Zväz slovenských skladateľo v a Slovenský hudobný fond

Transkript

1 Ro č n fk X 25 IX ,- Kčs 18 Svetozár Štiir, mladý absolvent d irigovania n a VŠMU v triede nár u mel ca Ladislava Sl ováka - od minulej sezóny dirigent Sl ovenskej filharmónie Rozhovor s nim uvete j ňu j eme vo vnútri čls l a Snímka: V Há k 'K vyvtcholeniu toho roč n ej Pr eto sa v jej dramaturgickom koncer tnej sezón y predložili slovenské hudobné nick é l vok áln o-sym[onlck é di e p láne objavu JÚ náro č n é sym[o Inštitúcie M inisterstvu kull(try Ja svetového rep er toáru, na SSR nové dramaturgické plán y a pl án y č in no s ti na obclosledok prvej dlhšej etapy bu k torých chce de mon s t rova ť výble r , k toré v zásade dovania svojho umeleckého spresi1ujú v ý hľado vé plán y jed profesionalizmu ZiiroveiJ notlivých Ol'ga nizficii do roku vzh l'aclom na sl r si u výmenu 1980 NaZI'eli sme do nich a j h ráčs k y c h k ítdroi( a kvóli p e n1v, aby sm e aspoi1 v s tru č dagogick ý m c i e ľom - bude sa nosti oboznámil! odbornú i laickú ver ej nost s n iektorými bod barokovej l iteratúre Košick á teleso viac ve nov 11 ť k l asickej a m i prograrn u umeleckýc h l o r filhannónia sa n aďa l e j bude ganr Ztr č n ýc h pracovísk naše J stara( o rozvoj ko ncertného života vo Východoslovenskom h tt clobnej k ultúry Na úvod azda, č ím sa budú kraj i, v ktorého mestách [Pr e precl našim publil<om prezentova l tri zo slovensk ych profe Vcs l bude repl'izovať koncer sov, llumcnné, S pi ~s ká Novú sionáln) C h o rches trálnych te ty svojich abonen tných cyklov, Iles Na}stursí z nich - slávnostne otvor í 24 košickú hudobnú jar ako aj n i e ko ľ ko Slovenská filharmónia naďal ej bude účinko va ( v ram cl f!bonentných cyklov, ktoré obohati [tak ako v uplynulej sezóne) o cyklus koncertov p ~e BSP Okrem ni e k o ľ k ýc h vystúpení na BHS '78 predstavi sa aj na ďa l s ích sl ovensk ých festivaloch úalej s ľubuje dramatu r gl ck ý pl án SF pestrejšl výber v ponuke inštrumentálnych sólistov: okrem tradič n ých ko n cer tantných nástrojov má da l pódium SF väč š i u príležitos( a j viol e vi o lonče lu, klarinetu, pikole l saxof ónu Vo f ebruári 197'l toto teleso sl ávnostne otvor! činnos t nového pi e š ťa n ského Domu kultúry, v ktorop m á pravidelne ko n certova ť Státna filharmónia Košice vstclpl v roku 197~ :79 do svo ~ l - j ubilejnej, d esiatej se<:6ny Jllrnych festi valov na Slove n sku a ch ystá sa na vi acero umeleck ých zájazdov po väč ších domtícich mest[\ch, ale aj do P ĽR a Span lelsku Štátny komorný orchester Žilina utvorí n asledu júcu koncertnú sezónu v októbri koncertom ktotý bude venovan ý Medziná rodnému dltu hudby Dtamatur gický pl;]n Zili n č ano v sfubujr osem ce loveče rn ýc h programov z diel svetovej k l asiky i z di er domácich tvorcov, v rí1m cl kto rých dostan ú pl'l l e 2 itos ť k uplatneniu viacer! nusi 1 za h ra nič n l sólisti Ni ektor é z koncer tov bu dú repl'lzovanp pr e u č ňov s kú mládež š KO vy <>lúpi v r ámrl slovensk ých hn do bn ých jal'i a v aprfli otvori Zilinsk é komomé dni K 10 vý t očiu f e d ~ r ác le u sk ut o č n! or ch ester št vordt1ový' zája<:ď po čes kých m estách, kde sa predstavi v umeleck ej spolupráci so súborom Linha Singers Aj ľudo v oumele c k é súbor y llthiíi už vypracované nove dr n mattll'gické plán y Lúč n ica - po prví raz vo svo jej 30 - l'o č nej h istórii sa predstavi súčasne dvomh ce love če rn ý m i prugruniillni Speviicky zbor L Cr č ni cc roz~ i ru J e svoj l< rnci'iov ý n: pcnoár o množstvo skiihiich w slovenskej č eske j, sovietskej t sve tovej zborovej tvorby, č oho stimulom je očak;]va n é vyst ú pen ie na slávnostnom otvorenl BllS '78 ako a j na dalslch víznumných domácich podujatiach, účas ť na m edzinárodnych Zväz slovenských skladateľo v a Slovenský hudobný fond ako organizácie, k toré majú ideovo ovpl y vn iť a podn ec ovať póvodnú hudobnú tvorbu, teór iu, kritiku a i n ter p ret a č n é umenie, budú naď a l ej posk y tovať všetky záruky pre súča<; ný i perspektlvny rozkvet náš IIO hudobného u menia Podľa vlastných vyh ranených kon cepcií bud ú o rg anizova ť koncerty z diel slovenských sk ladatefov a za účasti sloven sk ých inter pretov, na ich p clclľ sa uskuto č ni a diskusie o súč a sn e j tvor be Ve ľ k ým pod1elom sa zú čas t nia na ví chove m ladej gener firie um eleckých i teoretických käcirov D KOVAitOVA Výhl'ady do sezóny sufuztach zborového spevu v B ĽR a Taltansku SĽUK bude v novej sezóne klásť dôraz na!lol-o n ť:e n le komorného progr a IllU S ba tôlkolll a k roslioll, pl'ogrumu spevticl\eho zboru Pie M!il ZIVOt!l a na prípravu novembrovej premiéry cul osít borového prognun u Slovensku Pn pr!ležitosti 30 výroči a SVOJ ho vzm ku súbot r ealizu1e nhh nívky n iekoľký c h programov v televízii, rozhlase a v h u dobnom vyclavaterstve Opus nahr;l trr grumoplatne K význ!iiiii1 ým udrž i avate ľ o m l'uduvých trudícií a umenia patriu u nds a1 súbory n árodnostn ých mensfn Podllukelsk ý uk r ajinský ľ ud ov ý súbor pri pr uvll pre novú sezónu ~esť progr'lllnov: dva cclosítborové, dva zostavené ako výchovné koncertv a dva k omornejsie ladené Podobn(r koncepciu si zvolil a j Mod'arský súbor piesni a tancov l\1 lad é srdcia: na školúch s ma cl' a rským vyučovacfm JaZykom bude úč inkov u ť s d vo ma pásn1am i budovaným! vo f OI'Ille výchovn ých koncertov spevácky sítbor bude pri svojej kon certnej či nnosti v yc h ád za ť z pesttoho r epe r to ár u slovensl<ých rnuďars k ých i klaslckyt:h sklirdieb a jadr om č i n Hosti Mladých s ŕdc bu dú dva ve ľkú celosúborové programy Slovkoncer t S1rok ý dramaturgtcký p i án ce"k o ~ lo ve n s k ej u mel ec kej