocnosť kvartérnych tvarov a akumulácií závisí od morfológie terénu a pozície voči tokom, hrubšie nánosy sú na päte svahov, na nivách potokov a bystrín. Na úpätiach a pri vrcholoch kvartér má manšiu hrúbku a pozvoľna prechádza do navetralého skalného alebo poloskalného podložia. Okrem značnej náchylnosti územia na výmoľovú eróziu vyskytujú sa najmä v severnej časti územia pomerne rozsiahle zosuvy. Masív Zvolena je typickým príkladom gravitačného svahového pohybu využívajúceho predisponované plochy diskontinuity a skutočnosť, že hĺbková erózia odkryla mäkšie súvrstvia v našom prípade bridličnatého keupru. Sklon tohot súvrstvia ležiaceho na mase stredotriasových dolomitov je na juhovýchod a v tomto smere prebiehal i plazivý pohyb. Relikty plazivej poruchy sa zachovali vo vrcholovej partii Zvolena a ich plošné rozšírenie je cca 1300 x 700m. Výrazné sú oblúkovito zakrojené odlučné hrany skalných zosuvov. Zbytky poruchy morfologicky zvýrazňujú skalné stupne, ryhy hlboké až do 4m, ako aj otvorené trhliny. Pozdĺž nich sa udial plazivý pohyb blokov. V južnej časti sú zosuvy len lokálneho charakteru s plytko prebiehajúcou šmykovou plochou. Tu je ale namieste spomenúť zosuv na pod cestou na Korytnicu vyvolaný ľudskou činnosťou výrazným predimenzovaním zaťaženia cestnej komunikácie (kamiónová doprava) a táto skutočnosť vyvolala zosunutie svahu pod cestou. 3. Zásoby podzemnej vody Hydrogeologické pomery (ÚSES katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Zložitá geologická stavba, zlomová tektonika a veľmi dobrá priepustnosť všetkých tektonických jednotiek oboch príkrovov aj donovalskej sekvencie (prevaha triasových vápencov a dolomitov) podmieňuje priaznivé hydrogeologické pomery. Spomínané série sú vododajnou vrstvou kolektorom významných zásob podzemnej vody. Takýmto významným zdrojom je pruh Staré Hory Motyčky Štubne Jergaly, odkiaľ vzrástol priemerný ročný odber až na l. Izolátormi vody sú v tejto oblasti kriedové sliene a slienité horniny krížňanského príkrovu. Vrcholová línia Motyčská 5

7 hoľa Zvolen tvorí rozvodnicu tejto infiltračnej oblasti, zbernou oblasťou podzemnej vody je teda významná časť severozápadnej časti katastra Donovalov. Podzemné vody kryštalinika a mezozoika puklinového typu nie sú jediným zdrojom vody v tejto oblasti, hoci sú z hľadiska významu rozhodujúce. Vyskytujú sa tu i podzemné vody kvartéru, ktoré vystupujú na povrch sutinnými prameňmi. Nakoľko sú viazané na plytký obeh vody a sú významne ovplyvňované zrážkami, majú zväčša nestály charakter s výrazným kolísaním výdatnosti. Je ich však pomerne veľa a využívajú ich menšie osady, podniky a zariadenia cestovného ruchu ako zdroje vody (Mistríky prameň na lúke, Mišúty a pod) Tieto vody majú agresívne účinky na betón a železo,pre pitné účely vyhovujú spravidla až po úpravách Inžiniersko geologické pomery(úses katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Geologické a geomorfologické prostredie v tejto oblasti je mimoriadne citlivé na akýkoľvek technický zásah. Budovanie väčších stavieb je obtiažne a pomerne nákladné, nakoľko sú potrebné opatrenia na zabezpečenie stability svahov, zamedzenie eróznej činnosti. Vo zvýšenej miere to platí o líniových stavbách, ako sú cesty, rozsiahlejšie trasy inžinierskych sietí a pod. Prostredie je vhodné pre menšiu zástavbu nenáročných stavieb zameraných skôr na rekreáciu a šport. Za nevhodný rajón na zástavbu vyčleňujem celú severnú časť riešeného územia prakticky až po cestu vzhľadom na výskyt zosuvov a eróznych rýh, odlučných hrán. Nevhodný je i z hľadiska ochrany významného vodného zdroja, lebo je súčasťou infiltračnej oblasti. Rajón južne od cesty je tiež len potencionálne vhodný, nakoľko sa jedná o prostredie náchylné na zosúvanie, miestami s výskytom zamokrenín a pramenistých plôch. Najjužnejšia časť katastra je pre zástavbu nevhodná vzhľadom na morfológiu terénu a čiastočné zalesnenie. Juhovýchodná časť je navyše súčasťou Národného parku Nízke Tatry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, popísané zosuvy, ale aj hydrogeologické pomery (ochrana významného vodného zdroja) doporučujem ďalšiu zástavbu sústreďovať pozdĺž tokov v už zastavanom území v sústredených osadách. Vhodné je voliť menšie, členené, nenáročné stavby citlivo zakomponované do prostredia. Geobotanická charakteristika(úses katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Floristicko fytocenologická charakteristika Kvetena širšieho oklia k.ú. obce Donovaly patrí na základe fytogeografického členenia do dvoch okresov (Veľká Fatra, Nízke Tatry) obvodu flóry centrálnych Karpát (Eucarpatikum), oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Vo všeobecnosti sa vyznačuje prelínaním a pestrosťou flóry submontánneho až montánneho vegetačného stupňa ako na vápencovom, tak aj na kryštalickom podloží. Podľa vegetačno rekonštrukčnej mapy klimaxových spoločenstiev (Michalko a kol., 1986), vypracovanej ne princípe potencionálnej vegetácie, prevládajú v sledovanom území bukové a jedľové lesy kvetnanté (Eu-Fagenion p.p.maj.), vo vyšších polohách vystriedané bukovými kyslomilnými lesmi horskými (Luzulo-Fagenion p.p.maj.) v najvyšších polohách sú zastúpené jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Abietion, Vaccinio-Abietenion p.p.). Túto základnú schému dopĺňajú v závislosti od podložia bukové lesy vápnomilné (Cephalanthero-Fagenion), menej bukové kyslomilné lesy podhorské (Luzulo-Fagenion p.p.min.), javorové horské lesy (Aceri-Fagenion p.p.maj., Tilio- Acerenion p.p.min.) a lipovo javorové lesy (Tilio-Acerenion). Plošne najmenej sú zastúpené lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanae, Salicion triandrae p.p., Salicion eleagni). Vo vzťahu ku geologicko-geomorfologickej, pedologicko-hydrologickej a klimatickej charakteristike územia, celkový ráz vegetácie určujú floristické elementy podhorského a horského stupňa. Nelesná vegetácia má dominantné postavenie v centrálnej a severnej časti územia. Vyskytujú sa tu predovšetkým lúčne a pasienkové druhy ako sú: psinček obyčajný (Agrotis tenius), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), trojštet žltkastý (Triscetum flavescens), kostrava červená (Festuca rubra), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), mrkva obyčajná (Daucus carota), metlica trsnatá (Deschampsia cespitosa), klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum), očianka Rostkova (Euphrasia rostkoviana), zvonček konáristý (Campanula patula), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), púpavec jesenný (Leontodon autumnalis), margaréta horská (Leucanthemum adustum), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), čermeľ lúčny (Melampyrum pratense), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia), krvavník menší (Poterium sanguisorba), iskerník prudký (Ranunculus pseudomontanus), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), i plazivá (Trifolium repens), kozobrada lúčna (Tragopogon pratensis), vika vtáčia (Vicia cracca), soldanejka karpatská (Soldanella carpatica), prvosienka vyššia (Primula elatior), šafran rôznofarebný (Crocus discolor), fialka žltá sudetská (Viola lutea subsp. Sudetica) a iné. Vo vyšších polohách (Motyčská hoľa, Zvolen, Nová hoľa), postupne pribúdajú horské druhy a to: psica tuhá (Nardus 6

