www.litcentrum.sk XVIII. ročník, 8. október 2008, č. 21 cena 10 Sk Strana / 0,33 1 Vincent Šikula sa stal národným umelcom preto, že bol naozajstným umelcom. Objavil literárny tvar, ktorého potenciál je schopný reagovať rovnako živo na zjavné, no i najhlbinnejšie skutočnosti procesuálne sa uskutočňujúce v modernom človeku. O knihách Vincenta Šikulu Dielo I a II, Ornament a iné prózy píše Alexander Halvoník na strane 3. NAJPREDÁVANEJŠIE KNIHY Dvojtýždenník Zahraničná o nových literatúra knihách KNIŽNÁ REVUE www.litcentrum.sk Z OBSAHU 0 Program festivalu ars Poetica 04 Dalimír hajko: úvod do indickej filozofie Ceny za vedeckú a odbornú literatúru za rok 007 05 Jozef banáš: Zóna nadšenia Peter GloCko ml.: amen, zabil babu kamen vladimír kompánek: impresie Pamodaj šťastia, rozprávka 08 Sławomir MroŻek: baltazar 09 rozhovor s nemeckým spisovateľom ingo SChUlZeM 10 vydavateľstvo topas 11 inge hrubaničová odpovedá na anketu Čím žije literatúra 1 rozhovor s prozaikom a literárnym vedcom Stanislavom rakúsom POZNÁME VÍŤAZA KNÍHKUPECTVO SPN MLADé LETÁ KRÍŽNA 13, 811 07 BRATISLAVA TEL.: 02/554 255 04 Slovenské: 1. D. Dán: hriech náš každodenný vydavatelstvo Slovart. Poviedky z Playboy SPn Mladé letá 3. e. Urbaníková: Stalo sa mi všetko evitapress Zahraničné: 1. J. Dale: veľká láska SPn Mladé letá. t. brezina: klub záhad. Zombi z jaskyne Fragment 3. P. Coelho: brida argo ARTFORUM DOLNÁ 8, 875 90 BANSKÁ BYSTRICA TEL./FAX: 048/415 1335 Slovenské: 1. J. kočiš: alžbeta báthoryová a jej obete knižné centrum. Ľ. Dobrovoda: Ja velkáč Ďateľ 3. J. beňová: Plán odprevádzania (Café hyena ) kk bagala laureátom ceny anasoft litera 008 sa stal Milan Zelinka. Porota ocenila jeho knihu teta anula, ktorá vyšla vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Slávnostné vyhlásenie víťaza bolo aj otvorením štvordňového literárneho festivalu anasoft litera fest, ktorý sa skončil v nedeľu 5. októbra. hneď v pondelok už tradične básne v autobusoch a trolejbusoch priviezli do Žiliny jesenný festival známy autentickými besedami na obľúbených osvedčených miestach i v školách, koncertmi, divadlami, hip-hopovo-literárnymi úderkami, netradičnými výtvarnými happeningmi. tento rok sa dokonca udeje aj jedna svetová premiéra dokumentárneho filmu Mareka šulíka Cesta Magdalény robinsonovej. Medzi účinkujúcimi sú takí spisovateľskí majstri, ako ludvík vaculík, Dušan Mitana a Dušan Dušek, básnici skupiny osamelí bežci, teológ a filozof Juraj bohyník, prvá dáma slovenského divadla emília vášáryová a mnohí iní. okrem klasických besied festival ponúka mnoho neformálnych podujatí spisovateľov a básnikov môžete sledovať aj ako predavačov za pultom kníhkupectva, a nielen ich. Zapredáva si aj František Mikloško, ktorý na festivale vystúpi spolu so štefanom hríbom. bude sa spomínať i na rok 1968 a na to, ako sa za jeho čerstvým vzduchom v literatúre u nás zabuchli dvere. Žilinský literárny festival potrvá do 1. októbra. v utorok sa začal aj Medzinárodný festival poézie ars Poetica v bratislave, potrvá takisto až do nedele a predstaví poéziu 30 autorov z 15 krajín sveta. núka sa jedinečná príležitosť nechať oddychovať televízor, prípadne zobrať kamar átov z krčmy a zmeniť lokál. Pozrieť si dobré umenie a možno aj podebatovať si o ňom s jeho tvorcami či znalcami. Program nájdete na www.zlf.sk a www.arspoetica.sk. Zahraničné: 1. r. béliveau D. Gingras: výživa ako zbraň proti rakovine balneotherma. C. D. Cragoe: abeceda architektúry. kurz architektonických slohov vydavateľstvo Slovart 3. G. botterill P. Carruthers: Filozofia psychológie európa Bratislavský hrad a Podhradie Bratislava, Albert Marenčin Vydavateľstvo PT 2008 LEŠTÁCHOVO KNÍHKUPECTVO NÁMESTIE SNP 4, 960 04 ZVOLEN TEL.: 045/532 3472 Slovenské: 1. D. Dán: hriech náš každodenný vydavatelstvo Slovart. k. horáková: Detoxikácia organizmu Metro Media 3. J. Satinský: rozprávky uja klobásu ikar Zahraničné: 1. r. byrneová: tajomstvo ikar. P. Coelho: výzvy Diár 009 ikar 3. S. Meyerová: Súmrak tatran Knižný veľtrh Frankfurt Cestovná kancelária Král v spolupráci so Združením vydavateľov a kníhkupcov SR pripravili pracovnú cestu na 60. Medzinárodný knižný veľtrh vo Frankfurte. Termín: 14. 10 18. 10. 2008 Odchod: Utorok 14.10. o 5.30 zo Žiliny, o 8.00 z Bratislavy spred budovy Istropolisu Služby zahrnuté v cene 9490,-Sk: ƒ oprava luxusným klimatizovaným autobusom ƒ 3x ubytovanie v hoteli Paradais v 2 a 3-posteľových izbách ƒ sprievodca ƒ 3 x polpenzia (raňajky bufet, večera výber zo 4 jedál) ƒ komplexné cestovné poistenie Union Príplatok: za ubytovanie v jednoposteľovej izbe 1200,- Sk Cena pre členov ZVK SR, ktorí uhradili členský príspevok za rok 2008, je 4490,-Sk. Príspevok získajú maximálne 2 členovia ZVK SR z jednej organizácie. Viac informácií poskytne Král CK, Smreková 32, 017 07 Žilina, fax: 041/7234944, tel.: 041/5683978, 0905 606241, 0907 615265, e-mail: kral-ck@za.psg.sk kniha bratislavského maďarského historika lajosa keménya vznikla roku 1933, v čase, keď bol bratislavský hrad už len impozantnou ruinou a autor videl ako cez okná mu bŕkajú vrany a netopiere, víchor ho nivočí, pustoší a nemé ticho v jeho múroch občas naruší ozvena padajúceho muriva. Dielo sa opiera o rozsiahle archívy bratislavskej kapituly a archív Pálffyho seniorátu, detailne rekonštruuje tisícročnú históriu hradu a predstavuje ju čitateľovi ako slávnu, ale už navždy uzavretú kapitolu našich dejín. Spolu s množstvom fotografií, ktoré výrečne ilustrujú spustnutosť a devastáciu celého hradného areálu, vyvoláva kniha zvláštny čitateľský zážitok v spojení s poznaním, že o dve desaťročia po vydaní tejto knihy sa začalo s obnovou hradu a od konca šesťdesiatych rokov uplynulého storočia bratislavský hrad opäť plní funkciu reprezentačného sídla hoci v súčasnosti v obmedzenom rozsahu, keďže práve sa začala jeho ďalšia rekonštrukcia. Za zakladateľa pevnosti obohnanej valmi, z ktorej neskôr vyrástol tzv. Župný hrad, sa pokladá veľkomoravské knieža rastislav a keď na konci 9. storočia prišli sem Maďari, našli tu už kamenný hrad aj kostol a podľa kroník slovanské sídla niežeby zničili, naopak, snažili sa ich udržiavať, uvádza kemény a konštatuje, že napriek viacerým prestavbám sa bratislavský hrad zachoval v pôvodnej podobe, tá je uchovaná vo viedenskej obrázkovej kronike z roku 1358. Dostavby a prestavby hradu súviseli najmä s potrebou zvyšovať jeho obranyschopnosť, ako aj jeho funkciou príležitostnej kráľovskej rezidencie. na tieto účely hrad využíval už kráľ Žigmund, ktorý dal do skaly vytesať 66 metrov hlbokú hradnú studňu. Často sem zavítal aj kráľ Matej korvín s manželkou beatrix a svojím vynikajúcim umeleckým vkusom prispel aj k výstavbe parádneho hradného paláca. v polovici 16. storočia sa hrad stal majetkom habsburgovcov a slúžil im ako rezidencia až do ničivého požiaru 30. mája 1811. ako prvý z habsburgovcov začal rozsiahlu prestavbu hradu Ferdinand i. Zachovali sa jeho kráľovské nariadenia z roku 155 Lajos Kemény Preklad Magda Takáčová o prestavbe celého hradného komplexu a zvýšenie jeho kráľovského lesku. Svedčí o tom i list benátskeho maliara Giovanniho licina, ktorý v liste Ferdinandovi i. z 6. októbra 1563 píše, čo všetko nájde v zrekonštruovanej hradnej kaplnke: okrem iného sedem stôp vysokého krista na kríži a do oratória Vášho Veličenstva príde obraz