agentúry Slovkoncert vychádza z vefkoryscj kon cepcie n eu~til!cho zvefadovania lwncprt nóho i'1vota na Slovensku v oblasti vii~ n y clt i z<íijnvn ých žún1ov ilko Hj d'alsieho sl<véllitilovanin dvoch r eprezen tativnych podu jatf tejto inštitúcie - medzin ti rodných festivalov Br;:tislavsk é h udobné sl ávnosti a Br atislav sk[! l ýrn Potešitefné je kon ~ tato v an i e, že sa rapidne zvý ši l p oče t slovenských miesi, k to ré sa mô2u pochváliť p r a vi delným koncertným ži votom n mnohé z n ich i vlastnými fe«llvnlml V o blasti h udobno-zá IJavných žiín rov p r ezrádza po hľad do dtam aturgickýcll pl tí nov úsi lie o zvýsenie umelec ' kej a ldeqvei úrovne, 'ako at o ko n cepč nú sklbenosf jednot llv9ch ťypov pr ogr amov l V Slovenskom ná rodnom divadle o tvorili 59 ~czôu u V jej repertoár! je s r sť pre!lliér v opere 11 dve v balete K sedemdcsint kr! národného umelca Eugena Suc ho f1a prip ravil opem ý súbor Krút iíavu, k torou s účas n e 7 X otvára BIIS 1978 (dit!gu jú zas! umelec T Fre~o a G Auer, r éžiu m á B Kriska, scénu navrhol nár' umelec L Vychocltl, kostým y l T o nkovič o vá a h, zbormajsti'om je L Hoi[1sek o choteo g rafom j Dolinský) Bude to stv tté n aštudova nie tej to národnej oper v v SND {1949, 1952, 1965, 1978 l Po jedenásty r uz uvádza sú hor operu P l Cajkovského Eugen Onegm, prem iér a je urcená na 4 Xl u pripravujú ju (; Auf r, M Fischer, P M Gábor, Ľ Purl<yilová a L llolá ~e k Treťou premiérou v novej se zóne bude Nl ži m1 E d'aiberta [ 16 XII), ktor<í sa dostáva n a javisko oper y SN D po štvrtý raz, tentor az v naštudovanl teamu G Auer - dirigen t, M Fischer - režisér, P M Gá bor - scénogr af, k ostýmy výtvar n fč ka Ľ Ptll'k ytlová a zbormaj stri K Kovács H L Ho l ásek Na Silvestr!l 1978 ohlasuje dramaturgi u opery SND p remiéru B<ll'biera zo Sevilly od Giovanni Paisiella, l<torú chystá 1-:omorný súbor opery SND s cltrigentmi zas! umelcom V Málkom a A Vykyda lo m, r é žiu m á M Fischer, scénograf om ic P M GábO t' a kostýmy navrh la l: Plll'ky itovú V druhej polovici sezóny bucle významnou udalos(ou v n a som hudobnom živote celoštátna premiéra no ve j oper y zas! umel ca B Urbanca Tanec nad pla č o m, komponovaná na libre to ] G) etmeka po dľa rovno mennej ver so va nej hry P Zvona Na februftr ju pripravujú dirigent zas! umelec V Má lek, režisér j Gyermek, scéno graf V Suchón ek a kostýmavii vý tv a rníčka Ľ Ptwkyirová Termi n poslednej pr em iéry sezóny je utče n ý na máj, budú to Slcilsk e n ešpory od G Verdiho v nastudovanf dirigen ta zasl u mel ca T Fr ešu, re21 séra M Fischera zbor ma js tr ll L Holl\sk a, n a scéne P M Gábora a v kostýmoch Ľ Purkyňo v e j, Baletný súbor sa prezentu' je dvoma premiérami, na ktorých u vedie päť diel Prvá pre miéra bude v januád a v ne j Symfonietta od L ja n áčka v t:horeografii hos ťu j úceho P s moka, v kostýmoch H Bezá kovej, na scén e F M Gábora, Rl m ske fontány od O Resplg ltiho v choreografii K Tótha, na scéne P M Gábor a a v kostýmoch 1:-1 Bezákovej a Vták Ohnivá k od L Stravinského 7110 vu s teamom ľ Smoka Dr u hft premiéra bude v marct so Struvinsk ého Pell'uskom v c horeografii j Dolinského, s dirt gen tom zusl umelcom V Mál kom, na scéne V Suchiinka a v kostýmoch l l Bezákove1 a s Car men G Bizeta a R Ščedrr n a v choreografii a réžii B Slová i< <l a j Sabovi:íka, s dirigentom zasl umelcom V Málkom, scénu a kostýmy na vrhuje j ]elinek a h V Divadle J G Tajovského v Bansk ej Bystrici pripravtla opera a bal et tiež n iekoľko za UJímavých titulov Uz v prvej, polovici októbra uvidia diváci p1emiéru Verdiho F'alstafa, k to ré ho h udobne llélstuclu je M Smí d v spolupráci s llos ť u júc i nli umelcami z opcrv SND l'l1:ltsér om M Flsc1Hll'll111, scénografom P M Gtíborom a kostymovou výtva rní č k ou l l l:lezakovou Dtuhá premiéra sa u sk u to č n! v dpcembri a bucle i1 ou Boccacio od F v Suppého s dirigen tom V javorom, r e?13eron K Č i tli kom, sc"é nografo rn ľ Her c hl om a ho s ť u jl'll: lm kostýmovým výtvarníkom f Suellovsk ým Za č iat kom 111rti'C!l J979 uvedie sú bor Puccr n i ho M ada me Bu tterfly - dir rgu 1e V javora, ré2iu má P Dôl'l' na scéne P Herchla Posl ednu p r e m iéru sezóny v ap l'fli b r venuje bal etný súbor dctsk yrn návštevnfkom, pre k tor ých cho r eograf a r ezisér j Birner s eli r igen ton1 M Smidorn, scénogra' ro m P l l erc hlom a ko st ýmovym v ýtvarní kom E lloffmanom a h pri pravia detskí' ba lr~ t ecského s k l ada teľa ) Pa uera Mra' vec F'eľtlo Opera Štátneho divadla v Košiciach má v nastávajút:ej d i vadelnej sezóne nového riadit eľa - SÓ listu súboru Stanislava Marli sa Dramaturgický plan uvllctza pli ť ti tul ov Pr vou premiérou hmle l<ú l m{mova Marica, po ne j nasledu je ľ M ascagni so Sedl i ackou c ťou a R Leo n cn v<~l lo s Kome cl i antm i Z di ela Ch Gounodu uvid ia K n s 1 ť:a n 1 a Fausta a Margarétu a v no ve j inscenácii Cannrn od c: BI zeta Fia letný súbor pripravi Cipul t i na od A C h nča t tll ' l a n a Spevohra Divadla )onása Zábmskéhrt v Prešove uvedie akó prvl! premiéru no ve j se7óny 22 I X t r K rá!nu Galn t heu od F v Su ppého v úprave Wol fganga Bči ttcl1e ra - text a spevy, a Sigmun da Franzeho - hudobná úpr11va D r'1a 1 XII t r bude premiéra muztl<úlu Maclliavelli od jerzy! ro \Vasowskébo - text a spevy podfa Machiavel liho Mandrago ry skomponovali Ryszard Ma rek Groi1ski a Anton! Mariana wicz Prvou premlétou v r oku 1979 bude pôvodný sl ovensk ý muzikál Ohnivák od The:odora Seba-MIII'linského ( libr eto G 1 \ opcl\ č ov á a N Se bo) Oalgo u premiérou bude Bumbar as od V Da ske v iča ( text a spev v J Mi ť ko j Mi chailov a V Daškovič l K Medzi n árod npm u :oku detr chystá spevohra h u dobnó rozprávk u zo s(tč A s n e j pô~todn ej tvorby,pr_e 1 deti, titul však nie je ešte známy ma-