8 stricta), lipnica Chaixova (Poa chaixii), chlpaňa hájna i lesná (Luzula luzuloides, L.sylvatica), brusnica čučoriedková (Vacciniuim myrtillus), štiav alpínsky (Acetosa alpestris), plešivec dvojdomý (Antennaria dioica), rimbaba karpatská (Pyrethrum clusii), krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis) a ďalšie. V najvyšších polohách v okolí Príporu i borovica horská kosodrevinová (Pinus mugo subsp.pumilio). Osobitnú floristickú skupinu tvoria druhy pramenísk, slatín a mokradí ako napríklad: záružlie močiarne (Caltha palustris), psinček poplazový (Agrostis stolonifera), vŕbovka močiarna (Epilobium palustre), nezábudka močiarna (Myosotis palustris), veronika potočná (Veronica beccabunga), žerušnica horká (Cardamine amara), mäta dlholistá (Mentha longifolia), mäta vodná (M.aquatica), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), kuklík potočný (Geum rivale), pichliač močiarny (Cirsium palustre), škarda močiarna (Crepis paludosa), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), všivec močiarny (Pediculais palustris), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), kýchavica Lobelova (Veratrum lobelianum), škripina lesná (Scirpus sylvaticus), ostrica metlinatá (Carex paniculata), ostrica čierna (Carex nigra), ostrica prosová (Carex panicea). K floristickým vzácnostiam územia patria i druhy vápencových stien a sutín doliny Žarnovka ako napríklad ostrevka vápnomilná (Sesleria calcarea),kosatka kalíškatá (Tofieldia calyculata), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), slezinník zelený (Asplenium viride), kokorík praslenatý (Polygonatum verticilatum), zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa), papraľovec laločnatý (Polystichum aculeatum), s výskytom viacerých chránených druhov. Zhodnotením socioekonomických kritérií flóry k.ú.donovaly možno konštatovať, že v danom území sú početne zastúpené mnohé druhy úžitkové. V prvom rade sú to produkčne významné druhy tráv, ktoré tvoria základ biomasy lúk a pasienkov ako sú kostrava červená a lúčna (Festuca ruba, F. pratensis), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), psinček obyčajný (Agrostis tenius), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) a mnohé druhy čeľade bôbovitých (Fabaceae), ktoré zvyšujú kŕmnu hodnotu trvalých trávnych porastov. Druhú skupinu tvoria lesné plodiny: jahoda lesná (Fragaria vesca), ostružina, malina (Rubus spec.div.), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtiullus) a brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), lieska obyčajná (Corylus avellana), egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa). Osobitnú skupinu vytvárajú liečivé byliny ako napr.: sedmokráska obyčajná Bellis perennis), bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria), čakanka obyčajná (Cichorium intybus), dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), divozel malokvetý (Verbascum thapsus), kostihoj lekársky (Symphytum officinalis), lastovičník väčší (Chelidonium majus), ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum), mäta dlholistá (Mentha longifolia), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), prvosienka vyššia (Primula elatior), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), repík obyčajný (Agrimonia eupatorium), rasca lúčna (Carum carvi), skorocel prostredný (Plantago media), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), imelo biele (Viscum album), pľúcnik lekársky (Pulmonaia officinalis) a mnohé ďaľšie. Potrebné je však upozorniť aj na výskyt toxického boľševníka obrovského (Heracleum mante gazzianum), ktorého výskyt v rekreačnej oblasti nie je vhodný. Z botanicko-sozologického hľadiska najvýznamnejšiu skupinu tvoria druhy chránené v zmysle doteraz platnej Vyhlášky 211/1958, na ktoré sa vzťahuje druhová ochrana : veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), prilbica pestrá (Aconitum variegatum), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), zvonček maličký (Campanula pusila), prilbovka biela (Cephalanthera alba), škarda sibírska (Crepis sibirica), plamienok alpínsky (Clematis alpina), šafran rôznofarebný (Crocus discolor), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhyza maculata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), stračonôžka vysoká (Delphinium elatum), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), horec luskáčový (Gentiana asclepiadea), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum), vstavač mužský (Orchis mascula), soldanelka karpatská (Soldanalla carpatica), tis obyčajný (Taxus baccata), žltohlav vyšší (Trollius altissimus), kýchavica Lobelova (Veratrum lobelianum), zimozeleň menšia (Vinca minor) ako aj vzácne a ohrozené druhy, ktoré sú zaradené do Červeného zoznamu výtrusných a kvitnúcich rastlín flóry Slovenska (Maglocký Feráková 1993): alchemilka vlasatá, a.sivkastá, a.štíhla, a.pasienková, a.vrúbkovaná, a.žltozelená (Alchemilla crinita, A.glaucescens, A.gracilis, A.monticola, A.subcrenata, A.xanthochlora), zvonček klbkatý veľkokvetý (Campanula glomerata subsp. Elliptica), ostica žltá, o.metlinatá (Carex flava, C.paniculata), šabrina pošvatá (Conioselinum tataricum), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), vemenníček zelený (Coeloglossum viride), krivec najmenší (Gagea minima), snežienka jarná (Galanthus nivalis), subsp. Conopsea),skalničník srstnatý bledozelený (Jovibarka hirta subsp. Glabrescens), vstavč obyčajný (Orchis morio), zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare, subsp. Flexuosun), krkoškovec rakúsky (Pleurospermum austriacum), dúška alpská, d.ozdobná (Thymus alpestris, T.pulegioides), fialka žltá sudetská (Viola lutea subsp. Sudetica. 7

9 Zoologické hodnotenie(úses katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Fauna katastra je charakterizovaná spoločenstvami montánnych (horských) a alpínskych druhov, ktoré sú nie len u nás ale aj v rámci strednej Európy veľmi cenené. Doteraz územie nebolo zoologicky zvlášť spracované, poznatky o stavovcoch Nízkych Tatier zhrnul dávnejšie Štollmann (1968), o rovnokrídlom hmyze Čejchan (1988). V roku 1996 sme spolu na území katastra zistili 108 druhov vtákov, z toho 93 hniezdičov, 7 druhov zaletujúcich len za potravou a 8 permigrantov. Žije tu spolu 21 druhov ohrozených, z toho orol skalný a sokol sťahovavý sú kriticky ohrozené, čo je na tak plochu mimoriadne hodnotné územie. Zistili sme tam tiež 6 druhov plazov, z ohrozených stojí za pozornosť bohatý výskyt vretenice a výskyt užovky hladkej. Na trávnatých porastoch katastra sme zaznamenali spolu 18 druhov rovnokrídlovcov, z toho významný výskyt vzácneho a ohrozeného horského druhu 4 cm veľkého koníka pestrého (Arcyptera fusca). a/. Do kategórie hodnotenia 5 zaraďujem najhodnotnejšie lokality a biotopy katastra významné pre zachovanie genofondu a biodiverzity z národného a medzinárodného hľadiska. Sú to najmä južné svahy hôľ a zachovalé lesné a kosodrevinové porasty. V týchto plochách je nevyhnutne potrebné dodržiavať všetky zásady pre maloplošné rezervácie (neschádzať z turistických chodníkov, nezbierať lesné plody, čučoriedky, brusnice a maliny, netrhať rastliny, nechytať živočíchy atď.). Je samozrejmé, že na týchto plochách nesmie byť povolená žiadna stavebná činnosť. b/. Do kategórie hodnotenia 4 zaraďujem lokality a biotopy málo narušené, najmä zmiešané lesné porasty, striedané lesnými lúkami, ktoré často tvoria styčnú zónu medzi najvyššou kategóriou 5 a kategóriami 3 a nižšie. V plochách tejto kategórie by mala byť akákoľvek hospodárska činnosť prejednávaná a pripomienkovaná orgánmi ochrany prírody. c/. Kategóriu 3 tvoria lokality a biotopy ľudskou činnosťou silne premenené, no stále tvoriace životný priestor i pre ohrozené druhy, nie však ale pre stenoekné, adaptované len na úzku valenciu ekologických faktorov. d/. Kategóriu 2 tvoria plochy stabilne poznačené negatívnou ľudskou činnosťou zjazdovky na severnej strane Baníka, stavby hotelov, hromadných rekreačných zariadení a ich okolie. e/. Kategóriu 1 tvoria plochy najintenzívnejšie zaťažené ľudskou činnosťou bez momentálneho významu pre faunu (košariská, turistické centrum na Donovaloch). Napriek výskytu všetkých kategórií v kategorizácii 1-5 predstavuje územie katastra ako celok ešte zatiaľ relatívne zachovalé a variabilné prostredie pre živočíchy s množstvom hraničných biotopov. Biokoridori tu predstavujú najmä okraje lesov. Obec Bully patrí svojouskromnou osídlenosťou a primeranou architektúrou ku skvostom starého nízkotatranského osídlenia a stále vytvára vhodné podmienky pre spolužitie človeka a vzácnej fauny. Vlastná obec Donovaly s pretínajúcou komunikáciou európskeho významu je intenzívne turisticky využívaná. Indikuje to i výskyt viacerých typických urbánnych a suburbánnych druhov fauny. K týmto patria vrabce (Passer domesticus), straka (Pica pica), lastovičky a belorítky (Hirundo rustica a Delichon urbica), ale aj hniezdiče v okolí stavieb žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), trasochvost biely (Motalcilla alba) a iné. 4. Geomorfologické pomery Územie katastra zasahuje do dvoch celkov Fatransko-tatranskej oblasti. Severná časť zasahuje do celku Veľká Fatra s podcelkom Zvolena. Územie v južnej časti katastra zasahuje do celku Starohorských vrchov. Geologické a geomorfologické prostredie v tejto oblasti je mimoriadne citlivé na akýkoľvek technický zásah. Budovanie väčších stavieb je obtiažne a pomerne nákladné, nakoľko sú potrebné opatrenia na zabezpečenie stability svahov, zamedzenie eróznej činnosti. Vo zvýšenej miere to platí o líniových stavbách, ako sú cesty, rozsiahlejšie trasy inžinierskych sietí a pod. Najvyššie a najvýraznejšie vrchy obopínajú a zároveň vymedzujú územie katastra. Zo severu hranicu vytvára horský chrbát s výšinami Motyčská hoľa (1292 m ), Zvolen (1402 m) a Nová hoľa(1370). Z východu hranicu vytvára údolie potoka Žarnovka a Korytnického potoka, ústie Barboriny a odtiaľ horskou rázsochou pod výšinu Handliarka(1208). Z juhu cez výšiny Kečka (1225 m) a Hrubý vrch (1169 m). Zo západu od Hrubého vrchu cez Kuncovú na Pavlovú (986 m), okrajom osady Sliačany na výšinu Motyčská hoľa (1292 m) V katastrálnom území sú dva základné typy reliéfu :- rózno denudačný reliéf 8

