Nemecký plukovník Frobeaius vydal bro- VÔH

Ročník XLV. Sobota, 18. júla 1914. Číslo 83. (29.) Nervozita. Leto blíži sa k zenitu, kapele sá plné hostí, železnice preplnené cestovatelmi, ale o idylle a tichoati vysokého leta nemôže byt ani reôi. Na sneme uhorskom vysoko-politická nervozita ešte i oppozíciu prinútila zastavit boj proti vláde a postavit sa na stanovisko spoločného patriotizmu celej monarchie, zabudnut na separatizmus politicko-historický, na ideál uhorskej samostatnosti, osobitnej armády, maďarského kommanda, na panamy a volebné prechmaty. Ukázala starostlivost o spoločnú armádu, o spoločnú politiku zahraničná. Pester Lloyd", tuhý hanitel oppoaíoie, spieva jej vózvýšený chválospev na pät stĺpcoch a vynáša do neba interpellate Ssmrecsányiho a grófa Apponyiho, pravda, nie menej odpovede grófa Tissu, ktorý hovoril ostrým tónom proti velkosrbskej propagande a proti Srbsku, nezriekajúc sa ani vojny. Kde je prameň takejto silnej politickej nervozity? Udávaj á a odvolávajú sa na hnusný, nešťastný, osudný attentat v Sarajevo. No nervozita musí mat ešte i druhé príčiny... A skutočne, je mnoho osudného v svetovej politike... Tu je Albánia, milené decko rakoskouhorskej zahraničnej politik. Jéj mpret je v položení nezávadnom. Jeho, Európou mu svebojovat proti povstalcom, ale ich s otvoreným jaké reelné spojenie medzi sarajevským attennáručím vítat. Šesťdesiat dobrovoľníkov prišlo tatom a srbskými officiellnými kruhmi. Ale do Drače z Rakúska a Nemecka, najviac offi- či sa v Rakúsko-Uhorsku utíšili? Nie... cieri a byvší vojaci ale bez peňazí a zbraní. *Všetky velké žurnále sú plné hrozieb a huo- Nejaký nadporučík Schaffer musel už na lodi kania proti Srbsku. Pravda, ani srbské neodsiahnuť do vrecka, aby nehladovali. Namiesto i vislé noviny neposielaly do Viedne a Pešti pomoci, dostala sa albánskej vláde tarcha. j lubolístky a iste i silno prestrelovaly, no boly Platí officierom denne 5 frankov, vojakom' Pašičom napomenuté k miernosti... U nás 2V» franka... [ sme takého napomenutia nepočuli, a tón na- A Valona padá, ak už nepadla. Povstaloi 8ioh Uoydov a presaí je kamdial zjednejší a po vzatí Valony obrátia sa na Dráč. Vláda \ vyzývavejší. prosí o pomoc Európy ale o výdatná: o Nemecké úradné noviny v Berlíne otvogroše i vojsko. Irene hovoria, že jestli Epiroti naozaj zaujmú Taliansko pozvalo rezervy pod zbraň. Ho- Valonu, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko nemôžu voria, že proti železničiarskemu štrajku ale na to hľadieť nečinne. Nastane velká premena kto vie? Kto ručí za to? Nik. v situácii", píše Berl. Tagblatt, ktorá ani Epiroti spojili sa s povstalcami. Slovom, j Taliansko, ani Rakúsko-Uhorsko nemôže brať s Albániou sme zle, velmi zle. Či naozaj po- j chladnokrvne, lebo by bolo po samostatnej siať ta rakásko-uhorskó vojsko? Taký mandát j Albánii. Posial v Albánii išlo o vnútorné nemáme od londýnskej konferencie... A ôoj diela > veľmoci nemalý príômy zastarieť sa. Ale by na ío povedala ententa? vzatie Valony Epirotmi znamená ignorovanie Nemecký plukovník Frobeaius vydal bro- VÔH velmocí, ktoré Albániu utvořily a sú odšáru Osudná hodina nemeckej dŕžavy", v hodlané i udržovať." Ci to samé už nie je ktorej tvrdí, že rok 1915 bude osudný pre*"** P^Čina k nervóznosti? Ci zamiešame sa nemeckú dŕžavu a jej spojencov, lebo Ruskoi Rakásko-Uhorska a Talianska nesráti na hroa Francia hotujú sa k vojne. Nemecký ko-j madu v8etk y ustanovenia londýnskej reunie? runný princ telegrafoval Frobeniusovi: Ja-Ci to nerozviaže ruky Anglii, Francii a Rusku? som prečítal vašu znamenitú brošáru s vel-l Rakásko-uhorské burzy velmi makavo kým záujmom a želám si, aby bola rozšírená ikvittovaly politická nervóznoať Európy Asi v našom národe!" Nie je to mráčok na ob-\milliarda korán išla v dym... A čudno, renó kráľovstvo" obsahuje asi 30 tisíc kvad-f aore? ostatné europejskó burzy len veľmi málo utrarátnych kilometrov, no bezprostredne v rukách má iba Dráč s okolím, nie väčším ako horóce letné dni a noci. Plašenie sa rakásko- ] Škody sá už zapečatené, milliardu V Srbsku je arci ticho, ako sa patrí v^ity- Či máme v tom vidieť upokojenie? Možno, ale nase Turčianska stolica; a i toto territorium je uhorskej kolonie nemalo nijakého dôvodu, náš nám už nevráti nijaké upokojenie, opásané šiancami a zákopami. V samom meste poslanec barón Giesl bol s rešpektom prijatý, i Národno-hospodárska kríža je konečne i vo hemžia sa špioni a ľudia, ktorí sá hotoví nie vyšetrovanie v Sarajevo neodkrylo dosiaľ ni- í Francii, Anglii a Nemsoku, ale my ju viacej BESEDNICA. O dramatickom umení. Besednica od VHV., prečítaná na jarnej schôdzke' učitelského spolku Sioga" v Slankameni. složil. Až pozdejšie, ked do takého predstavenia bol kým úspechom tej jary predstavená) a ruský velkovnesený chór, složili básnicí také spevy pre chór.< knieža Konstantin Konstantinovič: Krá! Židovský, ve- Literatúra. Freytag: Die Technik des Dramas. Prvý básnik chórov bol ArchilochoB, pozdejšie Arion. ; lebné, dojímavo dielo, umelecky spracované, už pri Anonianus: Dramatisčhe Haudwerkslehre. Spemana : Predstavy v Grécku boly na čest bohu Dionyziu a í čítaní mohutne účinkuje. (Český preklad od A. V. Das goldene Buch des Theaters. Kerr: Das neuedrama. volali Ba tragédie. Teraz už počali básnici obrábatí Junga, vydané od českej Akademie, dostat u J. Otta aj iné predmety. Z mytologie vynašli známych juná ' v Prahe.) Velactené dámy a pánovia, nedivte sa, že som si vybral práve tento predmet. Nie je nám neznámy, ani kov a ich diela, Už sa zjavujú i dramatickí Bpisova- j KlaBsická doba dramatického umenia počína sa po nezaujímavý. Dramatické umenie blízke je každému šelia ako na príklad Finich a Aischil. Do akej doko reformácii, a síce v Anglicku Shakespeare, v Španielnalo8ti doviedli Gréci dramatické umenie, nemôžem ; 8 človeku ved každý' človek je na tomto svete raz ku Calderon, vo Francúzsku Moliére, v Nemecku lepší, raz horší herec svet je skutočne velké ja teraz obšírne vykladať, Bpomeniem len to, že dneb j Lessing, Goethe, Schiller. visko, na ktorom ladia hrajú s talentom alebo bez grécka klabsická tragédia tak, ako za časov Shake-) Hauptmann, Sudermann, Nová dráma Ib talentu, pokial nepadne opona v poslednom dejstve. spearea slúži za vzor a ak sa i technika a spôsob Halb Maeteriing at(f. V každom človeku nachádzame totiž prirodzený pud premenil - základné pravidlá drámy zostaly takými,j Spytujeme sa teraz, čo je dramatické umenie? napodobňovať. Človek rád napodobňuje svojho ako ich Gréci ustanovili,.. To je náš predmet. V prvom rade je ono jeden druh druha, prírodu, život. Pozrime na deti. Deti sú nám Rimania ako vo všetkom, takí v dráme imitovali. materiál pre vyskúmania duše na detoch skúmame litei í atur y jedna vetva belletrie. ^. ^ litera. Grékov a pošli za nimi. Pestovali menovite komédiu. í túru dušu primitívnych prastarých národov. A pri detoch (ba8n/ etvo) epické lyrické a dramatické. A hned Kresťanstvo prirodzene nebolo naklonené drama pripomínam ^ badáme ešte ako pnd napodobňovania. V prvom rade dra ma tické umenie je najdokonalejší tickému umeniu - ved kresťania stranili sa každej napodobňujú deti B voj ich rodičov. Malý chlapček vezme : ^ ba8nictva, ale i najťažší. Lebo je všestranné, pohanskej zábavky, ale zauiímavé je, že onedlho, akoj E isuje (rozprava) otcove okuliare, spraví vážnu tvár a napodobňuje udetioati chýrnych junákov a přestaly prenasledovania a cirkev sa svobodné mohla ^ die j J rik v 7 a v/ nasa Iud ské city, dojmy - v dráme svojho otca. Dievčatko sa krúti okolo akejsi tehly na J J J vyvinovat, vnesené bolo dramatické umenie i do kre- nachád2a' me obidv oj a t0 8fce v prí činnom 8pojení dvore a varí obed pre svoje bábky, práve tak, ako stanského sveta, pravda v inej forme, avšak pud na-;? dráme je podstavený život, aký je v skutočnosti, J pravá mama. Deti hrajú Ba na vojakov, o svadbu, o podobňoyama nebol utajený ani v kresťanstve- Gran,, y drame mal e ludí a f 8Ú. Iadia^ Jktorí rozpravajú železnicu atd. a to nie je nič iné, ako napodobňo diozua tragédia Syna Božieho na Golgatě dávala cfti obia (Spátó=robím činf m, dejstvujem).v dráme vanie toho, čo vidia v živote. Známa je nepekná obyčaj deti, že starších ludí imitujú posmievajú Ba im, ako chodia, vravia jedným slovom, deti