2 4 SKOLA A HUDBA Stretnutie v Csongráde e SPOLOf!NOSŤ Bohuslava Martinu v Brne Význam úlohy Brna v živote B Martinu je všeobecne uznávaný Celý rad pôvodných premiér jejjo skladieb bol práve v tomto meste Hlavne opera a rozhlasové štúdio vytvorili skutočnú martiniwvskú intetpretai!nú i recepčnú tradfciu K Brnu skladatela pútali i osobné spomienky na pyerlvojnové priatelstyé, predovšetkým s rodinou Kapr úlovou a v skladatejovom zrelom veku sa k ne mu spontánne prihllislli i mlad šf brnenskí kol~:g nvia, hol'livi propagátori jeho diela, s ktorými sld mi; tel' udtžiaval pfsomné styky takmer do posjetl n5 ch chvíľ Nebolo teda náhodou, že Medzinárodn ý hudobný festival Brno venoval vo svojom I l'ot~ nlku (1966) monotematickú pozornosť práve tomuto umelcovi Muzikologické kolokvium o hudohno-dramatickej tvorbe B Martinú, ktoré sa vlady uskutollnilo na pilde festivalu, bolo súčasne prvou!ipecializovanou vedeckou akciou našich i zahrl!nil!ných muzikológov Pripravný výbor brnenskej odbočky Spoločnos li l:lohuslava Martinu so o tieto bohaté tradície VPdome oprel a uviedol svoju odbočku do života ~kuto čne velkoryso Usporiadal koncert z diel B 1-tnrtinil, prednášku Z Zoubara o skladaterovoru slohovom vývoji a hudobnovedné kolokvium,martinlt v premenách času", na ktorom sa českf bád a telia (V Holzknecht, J Vysloužil, J Mihule, Z Zouhar, R Pečman, J Pukne a ďallh) zaoberali rilznymi otázkami spojenými so zjavom B Marlin íi i s charakterom a spoločenskou životnosťou jeho hudby Brnenské kolokvium zároveií nazna~ilo, ze jedným z hlavných a inde ťažko realizovatef nýeh úloh brnenskej odbo!:ky, na čelo ktmej bol zvolený dlhoročný propagátot a vyklada č l\' artinúovej hudby, skladater Z Zouhar, bude koot diuá cia martinilovského báda nia [jfk l e STRETNUTIE mladých interpretov SVOC Pia'te celoštátne kolo Studentskej vedeckej a odborne j llinnosti filozofických a pedagogických fakúlt v odbore hudobná interpretác'ia holo v dňoch 1-4 júna nu Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici Celá súťaž sa orientovala výberom skladieb na národnú tvorbu a skladby ruských a sovietskych autorov Ku kvalite súťaže prispel nemalou rnietou aj SHF vypisanfm ceny za najlepšiu interpretáciu skladby slovenského skladateľa Odniesla si ju Mlhalusková z PdF Trnava za premiérovú interpretáciu Sonáty pre klavír od J Beneša V hre na klavír zvlťazil J Bajgar z ~' FUK Praha, druhé miesto získal M Macura, tretie miesto 1' Buček (obaja z Olomouca) V hre na sláčikových nás trojoch boli ude lené dve prvé miesta Získali ioh L Volek z PdF Ceské Bnde jovice a J Drozd z Pd~' Brno V hre no iné nást roje su umiestnil na prvom mieste P Ries - flauta :r PdF Ceské Budiíjovice, na druhom mieste P Karas - gitara z PdF Trnava V sekcii komorné vokálne súbory si odn iesol víťazstvo komorný zbor PdF UK Praha Za osobitý prístup k starej tvorbe a ľudovej piesni z igi<al druhé miesto kbmorny zbor' FF UJEP Btito V sekcii komorné Inštrumentá lne sftbory sítťažilo!lesť súborov, z ktorých iba tri boli výkonnostne na vyššej úrovni Zvíťazil komorný orchastl!r z FFUK Praha V sekcii sólový s pev a vokáln l! dn á si odniesla prvenstvo J Horská z PdF UP Olomouc Od sekcie zá bavné žánre sa očaká valo najviac Hoci sa jej zúčastnili len štyri súborý [podmienkou súťale je najmenej 1íesť prác), sdťaž sa uskutočnila so zámerom spopularizovať ttlto sekciu a poskytnťtť jej priestor pre budúce ročníky S objavnou dramaturgiou priala skupina }ljvenes z FFUP Olomouc (renesačná Atudentsklí pleseň a vlastná skladba), ktorá si odniesla z Banskej Bystrice prvenstvo [M Pazúrik) z XVIII l-iudobna JAR v Banskej Bystrici sa niesla pod heslom Z Kodálya,Hudba patri detkým" a prispela i k tohtoročným oslavám 30 výročia februárového viťazstvo Vyznač oval a sa dramaturgickou pestrosťou a účinkova ním niekoľ kých llpičkových umelcov a telies SKO s B Warchalom pripravili umelecky hodnotný' otváracf k!jn cert, na ktorom vystúpili i s61isti - violista P Zďúrek a klavirista M Lapllanský Komorný orchester z Plzne prililel so skladbami súčasný'ch 'českých skladatejov (J Bažant, O Semerák, J Slimáček a K Odstrčil) Na,Večere bulharskej hudby" odzneli v podani slovenských koncertných umelcov S Cápovej - klavír, G Hrdej -:- husle, O šebestu - klavlr a Trávníčkovho kvarteta s\lladby bulharských skladateľov Vladigerova, Chodžijeva, Pipkova a D Christova Klavfrnym recitálom sa predstavila när umelkyňa RSFSR Taťjana Nikolajevova Trávničkovo kvarteto vystúpilo ešte raz v dielami L v Beethovena, L Jan áčka a A Dvoi'áka Posledným koncertom bol koncert Moravskej filharmónie z Olomouca s dirigentom V Mickom S6listom veče ra bol P Michalica, ktorý predviedol Koncet t pre husle a orchester D dur, op &1 od L v Beethovena [M Pazúrik ) LETNf HUDOBNÝ FESTIVAL v Banskej Byst rici býva už tradične v prvej polovici júla (má za sebou už!itvrtý roi!nikl a je zameraný prevažne na hudbu starých svetových a nalilch majstrov V úvodnom koncerte 5 VII sa predstavilo Kvarteto lesných rohov z Bratislavy, ktoré pracuje pod umeleckým vedením J Illésa prvý rok (J IlléR, J Vondra, J Budzák, M Duffek) O l odzneli skladby Fr Gallea, A Rejchu, H Neulinga a D Webota Neobvyklé nástrojové obsadenie Pražské ho barokového súboru (dvoje huslí, viola, violončelo, kontrabas, čembalo, hoboj, trúbka a pozauna) predu rčuje, že základným r epertoárom súbor u sú koncertantné a komorné diela autorov 17 a 18 storočia, pričom základom je 5 sláčikových nástrojov V ďaliom koncerte 9 VII sa