10 - fluvicílne rezaný rázsochový reliéf fluvicílne rezaná hornina Sklonitosť územia je 14 o 24 o a viac. Potenciálne zosuvné územia patria do oblasti druhého rádu, kde sa nestabilné tvary vyskytujú lokálne ako mikrozosuvy až mezozosuvy. Tieto oblasti sa viažu na vysoké chrbty pohorí. Zo súčasných reliéfotvorných procesov prebieha silný fluviálny erózny proces so silnou hĺbkovou eróziou so stredne silným až silným pohybom hmôt po svahoch v horskom reliéfe (Atlas SSR, 1980). 5. Klimatické pomery Katastrálne územia obce patria do chladnej klimatickej oblasti, s priemernou teplotou vzduchu v júli menej ako 16 o C, do okrsku mierne chladného s teplotou vzduchu v júli o C. Priemerná ročná teplota je 5 o C. Priemerné zrážky sú 1400 mm. K. ú. zasahuje do klimatogeografického typu horská klíma (vlhká až veľmi vlhká s malou intenzitou teplôt), do klimatogeografického subtypu chladná horská klíma (suma teplôt 10 o C a viac : , teplota v januári ,5 o C, teplota v júli 13,5 16 o C, ročná amplitúda priemerných mesačných teplôt vzduchu 14,5 21 o C, ročné zrážky mm). Snehová pokrývka dní (Atlas SSR, 1980). 6. Hydrologické pomery Hydrogeologické pomery(úses katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Zložitá geologická stavba, zlomová tektonika a veľmi dobrá priepustnosť všetkých tektonických jednotiek oboch príkrovov aj donovalskej sekvencie (prevaha triasových vápencov a dolomitov) podmieňuje priaznivé hydrogeologické pomery. Spomínané série sú vododajnou vrstvou kolektorom významných zásob podzemnej vody. Takýmto významným zdrojom je pruh Staré Hory Motyčky Štubne Jergaly, odkiaľ vzrástol priemerný ročný odber až na l. Izolátormi vody sú v tejto oblasti kriedové sliene a slienité horniny krížňanského príkrovu. Vrcholová línia Motyčská hoľa Zvolen tvorí rozvodnicu tejto infiltračnej oblasti, zbernou oblasťou podzemnej vody je teda významná časť severozápadnej časti katastra Donovalov. Podzemné vody kryštalinika a mezozoika puklinového typu nie sú jediným zdrojom vody v tejto oblasti, hoci sú z hľadiska významu rozhodujúce. Vyskytujú sa tu i podzemné vody kvartéru, ktoré vystupujú na povrch sutinnými prameňmi. Nakoľko sú viazané na plytký obeh vody a sú významne ovplyvňované zrážkami, majú zväčša nestály charakter s výrazným kolísaním výdatnosti. Je ich však pomerne veľa a využívajú ich menšie osady, podniky a zariadenia cestovného ruchu ako zdroje vody (Mistríky prameň na lúke, Mišúty a pod.) Tieto vody majú agresívne účinky na betón a železo, pre pitné účely vyhovujú spravidla až po úpravách. Hydrogeologická charakteristika Riešené územie k.ú. Donovaly spadá do povodia rieky Váh a Hron. Konkrétne zasahuje do podrobných povodí s hydrologickým poradím: - v povodí rieky Váh sa rozprestiera na ploche 10,25 km 2, čo predstavuje 48,2% z celkovej plochy podrobného povodia povodie rieky Hron (od Čierneho Hrona po Slatinu) sa rozprestiera na ploche km 2, čo predstavuje % celkovej plochy podrobného povodia Hlavným recipientom v riešenom území je v povodí Váh Korytnica a v povodí Hron je to Starohorský potok so svojimi nemenovanými prítokmi. Hlavné toky ako aj ich prítoky sú v riešenom území neupravené, t.j. majú pôvodný tvar koryta a s ich úpravou sa neuvažuje. Orografické členenie má podstatný vplyv na odtokové pomery záujmového územia. Riešené územie spadá orograficky do Fatransko tatranskej partie a recipienty odvádzajú povrchové vody z južnej strany hrebeňa Zvolena a Motyčskej hole a severnej strany hrebeňa Barania hlava a Kečka. Ide väčšinou o pramennú oblasť horemenovaných tokov, kde majú svahy pohorí veľký sklon a dochádza k rýchlemu odtoku povrchových vôd do údolí. 7. Pôdne pomery Prevažnú časť územia tvoria typy hnedých lesných pôd. Tieto pôdy sa vyznačujú silným zvetrávaním primárnych silikátov a tvorbou ílových minerálov. Zložitá geologická stavba, zlomová tektonika a veľmi dobrá priepustnosť všetkých tektonických jednotiek oboch príkrovov aj donovalskej sekvencie (prevaha triasových vápencov a dolomitov) podmieňuje priaznivé hydrogeologické pomery. Spomínané série sú vododajnou vrstvou kolektorom významných zásob podzemnej vody. Takýmto významným zdrojom je pruh Staré Hory Motyčky Štubne Jergaly Poľnohospodárska pôda za celé katastrálne územie patrí z hľadiska úrodnosti pôd k menej produkčným. Významné je zastúpenie nízko produkčných trvalých trávnych porastov. Krajina je charakterizovaná ako horská oblasť, kde nie sú vhodné podmienky pre špeciálne kultúry. Poľnohospodárska pôda je využívaná ako pasienky pre chov oviec. 9