sú malí herci ony hrajú. Imitujú i vážne veci, poznal som na pr. chlapca, ktorý si v nedeľu na stolici spravil oltárik a slúžil omšu. Takto teda pud napodobňovania behom časn z primitívnych počiatkov dostal forma a výraz v dramatickom umení, ktoré tiež chce napodobňovať ako aj' vlastne zduchovnelé predstavenie moky Kristovej, a iné umenia (maliarstvo a sochárstvo) prírodu a život, j každý pohyb kňaza, každé slovo má svoj smysel a Prvé stopy dramatického umenia nachádzame vi základ v posledných ch vílach Spasitelových. V naj Egypte a v Grécku. To boly náboženské predstavenia.j novšom čase pokúsili sa spisovatelia a to so zda - Obsah tých prvých drám" bol publikumu známy, bol Írom spracoval muku Spasitelovu, a síce: berínsky fixirovauý, nebolo potrebné, aby to niekto napísal,jev. kňaz napísal: Kristova dráma (v Záhrebe s veľ hojného materiálu ku dramatickému spracovaniu. A; mame p^^ou charaktery. tak Ba vyvinul nový druh dramatického umenia: pa-; f,.,.,, šiové hry, ktoré až podnes udržujú sa. (V Oberamer ' f?f m e P 0 8 a ^'^ z0^\ nepremenené a negau, a v Horvatsku vo Vrbovci)*) I sama omša j e < ^ / ^ 8a «"» f 0 an. > ob8ahon, p > "PÔsobom ~ ' * ; dráma napredovala, zdokonalovala ss, prijímala nové *) Tu spomínam, že obvyklé čítanie BV. Pašie v formy, nové Bposoby, nové myšlienky. Prečo? Lebo našich ev. cirkvách, kde striedavé účinkuje kňaz a predstavuje živých ludí, podáva život, ktorý Ba v skuchór, je očividome dramatické predstavenie tých ťaž točncsti mieňa, vyvinuje. Preto dramatické básnictvo kých chvil Spasitelových od Getsemane po Golgatu, nie je spokojné v knihe ležať, ono nechce čušať na

-~ * cítime, ako oni. U nás už trvá pridlho, než by nám bolo zdravo. Mier, mier a práca, nie vysoko-politická nervóznosť! Mier, mier a práca, ináč by sme sa blížili k hlbokej, temnej a sráznej priepasti! Politický prehľad. 17. júla. Albánska kriza. Piccolo" sa dozvdá z Drače: Situácia sa stále zhoršuje, východu už viac njet. Pa novník poslal parlamentárov k povstalcom s návrhom, aby sa telefonicky spojili s koňakom, že by ľahšie mohli vyjednávat. Ale povstalci návrh neprijali a oznámili, že vôbec nebudú vyjednávat, kým Valona nepadne. Parlamentárov vyzvali povstalci, aby ozná mili vláde, že čím skôr očakávajú nápad, poneváč o niekoľko dní že budú velké sviatky ramazanu, ktoré chcú povstalci zasvätiť. Za ten čas sa chcú stránit boja. Ale jestli by ich vláda práve vtedy napadla, vykonajú velikú pomstu. V Orači je také zúfalé polo ženie, že už i medzi vládnym vojskom odhalili spri sahanie, ktoré malo za ciel zavraždenie niektorého člena medzinárodnej komisie, aby týmto spôsobom vyvolali konflikt a spoločné zakročenie velmocí. Spri sahanie pochodí vraj z vládnych kruhov, ktoré si na jaly attentátorov a postavily ich do armády. Týmto spôsobom by cbcely zachránit Yilhelma. Epiroti sa už spojili s povstalci. Obyvatelstvo húfne uteká do Valony. V diplomatických kruhoch hovoria, že signatárne moci, ktoré utvořily Albániu, povinné sú teraz i zakročit v záujme jej záchrany. Velmoci malý by teraz práve tak konat, ako pri príchode princa Wieda do Albánie, malý by totiž i teraz vyslat vojsko a fiottu. Toto vyžadujú uzavretia londýnskej konferencie. Len týmto spôsobom možno pacifikovať nešťastnú kra jinu. Grécke časopisy sa dozvedajú, že ked princ Wied nastúpil albánsky trón, dohodol sa s veľmocami, že v páde by bol donútený zadakovat, velmoci dajú mu 260.000 frankov ročnej appanáže. Doteraz nezaďakoval vraj ešte preto, lebo nedostal od velmocí úpravu. Jednako diplomacia dnes už jasne vidí svoje neumné konanie v Albánii. Pamiatke Gartviga. Mestské zastupitelstvo v Bele hrade na svojom zasadnutí zápisnične zvečnilo pa miatku zosnulého ruského poslanca Gartviga. Velkú ulicu od Slávie po Gymnastikon pomenovali Gartvigovým menom. Mesto poslalo ruskej vláde sústrastný telegramm. Výborník Abramovič poznamenal, že Srbsko musí i v budúcnosti konat politiku v Gartvigovom duchu. Všetky srbské kultúrne spolky budú mat sláv nostné shromaždenia, venované Gartvigovej pamiatke a označia ho za svojho čestného člena. Kupecká ko- mora v Belehrade odhlasovala na Gartvigov pomník Zo snemu. Krajinský snem ešte vždy pojednáva desaťtisíc frankov. Gartvigovo pamiatku slávia v Srbsku, návrh o kolkových poplatkoch. Oppozícia pracuje ako svojho najväčšieho muža. s velkým apparátom a preťahuje debatta. Vo vládnych kruhoch najprv mysleli, že zmenia pracovný programm Talianska politika na Balkáne. V diplomatických kruhoch hovoria, že tajomné mobilizovanie v Taliansku a na denný poriadok označia reformu administrácie, má velmi vážne úzadie. Talianska vláda tvrdí, že je ale teraz oznamujú, že niet príčiny menit programm. dinou príčinou mobilizácie je konanie Epirotov, ktorí V páde by pojednávanie terajších návrhov potrvalo sa pripojili k povstalcom a sú už pred Valonou. Ta liansky kabinet dnes-zajtra úplne objasní pred euro- dlhšie, vláda pomýšla na to, že snemu nedá vôbec pejskou verejnosťou základné príčiny konania Talian letných vakácií, ale bude pojednávat reformu admini ska. Socialistický vyslanec Avanti hovorí, že povolanie strácie ešte v lete, lebo pod jaseň chce mat z re pod zástavu rezervistov z roku 1891 súvisí s albán formy už zákon. Vyslanci oddychovali by teda len skymi udalosťami. Taliansko dozvedelo sa totižto, že Rakúako-Uhorsko tajne koná v Dalmácii velké strate niekedy v októbri. Včera bolo počuť, že snem bude gické diela, následkom čoho hlavný armádny inšpektor vraj naraz pojednávat návrhy, pred obedom o kolko Ladorna odporúčal vláde aspoň čiastočnú mobilizáciu. vých poplatkoch, po obede o administrácii. Takto by Poloúradné noviny píšu, že vojenské agendy potrebné sú i preto, lebo z Afriky dochodia nepokojné chýry. chcela teraz už nie vláda, ale oppozícia. Ked sa o Ale zo všetkého vychodí, že ide len o balkánske zá tom dozvedel Tisza, posmešne poznamenal: Úmysel ujmy Talianska. Z Piacenze povolali 7. delostrelecký vtipný, ale nie dobrý." pluk v úplnom vyzbrojení. V Parente koncentrovali velkú časť flotty. Politický programm Franoa Ferdinanda. V článku, Essad paša oznámil v Tribune", že ho radostne venovanom pamäti osláveného Franca Ferdinanda, dojala zpráva o tom, že v Neuwiede už nanovo za riaďujú palác pre princa Wieda, ktorý by sa neudržal viedenská Beichspost" píše proti nemeckým publi ani v tom páde, keby prišiel bývať z Drače do Skadru. cistom, ktorí rozhlasovali, že nebohý zamýšľal od Albánci nechcú o ňom ani počuť. Zavreli ho do Drače a jeho panovnícku moc obmedzili na dvoukilometrový trhnut od Buska poľské a maloruské zeme. Arciknieža priestor. Albánsky zmätok nemožno pokládat za revo Franc Ferdinand žiadal si žit B Buskom v shode lúciu. Albánci žijú pod vlastnou autonómiou a musia i preto, že si veľmi vážil konzervatizmus, predstavo sa bránit proti každému inému zámeru. Z úcty proti velmociam trpia Wieda v Dráči. Na londýnskej kon vaný ruskou dŕžavou. Veľmi ma; záležalo i na tom, ferencii ustálili, že vymenovanie panovníka predostrú aby i Nemecko žilo v dobrom pomere s Buskom. Ale k odobreniu pred albánskych vodcov. Ale to sa ne programmom Franca Ferdinanda bolo sjednotit pod stalo, následkom čoho vznikol nepokoj hned pri Wie- protektorátom Bakúsko-Uhorska všetky menšie štáty dovom príchode. Essad proti vôli niektorých pohla várov vstúpil do Wiedovej služby, ktorý sa proti nemu balkánske. choval s nedôverou. A to je jeho tragédia. Domáce zprávy. Položenie v Bosne. Štatárium v Sarajevo ešte trvá, uásledkom čoho panuje úplný pokoj. Len vrch nosti úsilné pracujú, skúmajú a zatvárajú každého podozrivého človeka. Na okolí Tuzly chytily viacerých podozrivých". Ministerstvo vojny vzhladom na okolnosť, že je v Bosne štatárium, odvolalo už zaistené prepustenie mužstva na žatevné práce v kruhu XV. a XVI. armád neho sboru. Súčasne nariadilo, že všetky vojenské cvičby majú sa konat vždy len v blízkosti garnizóny. Pri bombovom attentate ranený podplukovník Merizzi sa už celkom vyliečil a opustil nemocnicu. Sarajevskí občania mali včera poradu strany za vedenia krajinskej sbierky na oslávenie pamiatky ne šťastných kniežatských obetí. Uzavreli, že sbierky od dajú gubernátorovi Potiorekovi. V Lubiani polícia zavrela do tridsať študentov a kupeckých pomocníkov, lebo odsúdili bosnianske