predstavilo Filharmonické kvarteto z Bratislavy (E Suchoň, L v Beethoven a L Janáček) Festival uzavre la Musica aeterna (11 VII ) pod umeleckým vedenlm J Albrechta koncertom z diel J Kussera, G Dufaya, A de la Halle, F Landina, L Luzzaseltiho, D Speera a P J Yejvanovského '(M, PazúrlkJ Igor Morozov, barytonista zo ZSSR vystúpi na MTMI v rámci BHS Pred MTMI '78 Bratislavské h udobné slá vnos ti posk y t ujú z načn e š irok ý priestor mladým u melcom Pre d ôkazy netreba fsť ďa leko Interpódium a Medzin ár odná t r ibúna mla dých interpre tov u ž vriís tll do povedomia n as e j odbor ne j verejnos ti i hudbymilo vn ého publi ka MTMI sa koná v r á mci br atislavské ho fes tiva lu každý r ok Pravid elne sa sttied a jú koncertná tribúna s hudobno-divadeln ou Po viac- mene j experimentálno m p rvom r oč n íku hudobno-divadelne j MTMI to hto roku sa u s k utočli u j e 2 r oč ní k, presne jšie poved ané - jeho p r eze n ta č né kolo V minulom roku vybrala medzln úrodná výberová komisia na zák lade magnetofónových na hrávok 10 s pevákov Na ve re jne j prezentácii, k torá sa uskut o čii u j e for mou poloscénického p redstavenia v SND a k oncettu v SF, s a vš ak z úč as tnia le n siedmi s peváci Med zi účas t nlk m i budú s peváci z Velkého d ivad la v Moskve, Budapeštianskej opery a Ve ľ kého divadla vo Varšave 4kc la, kloj'á sa organizuje v s po lup r li ci s Med zinárod nou h udo bnou r ado u pod zášti tou UNESCO, p r i operne j a kcii p ristup u je k n im svo jlln pod ielom aj Medziníi rodný d ivadeln ý ús tav, má za ciel u vi esť vyn ikajúcich ml adých opernýcl1 sólis tov na medziná r-odn é pódiá Ako stuhu d oslovne uvá dza, "MTMI nie je s úťaž o u v bežnom s lova zmysle, ale skôt prezent áciou v ysoko t al en tova ných spevá kov-hercov, ktorí zodpoveda jú požiad avk ám s ú ča s né ho hud obné ho divad la " Pôvodný zá mer - scénicky uv á d za ť, teda n a š tu d ovať väčši é celky z opier sa ukázal ako ť už ko re a li zo v ateľný z najrô::ne jšlch p r íč in [ rôz n os ť r eperto áru s pe vákov, n edosta tok teno ristóv pri s účns ne j prevahe s opranis tie k a bar ytonistov, ob med zenie ča su potrebného na sk úš anie zo s trany s pevákov ako aj prevádzky divadl a atď ) Ďa lšhn zo zámerov, k torý vš ak fig uruje u ž ako podmienka v š tatúte podu jatla je, aby úč as tníci p teukázall všes tra nnosť spav ác~ e ho n adania, širokého záber u svojho r epertoáru O tom, do ake j miery sa da rí pl niť t ento zámer, s a možno p r es v e d č iť nahlladnutim do p rog ramu k oncer tu o per n ých árh, k torý b ude 17 o k tóbra v k oncer tne j sieni Slovenskej filharmón ie Každý s pevák sa tu bu de pr eze n tovať jednou á riou z d ie la k lasického r epertoáru a jed nou áriou z moder ného scén ického d iela Ptoblémom hudobno-d ivadelnej MTMl je zatia l f or ma, k torou sa us k u toč ňu je prvé kolo - pos údenie k valit účastníko v na základ e na hrá vok na magnetofónových pásoch Pri posudzovan! s a t otiž môže nadhodnotit dokonalá š túdiová nahr ávka, a naopak, podh o dnotiť a matérsk a sn!mka zo živého koncertu to hok to rého úč a stn! ka Všetky tieto o tázky sú ho jne diskutovan ým p redme tom s tre tnu ti medziná rodne j výberove j k omisie s p red staviteľj]t i sp oluu sp o ri a d a t e ľsk ý c ll organizácil Ni! to hto roč no m s tretnu t!, p L'i p ríježltos1i druh ého ko la, dôjtle vsak a j v t omto smere k rozhod ujúcemu riešeniu Naprie k na j ro z li čn ej ším ťa žkos ti am priniesla u ž hudobno-divadelllá MTMl at pri krátke j exis tencii svoje ovocie Najlepš!m dôkazom s ú výrazné ús pechy v r oku Petra Dvorského, m aďa r s ke j sop ranistky Veronik y Kincseso ve j a sovietskej sopranis tky Ga lin y Kallninove j Ne možno opomen úť ani na hr ávku opery Bohéma s laureátmi MTMI, ktorú rea lizoval Ceskoslovenský r ozhlas pod tak tovkou Ondre ja Lenárda - nah rávku, ktorá vzbudila mimoriadny záujem dom11 1 ~ :&abtanl~í ags- v d i foch 8-17 jtína t r ni esol sa život u maďarskom m e~ tečku Csongrád u znamení hudby, muzikantskť!h o nadsen ia a priateľs t v a Preblelwl lu cotzž l!udobno tábor, ktor ého sa oler em vy br aných iillldentov z maďars kých hudobných i;kôl, maclarsk ýcl z pedagógov a uýkonn[jch u melcov zútastnila aj piiť él enn(z del egácia z Konzervatória u Brati slave Zasl úžil!í učiteľ pr of esor f án Pragant pricestoval do Csongrádu so svoj i mi zver encami - sláči k ovým k var tetom u zl ožen! Osvald Will mann {l lzusle}, f ozef {ahn ( 2 husle J, Oľga Mlklouičoud { viola} a Vl asta Galouc:ouá { uiol onl!elo } Popri i ndiui duálny clz hodi náclz nástroj ouej hry a práci u roz ličných komorných ensembl och mali účast níci tábor a moin osť vypočut si n iekoľ k o zau Jí mautjclz prednášok z hudobnej teór ie, spoten!ích so zvukový mi ukáz/caml Vhod ným spestre nlm progr amu bol o aj pohost inské vystúpenie mladť! lzo Doležal ovho kvar teta z CSSR ktor (! uueden!m d iela Leosa f anáčka prispelo k propagácii tohto u_iíznamného f a preclsa medzi nz aťlarsk!í m l ~ tudenlllli ei;te nie dosť známelzo} mor avskť!lz o sk ladatela Vyse t ý:zd l1a mali maďarsk! aj ceskosl ouenskl úl!ast n'lci l!udobn~jz o tábor a u Csongrdd2 veľa možností konf r ontácill, výmeny skúsenosti Profesor Ján Pragant cláual iiakonz hod,'ny lwsľou e t hry, pracoval so sld tikov!jm k vartetom studentov zo Szer1edu a zostavil z maclarsk!íclt l sl ouensk(/ch studemov komor ntí orcl1ester členovta nás/lo sl áčikovihto kvarteta pracovali zase s mluclý m profeso l' OIIl komorne/ itl'!/ zo Szegerlu R Weni nger om V pri ebehu rle:ialiclz dnt sa uskut ocnilo ll/eko/ k o koncertov Slácikovf? k llartelo poslucltácov brm l:l auskélzo konzer vatór la sa w ed sl cwllo maďur sk!