11 8. Rastlinstvo a živočíšstvo (Geobotanická charakteristika) Rastlinstvo Floristicko fytocenologická charakteristika (ÚSES katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Kvetena širšieho oklia k.ú. obce Donovaly patrí na základe fytogeografického členenia do dvoch okresov (Veľká Fatra, Nízke Tatry) obvodu flóry centrálnych Karpát (Eucarpatikum), oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale). Vo všeobecnosti sa vyznačuje prelínaním a pestrosťou flóry submontánneho až montánneho vegetačného stupňa ako na vápencovom, tak aj na kryštalickom podloží. Podľa vegetačno rekonštrukčnej mapy klimaxových spoločenstiev (Michalko a kol., 1986), vypracovanej ne princípe potencionálnej vegetácie, prevládajú v sledovanom území bukové a jedľové lesy kvetnanté (Eu-Fagenion p.p.maj.), vo vyšších polohách vystriedané bukovými kyslomilnými lesmi horskými (Luzulo-Fagenion p.p.maj.) v najvyšších polohách sú zastúpené jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Abietion, Vaccinio-Abietenion p.p.). Túto základnú schému dopĺňajú v závislosti od podložia bukové lesy vápnomilné (Cephalanthero-Fagenion), menej bukové kyslomilné lesy podhorské (Luzulo-Fagenion p.p.min.), javorové horské lesy (Aceri-Fagenion p.p.maj., Tilio- Acerenion p.p.min.) a lipovo javorové lesy (Tilio-Acerenion). Plošne najmenej sú zastúpené lužné lesy podhorské a horské (Alnenion glutinoso-incanae, Salicion triandrae p.p., Salicion eleagni). Vo vzťahu ku geologicko-geomorfologickej, pedologicko-hydrologickej a klimatickej charakteristike územia, celkový ráz vegetácie určujú floristické elementy podhorského a horského stupňa. Nelesná vegetácia má dominantné postavenie v centrálnej a severnej časti územia. Vyskytujú sa tu predovšetkým lúčne a pasienkové druhy ako sú: psinček obyčajný (Agrotis tenius), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), trojštet žltkastý (Triscetum flavescens), kostrava červená (Festuca rubra), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), mrkva obyčajná (Daucus carota), metlica trsnatá (Deschampsia cespitosa), klinček kartuziánsky (Dianthus carthusianorum), očianka Rostkova (Euphrasia rostkoviana), zvonček konáristý (Campanula patula), zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea), nevädzovec lúčny (Jacea pratensis), púpavec jesenný (Leontodon autumnalis), margaréta horská (Leucanthemum adustum), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), čermeľ lúčny (Melampyrum pratense), lipnica úzkolistá (Poa angustifolia), krvavník menší (Poterium sanguisorba), iskerník prudký (Ranunculus pseudomontanus), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), i plazivá (Trifolium repens), kozobrada lúčna (Tragopogon pratensis), vika vtáčia (Vicia cracca), soldanejka karpatská (Soldanella carpatica), prvosienka vyššia (Primula elatior), šafran rôznofarebný (Crocus discolor), fialka žltá sudetská (Viola lutea subsp. Sudetica) a iné. Vo vyšších polohách (Motyčská hoľa, Zvolen, Nová hoľa), postupne pribúdajú horské druhy a to: psica tuhá (Nardus stricta), lipnica Chaixova (Poa chaixii), chlpaňa hájna i lesná (Luzula luzuloides, L.sylvatica), brusnica čučoriedková (Vacciniuim myrtillus), štiav alpínsky (Acetosa alpestris), plešivec dvojdomý (Antennaria dioica), rimbaba karpatská (Pyrethrum clusii), krasovlas bezbyľový (Carlina acaulis) a ďalšie. V najvyšších polohách v okolí Príporu i borovica horská kosodrevinová (Pinus mugo subsp.pumilio). Osobitnú floristickú skupinu tvoria druhy pramenísk, slatín a mokradí ako napríklad: záružlie močiarne (Caltha palustris), psinček poplazový (Agrostis stolonifera), vŕbovka močiarna (Epilobium palustre), nezábudka močiarna (Myosotis palustris), veronika potočná (Veronica beccabunga), žerušnica horká (Cardamine amara), mäta dlholistá (Mentha longifolia), mäta vodná (M.aquatica), túžobník brestový (Filipendula ulmaria), kuklík potočný (Geum rivale), pichliač močiarny (Cirsium palustre), škarda močiarna (Crepis paludosa), páperník širokolistý (Eriophorum latifolium), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhiza maculata), tučnica obyčajná (Pinguicula vulgaris), všivec močiarny (Pediculais palustris), vemenník dvojlistý (Platanthera bifolia), kýchavica Lobelova (Veratrum lobelianum), škripina lesná (Scirpus sylvaticus), ostrica metlinatá (Carex paniculata), ostrica čierna (Carex nigra), ostrica prosová (Carex panicea). K floristickým vzácnostiam územia patria i druhy vápencových stien a sutín doliny Žarnovka ako napríklad ostrevka vápnomilná (Sesleria calcarea),kosatka kalíškatá (Tofieldia calyculata), samorastlík klasnatý (Actaea spicata), slezinník zelený (Asplenium viride), kokorík praslenatý (Polygonatum verticilatum), zubačka žliazkatá (Dentaria glandulosa), papraľovec laločnatý (Polystichum aculeatum), s výskytom viacerých chránených druhov. Zhodnotením socioekonomických kritérií flóry k.ú.donovaly možno konštatovať, že v danom území sú početne zastúpené mnohé druhy úžitkové. V prvom rade sú to produkčne významné druhy tráv, ktoré tvoria základ biomasy lúk a pasienkov ako sú kostrava červená a lúčna (Festuca ruba, F. pratensis), tomka voňavá (Anthoxanthum odoratum), psinček obyčajný (Agrostis tenius), reznačka laločnatá (Dactylis glomerata) a mnohé druhy čeľade bôbovitých (Fa- 10

12 baceae), ktoré zvyšujú kŕmnu hodnotu trvalých trávnych porastov. Druhú skupinu tvoria lesné plodiny: jahoda lesná (Fragaria vesca), ostružina, malina (Rubus spec.div.), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtiullus) a brusnica pravá (Vaccinium vitis-idaea), lieska obyčajná (Corylus avellana), egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa). Osobitnú skupinu vytvárajú liečivé byliny ako napr.: sedmokráska obyčajná Bellis perennis), bôľhoj lekársky (Anthyllis vulneraria), čakanka obyčajná (Cichorium intybus), dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), divozel malokvetý (Verbascum thapsus), kostihoj lekársky (Symphytum officinalis), lastovičník väčší (Chelidonium majus), ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum), mäta dlholistá (Mentha longifolia), pamajorán obyčajný (Origanum vulgare), prvosienka vyššia (Primula elatior), pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica), podbeľ liečivý (Tussilago farfara), repík obyčajný (Agrimonia eupatorium), rasca lúčna (Carum carvi), skorocel prostredný (Plantago media), valeriána lekárska (Valeriana officinalis), imelo biele (Viscum album), pľúcnik lekársky (Pulmonaia officinalis) a mnohé ďaľšie. Potrebné je však upozorniť aj na výskyt toxického boľševníka obrovského (Heracleum mante gazzianum), ktorého výskyt v rekreačnej oblasti nie je vhodný. Z botanicko-sozologického hľadiska najvýznamnejšiu skupinu tvoria druhy chránené v zmysle doteraz platnej Vyhlášky 211/1958, na ktoré sa vzťahuje druhová ochrana : veternica narcisokvetá (Anemone narcissiflora), prilbica pestrá (Aconitum variegatum), orlíček obyčajný (Aquilegia vulgaris), zvonček maličký (Campanula pusila), prilbovka biela (Cephalanthera alba), škarda sibírska (Crepis sibirica), plamienok alpínsky (Clematis alpina), šafran rôznofarebný (Crocus discolor), vstavačovec škvrnitý (Dactylorhyza maculata), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), vstavačovec bazový (Dactylorhiza sambucina), stračonôžka vysoká (Delphinium elatum), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), horec luskáčový (Gentiana asclepiadea), mečík škridlicovitý (Gladiolus imbricatus), ľalia cibuľkonosná (Lilium bulbiferum), ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), plavúň obyčajný (Lycopodium clavatum), vstavač mužský (Orchis mascula), soldanelka karpatská (Soldanalla carpatica), tis obyčajný (Taxus baccata), žltohlav vyšší (Trollius altissimus), kýchavica Lobelova (Veratrum lobelianum), zimozeleň menšia (Vinca minor) ako aj vzácne a ohrozené druhy, ktoré sú zaradené do Červeného zoznamu výtrusných a kvitnúcich rastlín flóry Slovenska (Maglocký Feráková 1993): alchemilka vlasatá, a.sivkastá, a.štíhla, a.pasienková, a.vrúbkovaná, a.žltozelená (Alchemilla crinita, A.glaucescens, A.gracilis, A.monticola, A.subcrenata, A.xanthochlora), zvonček klbkatý veľkokvetý (Campanula glomerata subsp. Elliptica), ostica žltá, o.metlinatá (Carex flava, C.paniculata), šabrina pošvatá (Conioselinum tataricum), konvalinka voňavá (Convallaria majalis), vemenníček zelený (Coeloglossum viride), krivec najmenší (Gagea minima), snežienka jarná (Galanthus nivalis), subsp. Conopsea),skalničník srstnatý bledozelený (Jovibarka hirta subsp. Glabrescens), vstavč obyčajný (Orchis morio), zerva hlavičkatá (Phyteuma orbiculare, subsp. Flexuosun), krkoškovec rakúsky (Pleurospermum austriacum), dúška alpská, d.ozdobná (Thymus alpestris, T.pulegioides), fialka žltá sudetská (Viola lutea subsp. Sudetica. Živočíšstvo Zoologické hodnotenie(úses katastrálneho územia obce Donovaly-05/1997) Fauna katastra je charakterizovaná spoločenstvami montánnych (horských) a alpínskych druhov, ktoré sú nie len u nás ale aj v rámci strednej Európy veľmi cenené. Doteraz územie nebolo zoologicky zvlášť spracované, poznatky o stavovcoch Nízkych Tatier zhrnul dávnejšie Štollmann (1968), o rovnokrídlom hmyze Čejchan (1988). V roku 1996 sme spolu na území katastra zistili 108 druhov vtákov, z toho 93 hniezdičov, 7 druhov zaletujúcich len za potravou a 8 permigrantov. Žije tu spolu 21 druhov ohrozených, z toho orol skalný a sokol sťahovavý sú kriticky ohrozené, čo je na tak plochu mimoriadne hodnotné územie. Zistili sme tam tiež 6 druhov plazov, z ohrozených stojí za pozornosť bohatý výskyt vretenice a výskyt užovky hladkej. Na trávnatých porastoch katastra sme zaznamenali spolu 18 druhov rovnokrídlovcov, z toho významný výskyt vzácneho a ohrozeného horského druhu 4 cm veľkého koníka pestrého (Arcyptera fusca). a/. Do kategórie hodnotenia 5 zaraďujem najhodnotnejšie lokality a biotopy katastra významné pre zachovanie genofondu a biodiverzity z národného a medzinárodného hľadiska. Sú to najmä južné svahy hôľ a zachovalé lesné a kosodrevinové porasty. V týchto plochách je nevyhnutne potrebné dodržiavať všetky zásady pre maloplošné rezervácie (neschádzať z turistických chodníkov, nezbierať lesné plody, čučoriedky, brusnice a maliny, netrhať rastliny, nechytať živočíchy atď.). Je samozrejmé, že na týchto plochách nesmie byť povolená žiadna stavebná činnosť. b/. Do kategórie hodnotenia 4 zaraďujem lokality a biotopy málo narušené, najmä zmiešané lesné porasty, striedané lesnými lúkami, ktoré často tvoria styčnú zónu medzi najvyššou kategóriou 5 a kategóriami 3 a nižšie. V plochách tejto kategórie by mala byť akákoľvek hospodárska činnosť prejednávaná a pripomienkovaná orgánmi ochrany prírody. c/. Kategóriu 3 tvoria lokality a biotopy ľudskou činnosťou silne premenené, no stále tvoriace životný priestor i pre 11