pre nasledovanie Srbov. papieri, ale chce vyjst pred publikum, chce na ludí vernejšie a prirodzenejšie ale i slabšie, poneváč účinkovat 8 javiska. Len vtedy je úplné. Preto vra akonáhle prestane predstavovanie, prestalo i na ten víme i o dramatickom umení. Áno, dráma je umenie Čas umenie. práve tak, ako i maliarstvo a sochárstvo. Každé umenie Drámy v knihe mŕtve sú slová a len s javiska túži za tým, aby reprodukovalo prírodu, život, ludí. účinkujú umelecky. Ale kým v maliarstve a sochárstve samé dielo tých V Halbeho dráme Mladost" hned na počiatku umení je mŕtve, nepohyblivé, bez časového vplyvu vraví poloblázon Amandus tieto slová:.... j a r o.... teda fakticky niečo proti prírode dramatické dielo áno? Ked to čítame, nemôžme cítit a rozumět niečo je živé, vyvinuje sa pred našimi očima, rastie, padá, zvláštneho B javiska ale účinkujú tie slová mo predvádza nám živých ludí, ktorí hovoria, smejú sa, hutne a my Brne skutočne prenesení do nálady, akú plačú, premýšľajú, ľúbia, nenávidia, snujú, robia. Pod autor a herec potrebuje a my naozaj cítime jaro, dramatickým umením rozumieme teda to umenie, vidíme život, my spomenieme si na svoje jaro, svoju na ktoré hľadíme s javiska. (Avonianus.) mladosť, zachytení sme do dejstva drámy to jedno Pri druhých umení je vždy jeden autor: maliar slovo účinkuje na nás umelecky. Pravda, že k tomu alebo sochár, ktorý stvorí dielo a my naň hladíme treba inscenovanie javiska, kostým hercov, maska pri dramatickom umení sú dvaja autori: prvý, ktorý a gesty. Tieto okolnosti tiež sú vážnym faktorom, aby dieto stvorí, a druhý, ktorý ho na javisku prednáša a dráma úplne bola umeleckým dielom. do mŕtvych slov autorových dáva život, z nepohybných Mám zachovaný programm Blávnostného predsta udalostí stvára umelecké iivé dielo. Spisovatel a herec. venia v Krajinskom Divadle v Záhrebe príležitosťou Cím viac sa títo dvaja autori rozumejú a city svoje -ročhého jubilea horvatakej literatúry. a pochopy vyrovnávajú, jeden druhého doplňujú, A tu medziiným je i príležitostná óda, ktorú de tým je dokonalejšie umenie a dielo, ktoré vidíme. Že klamovala Ljerka Šramová. Teraz, keď to čítam, sú je tomu tak, dokazujú poznámky a kritiky po pred to mrtvé slová neoduševňujú, nezahrejú, a vtedy...! stavení : Kus je nanič ale herci ho ratovali. Alebo : Hlas, gestá, kostým, zjav krásnej Hrvatice obživil chudák autor celý nervózny pozerá svoj kus a nadáva mrtvé slová a každý prítomný cítil naozaj, ako keby hercom, že zle pochopili a len hubia kus. Teda dvaja: matka Hrvatska živá a pravdivá stála pred nami. Spisovatel a herec. Ale písanie drám je raz potrebné, kostra musí Tu sa už vidí komplikovanosť v dramatickom byt, kde má byt telo, das notwendige Ubel", aby sa umení. Ak maliar alebo sochár stvorí dielo, my ho mohlo prísť ku dramatickému umeniu. Preto budeme obdivujeme a podlá našej vedomosti oceňujeme. Básnik sa trochu zaoberať o samom písaní drám, ako povstánapíše dielo a my ho čítame, ale B tým je už i vajú, aká je technika, alebo jedným slovom, poroz hotovo. Dramatické dielo samé za seba nie je ešte právame si o dramatickom remesle". umenie úplné, to je kostra, život mu dáva a tak i Dráma povstává v duši básnikovej ako idea, umeleckú stranu herec. Herec tvorí a predvádza pred Chcem niečo povedať. Povzbudenie k tomuto chteniu naše oči to, čo básnik mal v mysli. Preto môžeme dáva život, príroda, ľudia, okolnosti, rozpomienky, povedať, že dramatické umenie je výtvarné umenie zkušenosti, príklady, história. Autor vymyslí dej a (Bildende Kunst), práve tak, ako maliarstvo a so jprispôaobní ho svojej prvej idei. Materiálu, ako vi chárstvo, dokonalejšie, ako ony, poneváč podáva život dime, jest dosť. Krajinský snem. 15. júla. Predsedá: Pavel Beôthy, potom Simontsits. j Predmet: návrh zákona o poplatkoch. Bela Kun, z oppozície, hovorí proti návrhu. členov oppozície nevolili úradnou mocou, ani za soľné peniaze Noviny Igazmondó, v ktorých minislerpredseda píaava proti oppozícii, štátne orgány rozširujú. Predseda upozorňuje rečníka, že je na dennom poriadku nie Igazmondó". Bela Kun: Toto je zvrhlý snem. (Predseda volá ho k poriadku.) Gróf Pavel Batíhyány: Pravdu má! Béla Kun: Terajší vládny systém bude zkázou pre krajinu; len ťarchy uvaluje na obyvateľstvo... Vláda nemá sociálneho smyslu; ved sněmová stráž len nemôže byt považovaná za sociálne ustanovenie. Prečo minister pravosúdia nepredloží návrh zákona o odanení veľkého kapitálu? Ján Teleszky, finančný minister: Kritiku by rád prijal; ale ked hovoria o návrhu, že ním krajina urobí sa finančným štátom, to je nie kritika. Ked pri novom pravotnom poriadku výdavky budú o dva miíliony väčšie a počet sudcov sa tiež zčäčší, vtedy štátna kassa potrebuje nových príjmov. Nie je pravda, že by št$t vyhral pri pravosúdí. Poplatky Greift nur hinein ins voile Menschenleben Und wo ihr's packt, da isťs interessant... vraví Goethe. Sám dej musí byť vážny, pravdivý, mohutný. Potom škiciruje autor osoby, ktoré budú účinkovať v dráme. To musia byt charaktery, ktoré musia byť pravdepodobné a dôsledné. Dramatický dej musí mať dva diely: dvíhanie a padanie. Už tým je povedané, že musí byt akási hranica medzi dvíhaním a padaním. Tá hranica je vrhol drámy, to je natažšie, ale i naj krajšie miesto v dráme, kde sa ukáže schopnosť auto rov. Tu sa srazia mienky jnnáka a protivníkov, tu sa ukáže idea junákova, jeho moc, ukáže sa ostrovtipnobt protivníkov, tu sa rozhodne Bituácia. V dráme sú teda tri čiastky: dvíhanie, vrchol, padanie. Všetky drámy v 3. dejstvách majú toto podelenie po dejstvách. Pri veľkých tragédiách v 5. dejstvách. Pri veľkých tragé diach v 5. dejstvách rozdelenie je asi takéto: 1. dej stvo: úvod, spoznávanie situácie; 2: moment, ktorým Ba pohne a podráždi dej; S: vrchol deju, konflikt dvoch proti Bebe postavených síl; 4: obrat, dej sa chýli ku koncu; 5: katastrofa. Vyzerá to takto: 3 Pojediné dejstva delia sa na výstupy. VýBtupy s vystupujúcimi OBobami pohybujú dej napred, vyná šajú nové situácie, nové uzavretia, nové činy, nové Brazy. Výstupy (scény) s jednou obobou sú monology, s dvoma dialogy, s viac osobami gruppy. Monology zastupujú ako vraví Freytag lyrickú stránku drámy, kde junák v pokoji môže rozmýšľať, snuvat a svoje city prednášať. Osoby, ktorý rozprávajú skutky,

Cisto 83 (1914) bolo treba povýšit, ale ináče štát dopláca na pravogúdie. Qesa Polonyi: Nepravda! Ján Teleszky: Hospodársky stav je teraz všade ťažký. Ráčite vidieť, v čom je i bohaté Francúzsko. Návrh zákona chce mat väčšie poplatky len od velkých processov. Mali by sme vraj stavit nemocnice. Nuž a práve terajšia väčšina, terajšia vláda dala do štátneho roz počtu štyri milliony korúa na stavanie špitálov. Ja b; som sa tešil, keby tá summa bola mohla byt značne väčšia, ale keď od roku 1867 dosial ani jedna vláda nemala možnobti urobit to, a my sme urobili, veru nemôže sa nám vytýkat, že my pre túto vec ne máme Bmysiu. Prosím, aby ste ráčili přijat návrh. Predseda na pol hodiny suspendoval zasadnutie. Popoludní proti návrhu zákona hovorili Ernest Brody a Anton Bikády. Následovaly interpellácie. Ďuro Szmrecsányi: Politika vlády v Bosne a Hercegovine priviedla k tomu, čo je tam dnes. Účinky veľko-srbskej propagandy badat už nielen v Horvatsku, ale i v samom Uhorsku. Agitácie srbské boly už za ministerstva Benja mina Kállaya, ale Kállay potláčal búrenie a všemožne dvihal mohamedánov a královi verných Horvatov. Za Buriana tieto verné živly odtisli na stranu a na ich miesto dostali sa nespoíahliví Srbi. Za ministerstva Bilinského deje sa to isté: na predné miesta prišli všade ludia velko-srbsky smýšľajúci. Tak bolo možné uzavretie bosnianskeho soboru, že pozdravuje snahu Srbov, usilujúcich sa dostat k Adrii. Ved je to nemožný stav, ked právom uhorského krála annektuje Bosnu a Hercegovinu rakúsky cisár. Ktože sa tam vyzná? Ani sa len my nevyznáme. Tak vyvinuly sa tam také strašné neporiadky, že celé týždne mohli si ukrývat bomby a konečne spáchat attentat. Ale pán minibterpredseda hovorí, že je tam po riadok. Pravda, stav obleženia, vyhlásený v Sarajeve, odvtedy rozšírili na celú Bosnu. MiniBterpredseda hovoril tiež, že o ceste korun ného princa civilná vrchnost nemala vedomosti. Ale noviny pisaly, že vládam cesta bola oznámená, Pán minibterpredseda