ím ko/eyo m na cluocfl koncer loc:l! flz ra li 1' 1 Vtleca a F Scl!uber laf Na zakl atle koncert n~ho u_tjk onu dosta/l l-/envvtu sláčlkouél1 o kvarteta brati:/cm ského kon zer vatór ia pozvullle na leln!í medzi národllií hucl!jij ný tábor do Pécsu Dni hudob n ť!llo tábora v ' Csongr áde bolt napl nen(! zaujimauou prácou, usacle vládla neobyča jne d r užná, s rdečná a priat eľská atm osfér a Každ!í mal m oinosľ sa lu vet a nautlť, vzni k ali mnohé nuvť! pr iatelstuá VLAST/\ GALOVCOVA Brno s divadelnými plánmi Dramaturgické plány nove j sezóny Státneho divadla v Brne prinášajú celý rad prfťaž livýeh titulov Vo svojej koncepcii a pestrosti sú zaujímavé, vychádzajft z umeleckých možnosti a sú!:asného stavu jednotlivých telies tak, aby využili všetky talenty, ktoré má Státne divadlo v sú č asnosti k dispozicii Dramaturgický plán opery podčiarkuje najmä uvádzanie súč asnej českej a sovietske j tvorby, ktorá vyvažuje v oveton ých pt uporciách domácu i svetovú klasiku Prvou premiérou bude Janáčkova Vec Makropulos Potom sa počita s uvedením najvý'znamnejlí_e j opery Rodiona $ če!lrina Mŕtve duše, kto rú uvledli v minulej sezóne s veľkým úspechom vo Veľkom divadle v Moskve Z t ozsiahluj tetralógie Richarda Wagnera Prsteň Nibelungov pripravuje operný súbor Zlato Rý na Cesk á klasická tvorba bude zastúpená Certovou stenou od Bedi'ieha Smetanu Z diel Giacoma Pucciniho zaradila dra matut gia jeho komickú operu Gianni Schicchi Z českej sú časnej tvorby to bude uvedenie opery popredného česk é ho skladateľa Jlf iho Pauera Zdravý nemocný, ktorá bola po prvý raz uvedená v Tylovom divadle v roku 1970 Minioperu Státneho divadla v Brne čaká tiež niekolko n á roč ných úloh Chce uviesť komornú operu Ivana Spasova ženy na slová pokrokovej čílskej poetky Gabriely Monstrálovej, Pierrot lunaire od Arnolda Schiinberga, komornú operu A Kounadisa Začarované pulty na text rakúskeho komika K Valentina Dvojica brnenských skladateľov - Miloš Stl!droň a pripravujú Arnoiít Parsch ve čer komických scén Indiáni a Malé starosti vefkého skladotera Snahou baletu Štátneho divadla v Brne je budovať i v nastlívojúcej sezóne na doterajšieh výsledkoch, doplniť reper- luiíj' o dv a k lasické večery sve tuvé hu a sovietskeho baletu, nadvia :tuť nu slávnu pokrokovi ttadiciu bmcnského baletu Ako prvú p remiéru sez6ny uvidia bale tné ho umenia milovníci jedno z najkraj1ílch diel tanal! nej literatúry - Prokoflevovbo Romea a Júliu Ako druhú pr miéru sezóny uvedie baletat súbot Paquitu Je to úvodat scéna z baletu Bajadérka od L Minkusa, pas de deux z IJé libesove j Cupilélie, pas de quat tc s hudbou Pugniho, pas da deux z Adamovho baletu Kor zíit a Grand pas z baletu Pa quita, ktoré svojou vrcholnou technikou a leskom klasického tanca je velmi cenné l pre ~ i! as nos ť Východiskom dramaturglckd< ho plánu spevohry sú prlncl py kultúrnej politiky, zakotta né v ce lospolo čenských doka mentoch a v celodivadelnom umeleckom programe Jednou 1 pt vých premiér novej sezboy bude súč asn á hudobnlí komédia Mariána Vargu a Pavla Ham mela Cyrano z predmestia Schubet tovským pasticclom Dont u troch dievčatiek chce dramaturgia obohatiť reperjo6r S!Jevohry o kvalitnú ludovt hru Je tu v podstate seba bertovská životopisná anekdo ta, niekedy hraná sentimentél ne, ale v podstate úsmevné a vtipná Divotvorný hrniec od Bur tona a Laneho je z rodu "so ciá lnych" rozprlívok, ktorých príbu znosť s tylovskými b6 chm komi pre k ladateľ zdôraznil už v názve Je to prvý muz! k iíl uvedený na európskom kon tinente Voskovcom a Werichom v roku 1948 V Br ne sa doterai nehral K nadchád zajúcemu 50 vf t očiu Nedbalovej smrti uvedie spevohra jeho populárne Vino branie V závete sezóny uvldi me hudobnú komédiu Mirosla va Dimka - Jii'ího Grosmanna Posledný chlap Je to dielo určen é predovšetkým mladému obecenstvu PETRA HEERENOVA Hosťom Bra tislavských hudobných sllívnosti bude a j Lotyilskf akademický zbor, ktorý' vystúpi v nedeľu 8 X o 10,30 hod Y Koncertnej sieni Ceskoslovenského rozhlasu

3 V novembt i l 1' si celý kultíirny svet pripomenie 150 výroihe Ílmrtia Fra nz11 Sc hul~erta (31 l Xl 1628) Tom uto význ11mné mu výročiu venuje me a 1 na Slovensk u vefkíi pozornost' V dijoc h se ptembra boli v Želie zovciach a T,e viciach Krajské hudobn é s lávnos ti Fra nza Schu berta (ešte sa k nim bl ižš ie vrátime), v r á mci BHS bude Schube1tovn tvo r ba bohato zastúpená a náš casopis prinasa tiež d va materiály, týkajíice sa skladaterovho vzt'ahu k Slo vensku Dielo Fram: o~ S~;lluiJe l'la pre nikulo po jello pr edč u ~n e j smrti le n v eľ mi poma ly do vedomia hudobne j vere jnos ti u lo i v sa mo tne j Vied nt jedinou vý n im ko u IJu l'l k nílkodoijá si(1va Sch uber tovýc h piesn i v Paríži Ana lýza pr íči n by!jolu pred me t om rozsiahlej š túdi e, v e ď od um1eru nie š ľa chtie l<~ho mecen ťišs tv a, z ktorého ťa žili es te Mozart 1 Beethove n, s p o l oče n s l é pom ery v m et ternic ho vskom Rakús k u, neprieboj n á povah a s k ladate ľa a os obná povahu dedičov jeh o pozosta losti s ú len niektoré zďa l ek a n ev yč e tpáv a j íl c e f akto1y Náhod ný objav "Veľ kej" symfó n ie C d ur l JU nu úra 1839 R Sch uma n n om v byte s kladutc rov ho bruta Ferd i n a n da Schuberta, dos lovné vymúm em u pa r titú r y " Nc dokoni:enc j" sy mfónie h mol a ž r 1865 d irig entom J ll er beclw m od bra tov HOttc lbre nnerovcov v Stajcrslw, n eo cllota v eľkýc h h ud obnýc h v yda v a te ľ stiev vyd áva ť vh č s i n u Sc hubcrtových d iel p ribližne do ro ku 1870 a dodn es trva jú cc s po ry o í1cia jnc n ezvestn e j " Gas te in s ke j" sy mfón ii - to vsetko charakter i zujc pos mr tný osud Sc hubcr tove j t vor by O rozšírenie Sc hubertovho dieln s a zaslúžili nielen R Schumann n F Me n delssohn (kto r ý "Vell<ú" sym fó niu C dur eš te v ro ku je j ob javenia, h oc i v s krú ~ en e j fo r me predviedol v Li ps k u ) Okolo roku 1838 zača l slávny klavírny vir tuó:t Ferenc Liszt brat' svoje transkripcie Schubertových piesní T ie to úp ravy (z dnešného h ľ a cll s l<a často p r oble matické l p re k laví (okolo 60 ) urobili n ezná meho sk lad a te ľa p o pu lúm ym V s tarej r edute!