13 ohrozené druhy, nie však ale pre stenoekné, adaptované len na úzku valenciu ekologických faktorov. d/. Kategóriu 2 tvoria plochy stabilne poznačené negatívnou ľudskou činnosťou zjazdovky na severnej strane Baníka, stavby hotelov, hromadných rekreačných zariadení a ich okolie. e/. Kategóriu 1 tvoria plochy najintenzívnejšie zaťažené ľudskou činnosťou bez momentálneho významu pre faunu (košariská, turistické centrum na Donovaloch). Napriek výskytu všetkých kategórií v kategorizácii 1-5 predstavuje územie katastra ako celok ešte zatiaľ relatívne zachovalé a variabilné prostredie pre živočíchy s množstvom hraničných biotopov. Biokoridori tu predstavujú najmä okraje lesov. Obec Bully patrí svojou skromnou osídlenosťou a primeranou architektúrou ku skvostom starého nízkotatranského osídlenia a stále vytvára vhodné podmienky pre spolužitie človeka a vzácnej fauny. Vlastná obec Donovaly s pretínajúcou komunikáciou európskeho významu je intenzívne turisticky využívaná. Indikuje to i výskyt viacerých typických urbánnych a suburbánnych druhov fauny. K týmto patria vrabce (Passer domesticus), straka (Pica pica), lastovičky a belorítky (Hirundo rustica a Delichon urbica), ale aj hniezdiče v okolí stavieb žltochvost domový (Phoenicurus ochruros), trasochvost biely (Motalcilla alba) a iné. 9. Súčasná krajinná štruktúra Z poľnohospodárskej pôdy 28,5% predstavujú trvalé trávnaté porasty. V katastrálnom území Donovál sa na obhospodarovaní jestvujúcich pasienkov zúčastňujú traja nájomcovia. Prioritne sa jedná o pasenie hovädzieho dobytka a oviec. Okrajovo sa zameriavajú aj na kosbu prenajatých pasienkov. Miestna pasienková spoločnosť obhospodaruje m 2, pasienkov. Orná pôda zaberá priestory v Pavlovej a časť z poľnohospodárskej pôdy zaberajú záhrady. Lesná pôda zaberá prevažnú časť katastra. Vodné plochy, ktorými sú potoky s prítokmi zaberajú. Zastavaná plocha zaberá predovšetkým priestory intravilánu a čiastočne ako ostatná plocha aj plochy pre rekreačný rozvoj a plochy dopravy. Poľnohospodárska pôda je prevažne využívaná na pasienky, menej ako orná pôda. Vlastníkom a hospodárom lesa sú Lesy SR š.p Kategória lesov ochranných Táto kategória zahŕňa porasty, ktorých hlavnou funkciou je chrániť pôdu (pod porastom, v prípade vetrolamov aj vedľa porastu), brehovú čiaru alebo nižšie (po svahu) položené porasty. Dlhé roky prevažovala tendencia ponechávať tieto porasty úplne bez zásahu. Ochranné lesy vyhlasuje, prekategorizúva alebo ruší orgán štátnej správy na základe návrhu stanovištného prieskumu Lesoprojektu. Na základe informácii LHC Slovenská ˇĽupča sa v území nenachádzajú. Kategória lesov hospodárskych Táto kategória zahŕňa lesné porasty, ktorých prvoradou funkciou je produkcia dreva. V rámci Slovenska v tejto kategórii absolútne prevažujú rovnoveké porasty obhospodarované podrastovým hospodárskym spôsobom. Tieto porasty nevyužívajú produkčné možnosti stanovišťa a i z hľadiska ochrany prírody majú nižšiu hodnotu,než porasty pôvodné. Katastrálne územie Donovál je narozhraní horstie Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Kataster je z juhu uzatvorený Starohorskými vrchmi. Ústredným priestorom je Donovalské sedlo. Lokality s negatívnym vplyvom na krajinný obraz: Negatívne zložky krajinného obrazu nevyhnutné na hľadanie eliminácie ich negatívneho vplyvu na priestor Donovál: - Areál vrcholovej stanice a ukončenia vlekov na Novej holi. - Vzdušné elektrické vedenia VN v trase Starohorská dolina Donovaly sedlo pod Magurou. - Vzdušné elektrické vedenie VVN v trase Ružomberok Hiadelské sedlo Medzibrod - Veľké rekreačné zariadenia pod Varštátom (Triangel)prezentujú negatívne dominanty v území. - Technické zariadenia mimo prevádzky (údolná stanica vleku v priestore Madlušová) - Cúdenice dolné stanice vlekov - Objekty zotavovní pod Litvovským - Zotavovňa pod Magurou - Ustajnenie dobytka a ovcí v sedle pod Kečkou má negatívny vplyv na plochy tejto lokality. Pre ochranu trávnatých plôch je potrebné dať dôraz na priebežnú rekultiváciu plôch devastovaných ustajňovaným dobytkom. 12