hovorí, že nebola. MiniBterpredseda Tissa: Ja som dostal oznámenie. Ďuro Szmrecsányi (z denníka sněmového číta Tiszovureč):, Vlády popredku nevěděly o sarajevbkej ceste korunného princa." Teraz už nevieme, čo vlastne bolo. Ale môžem zistit, že vlády tahkomyaelne Štefan Bákovseky: Zlomyseľné (Krik na pra vej strane.) Predseda: Pána vyslanca Rakovského volám k poriadku. Ďuro Szmrecsányi: Ked korunného princa ta kýmto spôsobom zavraždia, pre takúto nedbanlivosť vlád, tak tie vlády treba odstranit... Hniezdom agitácie je Národná Obrana" pod predsedníctvom generála Jankoviča, ktorý z našej ar mády prešiel do Brbskej. Majú dve organizácie: vy sokoškolskú, nazvanú Slovenským Jugom," a stre doškolskú, ktorej meno je Omladina". Sarajevský attentat je dielom tejto... Srbi našej krajiny sú verní nám, ale zato badat podozrivé znaky. I Srbov našej krajiny zaplavujú bro- súrami zo Srbska... pri pomoci Pribičevičovcov, ktorí skych vyslancov. Ved tí protestovali proti albánskej dávajú smer pohybu. Pohyb tento, ako Budapešti politike monarchie. Stránka, ku ktorej on prislúcha, Hirlap" (1! I) písal, materiálnu silu čerpá hlavne z Uhor nebola by dopustila nikda, aby Slovania potlačovali ska a od bosnianskych Srbov. Srbská vláda zdarma neslovanské národy na Balkáne preto, že BÚ nie slo rozdáva železničné lístky. A kosovská alávnobt je sláv vanské. nosťou Veľkej Srbie poddaný iného štátu ta ne Po annexii bolo ticho, ale po balkánskej vojne patrí. Co sa týka vlády, moja mienka je, že proti propaganda ožila. Pohyb ten sa neudusí bez ener takýmto pohybom je nie pakt na mieste, ale čo naj gického, rozhodného kroka. väčšia přísnost, aby sme pozdejšie nemuseli ťažšími Vzhľadom na chýry, že v Srbsku, ale najmä v obetami bránit svoj prestiž... Belehrade rakúsko-uhorskí poddaní nemajú bezpečnosti, Pri našej veľkej trpělivosti prišli sme na kraj spytuje Ba ministrapredsedu, či je hotový stav veci, materiálneho bankrottu, čomu je na príčine len mi úradne zistený, předložit snemovni? nisterstvo zahraničných diel. Nech je už koniec tej MiniBterpredseda Štefan Tisza: Rakúsko-uhorský bojazlivosti... Pre zavraždeného arcikniežata Franca poslanec v Belehrade počul, že proti rakúsko-uhorferdinanda trestajúca expedícia je už dávno odôvod ským poddaným stroji sa attentat. Na jeho žiadosť nená. dali strážit i budovu poslanectva. Ale nestalo Ba nič; Ministerpredseda Štefan Tisza: Keby sa Szmre- nebolo ani demonštrácie ani proti poslanectvu, ani csányi nebol dotkol iných vážnych otázok, odpovedať proti monarchii. V nedeľu, na mena kráľa Petra, v na jeho otázky nebolo by možno. Belehrade bola slavnost, ale bez všetkých výtržností. Vec BO Srbskom iste treba objasnit. Ako, v akom Chýr nedokázal sa pravdivým. smere, o tom nemôže sa osvědčit, ked je reč o otvo renej otázke. Vláda je nie tej mienky, že by sa sa rajevská otázka len vojnou mala vybaviť. Vojna je najsmutnejší a najposleďnejší spôsob, no k vojne treba Turčiansky Sv. Martin, 17. júla 1914. (Turčiansky byt pripraveným. seniorálny konvent.) Včera mal svoj riadny výročitý Cirkulár o ceste korunného princa popredku, o seniorálny konvent turčiansky seniorát. Konventuáli pár dní, dostali sme okremfinančnéhoministra. Vlády prišli v peknom počte. Konvent začal sa so službami nemalý možnosti ústavne vlívat na cestu. Nikdy som Božími. Pred oltárom fungoval miestny farár a konnepovedal, že korunnému princovi, ako vojenskému aenior Otto Škrovina, veľkolepú hru na organe pro veliteľovi, nepatrila so strany civilných vrchností pod dukoval náš mladý konzervatorist Vladimír Meličko. pora čiže stráž. So sarajevských ulíc po prvom atten Konvent otvoril dlhou a obsažnou rečou seniorálny táte obecenstvo policajno technicky nemohlo byt od dozorca dr. Ján Vanovič. Najprv pripomenul sara stránené. Videl Bom dva attentáty, z ktorých jeden jevská tragédiu a navrhol, aby pamiatka vznešených skončil Ba bez nešfasia, a videl som, že výbuch odušev obetí bola zápisnične zvečnená. Krásne slová venoval nenia udusit nebolo by bývalo možné. V Sarajeve pamiatke Pavla Mudroňa a dr. Jána Petrikovicha, väčšina bola lojálna. ktorých uctil konvent zápisničným zvečnením. Dozorca Nepovedal, že je v Sarajeve poriadok. Povedal hovoril potom o cirkevno-politických veciach v spo len, že položenie nepokladá za také mračné, ako ho jení B terajšou synodou a jej návrhmi, ktoré z čisto pokladá Andrássy; revolučného nebezpečenstva niet a politických príčin ohrozujú cirkevnú samosprávu. Do tamojšia sila je dostatočná chránit poriadok. teraz každá moc vychodila z cirkvi samej. Toto bolo To neznamená, že niet agitácie. Agitujúce spolky najmocnejším stĺpom cirkevnej autonomie. Synoda treba rozpustit, treba lepšie strážiť, ale meait systém chcela by teraz tento stĺp vyvrátit, keď chce dat bi niet potreby. skupom takzvané diskrecionálne právo, v smysle kto Na stav vecí v Bosne od roku 1912 sa optimi rého by cirkev nemala práva volit si farára alebo uči sticky hľadelo; uhorská delegácia mlčala o tamojších teľa, ktorého ona chce, ale koho biskup označí. Znajúc nerestiach. Kállay bol tej mienky, že tam politiku šovinistické amýšľanie úradnej cirkvi, možno si před robit proti plemenám a konfessiam nemožno, ale len stavit, že by týmto spôsobom všetci roduvernl ľudia spolu s nimi, po pravde. Burian sám odpovie Szmre boli vytvorení z kandidácie. Proti tomuto zámeru csányimu; minibterpredseda môže povedat, že Kállay cirkev musí protestovat. Druhý nápad úradnej cirkvi nemal ctiteľa nad Buriana. proti autonomii je uvedenie virilizmu, dľa ktorého by Po annexii padajú na váhu i tamejší ústavní či presbyterský alebo iný úrad v cirkvi mohli zastu nitelia, ale proti spravedlnosti ani teraz nemožno viest povať len tí, ktorí platia istý vysoký počet dane. správu... Nešťastný attentat nemôže budit cit, že Toto znamenalo by pozbavenia práv najväčšej čiastky Bosnu v poriadku držať riadnymi prostriedkami ne údov cirkvi, proti čomu v záujme udržania autonomie možno. mubí sa cirkev ohradiť. Dozorca pozdraviac prítomných, O veľko srbsej propagande Szmrecsányi povedal, otvoril konvent. Po ariadení sa konventu senior Ján že má menoslov veľko srbskej propagandy. Nech ich Hodža podal svoju zprávu. Navrhol, aby dozorcova oddá vrchnostiam, ktoré urobia svoju povinnost. reč bola zápisnične zvečnená. V úvode tiež pripo Ďuro Szmrecsányi chce zistit, že na svoje otázky menul obete sarajevského attentátu a ztráty v našom nedostal odpovedi. Ministerpredseda odpovedal len na senioráte odumretím Pavla Mudroňa a dr. Jána Petri kovicha. Rozpomenul sa i na ztráty v iných seni detailné otázky. Gróf Albert Apponyi: Na zahranično - politické orátech, ale nevieme, prečo prízvukoval veľkú ztrátu otňzky, súvisiace so smrťou korunného princa, mini pre odumretie zvláště Jozefa Vereša", ktorý bol sterpredseda ešte ani dnes nemôže odpovedať. Mini prvotriedny šovinista a úhlavný nepriateľ Slovákov. sterpredseda povedal, že bosnianski srbskí vyslanci Krásne boly jeho slová v záujme výučby náboženstva. boli v dobrej spoločnosti, v spoločnosti maďarských Bohaprázdni modernisti po všetkých štátoch konajú oppozičných vyslancov. Protestuje proti tomu, že by akciu, aby vyučovanie náboženstvu bolo kassovanó, ich stanovisko totožné bolo so stanoviskom bosnian- miebto toho aby sa vyučovala akási vyššia mravo- Dopisy. a n m B M a 1 1 8 ktoré sa staly vonku, alebo ktoré Ba staly pred dejom tarcha v dráme, lebo je neprirodzený a nemožný, ne drámy (Vorgeschichte) zastupujú epickú stránku drámy. potrebný. Kto hovorí v živote sám BO sebou? Blázni Najdokonalejšia čiastka drámy, kde sa skutočne robí a deti. Slabší dramatikovia upotrebujú s úľubou ešte (jedná), BÚ dialogy. Tu stojí výpoveď naproti výpo vždy monolog, aby vyjasnili obsah drámy, aby pomkli vedi, cit proti citu, vola proti vôli. Tu poznáme cha dej napred. Veľmi je komótne, aby junák v monologu rakter osoby, vidíme dej drámy. Dialogy sú duša pekne rúče vyrozprával zvedavému publikumu svoje drámy. K lepšiemu porozumeniu deja potrebné sú rozpoloženie, svoje plány, čo sa stalo a čo Ba stane ipizody, ktoré umožňujú, aby dej hlavný bol vypuk- a čo on myslí o tom a lebo o inom. Najhroznejšie je, ejší a hlavné osoby pregnantnejšie. Prirodzene, že to ak monolog stojí na počiatku drámy a my počujeme musí sa diat v istých hraniciach, aby epizody nepre- ak sa už slávne publikum utíšilo a prestalo kašlat, úžerily hlavný dej. ako mladé zaľúbené dievčatko rozpráva peknev dráme žiada sa jednotnost miesta a času. Toto krásne asi toto: Ja som úbohá sirota, moja tetka hlavné pravidlo nerespektoval najväčší dramatik sveta chce ma vydat za bohatého Jožku, ale ja ľúbim len Shakespeare. Známa je vec, že v jeho dielach každú môjho Janka, on je chudobný, ale poriadny, radšej chvllu mení sa javisko, čo, pravda, v tých časoch ne- umrem, ako ho zneverit... A hla, Janko načúval, čo robilo nijaké tažkosti, lebo javisko ostalo vždy isté, jeho najmilejšia monologizovala a blažené vykríkne: len cedníka označovala, čo predstavuje javisko. Isto Ach, milá moja, či ma skutočne tak rada máš...?t tak v premnohých drámach nie je prevedená jed (Ako len zvedel, huncút, čo si jeho milá myslela!)