(na m ieste d nesn c j prís ta vby ope r y SND l zyhral Liszt 19 decembra 1839 ako prvý na verejnom koncbrte v Bratislave Schu bertove skladby - tra ns kripcie piesní ~ve Maria a Zastaveníčko a sprevádzal piesne Ps huh a PÍitnik Už r oku 1840 ozn amu jú vied ens ké no vin v " Allg emein cl' musika lis cher Anzei' ge r", že sa nn závcrcc::ných s kúškac h z hu dobných p redmetov v tl'iecle Joze[a Kumlika ( ), p rvé ho dirlge n tu Kirchenmus ikvrn:c inu (Spolku pre cir kevnú hu dbu, ďa le le n Spolku) s pievnli aj Schubc rtovo Jl ips nc, k tor é S fl v 40-tycl l r okoc h i;as to obj ilvu jci i na huduhn ýr:ll a kadémiác h Spol ku Trva lo vsa k es tn d l ho, kým s n Sch u bcrto vc orchestr tilne zborové, c hrá mové a k omor né s k la d by objavili v Bratis lave Viedens k ý dirigent J Herbeck ( ], "ztichran ca" p ar titúry "N Pcl o k o n č c n c j " s ymfónie d iri goval roku 1866 prvýkrát v Bratislave Schobertovu omšu, jeho pr víi v F d ur, no i J Kumlik uviedol v tom istom roku Schubertovu vrcholní! chrámovít skladbu om šu Es dur - a to len rok po jej p rvom vyjdeni tlačou! Kar l Mayr b erger ( r ovn ako a ko joze f Kuml ik rod ák z VIedne uvttdzal p oč a s svo je j 12- ro č n cj dirigentskej č i n n o s ti v Spolk u Sch u ijer tovc omše A s d ur a G du r Mayrhergerovi pris l ťiclm zásluha prvého lna tislavské ho p redvede nia ~o dokončenej" symfónie 17 októbt a 1879, ako i predoljlor k Rosamuníle (o bjaven e j ~ ž rok u 1860 vo Viedn i) a k Alfonzovi a Eatrelle Vojens ký kapelnik Fran:t Lehár, otec rovnomen ného skl adateľa oper iet, dirigova l u ž r 1872 v sttn:om bratis lavskom divad le Sclmbcrtov p ochod h mol w ú prave p r e o rches ter ;, ) ~ Ferdinand Schubert ( ), brat Franza Schuberta a starý otec bratislav skej klaviristky Karoliny Geislerovej Schubertovej Snímka : archív autora 1897], r odákom z Poclu na j!';k ých Bls kupfc a zin kom Jaze f<l Kumiiku Sch ube1tove sk ladby t>re mu z~ k ý zbt1 1' uvácl zul v 50-tyr:h okoch 19 s t oro či n pop r Pdný hn1 1lsla vský s pevoko l " Lieder tafel" a s lúvnr,s pev duc ho v nm l vod n 111 i" zaspi eva l ten to s pevokol r ok u 1875 pod vcdcn un Mayr bc rgcr u Sch u be1tovu ko mo r n í1 h ud bu priniesl i do Br ntl:;luvy dve svclozii ÚIIlP ko morné teles(, - Kvarteto Helhnesbe gerovcov kto ré vlns tnc vo Vied ni "ob javilo " Schu ill' r tovo ko mo rn ~ di elu a Florentinske kvartetu - s CihOI' s nwdtin úr min ým oij su!lcn fm, s p rvým ln1 s lislo1n fhunu m 13cc ke1om, " ncln uc l<ý m l'ug nnln lm" (S(11Jo r hra l nn n ústr o joc h Amn tl n Gua r nor i ] Na pr vo m kon co r te v lll'éltis lavtl [ ) hra lo F loren lfns l<e kva r teto o i Sc hu be rtova Vu ri úcie Nilj plavd c pod oh ne jš ie š lo o Tému a vmiúc ic z kvn1t e tn rl mol Smd a di e vča, kto ré te nto s í11jor poto m komple tne znhrnl v Brat islave O mes lnc neskor priš li Hell mes be rger ovci" s ďnlštm význn mn S m s l áč i k o vým kvmtno m a mol, op 29, ktor é Schuber t d o kon č il na Slovens ku v ž e liezovclnch V podll ní "lle ll mesbe ge rovcov" znznelo p l'výkrát v B ntl s lo ve n ádher né k lav! me trio Es d m, op100, p ri č om kl nvfmy s pr ie vod zahroln Br a ti s l a v č nn l< n Elisobet Sch us t erová Te nto s úbo do plnený h l' ilč m l dychovýc h ná s tro jov z VIedne, p r Pdnl esol v Br ntis ln ve r ok u 18!10 Scll uijer tnvn s lú vnc okte to a s l á či k ov é kv inteto C dlh' fas ci nova lo v e ľké ho hucloh núho r e cenze ntn Bratislavy - Jánn Nc)>omukn Ba t ku v poda nf Kvarte ta Hol lm esberger ov cov, te raz u ž, po s mr ti jazera He llmes ber gei:a s tarš ie ho pod ved e ním je lla r ov n omenného syna s viedenský m t;e listo m Weid ingerom Franz Schubert a hudobná minulost Bratislavy Pl ag,ú t koncertu, na ktorom zahral F Lisz-t v B1atislave prvýkrát Schuber tove skla dby Sn ímka : archív mesta Bratislavy "Velká" sym[6nia C dur zaznela v Bratislave ai pod pos ledným vcikým dirigentom Spolku v 19 s to r oči ~ Jozefom Thiardom-Laforestom (1841 Na prvo1n bratislavskom koncerte Ces k ého kvarteta v slávnej zostave: Ho fť man, Su k, Nedbal a Wihan, bola na programe aj pozoruhodn á, dojí ma vá ne clok onče n6 s kladba "Quartett satz" c mol Tento koncert, ako a j väl: šina sp omen utých k omorn ých ko ncer tov, sa ko na l v m ests ke j r e p rez e n ta č ne j s ie n i, v jedno posc hodove j bud ove na n (tcjvo r i dnešné ho Mes tského m úzea, k to r ii bo la za č i a tk om n lis ho s loroi:ia zbú ran á Klavírna tvorba Franza Schuberta s i ťazko nhc hádza la cestu do kon cer tnýc h s ip ní E mópy V!lčš i n a je ho son át sa o b jflv lla tlal:ou vo Vi edni a ž v rokoch a v Bratislave ich n enachá d ~a m e v 19 s tor oc\ na žiad nom ku n ce rtno m programe a vlastne an i dodne:; ne patria, n eop r ávnene, k 1'e pcr toá r u ve ľ k ých pianistov (Svia toslav Richter je vý n im kou ) Klára Schumannová zah ra la na ve rej nom ko ncerte, p odľa mo jich dotera js ích priesk umov a ko prvá v Bra tis la ve, pô vod n ú Sc huber tov u sk ladbu p r e klavír Je j koncert v s úle Mes tskej s treln ice (na dnešn ej ulici Obra ncov mier u č 