14 b. Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využívania územia b.1. Priestorové usporiadanie územia Z priestorového hľadiska zástavba v obci nevytvára výrazné prvky priestorového usporiadania. Pri tvorbe uličného priestoru sa prejavuje živelnosť a minimálne sú v zástavbe uplatnené aj iné priestorové prvky. Takmer úplne absentujú plochy verejných priestranstiev. Výraznejšie uplatnenie odstupov zástavby v rámci priestorového usporiadania zástavby je čiastočne uplatnené iba v miestnej časti, Centrum vybavenosti 1. Prevažne absentuje aj pri existujúcich špecifických funkciách ako sú nástupné priestory občianskej vybavenosti a nástupné priestory športovísk. Minimálne uplatnenie priestorového usporiadania v obci je skôr charakteru náhodného výsledku pri tvorbe uličného priestoru. Súčasťou priestorového usporiadania sú aj okrajové polohy vyžadujúce plynulý prechod z intenzívnej zástavby do voľnej krajiny a aktívne uplatňovanie vodných tokov v organizme obce. Členenie urbanizačného priestoru podľa prioritných funkčných náplní : Miestne časti obce Donovaly: Ťažisková funkčná náplň: 1. Centrum vybavenosti 1, Rekreačné ubytovanie a stravovanie + služby 2. Centrum vybavenosti 2, Rekreačné ubytovanie a stravovanie + šport + služby 3. Centrum vybavenosti 3, (Varštát) Rekreačné ubytovanie a stravovanie + šport + verejná zeleň 4. Centrum vybavenosti 4, Rekreačné ubytovanie a stravovanie + šport + techn.vyb. 5. Rekreačná zóna Vrchbáň, Rekreačné ubytovanie a stravovanie 6. Rekreačná zóna Pod Magurou, Rekreačné ubytovanie a stravovanie 7. Osada Donovaly, Bývanie + rekreačné ubytovanie a stravovanie 8. Osada Mišúty, Bývanie + rekreačné ubytovanie a stravovanie 9. Osada Mistríky, Bývanie + rekreačné ubytovanie a stravovanie 10. Osada Polianka, Bývanie + rekreačné ubytovanie 11. Osada Bully, Bývanie + rekreačné ubytovanie 12. Osada Hanesy, Bývanie + rekreačné ubytovanie 13. Osada Sliačany, Bývanie + rekreačné ubytovanie a stravovanie 14. Športovo rekreačný areál Zahradište, Šport + rekreačné aktivity 15. Agroareál Pavlová, Šport + rekreačné aktivity + rekreačné ubytovanie 16. Športovo rekreačný areál Vrchlúka Šport + rekreačné aktivity 17. Lyžiarsky areál Nová Hoľa Šport + rekreačné aktivity + služby + stravovanie 18. Lyžiarsky areál Madlušová Šport + rekreačné aktivity b.2. Funkčné využívanie územia Z hľadiska funkčného využívania územia je zastavaná časť obce prevažne so zameraním na ubytovacie zariadenia občianskej vybavenosti spojené s rekreačnou funkciou, prioritne zimnej rekreácie. Bývanie a obytnou zástavbou výhradne pôvodného obyvateľstva je s uplatnením rodinných domov. Ubytovanie všetkých druhov je prioritne zamerané na podporu rekreačných športových aktivít. Funkcia rekreácie, prevažne formou zimných športov, tvorí ťažisko súčasného orientovania činností v katastri obce. Okrem zjazdového lyžovania má uplatnenie aj bežecké lyžovanie v rekreačnom zameraní a atraktívne športy ako psie záprahy. Letné využívanie priestorov, paraglajding, horská cyklistika využívané aj Funkcia výroby je reprezentovaná takmer výhradne poľnohospodársky využívanými plochami vo voľnej krajine. V lesnom hospodárstve sa činnosť zameriava na ťažbu dreva. Zastavaná časť obce Donovaly sa rozkladá po oboch stranách komunikácie I. triedy č. I/59. Hlavnou dopravnou komunikáciou v riešenom území obce je cesta I/59, ktorá spája rekreačnúoblasť Donovaly s Banskou Bystricou a Ružomberkom a zároveň má v intraviláne obce funkciu zbernejkomunikácie. Cesta I/59 je riešeným územím vedená v kategórii C 9,5/60, v intraviláne v kategórii MZ14/60 redukovaná. Bývanie Zastúpené je zástavbou rodinných domov v rámci celého zastavaného územia obce. Domy sú prevažne bez podpivničenia prípadne s polozapusteným suterénom. Bývanie je zastúpené v rámci pôvodných osád: Donovaly, Mišúty, Mistríky, Polianka, Bully, Hanesy a Sliačany. Zástavba je prevažne vedená voľne s prístupovou komunikáciou v odstupoch individuálne prispôsobených danostiam terénu 13

15 Štatistické podklady od obce Donovaly. Sumarizácia stavieb Spolu/ Donovaly Bully Polianka Mistríky Mišúty Hanesy Sliačany Magura lôžka/stoličky RD trvalý občania /351/ - Rekreačná chalupa /840/ - Rekreačná chata /1374/ - Rekreačný dom /480/ - Byt /2792/ - Byt vo výstavbe /624/ - Hotel /379/680 Penzión /364/440 Rekreačné zariadenia /285/240 Podnikové zariadenie /311/ - Turistická ubytovňa /340/100 Pohostinstvá / - /445 Zamestnanci - / 20 / - Spolu : 1383/8160/1905 Občianska vybavenosť Zastúpená je prevažne v rámci centrálnej časti obce jestvujúcimi zariadeniami obecného úradu, školskými zariadeniami, poštovou prevádzkou, infocentrom, objektom kostola a fary. Vybavenoť, ktorá je sústredená prevažne v pôvodných historických objektoch: - kostol 1800 drevený kostol, v súčasnosti umelecko-historická pamiatka obce - fara - cintorín pod Varštátom (les kde sa vŕtali rúry z červeného smreka) - škola - konzum (predajňa potravín) s kultúrnou sálou - kaplnky v osadách : Bully sv.anny 1886, Mistríky sv.jozefa 1893, Polianka nar.panny Márie 1894 ďalšia vybavenosť - obecný úrad - budova Potravného družstva r obchod s rozličným tovarom a kultúrny dom (chátrajúci). Základnú školu a škôlku nepredpokladajú riešiť pre Donovaly. Potreby pre tieto zariadenia sú vykrývané kapacitne v obci Staré hory prípadne v Banskej Bystrici podľa možností rodičov. Zariadenia stravovacieho zamerania, ubytovacie kapacity ale aj športovorekreačné využitie je spojené prevažne s ponukov jednotlivých rekreačných ubytovacích zariadení. - Športhotel - Hotel Vesel (v súčasnosti mimo prevádzky) - DONLY (penzión, bistro) Okrem týchto komplexne dobudovaných zariadení sú v území situovaná mnohé Okolo 20 hotelov, penziónov a veľkých rekreačných zariadení 400 rodinných chát chalúp a domov 14

16 Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 1 CENTRUM 1. Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Lož. kap. A Veľké ubyt/strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy - D Rekreačné chalupy - E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Centrum Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 2 CENTRUM 2. Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Lož. kap. A Veľké ubyt/strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/strav. zariad. - C Rodinné/obytné domy - D Rekreačne chalupy/domy - E Rekreačné chaty 1 6 F Apartmány G Služby / iná vybavenosť 2 20 Centrum INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 3 CENTRUM 3. Kat. Názov zariadenia Kategória Stol. Park. Lož. kap. Meno vlastníka Druh zariadenia kap. G/S A Veľké ubyt/ strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/strav. zariad. C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Centrum Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 4 CENTRUM Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Veľké ubyt/strav. zariadenia Lož. kap. A B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Centrum Stol kap Stol kap. Stol. kap. Park. G/S Park. G/S Park. G/S Poznámky Poznámky Poznámky Poznámky 15

17 INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 5 VRCHBÁŇ Kat. Názov zariadenia Kategória Stol Park. Lož.kap. Meno vlastníka Druh zariadenia kap. G/S A Veľké ubyt/strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/ strav. zariad C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Vrchbáň Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 6 POD MAGUROU Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Lož. kap. A Veľké ubyt/strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy 1 6 D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť 5 2 Pod Magurou Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 7 DONOVALY Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Veľké ubyt/strav. zariadenia Lož. kap. A B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Donovaly INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 8 MIŠÚTY Kat. Názov zariadenia Kategória Stol. Park. Lož. kap. Meno vlastníka Druh zariadenia kap. G/S A Veľké ubyt/strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/strav. zariad. C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Mišúty Stol kap. Stol kap. Park. G/S Park. G/S Poznámky Poznámky Poznámky Poznámky 16

18 Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 9 MISTRÍKY Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Veľké ubyt/strav. zariadenia Lož. kap. A B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty / domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť 2 Mistríky Stol kap. Park. G/S Poznámky Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 10 POLIANKA Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Veľké ubyt/strav. zariadenia Lož. kap. A B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť 1 Polianka Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 11 BULLY Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Veľké ubyt/strav. zariadenia Lož. kap. A B Stredné/malé ubyt/strav. zariad. C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Bully Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 12 HANESY Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Veľké ubyt/strav. zariadenia Lož. kap. A B Stredné/malé ubyt/strav. zariad. C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť 1 Hanesy Stol kap. Stol kap. Stol kap. Park. G/S Park. G/S Park. G/S Poznámky Poznámky Poznámky 17