*) Moderná dráma má miesto monologa pantominu, see notnost času. Dej drámy trvá niekedy viac rokov. nickú hru, lebo je prirodzenejšia V Ibsenových StraToto by bolo v krátkosti šema pre stavbu drámy.! Ale dobrý dramatik musí i na druhé veci pozorovat. šidlách je klasbický príklad, ako Ibsen schválne vydobrý dramatik pozná sa po tom, ako si vyberie avoj hybuje monologu. PaBÍor shováral sa s Reginou, ktorá sujet, ako uvádza osoby na javisko, ako pripravuje sa akosi kokotne chovala. Zmýlený prosí Reginu, aby to, čo sa má stat, ako opisuje to, čo Ba predtým stalo, volala pani Alwingovú. Pastor ostane sám na javisku. ako zaostruje sraz, ako postavuje hlavné osoby jednu Slabý dramatik už by bol využil tento čas, aby pastor proti druhej vo velkom hlavnom výstupe, ako drží povedal svoje poznámky o Regine. Ale Ibsen má len poslucháčov v napnutí až do posledného rozuzlenia a niekoľko scénických poznámok, pastor prechádza sa konečne ako rozväzuje uzol. (Avonianua.) Jedným po izbe, pozerá cez oblok, pristúpi k stolu, kde pre slovom, či skutočne je dráma celok, aký v živote na zerá noviny a zadiveno krúti hlavou, v tom už i prišla chádzame, či je zrkadlo skutočnosti, pravdepodobnosti. pani Älwingová. Či je to nie prirodzenejšie? Veď sa Tak Brne prišli k požiadavkám modernej (reali publikum už dozvie, čo myslí pastor o Regine. V jed stickej) drámy, ktoré BÚ prevedené v nových moder nej ináče plytkej operette v 1. dejstve zaľúbil Ba ných drámach, počnúc od Ibsena a mnohých neme sudca na pojednávaní do obžalovanej. Po skončenom súde ostane sudca sám na javisku. Scénická hra jeho ckých dramatikov ai do dnes. V krátkosti nech je opísaná technika modernej je veľkolepá. Dá si cylinder na hlavu, vezme paličku, realistickej drámy, ako ju načrtal Kerr v knihe svojej: akoby odhodlaný na niečo, potom rozmýšla, váha a Das neue Drama. Moderná dráma vypustila monology. Monolog je' *) Viď drámy od Urbánka, Hollého, Sochána atď. ( konečne ležérne vyjme papirosku a elegantným krokom odíde, načo opona padne. V Potapenkovej Láske v poslednom akte tiež obídený je monolog Borodačov, úplne zlumpáčený, už skoro apatický, musí vyplatit kartový dlh. Dobrá jeho žena už nemôže mu dávat, lebo všetek majetok svoj zapísala na dobročinné ciele. Ale on muaí mat peniaze. I vstúpi do izby, kde jeho žena má v stolíku svoje čeky. Sám je. Na jeho tvári vidno, že podujíma niečo hrozného. Pristúpi k stolíku a vyberie ček. Falšuje. Skončí a odíde. Celá scéna trvá 23 minúty i jedno slovíčko by zničilo ohromný dojem tejto veľkolepej scény. V modernej dráme nieto takzvané hovorenie na stranu. Vo veselohrách toto vyvoláva práve najväčší applaus a smiech, ale vo vážnej dráme je nemiestne. Komu to vlastne vraví herec? Publiku? Ved tá štvrtá stranu javiska nejestvuje pre herca. On hrá v kuse, a každé vravenie na stranu znamená vypadovat z rolly, ako keby povedal: ved ja len hrám; toto, čo teraz poviem, to je skutočnosť. A to je disharmónia, to je neumelecký. Moderná dráma najmocnejšia je v charakterizo vaní situácie a okolia. Nič nie je tak nezručné v dráme, ako direktně charakterizovanie osôb. Povedat na príklad o niekom v kuse: tento človek je surový, nežný, múdry, dobrý, hlúpy, zlý atď. Ešte horšie je, ked to sám o sebe povie. Osoba v dráme musí sa so svojimi dielami charakterizovat, publikum musí samo prísť na to, aký je ktorý človek v kuse. V star ších veselohrách na pr. obyčajne na počiatku slúžobníctvo celkom direktně opíše svojich pánov, tak že už napred, prv než vystúpili, vieme, akí sú. Moderná dráma v pár slovách podá situáciu, prenesie pozoro vateľa do potrebnej nálady, tak že zachytí pozorovateľa do deju kusu, a on už cíti spolu B osobami drámy. V dráme nesmie byt nič takého, čo by bolo nemožné v.živote. Co viac, v modernej dráme vyhybnje sa i náhode, trebárs je ona možná v živote. Ale v dráme

nauka". Protigtomof ohradily aa v prvom rade vysoké kruhy Spojených Štátov, na ktorých zakročenie bude proti šialenej akcii medzinárodný meeting v Pešti v prostred jasene. Milo nám bolo počut čisté, pekno duché a pravoverné slová nášho seniora, čím väčšmi Ba zanedbáva náboženská výchova a výučba, tým väčšmi aa šíri nemravnosť, poznamenal senior, ale zbrkly pokrok nás vysmeje pre takéto slová, lebo mo dernisti tvrdia, že život napraví len veda a nábožen stvo, viera sú nie veda. Daromné sú takéto reči, práve náboženstvo je najvyššou vedou. Navrhuje tiež pro testovat proti diskreeionálnemu právu biskupov a proti uvedenia virilizmu do cirkví. Miesto vencov zosnu lému Pavlovi Mudroňovi a dr. Jánovi Petrikovichovi navrhuje senior obětovat korún na modriansky sirotinec. Z pojednávania konventu významnejšie bolo uzavretie, že vykonaním práve prepísania školských majetkov na cirkev konvent poveruje seniorálneho fiäkusa, ktorý má potom svoj elaborát predostrieť právnemu odboru. Dlhú debattu vyvolala otázka po rady seniorov. Isté kruhy chcú totiž, aby Ba všetci seniori a dozorcovia v dištrikte pod predsedníctvom dištriktuálneho predstavenstva aiáli k poradám ešte pred zadržaním aemorálnych konventov. Trovy platila by aeniorálna kasaa. Milan Hlaváč je proti návrhu, lebo z týchto porád by seniorálne predstavenstvá donášaly do konventov úpravy od distriktuálnej vrch nosti, čím oslabená by bola moc a autonómne právo konventov. Dozorca Vanovič vykladá, že je nie proti poradám, ale výdavky nebude znášat seniorálna kassa, nech platí dištrikt, ale seniorát nebude prosit túlo podporu. Jestli by teda dištrikt nezaokryl výdavky porád, by ame na nich neboli účastní. Konvent po Biedny návrh prijal. Za predsedu účetnej stolice miesto zosnulého Viliama Klimu zvolili na rok J. M. Štetku, kým nebude reštaurácia seniorátu. Agentúrou senio rálnej assekurácie poverili príbovského učitela Da niela Sámela, kým nebude nový farár v Príbovciach, ktorý potom prevezme assekuráciu. Konvent určil, že preto dá assekuráciu pribovakej cirkvi, aby dôchodok z nej doplňoval nedostatočné cirkevné dôchodky. Strany osamostatnenia sa vrútockej filiálnej cirkvi konvent prijíma výrok seniorálneho súdu, osamostat nenie odobruje. Poneváč aeniorálnemu predstavenstvu vyprší toho roku mandát, konvent vyzýva tirkve, aby do konca apríla budúceho roku oddaly hlasy. Na dištriktuálny konvent, ktorý bude 24. septembra v Pešti, konvent vyslal Otta Škrovinu a Bohumila Horvátha z duchovného a dr. Dušana Halašu a dr. Miloša Vanču zo Bvetského stavu. Seniorát ide si vymáhat zápisnicu žilinskej synody, ktorá mu právom patrí, ale ktorá pomocou Veličovskej rodiny dostala Ba do Národného Muzea v Pešti. Po vybavení rozličných administra tívnych záležitostí konvent zaklúčili. Priebeh konventu bol seriózny, tichý. Prajeme mnoho zdaru I sv.