posledného súdu, na ktorom bude tritisíc veľkých postáv. v 16. storočí sa podľa keménya hrad skvel v plnej nádhere, potom však prišli bocskayove a bethlenove vojská, ktoré neušetrili ani hradný palác a pri odchode odniesli spolu s korunovačnými klenotmi aj väčšinu vzácneho zariadenia. Ďalšia stavebná činnosť na hrade sa vykonávala od roku 1635 pod vedením Pavla Pálffyho, práce trvali desať rokov, a tak slávnostné otvorenie uhorského snemu, ktorý v roku 1647 zvolal Ferdinand III., aj korunovačné slávnosti jeho syna Ferdinanda IV. sa už mohli odohrávať v paláci skvejúcom sa novou nádherou, uvádza autor a dodáva, že aj uhorská kráľovská koruna znova našla útočisko v korunnej veži. v plnom lesku a nádhere sa skvel bratislavský hrad aj v čase korunovácie Márie terézie a najmä po roku 1760, keď sa sem nasťahovala jej dcéra, arcikňažná Mária kristína a zriadila kniežaciu obrazáreň s dielami tiziana, rubensa, brue ghe la a ďalších svetoznámych maliarov. Po jej návrate do viedne a odvezení všetkých umeleckých pokladov zostal hrad prázdny a cisár František ho dal v roku 180 prestavať na kasárne pre šestnásť stotín pešieho pluku. nasledoval už len ničivý požiar, keď vo štvrtok 30. mája 1811 o pol štvrtej ráno z budovy zimnej jazdiarne vyrazili mohutné plamene a vyše tisícročná slávna história bratislavského hradu skončila v ničivom ohni. Slovenské vydanie keményovej knihy prináša jeden z historicky a dokumentárne najúplnejších pohľadov na dejiny bratislavského hradu. Môžeme len vysloviť nádej, že kompetentní, ktorí hradný palác práve obľahli oceľovými lešeniami, túto cennú prácu poznajú. Anton Baláž ISSN 1210-1982, ISSN 1336-247X
Strana KNIŽNÁ REVUE číslo 21 ZRKADLÍME Úspech je podľa mňa veľmi individuálna vec. Najdôležitejšia je asi chuť vytrvať. Taktiež zvedavosť a chuť stále skúšať niečo iné. Dôležité je tiež neustále stúpať, ale nikdy nie po chrbtoch iných ľudí. Človek musí pre svoj úspech vedieť niečo aj obetovať. Počítačový fyzik pracujúci v Ženeve na Veľkom hadrónovom urýchľovači Peter Chochula, Hospodárske noviny 23. 9. 2008 KDE BOLO KJF v Trnave prezentácia knihy Mikuláša Jarábka Pálenica humoru 24. septembra ZUŠ v Banskej Štiavnici autorský večer z tvorby Julianny Klimovej Geškovej, Zdenky Koreňovej a Márie Petrovej 30. septembra Zichyho palác v Bratislave slávnostné stretnutie pri príležitosti 50. výročia Staromestskej knižnice v Bratislave 29. septembra FF KU v Ružomberku prednáška profesora Jána ZAMBORA Obraznosť v poézii Milana Rúfusa a autorské čítanie Jána Zambora z jeho básnickej zbierky Sťahovavé srdce 1. októbra Klub slovenských spisovateľov Bratislave autorské čítanie prekladateľky Ruženy Žiaranovej-Dvořákovej z jej originálnej reportážnej knihy Talianske impresie 1. októbra ŠVK v Banskej Bystrici stretnutie so spisovateľkou Etelou FARKAŠOVOU a prezentácia štvrtého zväzku edície Knihy na počúvanie vydavatelstva PRO Etela Farkašová: Opretá o ticho 2. októbra Zemplínska knižnica v Michalovciach stretnutie s básnikom Jánom ZAMBOROM a jeho novou zbierkou Sťahovavé srdce 2. októbra Mozartova sieň Rakúskeho veľvyslanectva v Bratislave prezentácia knihy Stanislava Struhára Eine Suche nach Glück 7. októbra KDE BUDE Bratislava medzinárodný festival poézie Ars Poetica do 12. októbra Žilina Žilinský literárny festival do 12. októbra A4-nultý priestor na Námestí SNP 12 v Bratislave literárne kino s víťazkou 12. ročníka súťaže Poviedka 2008 Ivanou DOBRAKOVOU 9. októbra o 19.00 A4 nultý priestor, Námestie SNP 12, Bratislava prezentácia knihy Poviedka 2008, vyhlásenie 13. ročníka súťaže Poviedka 2009. Literárny cirkus K.K. Bagalu 13. októbra Kafe Scherz Palisády, Partizánska 2, Bratislava Literárne a iné kratochvíle s Mariánom HATALOM 16. októbra o 19.00 Galéria Artotéka v Bratislave prezentácia básnickej zbierky Eleny Hidvéghyovej Jung Homme fatal 21. októbra o 17.00 Incheba v Bratislave medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka 2008 od 6. do 9. novembra Nevyužité myšlienky Aktuálne Bratislava / A4, Nám. SNP / Nostalgia, Ul. I. Karvaša utorok 7.10 piatok 10.10 18.30 Kabinet doktora Caligariho / DE / film / Nostalgia 19.30 Andrej Rublev / RUS / film / Nostalgia streda 8.10 17.00 Chlieb náš každodenný / AT / film / A4 18.30 Kristove roky / SVK / film / Nostalgia 19.00 Večer poézie / A4 Jana Beňová / SVK Johanna Venho / FIN Ján Štrasser / SVK Michal Jareš / CZ Arne Rautenberg / DE Rudolf Jurolek / SVK Anja Utler / DE Krst knihy Ivana Štrpku Básne / KK Bagala / SVK 20.30 Vtáčkovia, siroty a blázni / SVK / FR / film / Nostalgia 21.30 Viktor Tóth / HU / koncert / A4 stvrtok 9.10 17.00 Rumi poézia islamu / Elzina pieseň / AT / film / A4 18.30 Ty, ktorý žiješ / SWE / DE / FR / DEN / NOR / JAP / film / Nostalgia 19.00 Večer poézie / A4 Pam Beasant / GB Inge Hrubaničová / SVK Tamás Filip / HU Christian Futscher / AT Yvonne Gray / GB Robert Prosser / AT John O Donoghue / IR Krst knihy Tomasza Różyckeho Protivietor 20.30 Control / GB / film / Nostalgia 21.30 Home Made Mutant / SVK / koncert / A4 WWW.ARSPOETICA.SK hlavní sponzori a partneri partneri hlavní mediálni partneri mediálni partneri 11.00 Tvorivé písanie s Milou Haugovou / FiF UK 17.00 Ithaki / EG / film / A4 18.30 Svätá hora / MEX / USA / film / Nostalgia 19.00 Večer poézie / A4 Justyna Radczyńska / POL Marcus Poettler / AT Michelle Zaffarano / IT Martin Skýpala / CZ Francesco Tomada / IT Marzanna Kielar / POL Katalin Ladik / HU Krst knihy Mety Kušar Ľubľana 20.30 Andalúzsky pes / Skrytý pôvab buržoázie / FR / film / Nostalgia 21.30 Marcin Świetlicki: Świetliki / POL / koncert / A4 sobota 11.10 17.00 Fest Anča Fičí / SVK / film / A4 18.30 Nežný barbar / CZ / film / Nostalgia 19.00 Večer poézie / A4 Andreas Neumeister / DE Maria Galina / RUS Andrej Hablák / SK Arkadij Shtypel / RUS Rãzvan Tupa / RO Ulrikka Gernes / DEN Carolyn Forché / USA 20.30 Štyri / Slepé lásky / SVK / film / Nostalgia 21.30 RandaLucia / AT / DE / koncert / A4 nedela 12.10 17.00 Sylvia / USA / film / A4 Básne 30 autorov z 15 krajín sveta čítajú Jana Majeská, Marek Majeský VJ Zdeno Hlinka Záštitu nad festivalom prevzala viceprimátorka Hlavného mesta SR Bratislavy Anna Dyttertová. Deti najskôr naučte, mať čo najviac na účte. Finalistky Ceny Bibliotéky Porota Ceny Bibliotéky vybrala desať kníh z pera slovenských ženských spisovateliek, z nich vzíde v poradí 2. laureátka Ceny Bibliotéky. Jej meno sa dozvieme počas medzinárodného knižného veľtrhu bibliotéka, ktorý sa koná 6. 