19 Kat. INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 13 SLIAČANY Názov zariadenia Kategória Meno vlastníka Druh zariadenia Lož. kap. A Veľké ubyt/strav. zariadenia B Stredné/malé ubyt/strav. zariad C Rodinné/obytné domy D Rekreačné chalupy E Rekreačné chaty/domy F Apartmány G Služby / iná vybavenosť Sliačany Stol kap. Park. G/S Poznámky INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 14 ŠPORTOVÝ AREÁL ZÁHRADIŠTE 300 StVPS, a.s. G Vodojem INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 15 AGRO AREÁL PAVLOVÁ INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 16 ŠPORTOVÝ AREÁL VRCH LÚKA INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 17 LYŽIARSKÝ AREÁL NOVÁ HOĽA INVENTARIZÁCIA VYBAVENOSTI rok 2012 Lokalita: 18 LYŽIARSKÝ AREÁL MADLUŠOVÁ zdravotníctvo Potreby zdravotníctva sú v území prakticky neriešené s výnimkou, nevyhnutných zariadení zdravotnej starostlivosti pri športových a rekreačných zariadeniach Ambulancie primárnej zdravotnej starostlivosti pritom vyžadujú: - praktický lekár detí - pre 1900 obyv - praktický lekár dosp. - pre 1200 obyv - stomatológ obyv - gynekológ obyv Funkcia zdravotníckych služieb je úzko previazaná s kapacitným využitím pre spádové územie obce. Prínosom môže byť kombinácia viacerých zariadení sústredením do spoločných objektov a prípadné limitovanie časovo obmedzeného využívania zariadenia v obci. služby Služby nemajú v súčasnosti určené kritériá resp. odporúčané ukazovatele pre ich zriaďovanie. Ich fungovanie a životaschopnosť je určovaná dopytom na trhu. V súčasnosti majú maximálne uplatnenie služby spojené s podporou ťažiskovej funkcie v obci ktorou je v zimnej sezóne rekreačné lyžovanie a celoročne turistika. V obci sa nenachádza pošta. Je tu prevádzkovaná výdajňa pošty. Nie sú tu bankové služby, tie zabezpečuje okresné mesto Banská Bystrica vzdialené 25 km od obce. Odvoz domového odpadu na skládku do Šalkovej (30)km zabezpečuje mesačne obec. V obci je zabezpečená separácia odpadu. Zbiera sa sklo, plasty, elektro, papier, železo a nebezpečný odpad. Zabiehajú zber šatstva. Dom smútku je zastúpený márnicou avšak nemá využitie. Základné pohrebné služby sú orientované na krematórium v B. Bystrici, obrady bývajú v kostole. Priestor pre pietne miesto je tiež rezervou pre dom smútku. 18

20 sociálne služby Parametre pre existenciu sociálnych služieb nemajú dostatočné zázemie v spádovej oblasti a ani špecifické zameranie tejto funkcie nie je pre charakter funkcií a vybavenia obce vhodný: 1. Domov sociálnych služieb - 1,8 miest/1000obyv 2. Domov dôchodcov - 2,0 Zariadenia služieb si vyžadujú väčšiu spádovú oblasť preto je uvedenú funkciu potrebné previazať na dostupnú vzdialenosť susedných sídiel. kultúrne zariadenia Nastupujúce trendy prezentujú využívanie presahov medzi kultúrnymi a inými zariadeniami. Výrazné sú viacúčelové zariadenia, využívanie stavebného fondu využívaním počas celého dňa (hlavne školské zariadnia). V letnej sezóne sa využívajú aj voľné priestranstvá, či už v prostredí sídiel alebo v prírode. Potrebné je dobudovanie týchto priestorov o hygienické zariadenia a technické vybavenie. Samostatné zariadenie pre kultúru v obci nie je. športové zariadenia Výrazným spôsobom sa na rozvoji telovýchovy a športu začína podieľať rekreačné využitie športovísk a uplatňovanie platených služieb pri prevádzkovaní týchto zariadení. Prínosom pre vytváranie a prevádzkovanie športovísk sa javí dotváranie športovo-rekreačných priestorov komplexne aj so zariadeniami zábavy, obchodu, služieb a verejného stravovania, prípadne zodpovedajúcimi objektmi prechodného ubytovania, formou areálov voľného času v ťažiskových priestoroch sídla a v dotyku s prír.prostr. finančné služby Pre riešenú obec sa javia ako služby poisťovníctva všetkých zameraní ale tiež formy prenájmov a tiež služby pre podporenie rekreačných aktivít obchod V obci je táto funkcia v súčasnosti minimálne zastúpená. Pre skvalitnenie predaja je pre maloobchod potrebné dosahovať parametre EÚ. Maloobchod - štandard krajín EÚ 1m 2 /obyv verejné stravovanie V súčasnosti je verejné stravovanie plne nahradzované zariadeniami hotelov a penziónov. Čiastočne sa uplatňuje oživenie tradícií letného posedenia pri rekreačných zariadeniach. Pre trend zavádzania zariadení rýchleho občerstvenia sa sezónne uplatňuje bufetový predaj pre zjazdovky. cestovný ruch Zariadenia cestovného ruchu sú plne rozvíjané predovšetkým v zimnej sezóne s postupným narastaním celoročného využívania formou strediska cestovného ruchu. Územie vytvára predpoklady pre komplexné doriešenie strediska s celoročnou prevádzkou. verejné ubytovanie Ubytovanie ovplyvňuje prírodné prostredie. Pre riešenú obec sú charakteristické všetky kategórie ubytovacích zariadení ako sú hotelypenzióny, motel, ubytovací hostinec, turistická ubytovňa prípadne chatová osada. Potreba štandardu 3 lôžka/1000 obyvateľov spádového územia. zariadenia požiarnej ochrany V zmysle zákona č.314/2001 o ochrane pred požiarmi je povinnosťou obce zriadiť obecný hasičský zbor na zdolávanie požiarov a vykonávanie záchranných prác pri živelných pohromách a iných mimoriadnych udalostiach. Súčasťou je udržiavanie akcieschopnosti a zabezpečenie materiálno-technického vybavenia. Zabezpečiť výstavbu hasičskej stanice alebo zbrojnice, zabezpečiť vodné zdroje na hasenie požiarov a miesta na ohlasovanie požiarov. Základnou funkciou zariadenia je ochrana a zdravie fyzických osôb, majetku a životného prostredia. 19

21 Plochy zelene v obci Zeleň v zastavanej časti obce Zeleň má značný vplyv na kvalitu a hygienu prostredia v obci a na kvalitu života vôbec. Svojou účasťou v organizme obce, dokáže skvalitňovať životné prostredie už svojou prítomnosťou. Obec Donovaly je z hľadiska zelene horským sídlom, kde plošne najvyššie zastúpenie dosahuje súkromná zeleň a verejná zeleň najnižšie. Poloha medzi zalesnenými svahmi a odkrytými hoľami lyžiarskych svahov, vytvára dojem bohato zastúpenej zelene, hoci v samotnej obce je jej relatívne málo. Pomerne hustá zástavba okolo cesty a v priamom kontakte s potokom neposkytuje veľa priestoru na pre plochy verejnej zelene. Verejná zeleň V obci má minimálne zastúpenie upravená parková. Reprezentuje ju len plocha pri obecnom úrade a kostole. Na verejnej zeleni participujú čiastočne aj predzáhradky, ktorú sú otvorené pohľadom z ulice. Minimálne plochy sa nachádzajú v centrálnych častiach aj ostatných osád. Jedná sa o čiastočne upravené priestory pri kaplnkách resp. zeleň v predpolí prístupu rekreačným zariadeniam. V areáloch okolo kostola a kaplniek sú vysadené najmä lipy, povrch pokrýva trávnik. Je to kvalitatívne i štruktúrou vyhovujúca zeleň, ktorá svojou jednoduchosťou pôsobí upokojujúco a pozitívne. Prehodnotenie si vyžiada situovanie pri tvorbe priestoru a pri zlepšení súladu s architektúrou. V areáli cintorína je vysadených málo drevín, opticky je však dostatočne ozelenený vďaka zalesneným svahom a kopcom v okolí. Tradične vysoké zastúpenie majú stálozelené ihličnaté stromy. Typické sadovnícke úpravy sú veľmi málo zastúpené. Chýba izolačná zeleň pri optickom oddelení priestorov cintorína a vytvorení potrebného kľudu na tomto pietnom mieste. Vyhradená zeleň Zaraďujeme sem zeleň oplotených areálov. Nedostatkom zelene jej nedostatočná údržba a uplatnenie dotvorení vymedzených priestorov. V ďalšom období je potrebné prehodnotiť rozsah uplatnenia zelene, jej veľkostné parametre a citlivo zvážiť jej druhovosť. Súkromnú zeleň Zastúpená je predovšetkým záhradami, v ktorých je základom trávnatý porast a vysadené sú ovocné stromy. Podľa aktuálnych podmienok je na pozemkoch umiestnená aj okrasná záhradka a zeleninové záhony. V okrasných predzáhradkách je vysadená široká škála okrasných drevín, mnohé z nich pôsobia v tejto obci cudzorodo. Predzáhradky často suplujú funkciu verejnej zelene, dotvárajú komunikačný priestor. Zeleň výrobných areálov V území je zastúpená v rámci ozelenenia poľnohospodárskeho areálu, ktoré pokladáme za adekvátne podmienkam. Dreviny majú predovšetkým náletový pôvod a začleňujú areál do okolitej krajiny. Práve živelnosť vzniku tejto zelene je príčinou jej nekvalitného priestorového rozloženia v rámci areálu. Úplne sú v tomto priestore zanedbané trávnaté plochy. Brehový porast, líniová zeleň Zastúpená je v rámci brehov miestnych tokov. Výrazným podielom participuje na plochách zelene v obci. Je to porast, u ktorého v drevinovom zložení prevládajú miestne dreviny. Brehové porasty sú prevažne prepojené na lesné porasty. Malé zastúpenie má líniová zeleň v rámci cestných stavieb. Prímestské rekreačné lesy Rekreačná účinnosť lesov je určovaná stupňom ich rekreačného vybavenia, hlavne technického charakteru. Skutočná atraktivita lesa je však určovaná vlastným prostredím lesa. Pre rekreačnú funkciu je možné uplatniť aj trasovanie aktívnej turistiky aj pri viacfunkčnom využívaní spojenom s hospodárením v lese. 20