17 ) d iia , bo l spolo če n skou ud a lo s ť o u s tarej Br atis lavy Na progrume ma la 11 j Moment musica! op 94, č l od Franza Schuberta Presne o ro k pr ich ádza do Br atis lavy je j vefký prla te r a zás tanca Sc hu berto ve j hudby, eš te vtedy známy hlavne len ako k lavi r ista - 34-roč n ý Jo hannes Brahms, a by v sa lóne hotela U zeleného s tromu (na mieste d neš ného Schubertova hudba v Piešťanoch V umelcovom rodnom meste vo Viedn i, k de počas svo jho!ivota m árne čaka l n a u zna nie, venovali väč!iiu časť toh toročn é ho XXVIII hudobné ho festivalu Schubertovi a jeho do be Pre nás je sklada teľo vo ju bileum dobrou p l'fležitost'ou na pripomenutie jeho kontaktov s o Slovenskom, najmii v súvislosti s dvoma pobytmi v kaštieli Eszterh ázyovcov v Želiezovciacll Nie je však bez zauji mavos li s ledovať aj udomáciío vanie Schubertovej hudby u n ás :r minulosti Proces p renika nia Sc!Juber 'tovho skladateľsk é ho odkazu do kultíirneho povedomia na le j vere jnosti m á v porovn an í s inými skladatclmi urč ité zvláštnosti Jeho diela sa ne dostávali k posluch á č om iba pros tredníctvom koncertnýc h sál, ale i v rámci promenád nyrh koncertov V P iešťanoc h sa tak á to forma hudobnej pro dukcie zavied la pravidelne po čas letných mesiacov od po slednej štvrtiny minulého storo č ia I keď nem áme k dispo zírii presné p rogr amy piešťan ských promenádnych koncertov z tejto doby, s určitosťou mo::i no tvrdi ť, že niektoré Schubertova diela - m áme na mysli predovšetkým tie, v ktorých sa najzreterne jš ie od1á:ta rudový yiedenský kolorit a na ktoré neskôr Strauss nadviazal Johann patrili už vtedy do repertoáru promo nádnych hudieb O vtedajiej obrube tejto časti Sehubertových skladieb svedčia rôzne úpravy a orchestrálne prepisy Spak tlum schubertovských upravo vate ľov bolo značne iiiroké od Franza Liszta, s plynulým prechodom až po rutinovaných aranžérov, neraz pochybných umeleckých kvaut Novú vlnu záujmu o Schuberta možno zaznamenať pred I svetovou vojnou, ked' v zlej p r edtuche olívajú nostalgické spomienky na obdobie hieder meieru V týchto rokoch Schu bertova popularita vrcholf Mnohí ho :taraďujú medzi skla datelmi na druhé miesto hneď za Beethovena Tieto ná zory pr etrváva li eš te aj v dvadsiatych rokoch a vytvorili pdaznivé ovzdulie na prfpravu pietnych osláv stého výročia umelcovho úmrtia v roku 1928 V Piešťanoch pripravili k tej to priležitostí velko lepé podu jatie v novom 3000-miestnom prlrodnom amfiteátr i na bre hu Váhu Dňa 8 júla 1928 tu odznela za dirigovania prof Alexandra Albrechta Schuber tova Omlia Es dur K tomuto sviatku hudby bol vydaný aj Schubertov pamät DÝ Ustok, ktorí aaúoräuje je ~ kmeňového ho portrét, úryvok predvede nej skladby a pohlad na zapi nený pieiťanský amfiteáter Vy obrazené statné topole biele sú dodnes ozdobou zmodernizova ného prírodného amfiteátra, dejiska Piellťanského festivalu Ľavá strana pamätného Ustka ukazuje rozvoj pieiiťaoských kúpel ov za storoi!ia od Schu bertovej smrti Spôsob, ktorým si v Pieiíťa - Ca rltonul za liral pred "nep o čein9m ale umeniu znal 9m obece ns tvo m" uj niekto tl d robn é Sc hullc rtove s kl adby V dccefn!irl 11!71:1 su bviecl in v Brali s luve prvýk n\t nko plnn ls tha nn súlls tic ko m ko n ~;e r t c mla dú Karoline Geislero vá-schubertov(j, ktorú íl č lnk o vn l a p r i pri lezitos ti s toroc nl ce Hum mclovýc h nu ro den ín, v ll um melovom sr ptelc, op 74, nn IJr ati slu vs lw nl ko ncer te MIO 17 no vem br a 1871!, vtedy, kec! sa ll ans lick s(u zo val vo viudnns l<e j tl uc i, zn sl VIeden, na rozdilll ud Brutis lavy n Wci ma ru, na' Jlum múl a a ni nes pum cn ulu f N BHtlw holi notil jr j pr odnes Sc hunhinnovýcll ~ k linli e ij vyssi cj ne7 výk on s lúvn u j So ľ i e Men te ro vcj, o ij I'Cibenc j 1-lu eky F Liszta a nnpfstll:,zu blysla sh Isk r u ge ni úlnn ijo ohiw F ra nza Sch u ijc rt u, kto r (J tn ju pln ým, n e v ys l nv i teľ n ý m kt1zlom pr írod y sil zno vu vzn ieti lo v tom to nušo ln m ll om d it! V" č u ti " Bo lo to tot! ;' vn u č ka Ferdi na nda Sch ube r ta, s llladnturovho IJra tu Tento,c hudo hn ý ui: itcr", oko o iio m písal R Schuma nn, u k torého s klodutc f zll po~ led né týidnb s vo ho živo ta a zomre l, u ktor ého zosta la ve ri<:\ p o zos tal o sť aut o g ra fov Schube rtove j tvor by mol z dvoch ma n:wls ti cv 28 dntf Z 12 d et i, k to1é ho p;~ž l li, s a je dn a tké ra Alžbetu, m11o de ná r oku 11!30 v Brnlls la ve, krlit ko p red rokom 1850 vvcla la za m luclého uč ite l'a Lin iusu Gcis le Ín, kto rý v ton1to oljdo hf nast úp il v Bl'fl llslnvc u č lt c f s k é m ies to 'l zá k ladn e j skole nn Kapi tu lske j u lici (tam, l«lc p rá ve h udbu vy u č u vnl J Kum lik a p ted ntm ll nimi ch Klein ) Al žbe; ta Geis lcrovú, r od enú Sc hu be r tová, sa n ar od ila dva roky po s rn rll Frnnzn Schu be r tn n p reto s ll h ypotézy o IHivgtcvác ll Sch uber tn v Br utl s lhvc u s vo jej ne ter e po č as je ho núvrhtov zo ž cliczov ec, bez p re clm e ln t~ Ka ro lin a Ge is lerová-schube r tová s a u i:iln p ravdepodobne v rokoc h hru na klavlri u joihj na Ba uman na a náu ku o hannónii u dt1igenta Mayr bergera Nn svo jom ďal som r ecitáli roku 1882, u ž ako 7iai:kn profesora An lo na Do01a [ l na viedensko m kon zerva tóri u, zah r ala o i Schu ber tova All egr o schmza ncl o, op 148 Linius Geisler bol o d roku 1850 a ktív" n ym č le no m Spo lku, p r avd e podobne nko čl e n o r ch es tr a, a ui:i l do r ok u 1883 Po stavil si ma](l vili<u v ar eá li zfih ady dneš n ých d etský ch jas ie l na Sulekove j ulici (dnešné č íslo 35 ), kde rok u 1886 zomrel a jeho m anže lk a, n ete Franza