9. novembra v Bratislave. Zuza Cigánová: Šampanské, káva, pivo; Helena Dvořáková: Plaché Ireney Baláž predsedom SC PEN Prezentácia románu Ilju Čičváka O tom, že slovenská literatúra vzniká aj v ďalekej Kanade, svedčí nedávna návšteva Ilju Čičváka na Slovensku. Keď roku 1968 emigroval, mal už za sebou niekoľko časopisecky uverejnených poviedok, ktoré pre cenzúrne zásahy nemohli vyjsť knižne. V Kanade mu vyšiel román Vyvolávanie slnka a zbierky veršov Slzy a bozky, Milovanie so sfingami, Lásky nikdy nespia a Básne spoza mreží. V septembri Ilja Čičvák navštívil Slovensko a pri tejto príležitosti bola 23. septembra v Klube slovenských spisovateľov Prešov číta rád Do Prešova v septembri zavítali majstri slova, ilustrátori, hudobníci, moderátori, redaktori. Trojdňový knižničný festival Prešov číta rád pripravila Knižnica Pavla Országha Hviezdoslava v Prešove už štvrtý raz. Na desiatich miestach sa uskutočnilo 24 podujatí, na ktorých sa predstavilo 26 autorov. V programe Spisovatelia naživo sa napríklad prozaik Peter Holka stretol so študentmi prešovskej strojníckej priemyslovky. Reč sa zvrtla aj na proces tvorby. Ako povedal autor, v čase, keď spisovateľ vstupuje do tvorivého prúdu, zabúda na všetky teoretické pravidlá. Tvorba je spätá so životom a človek musí predovšetkým žiť. Na prešovskom námestí sa so svojou tvorbou predstavil aj známy český spisovateľ Michal Viewegh. Autogramiády, literárne večery, poetické Finalisti Ceny Fantázie 2008 V šiestom ročníku literárnej súťaže Cena Fantázie porota vybrala zo 71 príspevkov od 64 autorov päť finálových poviedok. Víťaza určia hlasovaním čitatelia. Poviedky sú zverejnené na portáli www.knihy.sme. sk, ktorý je partnerom súťaže, a uzávierka hlasovania je 15. októbra. Do finále sa dostali poviedky: Zuzana Gajdošová: Dar; Lívia Hlavačková: Črepiny; Jozef Karika: Dedičstvo zeme; Michal Spáda: Rozum, cit, niekoľko kúziel, husle & viola; Martin Vlachynský: Piesočný vlak. rozkoše; Mila Haugová: Biele rukopisy; Inge Hrubaničová: Láska ide cez žalúď/dok; Zuzka Minichová: Črepiny z oblohy, Anna Ondrejková: Havrania, snová; Dana Podracká: Persona & Morfeus, Viera Prokešová: Vanilka; Gabriela Rothmayerová: Vtedy na Východe; Ivica Ruttkayová: Marylin miluje literatúru. Na valnom zhromaždení Slovenského centra PEN, ktoré sa konalo 11. septembra 2008 v Klube slovenských spisovateľov, sa predsedom SC PEN na obdobie 2008 2010 stal básnik, recenzent a publicista Ireney Baláž, autor kníh Fresky, Anatómia smädu, Prierez tmou. Na tomto poste vystriedal známu literárnu vedkyňu, spisovateľku a germanistku, prof. PhDr. Máriu Bátorovú, DrSc. -r- prezentácia jeho románu Keď bohovia nemrú, ktorý vyšiel vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Na prezentácii sa zúčastnil aj veľvyslanec Kanady v Slovenskej republike p. Michael Calcott. Dielo Ilju Čičváka, člena nielen Spolku slovenských spisovateľov, ale aj Únie kanadských spisovateľov, predstavil Pavol Janík. Úryvky z románu Keď bohovia nemrú, ktorý sa odohráva počas vrcholiaceho politického útlaku v päťdesiatych rokoch na Slovensku, prečítal Jozef Šimonovič. -bk- dielne, prezentácie kníh to boli tie akcie IV. knižničného festivalu Prešov číta rád, ktoré priťahovali návštevníkov čitateľov. V Čitariáde sa predstavili Michal Viewegh, Jozef Banáš, Roman Brat, Peter Holka, Miro Regitko, Ivona Březinová, Petra Braunová, Ján Lenčo, Toňa Revajová, Edita Sipeky, Adela Banášová. Matej Sajfa Cifra, Dado Nagy, Denisa Fulmeková, Radoslav Tomáš, Braňo Jobus. Pódium na pešej zóne v Prešove patrilo aj Jozefovi Banášovi, ktorý tu prezentoval svoju najnovšiu knihu Zóna nadšenia. Životné osudy autora, ale aj literárnych postáv jeho novej knihy sú späté s týmto mestom. IV. ročník knižničného festivalu Prešov číta rád potvrdil, že knihy pretrvajú a ako koráby duše ponesú svoj drahocenný náklad od pokolenia k pokoleniu. -ij- Konečné výsledky Ceny Fantázie 2008 budú slávnostne vyhlásené v sobotu 8. novembra na medzinárodnom knižnom veľtrhu Bibliotéka 2008 v Bratislave. Víťaz okrem finančnej odmeny získa Cenu Fantázie, vytvorenú sochárom Andrejom Csillagom. Akciová spoločnosť Incheba zároveň udelí autorovi jednej z poviedok samostatnú Cenu Bibliotéky spojenú s finančnou odmenou. Súčasťou vyhlásenia bude aj krst zborníka súťažných poviedok. -r- Nové rozšírené vydanie Rozprávok uja Klobásu Nové rozšírené vydanie knihy Júliusa Satinského ponúka čitateľom príbehy uja Klobásu a jeho starých aj nových kamarátov. Spoznajú nielen ježibabu, draka či upíra, ale aj odvážneho Nugata, lenivého Bambulu a starostlivých Čučoriedkov. V knižke nájdu aj obrázky zo skicára samého uja Klobásu a jeho fotografie. Nové vydanie sa od predošlého líši aj graficky. Je v ňom viac vlastných ilustrácií Júliusa Satinského, ktoré sú roztrúsené po celej knižke priamo v texte. Ďalšie ilustrácie vytvoril výtvarník Peter Cpin. -r- Mikuláš Jarábek: Pálenica humoru, Tibor Díte AData 2008
www.litcentrum.sk Strana 3 Aktuálne Vincent Šikula: Dielo I. (Novely a poviedky), Dielo II. (Romány) Zost. Igor Hochel. Bratislava, Tatran, Zlatý fond slovenskej literatúry 2007 Vincent Šikula: Ornament a iné prózy Zost. Eva Jenčíková. Bratislava, Kalligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, Knižnica slovenskej literatúry 2006 Opätovné vydávanie najlepších diel národnej literatúry nielen kompletuje literárny proces, ale je aj príznakom zrelosti národnej kultúry. Vďaka reedíciám sú vždy naporúdzi hodnotové kritériá, čitateľ získava vedomie kontinuity a literárni kibici získavajú priestor na dohodnocovanie, prehodnocovanie, na súvislostnú interpretáciu. A bezprostredná vzájomná dosažiteľnosť akceptovaných hodnôt a prebiehajúceho literárneho procesu sa môže stať nielen účinnou výstrahou pred vždy prítomným márnivým objavovaním objaveného, ale aj konštitutívnym vrstvením kultúrneho procesu do nikdy sa nekončiaceho, náročnejšieho formovania kultúrneho vedomia. Odhliadnuc od toho, že vyššie menované vydavateľstvá odvíjajú svoju činnosť z iných kontextov a iných koncepčných východísk, podstatné je, že obe siahli po viac-menej reprezentačnom výbere z diela Vincenta Šikulu, ktorý v mnohých ohľadoch naozaj reprezentuje druhú polovicu minulého storočia. Jeho dielo je relatívne uzavreté a autor ani za života, ani po smrti naskutku nebol na okraji záujmu rozličných reflektantov rozličných kvalít i rozličných čitateľských vrstiev s rozličnými schopnosťami percepcie (jeho personálna bibliografia do r. 2004 má 130 strán a 645 položiek). Je to s prepáčením naozajstný národný umelec. Iná vec je, že jeho národnoumelectvo sa dodnes vníma z pozícií, ktoré vonkoncom nie sú zhodné, ba často sú úplne protichodné, ale napriek tomu sa spravidla schádzajú v kladnej akceptácii. Pritom by bolo jednoduché povedať: Vincent Šikula sa stal národným umelcom preto, že bol naozajstným umelcom. Objavil literárny tvar, ktorého potenciál je schopný reagovať rovnako živo na zjavné, no i najhlbinnejšie skutočnosti procesuálne sa uskutočňujúce v modernom človeku. Je vynálezcom prekrásneho a navyše veľmi účelného korzetu (ako sa spieva v českej pesničke), ktorý zvýrazňuje krásu obsahu, ale sám je súčasne obsahom. Lenže na takúto jednoduchú pravdu sme v reflexii ani zďaleka nedozreli tak, ako naň dozrel spisovateľ. Možno bol povoľný k hocičomu, ale svoju cestu preciťoval oveľa silnejšie ako mnohí jeho fanúšikovia i nepriaznivci a kráčal po nej iba on sám bez ohrozenia a bez vplyvných kibicov. Iste, aj toto všetko je v Šikulovi, ale ak v interpretácii vysunieme do popredia niektorý z fungujúcich aspektov, vystavíme výklad jeho diela riziku, že urobíme dieru do onoho korzetu a akurátne napäté tvary pod ním jednoducho vyfučia. Veď vždy ide len o slovo a jeho energiu skoncentrovanú tvarom. Takto vytvorené dielo musí mať napríklad politické konotácie, ktoré rozličných prijímateľov a vykladačov zvádzajú k rozličným výkladom či malformáciám. Oba výbery majú, pravdaže, iné poslanie, ale ich reprezentačnosť je v oboch prípadoch podčiarknutá fundamentálnymi kritickými textami, vysvetlivkami a poznámkami. Jednozväzkový kalligramácky výber je výsledkom širšej koncepcie editovania kritických