22 c. Prieskumy a rozbory demografického potenciálu Stav obyvateľstva Index rastu obyvateľstva 1,2-1,6 Obec Donovaly eviduje v súčasnosti 153 obyvateľov (2007) Vývoj počtu obyvateľov rok Vývoj počtu obyvateľov Zdroj: Štatistický úrad,sr, Obv. úrady Národnostné zloženie Obyvateľstvo je národnosti slovenskej Vierovyznanie Obyvateľstvo je jednotne iba rímskokatolíckeho vierovyznania Prirodzený prírastok Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľov Zdroj: Štatistický úrad,sr, Obv. úrady ˇ 21

23 d. Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry 1. Občianska vybavenosť V obci sa nenachádza materská škola ani základná škola. Tieto funkcie vykrývajú Staré Hory resp. Banská Bystrica. Z ďalších zariadení je tu rímsko-katolícky kostol, cintorín, dom smútku, požiarna zbrojnica, lyžiarske vleky a dve autobusové zastávky. V priestoroch obecného úradu je zriadená výdajňa pošty. V objekte ONLY sú potraviny. 2. Zdravotníctvo V obci Donovaly sa nenachádza Zdravotné stredisko. V obci neexistuje služba na zabezpečenie predpisovania liekov. Obvodného lekára a stomatológa si zabezpečujú občania v susedných sídlach, obdobne zabezpečuje ordinačné hodiny pediater. Lekáreň a pohotovostná služba sú zabezpečené v obci Staré hory prípadne v B. Bystrici, kde sa nachádza tiež najbližšia nemocnica. 3. Sociálne služby Sociálne služby má obec povinnosť poskytovať občanom, ktorí nie sú schopní si pomoc zabezpečiť vlastnými silami. Obec sa pri poskytovaní sociálnych služieb riadi Zákonom č.448/2008 Zb. o sociálnych službách formou ambulantnej, terénnej a pobytovej služby. Poskytovanie terénnej sociálnej služby alebo ambulantnej sociálnej služby má prednosť pred pobytovou sociálnou službou. V zmysle citovaného zákona má obec povinnosť vykonávať sociálnu službu prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb. Sociálne služby obec poskytuje na základe vypracovaného a schváleného komunitného plánu sociálnych služieb... Budovanie partnerstva Spolu obce pre trvaloudržatelný rozvoj 1.1 Zlepšiť ingormovanosť, komunikáciu a 0, , , spoluprácu v obci a mikroregióne 1.2 Spolu vytvárať podm.pre koordináciu rozvoja 0, , Opatrenia celkom 0, , , Zvýšenie príťažlivosti obce 2.1 Vytvárať podmienky pre lepšie a kvalitnejšie ŽP 0, , , spoluprácu v obci a mikroregióne 2.2 Vytvárať podm. pre zvýšenie návštevnosti regiónu 0, , Opatrenia celkom 0, , , Zlepšenie sociálneho prostredia obyvateľov obce a MR 3.1 Vytvárať podmienky pre trávenie voľného času - - 0, Vytvárať podmienky pre rozvoj bývania Budovať lepšiu sociálnu infraštruktúru v obci Opatrenia celkom 0 0 0, Budovanie lepších podmienok pre podnikanie 4.1 Zlepšiť nevyhovujúci stav dopravnej a technickej i 0, , nfraštruktúry 4.2 Vytvárať podmienky pre rozvoj podnikania Opatrenia celkom 0, , Spolu (Priority) 100% 0, , , Školstvo a vzdelávanie V obci sa nenachádza materská škola ani základná škola. Tieto funkcie vykrývajú Staré Hory resp. Banská Bystrica 5. Kultúra, osveta V obci sa nenachádza kultúrno osvetové zariadenie. Túto funkciu vykrývajú spoločenské priestory nad obecným úradom prípadne spoločenské priestory v miestnych rekreačných zariadeniach. Verejná knižnica, ktorej knižničný fond, podľa údajov Štatistického úradu Banská Bystrica, ku tvoril spolu 2790 knižných publikácií. Podľa uvedeného zdroja v rovnakom období mala knižnica spolu 26 užívateľov. 6. Zariadenia pre rekreáciu, šport a oddych Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja, hodnotí rekreačné a hospodárske využitie miestneho potenciálu územia. 7. Administratíva a verejná správa Zastúpená je objektom obecného úradu. Ostatné zariadenia je vhodné situovať v rámci návrhu námestia. 22

24 e. Prieskumy a rozbory kultúrnych a historických hodnôt 1. História obce Pôvodné donovalské osady : (Údaje z publikácie DONOVALY - Priestor medzi nebom a zemou ( ) Zo siedmich, šesť má názov podľa zakladateľoch - uhliaroch: - Bully - údaj z matriky Polianka - údaj z matriky Mistríky (pôvodne osada Dolná Korytnica) - údaj z matriky Mišúty (pôvodne osada Horná Korytnica) - údaj z matriky Donovaly (pôvodne osada Stredná Korytnica) - údaj z matriky Hanesy - údaj z matriky Sliačany (asi pôvodne osada Kyptová) - údaj z matriky Močiar a Kunstová sú zaniknuté Španiodolonský vodovod od Prašivej cez Bully po Španiu Dolinu v celkovej dĺžke 26,7 km z drevených žľabov, 1700 predĺženie vodovodu k Môcovskému potoku (najmenej známe - Čerpacie zariadenie pri Buloch - Kunst s bývalým jazierkom tajchu). Božie muky: Pri Varštáte, vedľa cesty k Bullom Vybavenosť : - Pôvodné historické objekty - kostol 1800 drevený kostol, v súčasnosti umelecko-historická pamiatka obce + fara - cintorín pod Varštátom (les kde sa vŕtali rúry z červeného smreka) - škola - konzum (predajňa potravín) s kultúrnou sálou - kaplnky v osadách : Bully sv.anny 1886, Mistríky sv.jozefa 1893, Polianka nar.panny Márie Ochrana kultúrnych pamiatok Obec leží v archeologicky nedostatočne zmapovanom kraji, ale v susedstve oblasti s výskytom banských diel a o- sídlenia od neskorej doby kamennej po stredovek; preto aj stavebnou činnosťou v rámci riešeného územia môže dôjsť k porušeniu doposiaľ neevidovaných archeologických nálezov či situácií. Z tohto dôvodu je potrebné dodržať tieto požiadavky: - Stavebník/investor si v rámci stavebného povolenia vyžiada stanovisko/vyjadrenie od príslušného Krajského pamiatkového úradu (ďalej KPÚ). - Stavebník s jednomesačným predstihom písomne oznámi začiatok zemných prác príslušnému KPÚ. - Stavebník a dodávateľ stavby vytvoria priaznivé podmienky pre uskutočnenie archeologického výskumu (umožnenie vstupu na pozemok za účelom obhliadky výkopových prác, záchrany a dokumentácie archeologických nálezov). - Stavebník si v dostatočnom predstihu, minimálne jeden mesiac pred začiatkom zemných a stavebných prác, zabezpečí oprávnenú osobu na vykonanie výskumu, ktorou je podľa 36 ods. 2 zákona č. 49/2002 Z. z. AÚ SAV Nitra alebo iná právnická osoba, ktorá vlastní oprávnené vydanie Ministerstva kultúry SR. 3. Symboly obce Najstaršia známa pečať obce Donovaly pochádza z prvej polovice 19.storočia. Erb bol schválený r.1998 heraldickou komisiou Ministerstva vnútra SR. Stvárnenie vychádza z pôvodného erbu Starých hôr. E r b o b c e P e č a ť o b c e 4. Kultúra obce V obci sú dominantnými stavbami z historicky dochovaných stavieb objekt kostola a z novobudovaných stavieb sú to objekty veľkých rekreačných zariadení, ktoré svojou živelnosťou vytvárajú základ dezurbanizácii priestoru Donovál. 5. Osobnosti a rodáci Obec Donovaly je rodiskom básnika a literárneho kritika Antona Mišutha 23