-mikulášbkeho Jura Janošku, čestným doktorátom teologie. Vyznačenie nás milo prekvapilo, srdečne Brne sa ma potešili a úprimne blahoželáme vernému Slová kovi a dobrému kresťanovi Janoškovi I Dobrovoľný hasičský spolok v Kláštore pod Zniovom usporiada dňa 26. júla 1914 výlet na Skaličkách". Odchod do hory o 2. hod popoludní. V páde nepria znivého počasia bude výlet 2. augubta bež. r. Postdebit odňal minister obchodu brožúre Andreja Popoviča: Ungurii, Austriaeii ai noi" (Maďari, Ra kúšania a my). Barón Jozef Rajaôic odpovie menom Horvatov na interpellácin Júla Szmrecsányiho v utorkovom par lamente. Gróf Černín, poslanec v Bukurešti, príde do Išla na audienciu. O jeho demissii niet už ani reči. Následníkom Gartviga má byt Dunkovič od cari hradského ruského poslanatva. Špionstvá bez konca. V Pragerhofe žandarmeria arrebtovala istého Felixa Jugiča z Varaždína, lebo sa schádzaval a dvoma vojakmi. V Toulone polícia arrestovala istú paniu, ktorá často cestovala do Ne mecka. Mnoho sa píše o anglo-rubkej lodnej dohode. Francúzsky snem vyslal komissiu, ktorá má re vidovat výzbroj armády. Präzident francúzskej republiky Polnoaré je na ceste do Ruska. S ním ide predseda ministerstva Viviani, generál Beaudemdulin, Vilám Marten, direktor De Margerie, plnkovník Áldobert, kapitán Grandement a plukovník Aubert. V Oherburgu vysadne na lod.france". Morská divizia, ktorá sprevádza präzi zidenta je pod kommandom viceadmirála Le Bris a a pozostáva z France", pod velením Grandementa, Jean Barth", križiaka.lavoisier", pod kommandom Guyot-ď Asuiéres de Salin, minonosiek Stylet" a Tomblon", pod kommandom poručíkov Gerspacha i Guy. Eskadra príde do Kronstatu. Suffražetky zúria ďalej. Zapálili velkú železničnú stanicu Blaby u Leicestra, škoda 500 funtov šterlingov; položily bombu do historického chrámu Evan jelista Jána" vo Westminstre. Bombu našli a odstránili prvej, ako uspela vybúšit. Nech policia príde o pár minút neskôr, drahocenný chrám, perla gotiky, stal by sa rumom. Rekord na výšku. Letún Oderich v Lipsku vy letel na vojenskom aeroplane na 7500 metrov a tak prevýšil Lůnckogla o 1000 metrov. Vynálezca eternitovej brydlice, cis. rada Ludvig Haček, umrel v Pešti. Bol šéfom eternitovej fabrikácie v Rakúsko-Uhorsku. Obef burzy. Burzián Vilhelm Ábeles vo Viedni /. K. spáchal samovraždu pre ztráty na burze. Telefon. Na celom svete má telefon 12,318.000 ludí. Z toho príde na Ameriku 8,693.300, na Európu K t o s v o j p r < a j» l a t o l x : n a d r u h ý 3,153.000. Tak v Amerike príde telefon na každého 11-ho, v Europe na každého 186-ho človeka. polrok, poťažne t r e t í štvrťrok n a N á r o d n i e Noviny nepoäle do najbližšieho čísla, t o m u n á t e n i b u d e m e ďalšie posielanie zastaviť. Dejiny čiernej Hory, Srbska a Bulharska do roku Administrácia. 1913 B mnohými obrázkami a farbistou mappou naj Vyznačenie Jura Janošku. Viedenská evanj. teo novšieho podelenia Balkánu. Sostavil Viktor Sekey. logicka fakulta vyznačila nášho horlivého a velkého Peší 1914. Nakladatelstvo Viktor Sekey. VIII, Mária národného a cirkevného pracovníka, farára liptovsko- utca 15. Cena 1 kor. 50 hal. Strán 108. Chýrnik. Umenie, veda a literatúra. vyzerá náhoda ako objednaná a preto je neprirodzená. a je len tie dosky, ktoré svet predstavujú, ale svet V Sudermanovej Cti na konci 1. aktu rozpráva gróf nie sú. A akokoľvek, moderní herci so svojou pri Traft svojmu priateľovi, ako sa včera v akomsi varietéi rodzenou hrou usilujú sa realistickí, prirodzene na zabával s krásnou dámou. (V Berlíne.) V tom oka podobnit, oni predsa len hrajú... mihu, ked on to rozpráva, vstúpi tá istá dáma, ktorá Aj v dráme musí byt niečo vymyslené, pozoro je náhodou priatelova sestra. Rozumie Ba, akt vatel chce vidiet na javisku idealizovaný život, chce končí sa B ohromnou senzáciou a effektom, ale vidiet niečo zvláštne, nie každodenné. Od divadelného prirodzené je to nie. Vo veselohre náhoda je hlavná vec. kusu žiadame, aby nás prekvapil, aby nám ukázal Dikcia v modernej dráme je prirodzená, situácii niečo zvláštne, interessantné... zábavné. Ano, dnešné a osobám primeraná. Ozdobný, dokonalý hovor, po publikum chce sa v divadle zabávat, dráždit nervy, všetkých pravidlách grammatiky a štilistiky nezodpo a to rýchlo, rýchlo, a čím viac, chce sa amiat, chce vedá, povedzme robotníkovi. Ľudia v dráme nie sú hodinku-dve bez premýšlania, bez napínania mozgu všetci professori jazyka a štýlu, a preto ani nevravia previest. A preto radšsj ide hladac lahké, nesmyslové celkom pravidelne. Hovor má byt i primeraný okol francúzske veselohry a hlúpe viedenské operetty, než nostiam, človek nevraví v najväčšom affekte v úplných poučné, vážne a duchaplné drámy. Tak ako ten pán Komercierant vo Fliegende Blätter hovorí: Warum výpovediach, zvláště nie v dlhých a súvislých. Konečne moderná dráma musí mat ideu a akýsi soli ich micb fur mein Geld melancholisch machen problém. Ona nechce ako v labcratoriume niečo roz lassen...!" čiatit, preskúmat, dokázať, ak možno riešiť. Aspoň Ale má dramatické umenie i jedného vonkajšieho hladá spôsoby riešiť, a tak priložiť jeden kamienok nebezpečného nepriateľa. Nepriatel, ktorý potrafil, čo v skúmaní najväčšieho problému: života sa páči publikumu nervóznemu, za senzáciami pachtiatakto chcela by moderná dcáma byť pravým od cemu, lenivému myalet... razom života a prírody a tak byt umelecká. A predsa, A tak viac a viac badat, že dnešné publikum kolkokolvek nástojí podať verne život, nemôže sa do- pri vážnych, dokonalých drámach unuje Ba, lebo je vinút úplnej dokonalosti. Lebo javisko, ako aj plátno lenivé sprevádzať myšlienky autorov, možno neschopné a kameň uieje život, ale len napodobňovanie, zo spoluúčinkovať pri rozlúštcvaní problémov a, dychtiac stáva predsa hranica, ktorá delí umenie od pravého za lahkou ^zábavou, rúti sa do náručia nepriatela dra života. Je to prirodzené, javisku nemá štvrtej strany matického jumenia / do kinematograíu...ii Stráž na Sione. Vnútomo-misBionársky list pre slovenských evanjelikov augš. vyznania. Ročník XXII. Číslo 14. V Modre, 15. júla 1914. Vychodí dva razy za mesiac. Predplatná cena: 2 koruny na celý rok. Všetky listy a dopisy, týkajúce sa časopisu, prijíma redakcia na Bukovci, p. Brezová (Nyitra m.) Predplatky, peňažné zásielky a reklamácie prijíma a vy bavuje administrácia v Modre (Modor, Pozsony m.). Tlačou kníhtlačiarne Simona Roháčka v Modre. Cirkevné Listy, časopis venovaný záujmom cirkvi evanjelickej a. v. Ročník XXVIII. Číslo 7. Júl 1914. Vy chodia 15. každého mesiaca na dvoch hárkoch. Redaktor a vydavatel: Jur Janoška, farár vrbicko-av. mikulášsky. Predplatná cena na celý rok 6 kor., na pol roka 3 koruny. Do Ameriky na celý rok K 7*50. Tlačil F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši. J L u ď o m, ktorých zamestnanie vyžaduje napnutie všetkých síl, treba velmi dbat, aby mali pravidelnú stolica. T o docieliť sa dá len vhodným prostriedkom. Zkušenosti, nadobud nuté v olomúckej krajinskej nemocnici, do svedcujú, že Franc Josefská horká voda nijak neobťažuje trovné orgány, ale i v malej dávke istotne účinkuje bez všelijakých bočných ne príjemností. Pre túto výborná vlastnost za sluhuje Franc-Jozefská voda najvrelejšieho odporúčania. Dostat v každej lekárni, drogerii a koloniálnych obchodoch. Listáreň. Poslali mi pt. pp.: Stav z čísla 63. Národných Novin K 13.121-56 Ludvik Kuszy s t. 10 kor., Matej Novák 10 kor., Samuel Tesák 10 k., Stefan Faško 10 k., Ján Slabeyciua 10 k., Samuel Hatala 20 k., Lud. Senšel 10 kor., Ivan Houdek 10 k., Gabriel Izák 10 kor., Ján Drobný 10 k., Ján Čičmanec 10 k., Boh. Bruoovský 10 k., Gust. Štollman 10 k., Ján Vansa 10 k., Andr. Bacher 2 k., Ferdinand Ballo 12 k., Andr. Boboš 2 kor., dr. Igor Beniač 2 k., Jozef Bohúň 2 k., Jozef Badík 2 k., dr. Ivan Zoch 10 k., Vladimír Fábry 10 kor., Ernest Polóni 12 k. 52 b., Peter Bella 2 hor, Jozef Bunta 2 k., Jozef Houdek 1 k., dr. Milan Botto 2 k., Cyrill Bodický 2 k., dr. Gábor Bargár 2 kor., Martin Bujná 2 k., Ivan Bujná 2 k., dr. Jozef Barjan 1 k., Milutín Chorvát 1 k., Samučl Chorvát 1 k., Ján M. Hodža 2 k., Andrej Findo 2 k., Miloš Hodža 2 k., Mišo Filko 2 k., dr. Miloš Krno 2'20 k., Gábor Izák 4-60 k., Ján Hrianka 11 k., Ján Dieška 2 kor, Peter Hubka 2 k., dr. Samo Daxner 2 k., Jozef Ho luby 2 k., Martin Braxatoris 2 k,, Jozef čičmanec 1 k, A. Filípek 2 k., Michal Bodický 2 k., Jonáš Guoth 2 k., Ján Bencúr 1 k., Anton Hromada 2 k., Pavel Galláš 2 k. Ďuro Mičura 2 k., Ján Janček st. 2 k, Samuel Konček 2 k, Anna Jesenský 2 k., dr. Ján Jesenský 2 k., Emil Hanes 2 k., Ján Mikeska 2 k., Samuel Jiirenka 2 k., Michal Klimo 1.10 k., Andrej Hanzlík 1 k. Jur Gramantik 1 k., Pavel Kukučka í k., Ivan Houdek 1 k., Samuel Delinga 1 k., Karol Kuzmány 1 k., Všeobecná banka v Lučenci 100 k., J. Maro 1 k., Štefan Mišík 1 k., Emil Greisinger 2 k., dr. Miten Ivanka 2 k., Ján Janči 2 k., Stef. Lajda 2 k., Pavel Lacko 2 k., Andrej Hruška 2 k., Ivan Markovič 10 k., dr. Ľudovít Medvecký 10 k., Michal Kellenberger 10 k., Detvan" 2 k., Emanuel Kováč 1 k., Jur Janoška 2 k., Ján Slávik st. 1 k., dr. Em. Katrenák 1 k., Michal Jurík 1 k., Emil Kolényi 1-50 k., dr. Ľudovít Mičátek 3 k., Andrej Valocký 10 k., Fr. Medzihradský 10 k., Lad. Konček 1 k., Michal Kovočovic 2 kor., dr. Fr. Medzihradský 2 kor., Jozef Gašparík 5 k., Ivan Porubský 1 k., Adolf Kállay 1 k., Ján Kozelnický 1 k., Michal Laciak 1 kor., dr. Ján Medvecký 2 k., Fr. R. Osvald 15 k., Pavel Kulišek 1 k., Ivan Hubka Petrov 2 k., Pavel Országb 2 k., Slavo Országb 2 k., Pavel Blaho 2 kor., Fedor Ruppeldt 2 k., Martin Rásus 2 k., Gustáv Stanek 2 k., Pavel Šolc 2 k., Jozef Inštitoris 2 k., Jozef Nedobrý 10 k., Stefan Poliak 10 k., Michal Juráš 10 k., Rup. Rehák 1 k., Ján Grúnik 1 kor., Jozef Hodža 1 kor., spolu 13.674 korún 48 halierov. Matúš Dula. Najnovšie. 