výberov slovenských autorov literárnymi vedcami zo SAV (prvý raz ako súčasť výskumu) a vytvorila ho, spolu s komentárom, vysvetlivkami, kalendáriom a doslovom, Eva Jenčíková. Obsahuje okrem románu Ornament i dosť rigoróznu selekciu z poviedkovej a novelistickej tvorby (pripomeňme najmä Možno si postavím bungalov, Manduľa, S Rozarkou, Nebýva na každom vŕšku hostinec, Povetrie, Ťažisko), tvorby pre deti a mládež a lyriky aj esejistické a žurnalistické texty a rozhovory, všetko zavŕšené úryvkovitým výberom z kritických reflexií o Šikulovej tvorbe a obrazovým materiálom. Dvojzväzkový tatranský výber (ďalšie dva zväzky majú vyjsť) je dielom literárneho vedca Igora Hochela a v prvej knihe obsahuje okrem noviel (S Rozarkou, Vlha, Vojak, Liesky) aj veľkorysejšie výbery poviedkovej tvorby uzatvorené poviedkami z knihy Pôstny menuet, v druhej románovú trilógiu Majstri, Muškát, Vilma (textové a iné poznámky napísala Anna Blahová). Na kalligramáckom výbere treba oceniť odvahu pozrieť sa na Šikulu modernejšími očami. Preto v ňom dominujú tvarovo najkoncíznejšie prózy a absentujú príbehové, sociálnejšie a dedinskejšie ladené prózy. Na druhej strane vzniká otázka, či môže byť výber zo Šikulu naozaj dosť reprezentatívny bez jeho trilógie, a prečo v ňom absentuje práve ona. Trocha konjunkturalisticky a navyše jednofarebne pôsobí výber reflexívnych úryvkov, v ktorom nenájdeme napr. V. Šabíka, V. Marčoka či Ivana Sulíka. Výber je však výber a výbercovia majú nárok vybrať si podľa svojho gusta a cieľa, takže toto sú len poznámky na okraj. Cieľom tatranského výberu je čo najväčšia kompletnosť, čo zrejme potvrdia aj dva pripravované zväzky. Zaujímavé na oboch výberoch sú však ich doslovy a predslovy. Všeličo napovedajú o našom vnímaní literatúry. Podľa mňa je celé Šikulovo dielo i jeho vynálezecký tvar predovšetkým o zmierovaní: človeka so svojím osudom, ľudského osudu s dobou, krásy s ošklivosťou, prízemného so vznešeným. A práve táto paradigmatická prostota robí mnohým vykladačom problémy: nemôžu sa s ňou zmieriť, hoci práve ona je podstatou šikulovského písania a tvarovania. V poviedke Manduľa napísal pán autor podľa mňa kľúčovú vetu, ktorou možno vysvetliť jeho koncepčný prístup k próze i jej štýlové osobitosti: Dve ženy kráčajú pomedzi zaprášené polia a každá z nich si ide po svojom. Dve ženy (nie muži) sa nestretnú v sociálnom, morálnom, psychologickom konflikte, ako sa to stáva v úplnej väčšine slovenských próz odchovanej na konfliktnej tektonike sujetu, ale odchádzajú od seba so záťažou svojich osudov v batohu, paradoxne sa nevzďaľujúc, ale naopak zvláštnou solidárnosťou sa k sebe približujúc tým, že sa zrovnoprávňuje ich ľudský údel, nech by v sebe obsahoval akýkoľvek potenciál konfliktu. V tom je však najvnútornejší prvotný impulz šikulovského písania: uzákoniť rôznosť ako východisko pre (povedzme) rovnosť, bratstvo, slobodu, či pre zvláštne viacaspektové rozprávačstvo alebo pre poetizmus založený (povedzme) na lyrizácii ošklivosti. Nie celkom to tak býva v šikulovských interpretáciách. V Jenčíkovej sa napríklad kladie dôraz na odpozorovaného, odpočutého malého, svojrázneho, dedinského človiečika a jeho príbehy. Akoby sa pritom nezbadalo, že onen človiečik s prerušovaným, zamlčovaným, nedokončeným príbehom je najmä zvecnením takých istých kvalít autorskej percepcie sveta, akú predstavuje napríklad hudba či hudobnosť alebo rytmus či rytmickosť. A filozofiu tu nemajú ani postavy, ani ich príbehy a ich deje, ale onú zmierovaciu stratégiu treba hľadať až nad úrovňou celej multiprvkovej synergickej stavby. V nijakom prípade tu nejde o vypožičiavanie (námetov, postáv, prostredia, autobiografických prvkov atď.) zo skutočnosti západoslovenského regiónu, ale o systém znakov spluvytvárajúci šikulovský tvar. To, že tento systém evokuje či zobrazuje aj niečo, čo sa podobá na podrobnú charakteristiku západoslovenského regiónu, domova, dediny je jeho takpovediac pridaná hodnota, tak ako sú ňou povedzme politické či sociologické konotácie, alebo odraz základných sociálnych procesov a konfliktov doby. Z takejto Jenčíkovej pozície sa totiž veľmi ľahko vysvetľuje prečo musel Šikula Majstrami opustiť pôdu súčasnosti a zobraziť nie vedomý a uvedomelý vstup románových postáv do historického zápasu s fašizmom, z čoho sa v interpretáciách iných autorov problematizuje kvalita trilógie. Prečo však nechápať tento (relatívne skokový) prechod ako súčasť procesu autorskej voľby a prečo mu silou-mocou pripisovať vonkajšie politické motivácie, ktoré napokon z hľadiska budúcej existencie Šikulovej literatúry budú čoraz irelevantnejšie? Takto Jenčíkovej subtílne interpretácie niekedy balansujú na hranici sociologizmu a umeleckosti a táto vajatavosť určite nepridáva k autentickému vyzneniu tvorivej autorskej osobnosti V. Šikulu. V dvoch tatranských zväzkoch sú dva doslovy (V. Petrík, I. Hochel) a v prvom aj predslov (I. Hochel). Vo všetkých troch je na vkus dnešných potrieb priveľa politiky: autogenéza Šikulovho spôsobu písania, štýlu, rozprávačstva, ľudovosti, lyrickosti, to všetko sa vysvetľuje ako reakcia na politické postuláty (socialistický realizmus, konsolidácia), šikulovská tematická paradigmatika sa kladie väčšmi medzi súradnice sociológie a najmä politiky ako medzi oveľa subtílnejšie estetické princípy, s ktorými nanajvýš obrodne a nemenej podnetne prišiel do literatúry Vincent Šikula, a popri ňom i celá generácia, ktorú podľa mňa vôbec netrápil nejaký postulovaný socialistický realizmus, ale oveľa podstatnejšie im ležala na srdci nová koncepcia literatúry oslobodenej od akýchkoľvek závislostí. Môžeme hocikoľko nadávať na politické súvislosti, ale nepleťme si ich ani v dobrom, ani v zlom s autormi, ktorí napriek nim tvorili literatúru a doslova ju oslobodzovali zo zajatia tradícií i komplexov, o ktoré Slovensko nikdy nemalo núdzu. Ale to by chcelo viac priestoru, no keďže ho tu niet, tak aspoň toto: Nepolitizujme si Šikulu. Nezaslúži si to. Je to umelec! Ak ho máme hľadať, hľadajme ho v jeho textoch. Alexander Halvoník BIBLIOGLOSÁR Franziskus Kerssenbrock Život a doba Paracelsa Bratislava, Ikar 2008 Preklad Jana Šulcová Theophrastus Bombast z Hohenheimu, zvaný Paracelsus bol nielen lekár, ale aj laický teológ, alchymista, prírodný filozof. Bol dieťaťom renesancie, zároveň ju v mnohom predbehol, ale bol to predovšetkým človek, čo napriek omylom a slabostiam si získa v tomto rozprávaní obdiv čitateľa otvorenosťou myslenia, tvorivou energiou a slobodou ducha. Riadil sa heslom kto chce poznať veľa chorôb, nech cestuje, a preto sa zúčastnil vo vojnách, aby si na ranených overil svoje znalosti, poznával krajiny, ich zvyky, mestá a navštívil i Horné Uhorsko a Bratislavu. Vzhľadom na skutočnosť, že často stál v opozícii každej autority (cirkevnej, univerzitnej), bol vydedencom spoločnosti a nenašiel si nikdy mecenáša. Napriek tomu patril k najznámejším Európanom raného novoveku a dodnes zostal zaujímavou historickou postavou. Vesmír Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2008 Preklad Juraj Kubica V edícii Na vlastné oči vyšli štyri tituly, ktoré popularizujú poznatky exaktných vied najmä pre našu mládež. Aj titul Vesmír sa adresátom prihovára encyklopedickým formátom, ilustráciami, fotografiami a stručnými, informačne nasýtenými textami. Názornosť je najvyššou hodnotou celej edície vďaka nej sa vnímanie knihy stáva zážitkom a zároveň sú poznatky štruktúrované tak, aby sa ľahšie a systematickejšie pamätali. Aj preto môže kniha slúžiť ako vynikajúci a pevný úvod do poznávania vesmíru. Dokonca seniori z nej môžu byť vzrušení ešte viac, veď v ich mladosti, mladosti v znamení Sputnika, by ani nedokázali snívať o tom, čo sa dnes už stalo vedeckými faktami. Kniha smeruje od základných objektov vesmíru, cez ľudské techniky a metódy výskumu, Slnečnú sústavu až do hviezdneho a galaktického vesmíru. KNIHA ROKA 2008 Stav k 23. septembru KNIHA ROKA 1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ 18 2. Š. Konkol: Pohrobok Ikar 12 3. Ľ. Jurík D. Šuhajda: Slovenský bigbít Vydavateľstvo Slovart 8 4. D. Kapitáňová: Vražda v Slopnej Vydavateľstvo Slovart 6 5. D. Fulmeková: Jedy Ikar 5 DEBUT ROKA 1. J. Pronská: Zlatníkova chovanica Slovenský spisovateľ 13 2. M. Zákopčan: Mesto tieňov (1. diel) Ikar 10 3. M. Rajec: Po stopách konfliktov Ikar 3 4. O. Kollová: Krok-sun-krok K. K. Bagala VYDAVATEĽSTVO ROKA Počet hlasov 1. Ikar 5 2. Slovenský spisovateľ 17 3. A. Marenčin Vydavateľstvo PT 11 4. Aspekt 10 5. Vydavateľstvo Slovart 8 ANKETOVÝ LÍSTOK - KNIHA ROKA 2008 1. Na knihu roka navrhujem: 2. Za debut roka navrhujem: 3. Za vydavateľstvo roka navrhujem: Meno a adresa odosielateľa: (autor, názov, vydavateľstvo) (autor, názov, vydavateľstvo) (podpis) KNIŽNÁ REVUE Svoje hlasy do ankety KNIHA ROKA 2008 posielajte na anketových lístkoch, NIE NA XEROXOVÝCH KÓPIÁCH. Platné sú anketové lístky obsahujúce aspoň jednu odpoveď na jednu anketovú otázku, ktoré majú čitateľnú adresu odosielateľa s PSČ a vlastnoručným podpisom. Hlasy posielajte len knihám, ktoré vyšli v roku 2008. Uzávierka ankety je 15. marca 2009. Marián Mrva Žilina na starých pohľadniciach Bratislava, Dajama 2008 Čaro historických pohľadníc často poskytuje výraznejší zážitok a plnšie precítenie opisovaného miesta ako súčasné fotografie či ilustrácie. Najmä ak ide o významné sídlo, ku ktorým Žilina nepochybne patrí. A keďže tento rok oslavuje 800. výročie prvej písomnej zmienky, bolo len prirodzené zaradiť ju do edície Mestá na starých pohľadniciach. Jeden z významných slovenských básnikov nazval Žilinu perla na Váhu, a táto kniha to obrazom i textom potvrdzuje. -lč- -rm- -r
Strana 4 KNIŽNÁ REVUE číslo 21 Odborná literatúra Dalimír Hajko: Úvod do indickej filozofie (Hodnoty a východiská) Sarvépalli Rádhakrišnan a náboženstvo ducha Myšlienky indického historika filozofie, filozofa náboženstva a kultúry, politika a diplomata Sarvépalliho Rádhakrišnana (5. 9. 1888 17. 4. 1975) majú svojské postavenie v reflexii aktuálnych globalizačných procesov: sú okrem iného zaujímavé v súvislosti s postavením etiky v súčasnom dialógu kultúr. Upozornili na seba najmä svojím prenikavým apelom na potrebu zjednotenia ľudstva, apelom, ktorý je taký aktuálny vo všetkých pokusoch globalistických, ale aj antiglobalistických mysliteľov i praktikov. Hoci Rádhakrišnan už desiatky rokov pred Huntingtonom, Küngom alebo slovenským spisovateľom a politikom Antonom Hykischom anticipoval na teoretickej rovine problém globalizácie ako predovšetkým morálny problém, nenašli jeho myšlienky adekvátne miesto v nijakej z významnejších súčasných teórií globalizácie. Je známy skôr ako autor monumentálnych dvojzväzkových dejín indickej filozofie (napísaných najmä pre západného čitateľa a roku 1962 preložených aj do češtiny), alebo ako popredný predstaviteľ indického novovédantizmu (vďaka jeho komentárom k upanišádam, Bhagavadgíte a Brahmasútram ho označujú aj za najväčšieho védantistu 20. storočia), prípadne ako brilantný univerzitný rečník (bol prvým Indom, ktorý získal profesúru v Oxforde) a napokon zaiste aj ako praktický politik, ktorý dosiahol vo svojej kariére najvyššie méty stal sa (r. 1952) viceprezidentom a neskôr (v rokoch 1962 1967) prezidentom Indickej republiky, filozofom na tróne. Rádhakrišnanove úvahy o potrebe zjednotenia ľudstva na morálnom základe a na báze idey večného náboženstva so stálym, častokrát artikulovaným zreteľom na sociálne potreby ľudí-občanov krajiny boli zaujímavým príspevkom k riešeniu globálnych otázok prítomnosti a budúcnosti ľudstva. Tento nepochybne veľkolepý, hoci tak trochu zabudnutý pokus o spojenie všetkých pólov ľudského bytia od mystického nazerania cez morálku až po riešenie konkrétnych problémov spoločenského života tvorí dôležitú a pozoruhodnú stránku jeho diela. Ako keby Sarvépalli Rádhakrišnan už pred vyše polstoročím anticipoval napr. myšlienky o význame náboženstva v civilizačných konfliktoch, myšlienky tak presvedčivo a kongeniálne rezonujúce omnoho neskôr v diele o strete civilizácií od Samuela P. Huntingtona, ktorý napísal: Možno očakávať, že do medzinárodného diania v globálnych dimenziách prehovorí a už aj prehovára náboženstvo vo väčšej miere. Konflikty politických ideológií vnútri jednej civilizácie vystrieda stret kultúr a náboženstiev medzi jednotlivými civilizáciami (Huntington, 2001, s. 48). Názory Sarvépalliho Rádhakrišnana, profesora na univerzitách v Madrase, Oxforde, Banárase a Harvarde, zaznamenali zložité zmeny vo svojom dlhom vývoji, aby sa nakoniec Najnovšia kniha slovenského filozofa a kulturológa chce prispieť k lepšiemu poznaniu filozofických tradícií a dodnes živých východísk myslenia príslušníkov takmer miliardovej civilizácie, ktorú Henry Kissinger zaradil medzi päť v budúcnosti najvplyvnejších mocností rozhodujúcich o globálnych perspektívach sveta. Napriek početným produktom rôznych amatérov a samozvaných prorokov je indická filozofia v slovenskom kultúrnom prostredí pomerne málo známa, resp. sa o nej šíria skôr mýty a polopravdy. Dielo chce tento deficit aspoň čiastočne zmierniť a vedecky serióznym spôsobom vypovedať o začiatkoch filozofie v Indii. Prístup autora k téme je predovšetkým filozofický, historický, filozoficko-religionistický a eticko-antropologický. Vychádza z veľkých iniciatív indického filozoficko-náboženského myslenia: všíma si ortodoxný hinduizmus (védska kultúra, upanišády, Bhagavadgíta a daršany), neortodoxné sústavy (džinizmus, buddhizmus), pozornosť venuje aj materialistickým názorom. V záverečnej časti autor hľadá v súčasnom indickom myslení nadväzujúcom na minulé tradície možné pramene takýchto inšpirácií pre euroamerickú civilizáciu, ktoré sú relevantné najmä z hľadiska aktuálnych globalizačných procesov. sformovali do systému, ktorý jeho autor sám nazýval filozofiou večného náboženstva, neskôr častejšie náboženstva ducha. V myšlienkových súradniciach tohto systému uvažoval o ideovej platforme, na ktorej by sa dalo zabrániť globálnym konfliktom a konfrontačným stretom. Premisou Rádhakrišnanovho uvažovania bol názor, podľa ktorého rovnako ako existujú všeobecné univerzálne základy náboženstva, existujú aj univerzálne mravné princípy založené na ľudskej prirodzenosti ako takej, hoci ako pripúšťa v rozličných epochách sa naše predstavy o týchto princípoch môžu meniť (Radhakrishnan, 1992 b, s. 839). Univerzálnu morálku podľa Rádhakrišnanovej teoretickej koncepcie nemožno oddeliť od univerzálneho náboženstva, je s ním organicky spätá. Je však podriadená nielen vysokým humanistickým ideálom, ku ktorým sa môžeme iba aproximatívne približovať, ale aj každodennému aktívnemu prežívaniu svojho