18. júla. Následník tróuu Karol Franc Jozef bol na dlhšej audiencii u kráľa v Išli. Predmetom audiencie bolo, kto a akým spôsobom má inštruovať následníka trónu o štátoprávnych a vojenských veciach. Král poveril zahraničného ministra grófa Berchtolda, aby vypracoval učebný plán pre korunného princa. Gróf Berchtold je už s prácou hotový a predostrel návrh Jeho Veličen atvu. Dla návrhu pridelia k osobe následníka trónu doteraz celkom neutrálnych ludí, nie takých, ktorí boli a sú exponovaní v politických a vojenských jjveciach

Spolkové zprávy. Ž l v e n a K M, spolok ilovenskýcb ilen. Clenovské príspevky poslaly pt. pp.: Meätanaká Banka v Trenčíne 20 kor. Malvína Boorová 6 kor. Anna Kuchaříkova r. Ivaěková 6 kor. Anna Turzová r. Augustiny 6 kor. Božena Daxner- Hanesová 12 kor. Olga Daxnerova 12 kor. Marienka Kupčoková 6 kor. Anna Halašova, pokladníčka. Pozvanie do valného shromaždenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktoré bude v Turčianskom Sv. Martine dňa 5. augusta 1914 o 9. hodine predpoludním vo velkej dvorane Domu". Predmety: 1. Otvorenie valného shromaždenia predsedom. 2. Zpráva tajomníkova. 3. Zpráva pokladníkova. 4. Schválenie rozpočtu na budúci rok. 5. Volba predsedu, podpredsedov, tajomníka, pokladníka, tretiny výboru a členov účty skúmajúceho povereníctva. 6. Prednáška E. A. Medveckého: Slovenská prostonárodná ballaäa, 7. Pamiatka f dr. Jána Petrikovicha. 8..Návrhy, ktoré sa predsedníctvu troma dňami vopred oznámia. Dňa 4. augusta o 4. hodine popoludní výborové easadnutie v Muzeume. Turčiansky Sv. Martin, 12. júla 1914. Í Štefan Mišík, predseda. Václav Vraný, tajomník.»» Živen a", spolok slovenských žien, vydržiava v Turčianskom Sv. Martine dňa 5. augusta 1914 o 11. hodine predpoludním v miestnostiach Kassína v Dome" XXXIV. valné zhromaždenie, na ktoré svojich členov a priaznivcov úctivé povoláva. Toho samého dňa o V»H» hodine predpoludním bude zasedat výbor v tej samej miestnosti. Turčiansky Sv. Martin, 16. júla 1914. Svetozár Hurban Vajanský, tajomník. Paradajky Elena Soltészová, predsedníčka. (rajčiaky), velmi jemné, trvácne a akorné, rozposielam od 25. júla j akékolvek množstvo cenou za kilogr. od 1012 ha-í lierov na železnici v Novom Sade. Balenie po vlastnej j cene. Menej ako 30 kilo neposielam. Robert Rado, Nový Sad (UJíidék, Bács m.). Klerikalizmus a pokrokárstvo. Moderné fllozoficko-teologické úvahy. Napísal Fr. Hr. 48 strán 8. Cena 50 halierov, poštou o 5 hal. viac. Vydal Kníhtlačiarsky úc. spolok v Turčianskom Sv. Martine. Dostať n vydavateľa i v každom kníhkupectve. == 5 - upíjaš SocháĎove nohladnice! PrahaKŕ. Vinohrady. Havlíčkova tf. Pod Karlovem í. 12. Mojim detom nedávam múčne jedlá, priprávané s odmladom: môj muž, ktorý je detským lekárom, je rozhodným nepriateľom toho. Poneváč ale detom múčne jedlo treba, tak pripravujem pre ne koláče, torty s pekárskym práškom Dr. Oetkera. Moje deti dostanú na večeru puding z vajec a mlieka, ktorý pripravujem s práškami pudingovými dr. Oetkera, alebo crém s práškami dibonacremovými Dr. Oetkera. Pre premenu dávam mojim malým tu i tu Dr. Oetkerovu červenú grískn, ktorá je výtečným osviežujúcim jedlom. Všetky tieto prípravky sú chutné, záživné a predsa lacné. L Pozvanie do valného shromaždenia továrne pieskocementových výrobkov a vápenice v KraFovanoch, ktoré bude v Turčianskom Sv. Martine dňa 3. augusta 1914 o 4. hodine popoludní v miestnostiach Spořitelně. Predmety: 1. Otvorenie valného shromaždenia predsedom. 2 Zpráva správy a dozorného povereníctva. 3. Doplnenie správy. 4. Volba dozorného povereníctva. 5. Ustálenie honoráru členom správy a dozorného povereníctva. 6. Návrhy. Turčiansky Sv. Martin, 17. júla 1914. Ml Správa. I Motory za najlepšie uznané. u «od n ;cd c? B 1 os j M E E 3 M esi j 131E 9toj \ Uir oi Svetochýrne pôvodné KÓRT1NG" ' g- S B L M O T O R Y na ssací plyn a benzín. Mláťačky s lokomobilou na benzin a surový olej. Samočinné benzinové. PREKVAPUJÚCA NOVINKA! Motory na surový olej B vodičom priečnym. Ignác Crellért a Spol. SÍ& Budapest, V., Koháry-utza 4. siám. Vo vlastnom záujme žiadajte zdarma offertu I Pre Ameriku Národnle Noviny" možno předplatit i prostredníctvom Papánek. Kováč & Co., kníhkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, 111. za cenu 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne. Kníhtlačiarsky účastinárskv soolok v Turčianskom Sv. Marine vydal a odporúča nasledovne Sobrané Diela Svetozára Hurbana Yajanského. Vychádzajú vo sväzkoch 16 30-hárkových. Dosial vyšlo 12 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotlivých sväzkov s udaním obsahu a cien dfa nášho soznamn kníh. Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch 1620-hárkových. Podrobný soznam dosial vyšlých 6. sväzkov s uvedením obsahu dla nášho soznamu kníh. Cena jednotlivých sväzkov: broširovaných.. K 2* viazaných.. '. 3-20 Hviezdoslav, Sobrané Spisy Básnické. Sväzok I. Oddiel epický. 2-hé vydanie. Broš. K 2-40 viazaný so slatorezom» 3*60 Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Broš.. K 4- viazaný so zlatorezom 6"50 Sväzok m. Oddiel epický. Broš K 4- viaž. so zlatorezom Sväzok IV. Herodes a Herodias. Bros 5'60 S - viazané so zlatorezom..» 4'20 Spevy Sama Chalúpku. 55¾¾¾ % viazaný so zlatorezom 2-50 Sládkovič Andrej, Pf^ÄfS^iS: Sväzok II. Broširovaný. 2' viazaný 3*20 R/ittft fáwi finíiii SíOllO d díl, Spevy. S podobizňou a životopisom. Tretie vydanie. Broš. K 2-40 vo skvostnej väzbe K 4'20 Flnllv lán R' íemt sväzok I. S podobizňou spinully tlall, DtlMlt/. BOvaterovou. Broš. K 3-40 viazaný vo skvostnej polokoženej väzbe... K 5"60 7 A «i-lsí»i Román od Svetozára Hurbana Vajanského. ILUII1I1. Broširovaný K 4. viazaný» 6"60 Dawití míjii T roíl pi lltlll. Román od Eleny Maróthy Soltészovej, Broširovaný K 8 viazaný 4* V.*l<».ťitli<i Historická povesť od Ľudovíta Kubániho. t aigaina. o hai. Cena 9 l\f sil'rtflmlŕi Historická povést od Samuela Tomášika. Trenčiansky Matúš.' 5 Í S jeuluvsky Iiwlľákvtl i ULliei. aií'íŕoľ Pov M. l S. 8t Ferienčíka. zo života slovákov Cena 70haL? Prostonárodné slovenské povesti. Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu K 4-30 Veniec slovenských národných piesní. Sostavil Jozef Škultéty. Druhé vydanie. Obsahuje 418 piesni. Cena v plátenej väzbe K 1* v skvostnejšej 1'20 so zlatorezom. 1"40 V SKUtOCnej SlUŽbe. nka.preložilabohdana pe Škultéty. Cena K 1-80! Ľudová zdravověda, fftř^íí 3-60, viaž. K 4-50. j Pospolité Čítanie. ^ SA?** j Sošit 1. Slovenské Memorandum r. 1881. Napísal Jozef Škultéty. Formát 8, str. 64. Cena 40 hal.! : Sošit II. Mlonal M. Hodža. Životopisný nákres. Na storočnú pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8, strán 68. Cena 60 hal. Sošit III. Zdravotníctvo v rodine. Napísal dr. Jozef Burjan. Strán 47, 8. Cena... 40 hal. í Sošit IV. Hospodárska čítanka. Diel prvý. S podobizňou Dan. Licharda. S bohatým obsahom poučných článkov Strán 154. Cena.... K 1* í Sošit V. Slovenská otázka od konoa 18. stoletla. Napísal Štefan M. Daxner. Cena 30 hal. Sošit VI. je v tlaôl. í minfľáoi Vývin ich národného povedomia. Napísal Juliui I31UV<111. Botto. Sv. I. (rozobraný). Sv. II. Cena K 2- ^^ Všetky tieto knihy majú na sklade: [v Turčianskom Sv. Martine J. Gašparík, P. Kompiá, v Mošovciach Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláši Fr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Párička, v Dolnom Kubine J. Trnkóci, Jozef Neumann, v Bytči Vil. Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Simon Boháček, v Pezinku Alfred Klein, na Myjave Daniel Pažický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpešti Budapeštiansky naklad, spolok, v Petrovci Pavel Kukučka, v Skalici Jozef Teslfk.v Košiciach Jul. Kustra, v Kláštore pod Zniovom Jozef Steiláč, vo Zvolene P. Kellenberger, v Prešporku Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni f. Otto (I. Gluckgasse 3), v Prahe F. Topič (Ferdinandova třída), A Olomouci R. Promberger, v Brne J. Barvič a J Novotný, V Pittsburgu, Pa. (v Amerike): M. Gazdík 1127 Hays Ave. M. Oliver Branch, Pittsburg, Pa,. ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, založená Živnostenskou bankou v Prahe. BUDAPEST, V., Ferencz József tér 6. (palác GRESHAM"). Telegrafická adresa INDUSTB1ALE". 18166 TELEFÓN: } 18166-68 -70 Účet a uhorskej poštovej spořitelny Hi-70 ô. 26120. Účet n rakúskej poštovej spořitelny e. 106686. Účet n bos. here. poet. spořitelny č. 8166. Zmenáreň;: V., Ferencz József tér 6. Filiálka v MUNKÁČI. Učastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ BANKY V PRAHE Je K 80,000.000 a rezervy vyše... K 20,000.000 Prijíma pri najvyššom zúročení. Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere. Vybavenie všetkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolárov, mariek a rixolov. Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame styky = = so zahraničím a Amorlfcoix. ===

Z labradora, granitu, sienitu, z nášho a kararského mramoru od 401000 korun. JÁN ŠYEHLA, obchod nábytkom, prvý pohraby obstarávajúci závod a sklad pomníkov vturčianskom <Sv. Martine. Oíslo telefonu. 13. Yeftý sklad drevených a kovových rakví, vencov, stúh, vankúšov, prikryvadiel a iných pri smrtných pádoch potrebných článkov. Najlepšie a najspoľahlivejšie samohybné motorové mláťačky, samohybné drobíce skál, samohybné prístroje na pílenie dreva a Motory natenzia, vemípwací plyn a na surový olej, výstroje mlynov, motorové t*l.\xi±3r 9 ktoré sa môžu upotřebit ku mláteniu, rozvážaniu tiarch. Kellner a Schanzer, Budapest, Kálmán-utca 3. Len seriózne dotazy. Práve vyšiel zpod tlače: = I. Gr. Orlov Piesne a dumky. 112 strán 8 * NA CESTU." Z hlbokého veriaceho srdca pramenia sa Tvoje pekné verše. Ctitel a následník žnlmistu, vhfbil si sa do náboženskej poezie a nezabudol pri tom ani na zem, as ktorej býva, bolestí a teší sa života Tvoj národ slovenský. Želám Ti, aby zvuky Tvoje našly živú ozvenu po tichých stánkoch nášho slovenského národa. fajanský. Cena brosírovaného výtisku K180, viazaného so zlatorezom K 3, = poštou o 10 halierov viac. = Dostať u nakladateľstva: Kníhtlačiarskeho tíčast. spolku = v Turčianskom Iv. Martine = 1 v každom kníhkupectve. Inserujte v Národných Novinách." Fsiíianaka trarza. 16. júla štátne pôžičky: (Kuiy as každých 100 korún.) Uh. zlatá tamta.. korunná renta... Pôžička Železnej brány.. ah. prein. 100 si. p» n 50 íl. äsgál. úpiiy Saomtské... Pes. vývíz. úpisy uhorské...,, horrataké..,. ttuko-seged. polička Rakúska koaveríovxná raata...» ilati renta, korunná renta Žreby: i roku 1860 po 600 íl. 1860. 100 r., 1864 100. loa-hercegov. kraj. želez, pol.. 2J sa o b a a h i a a e r á t o v ^ttmmmmuvnwakkmmsaiif'^ ;wn 7. 1¾ 87. 47. -7,7. Peúaä. kurs 95-50 78-66 70-75 249 249 98 sa 82-60 142 88-25 100 80-50 162 805 336 88 v>ut. hodil 240 300 1 1000 600 600 0 p$r Druhý sväzok Sobraných spisov básnických Hviezdoslava, Jktorý bol zafdlhši čas rozpredaný, vyšiel práve nanovo zpod tlače 9^"" v druhom vydaní "TKf a dostat ho u doluuvedeného nakladateľstva, ako i v každom riadnom kníhkupectve. Novým vydaním tejto pre Blovenskú spisbu tak v/ácnej knihy vyhoveli sme žiadosti mnohých milov nlkov Hviezdoslavových spisov, ktorým druhý sväzok chyběl. Druhé vydanie rozpredaného sväzku iste pri speje i k tomu, aby sa spisy nášho velkého básnika ďalej rozšiřovaly. Dostat terae ui všetky dosiaľ vyšlé 4 sväeky Sobraných spisov básnických-hviezdoslava: SVAZOKI. Oddiel epický. Druhé vydanie. 332 strán 8. Broširovaný výtisk K 2-40 Viazaný so zlatorezom 3-60 OBSAH: Venovanie. Hájnikova žena. Bútora a Čutora. Na obnôcke. Poludienok. V žatvu. Epilog. SVÄZOK II. Oddiel lyrický. Druhé vy danie. 408 strán 8. BroSirovaný výtisk K 4 Viazaný so zlatorezom, 520 Poštou o 30 bal., rekommandovane o 55 hal. viac. OBSAH: Úvodná. Žalmy a hymny. Sonety. Letorosty. V pamät. Doslov. SVÄZOK III. Odiel epický. 566 strán 8. Broširovaný výtisk K 4' Viazaný so zlatorezom 6-ĎC OBSAH: Po 50-tich rokoch. Agar. Kain. Ráchel. Sen Šalamúnov. Vianoce. Večera. Prvý záprah. Ežo Vlkolinský. Gábor Vlkolinský. SVAZOK IV. Herodes a Herodias. Tragédia v 5. dejstvách. 196 strán 8. Broširovaný výtisk K 8- Viazaný so zhítorezom 4-20 Mladšie slovenské pokolenie iste dožije sa toho, že básnické diela Hviezdoslava budú v školách slovenských vykládat, nimi rozvíjat a zošlachtovat myse! a srdcia mládeže. Potom až iste v rozhovoroch budú sa ozývat u nás citáty z neho a na postavy jeho budú sa odvolávat ako na typy. Dnes, keď niet takých škôl, treba je, aby sme si ich sami nahradzovali, čítali Hviezdoslava bez učiteľov a usilovali sa vnikat do svetov jeho poezie. Mimo Slovenska dostáva sa mu vysokej cti, my hlaďme si ho poznat dobre a milovat! Vrelé odporúčame nášmu obecenstvu." Žiadajte si nový soznam hníh zdarma a franko. Kníhtlačiarsky účastinársky spolok = v Turčianskom 8v. Martine. = Skončená óvodáška", evanjelička, hladá primerané miesto. Dota/.y do admioistrácie Národných Novín, Účastiny bánk a sporiteřní: (Kursy -ad kursu v korunách.) Anglo-rakúska banka Peštiausky bankový spolok Prvá uh. priemyselná banka... Vlastenaká banka účast. apoi.. Uhorská banka a Obchod úc. spol. Uh. eakont. a zmenár. banka... Bakúsko-uhorská banka Peštianska komerciálna Spojená hla?noraestská spořitelna Uh. ústredná spořitelna Vlastenecká I. spořitelna Tejže tretina účastiny Účastiny rozlič. podnikov.adria", uh. morská paroplav... Koiicko-bohumínska železnica... Bakúsko-uhorská Štátna železnica Severo-uh. apoj. uhl. a inď. apol. Horno-uh. baňaká a hutná áč. ap. Uh. asfalt, apol Na trvácnosť* pozorujte! * [»*» Kníhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine n odporúča pozornosti veľacteného obeeenstva svoju moderne a na elektrický pohon zariadenú KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoľvek knihtlačiarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tebelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vy hotovi vkusne a za mierne ceny. MMa.aaa»HHa.. aii»i»iiba.»» t aaaaaaaaabbaaaalabbbanaaaa H I H I I H U ' H ' H. Rozširujte Národnie Noviny. Zbožie Pšenica Kaz Jačmeň Ovos Kukurica Repica Proso PeStianska obilná burza. 16. júla. Druh slovenská tisská banátska báčska na krm slovenský pivov. tisský nová 7579 78-82 7880 78-80 r e d a - k o i a n i e je a o d p o v e d n é i Peáaž. kurs 320 317 263-50 461 442-1950 3496 2145 1545 15870 Men. Itoila 800 800 KmeasffiapffnwHssnOai áalgo-narjánske uholné bane I. uh. fabrika hosp. strojov Oanz a spol. Železiarne Ri.caavsko-m.-š.-t. želez, závody.. BraSovská dielňa na eellnloau.. I. uh. účast, pivovár Uh. cukrový priemysel úč*. apol. Hungaria" umel. hnoj Uhorská elektrická apol Privátne žreby: Bazilika kus Prem. pôžička Viedne Žreby sanatoria kr. Alžbety. Dobrá srdce", Uh. Oervenáho kríža Taliansky spolok Oerv. Kríža Tal. Oerv. kríža (a rak. kolk.) Bakúa. Oerv. kríža Bakús. úver. ústavu _ Peňaž. kura 538 310-659- 814-676 28-654- 850-2-- 572- - 5600-2100-- 475-- 64»-- 24-50 450-10-95 17 25 43 45 45 482 Zodpovedný redaktor: gfrdtosar Horban. Majitel a vydavatel: Goasortium Pavel Mudroň a Spol. Tlačou a nákladom Knihtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine. _ Oena za 100 kilogr. od 26-95 26-45 2546 18-80... 15.30 14-50 Fiedenská burza. 16. júla. (V korunách.) Uh. vfieob. úver. banka Uh. eakont. a zmenár. banka... Rakúska Landerbank Živnostenská Banka Dunaj, paroplaveb. spoločnosť.. Uč. Ferdinand, aev. železnice... Peňažné druhy: Dukáty, vrub 20-f rankovníky 20-markovníky Nem. risake banknoty 100 Francúzske banknoty Ang. banknoty, 10 funt. Sterl. Italské banknoty, 100 lír Dollar, papierový Bubel do 2755 2706 2706 1960 16-60 14-7«Peňaž. kurs. 755-60 447-469- 26Í-50 1030 4790 11-41 19-20 23-59 117-85 95-92 84-16 96-75 480 261-25