života. V intenciách Rádhakrišnanových predstáv človek nie je schopný žiť a pracovať bez toho, aby mal nádej na skutočné dosiahnutie vyššieho morálneho plánu (Radhakrishnan, 1992 b, s. 7). Pre pochopenie Rádhakrišnanovho prístupu k náboženstvu a viere je azda charakteristická autentická príhoda, ktorú neskôr opísal v štúdii Súčasná kríza viery (The present Crisis of Faith). Spomína v nej na situáciu, ktorú prežil vo chvíli, keď ho vrcholný predstaviteľ mormonskej cirkvi v USA vyzval, aby povedal pár slov na tému viery. V priestoroch konferenčnej miestnosti v Salt Lake City práve doznel mohutný černošský spirituál, ktorý adresoval poslucháčom sugestívne verše: Kde si bol, keď ukrižovali nášho Pána, kde si bol, keď jeho telo kládli do hrobu? Hinduista Rádhakrišnan na túto viacmenej rečnícku otázku bez váhania reagoval slovami: Nie je vôbec dôležité, kde sme boli pred dvetisíc rokmi, ale omnoho dôležitejšie je uvedomiť si, že aj dnes, každý deň, ukrižovávame Pána. Ukrižovávame ho pomocou rasovej diskriminácie, bigotného nacionalizmu, nenávisti, utláčania slabších atď. atď. Zúčastňujeme sa na jeho ukladaní do hrobu svojou stupiditou a sebectvom. Veď koľko zverstiev a surovostí sa denne pácha v mene náboženstiev Východu i Západu! Na obidvoch hemisférach ľudia využívajú náboženstvo na opakované bezprávie a nespravodlivosť (Radhakrishnan, 1962, s. 756 757). Nápravu tohto stavu môže podľa Rádhakrišnana priniesť nové náboženstvo, ktoré zjednotí ľudstvo na novom morálnom princípe, univerzálne alebo večné náboženstvo častejšie označované ako náboženstvo ducha (religion of the spirit). Podľa Rádhakrišnana sa večné náboženstvo bude výrazne líšiť od existujúcich dogmatických náboženstiev. Predovšetkým by toto náboženstvo nemalo v akejkoľvek podobe vyvolávať aktivity, ktoré smerujú k získaniu či ovládnutiu niečoho alebo niekoho. Náboženstvo je formou bytia, nie moci, je to obraz života, napísal v úvodnej štúdii k zborníku o svojom diele (The Philosophy of Sarvapalli Radhakrishnan) v roku 1952. Bariéry, ktoré rozdeľujú dogmatické náboženstvá, robia neplodnými ľudské snaženia usilujúce sa o koordináciu síl na formovanie budúcnosti (Radhakrishnan, 1992 a, s. 14). Rádhakrišnan už pred zhruba päťdesiatimi rokmi konštatoval, že súčasné náboženstvá sú odtrhnuté od sociálneho života a nedávajú uspokojivé odpovede na vnútorné pohnútky a túžby človeka. Každé z nich kladie svoje princípy proti princípom iných náboženstiev, v dôsledku čoho sa za vonkajšími odlišnosťami stráca skutočná podstata náboženstva, ktorej sú principiálne cudzie nevraživosť a dogmatizmus, nivočiace duchovný a sociálny rozvoj ľudstva. Dokonca ani nárast ateizmu nie je podľa Rádhakrišnana protestom proti náboženstvu (pravému náboženstvu), ale práve proti dogmatizmu, proti jednostrannosti a fanatizmu súčasných vieroučných systémov. Ateizmus je pre jednotlivca i pre spoločnosť nevyhnutným prostriedkom dosahovania vyššej pravdy. Často popierame Boha práve s cieľom nájsť ho. Ešte aj ateisti, hoci pravdaže nevedome, rodia sa v mene Boha (Radhakrishnan, 1992 b, s. 803). Ani veda neprotirečí opravdivému, skutočnému náboženstvu, ale navzájom sa dopĺňajú. Nesprávne predstavy o ich údajnej protikladnosti vyplývajú podľa Rádhakrišnana z toho, že veda je nepriateľská voči fanatizmu a dogmatizmu, a tieto nelichotivé črty bez výnimky aj keď v rozličnej miere charakterizujú aktuálne pôsobiace vieroučné sústavy. Rozdiel medzi náboženstvom a vedou vidí Rádhakrišnan v tom, že zatiaľ čo náboženstvo má dočinenia s vnútornou podstatou človeka, veda je empirická a vychádza za hranice vnútornej podstaty. Má však pre náboženskú skúsenosť veľký význam: Duch vedy vedie k zdokonaleniu náboženstva. Náboženstvo si totiž nemožno zamieňať s mágiou alebo čarami... Neslobodno si ho mýliť ani so zastaranými dogmami, nevierohodnými predsudkami... Vyžaduje empirický prístup. Skúsenosť neohraničujú konkrétne pocity alebo introspekcia. Zahŕňa do seba aj abnormálne javy a duchovné stavy (Radhakrishnan, 1957, s. 230 231). Náboženská skúsenosť tvorí základ pravého náboženstva. Problém vzájomného vzťahu náboženstva a človeka sa Rádhakrišnan ako nábožensky orientovaný filozof usiluje riešiť z pozícií všeobecného, široko pochopeného humanizmu, ale ako politik a verejný činiteľ hľadá možnosti ich uplatnenia v praktickom živote. O tejto okolnosti nás presviedčajú všetky jeho práce a zhodnú sa na nej aj jeho životopisci a analytici jeho diela (Wadia, 1992, Satchidananda Vohra, 1990, Tyagi, 1994). Východiskovou pozíciou je pre Rádhakrišnana názor, že potreba viery, ktorú zažíva človek, odráža jeho prirodzené snaženie o slobodu, šťastie a mravnú dokonalosť a práve náboženstvo by malo byť tou cestou životom, ktorá vedie k ich dosiahnutiu. Podľa Rádhakrišnana by skutočné, pravdivé náboženstvo nemalo slúžiť iba na uspokojovanie iracionálnych duchovných potrieb človeka, ale malo by plniť aj svoju nemenej významnú historickú misiu viesť ľudstvo k jednote. Túto predstavu však podľa filozofa nenapĺňa ani jedno zo súčasných svetových náboženstiev: súčasné náboženstvá ľudí rozdeľujú, vyvolávajú nenávisť medzi nimi a sú prekážkou na ceste k jednote ľudstva. V pravom náboženstve by sme však mali počuť výzvu k zmene, znie v ňom tón revolučnej výzvy (Radhakrishnan, 1992 b, s. 53) provokujúcej k sporu s odľudšteným cirkevníckym formalizmom a s povrchnosťou vo viere, v mene reálneho, plnohodnotného humanizmu. Úryvok z knihy, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve Hajko & Hajková. Ceny za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 Výbor Sekcie pre vedeckú a odbornú literatúru a počítačové programy Literárneho fondu udelil Ceny za vedeckú a odbornú literatúru a Prémie za vedeckú a odbornú literatúru za diela, ktoré vyšli v minulom roku. Ceny slávnostne odovzdali 25. septembra v Zichyho paláci v Bratislave. Cena za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 v kategórii spoločenských vied Prof. PhDr. Ján Botík, DrSc. Etnická história Slovenska. K problematike etnicity, etnickej identity, multietnického Slovenska a zahraničných Slovákov, LÚČ Cena za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 v kategórii slovníkovej a encyklopedickej literatúry Doc. PhDr. Oľga Kovačičová, CSc. a kolektív Slovník ruskej literatúry 11.-20. storočia, VEDA Cena za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 v kategórii biologických a lekárskych vied Prof. MUDr. Jaroslav Siman, CSc., in memoriam a kolektív Princípy chirurgie, I. diel, SAP Cena za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 v kategórii prírodných a technických vied doc. RNDr. Pavol Quittner, DrSc. Superlinear Parabolic Problems, Springer Birkhäuser Prémie za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2007 Kategória spoločenské vedy: PhDr. Daniela Dvořáková, CSc. Kôň a človek v stredoveku. K spolužitiu človeka a koňa v Uhorskom kráľovstve, vydavateľstvo Rak Prof. PhDr. Vincent Šabík, DrSc. Intelektuál ako homo politicus, PROCOM Doc. PhDr. Ivan Dubnička, PhD. Kultúra a environmentálna kríza, UKF Nitra Prof. PhDr. Vincent Blanár, DrSc. Jazyky v kontextoch, VEDA doc. PhDr. Miloslava Sokolová, CSc. Nový deklinačný systém slovenčiny, FF PU JUDr. Eduard Barány, DrSc. Pojmy dobrého práva, EUROKODEX Kategória slovníková a encyklopedická literatúra: Mgr. Zdenko Ďuriška Národný cintorín v Martine. Pomníky a osobnosti, MS Prof. Ing. Arch. Matúš Dulla, DrSc. Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok, Perfekt PhDr. Klára Buzássyová, CSc., Mgr. Alexandra Jarošová, CSc., a kolektív Slovník súčasného slovenského jazyka I., A G, VEDA Kategória biologické a lekárske vedy: RNDr. Ján Kliment, CSc., RNDr. Milan Valachovič, CSc. a kolektív Rastlinné spoločenstvá Slovenska, 4. Vysokohorská vegetácia, VEDA Doc. MUDr. Beáta Mladosievičová, CSc., Doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc., MUDr. Anna Foltinová, CSc., a kolektív Možné neskoré následky protinádorovej liečby v detstve, SAP Prof. MUDr. Juraj Fabián, DrSc., Doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., MUDr. Ivana Štefanková, PhD. Zlyhávanie a transplantácia srdca, HERBA Kategória prírodné a technické vedy: Doc. RNDr. Ján Kráľ, CSc. Vek slnečnej sústavy, VEDA
www.litcentrum.sk Strana 5 Politický triler a čo ešte Jozef Banáš: Zóna nadšenia, Bratislava, Kelion 2008 Účastníci prezentácie novej knihy Jozefa Banáša Zóna nadšenia v bratislavskom Divadle West svorne potvrdia, že takú veľkolepú udalosť ešte nezažili. Moderátorka komerčnej televízie síce postarších spisovateľov a novinárov, účastníkov drámy roku 1968, s milým úsmevom obišla bez povšimnutia, ale zato každý dostal zadarmo knihu, chlebíčky, guláš, zákusky a víno. Jožkovi Banášovi sa podarilo uviesť na trh politický triler o roku 1968 presne 20. augusta 2008. Iba tanky na uliciach chýbali. Takisto vo veľkom štýle je napísaná aj jeho kniha. Autor nás uvádza do prostredia diplomatických recepcií a rokovaní na najvyššej úrovni, aby vzápätí rozohral Dramatický príbeh priateľstva a lásky 1968-2008. Hrdina knihy s nepochybnými autobiografickými črtami sa v júli 1968 zoznámi s peknou Ukrajinkou, (ktorá s inváznou armádou vtrhne do našej krajiny) a o mesiac neskôr so západným Nemcom, statočným ľavičiarom, ktorý na Západe bojuje ako novinár za lepší svet. Sujet je utkaný, Západ a Východ sa dojemne spoja so slovenským autorom. Z autobiografických zážitkov sa stáva literárny tvar, román. Krátke kapitolky bez zbytočného literátskeho vajatania a zápasenia so slovami sú označené letopočtami. Každý zo starších čitateľov si pripomenie, čo bolo v roku 1972, ako sa objavila Charta 77, ako zomierali geronti v Kremli, ako nastúpil geroj Gorbi, ako sa búral Berlínsky múr. Dokonca sa dozviete aj o rozpade federácie či o posledných prezidentských voľbách, spomína sa aj premiér Fico. A pri tom všetkom boli Banášovi hrdinovia. Knihu som si prečítal na dúšok. Bol som, takpovediac, jedným z mnohých aktérov reformného roku 1968. Temer týždenne som písal do Kultúrneho života, bojoval som za práva nestraníkov. Zdravotný kolaps ma vyradil zo záverečného boja. Tanky s bielym pásom som zazrel z okna nemocnice na Bezručovej, kde som ležal s rozfakleným žalúdkom. Obraz roku 1968 je u Banáša komplexný, načítaný, vzorne naštudovaný. Pred literárnym textom sú faktografické kapitolky o detailoch rokovaní Andropova, Brežneva, Dubčeka. Banáš urobil dobrú prácu, nemusíme sa zháňať po prameňoch. My, čo si to všetko pamätáme, s chuťou čítame o tragikomických epizódach normalizačných rokov, obrázky previerok, čistiek, prefíkané dialógy v orwellovskom news peaku. Osobitne fascinujúce sú reálie z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky a najmä zo vzorovej krajiny Sovietov. Patria k najlepším pasážam knihy. Jubilejný rozprávkar CITUJEME... Poctivosť v práci ti dá dôveru v seba. Nauč sa každej robote. Vykonaj ju s láskou, a uvidíš, že sa vyhneš zbytočnému rojčeniu, čo ťa odvádza od skutočného života... Nie je dobré, ak čítanie kníh budí v nás nespokojnosť a túžbu po živote, ktorým žijú bohatí. My na tomto nespravodlivom svete nič Recenzie Čím viac som sa však blížil ku koncu knihy, moje nadšenie pohasínalo. Každý prozaik dobre vie, že do 385 strán sa nedá vtesnať presvedčivý obraz 40 rokov života tuctu postáv. Literatúra písaná v cvale sa mení na žurnalistické referovanie, klebety, klebietky, anekdoty, žartíky. Pravdaže, dnes väčšinu ľudí nezaujíma akási literatúra. Čo vyzerá ako výhrada, stáva sa marketingovou výhodou. Koho by nevzrušilo, ako hrdina knihy urobí z herečky veľvyslankyňu? A aké svinstvo otvoril november 1989 tomuto národu v porovnaní so socializmom? Rado sa číta, ak sa neprežilo. Banáš vstúpil na zamínované pole. Súcítim s ním. Sám píšem niečo ako generačný román. O mladosti v 50. rokoch. Aj o roku 1968. Aj o normalizácii. A tiež mám problém, ako to všetko dostať do 400 strán a do zovretého tvaru. Čo ma na Zóne nadšenia znepokojuje a zároveň varuje je autorská skúsenosť. Nie vždy uveriteľná autobiografia hrdinu knihy. Príbeh ako za najtvrdšej normalizácie sa možno dostať z vidieckeho slovenského podniku za pracovníka federálneho ministerstva zahraničných vecí v Prahe. Keď ostatným podobným sa nepodarilo dostať ani len do redakcie rybárskeho bulletinu alebo za výskumného pracovníka práčovní a čistiarní. Sujetové zákruty Jožkovej knihy čím bližšie k dnešku sú tým menej uveriteľné. Náhodou mám teraz rozčítaného nanovo Dostojevského Idiota. Kdesi uprostred románu medzi nekonečnými diskusiami ktorási postava sa pýta dobrého a naivného kniežaťa Myškina: A či sám pud sebazáchovy nestačí? Či jedine v sebazáchove spočíva celý normálny zákon človečenstva? Dobrý a spravodlivý Myškin celým románom odpovedá, že veru zákon človečenstva spočíva v niečom inom, než iba žiť a prežiť. Pre mnohých hodnotný život znamená viacej ako zaujímavé adrenalínové dobrodružstvo. Nielen pud sebazáchovy, ale aj reflexia, zásady a ďalšie zbytočnosti. Hovoriť dnes o tom, že literatúra by sa mohla (a podľa mňa mala) zaujímať aj o zásady, princípy, hodnoty, vízie je absurdné, staromilské, hlúpe. Také veci zaujímajú dnes iba idiotov. Nuž čo, hlásim sa k nim. Jožko Banáš vydal aj Idiotov v politike. Čo keby skúsil byť takým Myškinom, hoci aj márnym a smiešnym hľadačom akejsi hodnoty, pravdy? Taká podoba idiotizmu si zrejme žiada novú knihu. Novú literatúru. Anton Hykisch Pamodaj šťastia, rozprávka, Bratislava, Literárne informačné centrum 2008. Zostavil Ondrej Sliacky Publikácia s podtitulom Pocta Pavlovi Dobšinskému 1828 1885 vyšla pri príležitosti dvojnásobného jubilea: 180. výročie narodenia a 150. výročie vydania Slovenských povestí. Dobšinský patrí v mnohých prípadoch k prvým menám, s ktorým sa v našej literatúre v čitateľskom živote stretneme, z čoho vyplýva aj jeho všeobecná známosť. Postojom a prístupom k národu patril k štúrovcom jeho zbierka slovenských rozprávok bola nielen folkloristickým výstupom, ale aj objavom pôvodného živlu rozprávačstva, ktoré malo vlastné poetické špecifiká a kvality. Stalo sa štedrou truhlicou pre generácie spisovateľov, ktoré rozprávky prerozprávali, ale aj pre tých, čo ich prevzali ako skrytý či zjavný inšpiračný zdroj. Zostavovateľ O. Sliacky rozdelil texty rôznych autorov do troch častí. Prvú charakterizuje vedecký alebo subjektívny esejizmus. Dôležitá je chronológia života a tvorby Dobšinského od zostavovateľa a osobitou atmosférou enigmatických súvislostí zapôsobí esej Dany Podrackej Ako sa stať človekom a zaujímavý je Feldekov empatický pohľad v príspevku Tri pohľady na P. Dobšinského. Publikácie tohto typu majú význam, ak aktualizujú tematizovanú osobnosť, teda ak ukážu, že hodnota jej hodnoty má svoje miesto v každom čase. A veru dnes, keď sa literatúre pre deti a mládež takmer bezvýhradne patentovalo synonymum zábavná literatúra, zišlo by sa z pomníka dejateľa Dobšinského vytesať o štipku živšieho Dobšinského, lebo azda nikto nepochybuje, že aj štipka by voči tomu zábavnému bordelu zavážila. V takomto kontexte sa mi zdá iróniou publikovať text dvojice M. Leščák V. Marčok Dobšinského rozprávky dnes z roku 1985, kde ako bonus svieti vcelku slušivá marxistická pasáž. A na druhej strane ma mrzí, že sa tu nenašiel priestor pre mladých literárnych vedcov, pre konfrontačného ducha; veď práve pri Dobšinskom máme my inak holubičie nátury jedinečnú šancu urobiť z pocty v pravom zmysle slova vec cti a nielen ľúbivo zaškatuľkovanú spomienku v položke národnej pamäte. Druhá časť obsahuje autorsky stvárnené Dobšinského rozprávky v podaní J. C. Hronského, V. Beniaka, M. Ďuríčkovej, M. Rúfusa, P. Glocka, O. Sliackeho a Ľ. Feldeka. Tretiu časť možno vnímať ako emocionálno-ideové memento vyslovené úryvkom z knihy Petra Glocka Rozprávkar a rozprávnica o posledných chvíľach Dobšinského života a takisto básňou Igora Válka Drienčany zo zbierky Korene a úlomky. Kniha Pamodaj šťastia, rozprávka má nezanedbateľný informačný a osvetový rozmer, svoju funkčnosť môže napĺňať vo výučbe a ako východisko pri literárnych, kultúrnych podujatiach. Radoslav Matejov nezmeníme. Sme tu ako otroci prikovaní železnými reťazami ku každodennej vyčerpávajúcej robote. Ale získajú z nej iní... a to sú tí, ktorí majú čas aj na čítanie. Karin Lászlová: Kríza kráča svetom. Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2008 Pestré obrázky maľované dušou Vladimír Kompánek: Impresie, Bratislava, Perfekt 2008 Samozrejme, všetci poznáme Vladimíra Kompánka predovšetkým z jeho výtvarnej tvorby, ktorá je pre neho aj prvoradá, aj primárna. Kniha, ktorú držíme v rukách, má však pôvab jeho drevených sošiek, lebo aj so slovom vie narábať poctivo, citlivo a čisto, opracúva ho až do poslednej triesočky, aby zostalo hladké a jasné. Kompánek v knihe s dojatím, radosťou i nevyhnutnou dávkou nostalgie spomína na svoje detstvo, snehom naložené zimy, ale aj na prvých učiteľov, a tak sa nám pred očami roztvára celkom iný svet, než na aký sme dnes zvyknutí: za jeho čias sneh asi voňal a sladol ako hruška a ukladal sa do perinových vzdušných závejov. Z knihy dýcha romantika, akokoľvek chce byť autor presný a vecný; s dojatím spomína na svojich priateľov, podrobne napríklad na spisovateľa Dominika Tatarku, ktorý ho aj učil. Knihu však netvoria len spomienky, ale aj vzácne autorove úvahy o umení, o starnutí tak človeka, ako aj umenia, o dozrievaní? Robím to, na čo nemôžem zabudnúť, konštatuje a čitateľ sa znova ponára do sveta jeho svojráznych postavičiek, ba rovno do ich života, ako ho autor videl a vo svojej mysli zaznamenal. A akokoľvek je už rokmi možno menej nadšený, menej optimistický, menej zdravý, jeho tvorba to doňho znova vnáša, akoby hovorila a aj hovorí zaňho. Kompánek do knihy vložil texty z rôznych období svojho života, ich súbor však predstavuje kompaktný celok, aj v nich vidíme, že autorovým možno iniciačným slovom je návrat, tak ako o ňom sníva, ako si ho predstavuje, ako ho vytvára. A možno nie je ani dôležité, že jeho pôvodný svet už kamsi zmizol, keď jemu i nám zostávajú všetky artefakty, ktorého nielen približujú, ale aj sprítomňujú. V knihe nechýbajú ani básne obľúbených básnikov, čo len znova dokazuje, že Kompánek je sám básnikom svojho umenia, ale je v ňom ponorený práve natoľko, aby dobre dovidel a nahmatal to všetko vzácne, čo vytvoria priatelia, známi, neznámi, umelci, ktorých dielo tak presne ako jeho dýcha životom. Nevdojak sa aj zamyslíme nad názvom Impresie, lebo to, čo autor v knihe ponúka, je rozhodne viac, sú to jeho celoživotné názory, postoje, rozhodnutia, je to jeho cesta, dúhová púť, ktorá mu otvorila dvere do nebíčka všetkých farieb, do slnka ľudských životov. Neoddeliteľnou súčasťou knihy sú obrázky, takže máme nezvratný pocit, že práve v tomto diele sa s umelcom zoznamujeme v plnej pravde, akú jeho život a dielo predstavuje. Viera Prokešová O mŕtvej babe v dobrom Peter Glocko ml.: Amen, zabil babu kamen Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007 Literárny kritik, publicista a rozhlasový redaktor Peter Glocko ml. sa v knihe Amen, zabil babu kamen zaoberá problematikou humoru predovšetkým v dielach tradične zaraďovaných do ľudovej slovesnosti. Glocko s humornou ľahkosťou pristupuje k zvolenej problematike, ktorá by zniesla aj systematickejší výskum. Svoje zámery hneď v úvode prezentuje čitateľsky ústretovým gestom: Pozývam vás na túlačky šírym svetom írečitého humoru našich ostrovtipom obdarených predkov. Svoje rozprávanie venujem najmä všetkým šibalom a figliarom, čo po meči alebo po praslici zdedili vzácnu schopnosť rozsievať radosť a liečiť smiechom. Túto ležérnosť a komunikatívnosť sprievodcu špecifickou témou, ktorú Glocko čitateľom prisľúbil, aj dodrží. Publikácia obsahuje desať popularizovaných esejí, v ktorých Glocko pozoruje humor a smiech v dobových premenách približne od konca stredoveku až na prah súčasnosti. Pričom ťažisko jeho pozorovaní možno situovať do 18. a 19. storočia. Najskôr sa však vyrovnáva s pojmom humor. Jeho teoretické reflexie o humore majú len sprievodnú povahu a opierajú sa najmä o podnetné články Vladimíra Pevného publikované v Slovenských pohľadoch a postrehy M. M. Bachtina o ľudovej kultúre stredoveku a renesancie. Na báze literárnoteoretickej kategorizácie sa Glocko pokúša vymedziť i jednotlivé žánre, ktoré implikujú humor. V interpretačných kapitolách, ktoré sú naozaj veľmi názorné, nielen vzhľadom na množstvo ukážok z textov ľudovej slovesnosti a pôvodnej literatúry, ale aj vďaka počtu ilustrácií a fotodokumentačného materiálu, Glocko sleduje najprv korene ľudového humoru na Slovensku. Zaujíma ho najmä vzťah textov folklórneho charakteru s uvedomelou literárnou tvorbou. Podnetom k jeho zamysleniu sa stáva nesporný fakt, ktorý vyjadruje slovami: humor musel prejsť strastiplnú cestu vo vedomí našich dejateľov, národovcov i zberateľov, kým sa začal akceptovať z hľadiska historického, ale aj umeleckého. Glocko si všíma rovnako základné súradnice humoru v pôvodnej slovenskej literatúre. Začína v 18. storočí Bajzovým zmyslom pre humor, ktorý sa prejavil dielom Veselé účinky a rečení (1795). Potom sa osobitne venuje prísloviam a porekadlám, žánru rozprávky a spôsobom vytvárania humoru v českom kultúrnom a literárnom prostredí. Pri čítaní Glockovej knihy miestami nadobúdame dojem jej koncepčnej neujasnenosti. Harry Potter tu svieti vedľa Boženy Němcovej a Jozefa Ignáca Bajzu. Namiesto analýz literárnych textov sa prezentuje ich komentované čítanie a namiesto citácii niekedy ich celé transkripcie. Zdá sa, že Glocko neponúka kontinuitu humoristickej stratégie písania z historického hľadiska literárneho vývinu. Jeho prístup k téme je v konečnom dôsledku výberový. avšak široký záber autora oslabuje hĺbku prieniku do zvolenej problematiky. Autorský zámer Petra Glocka ml. súvisí s podstatou humoru. Kniha Amen, zabil babu kamen napĺňa jednak ambíciu zabaviť čitateľa a súčasne cieľ popularizovať zaujímavú tému, čo je celkom v poriadku. Jaroslav Vlnka