Schuberta, zom r ela tnm r ok u 1899 Oba-' jh boli poc hovaní n a Oncl r e jskom clnlo rí11 e Ic h dréra Karolfna sa pre s ťh hov H l a rste predtý m clo Lon rl 9na, uri: if9 t;as š tudovil la dokonca u Klär y Se lw ma nnove j a tl či n k ova l a Č A s t ejš i e, hlavne na Schu bertových spomienkovýc h kon cr rtoch, vo Viedni je j posl edn ý záznam o vys tú pe n{ vo Viedni mi pos kytol viedens ký, Sc hu ~ bertbun cl" z r o ku 1903 V Bratislave vystúpila pos lednýkrát roku 1897 s č len mi slávneho Rosého kvarteta pri príležitosti stého výročia Schubertových narodenín Zahr Hla o i- k lavlrny pa rt v Triu B dur, op 99 (husle hra l A Ros é, ko ncertný m a jster viedenske j oper y ) Okr em to ho zaznelo aj kvarteto G dur, op 161 Schubertova d iela sa uvádzali v Brali slove časovo v súlade s celkovým VÝ-' vojom v Európe V niektorých prípadoch dolllo k prékvapivo skorému predvedc nlu - napr omlia Es dur v roku 1866, rok po jej prvom vyjdenf tlač ou Poprad né postavy hudobných dejfn - Liszt, Schomannová a Brahms - osobne pri niesli do Bratislavy Schubertova sklad hy a v Bratislave lijúce priame prlbu zenstvo zvyllovalo význam Schubertovej tradlcie v Bratislave GABRIEL DUŠINSKt noch uctili Schubertovu storoč nicu, dal po rokoch podnet ~re rôzne dohady, či tento skladator, ktorý vi dy tak túiil ces tovať, nenavlltfvil podobne ako predtým Beethoven Piellt'any, alebo bllzke Morava ny, kde v kalltieli existovali určité hudobné tradlcie (Mal tam byť rozsiahly notový archlv] Nemá me vliak poruke liadne priame či nepriame dôkazy o Schubertovej prltomnosti v tomto meste, a preto by nema lo význam uv ádzať do livota ne podložené legendy Schubertov pamätnf lístok, vydaný v Piell ťanoch pri prileiitosti spomienkového koncer tu k 100 výročiu úmrtia skladatera Snúnka: archfv autora Schubertova hudba si vlak vydobyla v Pielťanoch trvalé miesto a dnes zaznieva nie len na promenádnych koncertoch, ale aj v koncertných sá Iach Cenným prlspevkom k tohtoročnému jubileu bolo vy stúpanie Petra Toperczera dňa 25 aprlla t r v rámci koncertov Kruhu pr iaterov umenia, ktorý polovicu svojho recitálu venoval Schubertovej klavlrnej tvorbe V úvode koncertu pred niesol výber z Moments musi caux, aby po týchto "piesňach bez slov" fascinoval posluchá čov virtuóznou Fantáziou "Ptit nik", op 15 P Toperczer pre ukázal v tejto s kladbe nevled n é Interpretač n é majstrovstvo a zanechal v poslucháčoch varmi priaznivý dojem Na jubilujíice ho akladatera sa pamätalo i v dramaturgie kom pláne XXIII pi eilťansk é ho festivalu (Spomenutú Fan táziu " Pútnik" v Lisztovej úprave pre klavlr a orchester uviedla Slo venská filharmónia so s6listo m Cyprienom Katzarlsom z Fran cúzska, kým Symf6niu č 8, h mol " Nedokon če ná" pripravil Štátny symfonický orchester Gottwaldov so sovietskym dirigentom Orazom Berdijevom ) So schubertovským klavlrnym recitálom (Sonáta-Fantázia C dur, op 78 a Sonáta B dur, op posthum ), dopln eným die lom J N Hummela sa predsta vil dňa 25 júla t r Noel Lee z USA KORNEL DUFFEK

4 JIRI VYSLOUZIL Pred dialógom Ministeutvo kultúry l!eskej socialistickej republiky spolu s Ministerstvom kultiry Sloventkej socialistickej republiky prijalo podnet na spoj,'iadanie hudobnovedné ho VJ~tp6zia n hudobnej kultint!!lllinanov, ktorej iitidiunt je zahr aaté do dlhodobého plánu UNESCO K uskutočneniu tejto -zaujhnavej nty~lienky sa využije skutoč nosf,!e v Brne bude v dňoch 29 IIBptemhra al 13 októbra 1978 monot etlckf Medzlná rodný hallobllf festival enova"ý Ieoiovi Janái!knvl, ktort v rade nofich skladieb umelecky jadiltefne a moderne vyjadril i sfd'i'attskaf vzájomnosti a spolaapatrli!nosti Sil!asfou fastivaha bude hudobnovedné kolokvium na tému "Leoii janá tak a doe~ok " Ponúka sa teda prfleiitoll( k zaujímavej vedeckej kenfrontácli hudby tohto skladatela s ostatnou slovan skou hudbou Predmetom hudobnovedného sympózia UNESCO dak má byt' predovletkým hudobná kultúra!?lovanov so d~ttkfmi svojimi oblasťami, to znantení umeleckou ( artificiálnou l ako a i neumeleckou ( nonartificiálnou 1 hudbou, výkonným umenhn (interpretáciou l, teóriou a historiografiou hudby Tematika sympózia o hudobnej k'\itúre slovanskfch národov bola vyhranení predoviftt ~tj;jl na no vile obdobie ( 1!1 a 20 storočia), hlavne pre to, aby nedoilo k tematickému prekl-ývaniu 1 iným i po dohnfml hudobnovednými akciami v Pofsku, v Bulharsku l!hl', ktoré 11a zameriavajú na i tidium stariich dejin umeleckej hudby a folklóru Sympózium nevylučuje zo svojho predmetného pofa ani hudobné kultítry nulo 1ranských národov príbuzných etnicky, ideove a ldohuvo, a lu najmä preto, le ich konfrontácia a vedecký výklad JllQ!e prispieť k objaanen iu jedinečnosti slovanských hudobných kolt6r a kon1pozlčných ikill, k ozrejmeniu slovanských kompozičných ik41 vo vzťahu k naslovanským komposii!ným ikolém Takéto roliirenie témy mo le pri spieť i k vecnému objasneniu vplyvu 11lovanskej hudby na ostatnú umelecká hudbu Devlť tema1lckých okruhov dobre prlbliluje jaho vlastné dmery Sympózium by sa nemalo stať verejnon tribinou na oznámenie akýchkolvek faktov ( informll tivnu funkciu sympózia vlak nepodceňujeme), ale skllr lllédiom pre vedecky fundované interpretácie látky Z po hladu na hudobn6 kultúru a hudbu Slovanov mali hy tlyť tlel eliminovan é úzko nacionalistické hradiská, nahradili by Ich modemé, hudobnohistorické teoretické a sociologické metódy Devä ť tematických okruhov uvád:&ame v pragmatic kom ' lllede so strul!nými komentármi Ich zmyslu: l Základné 6vahy o hudobnej kultiire Slovanov slovanstvo a otázka filozofie dejin teórie imanentných kuuarnych okruhov, rôzne ldeológht slavlzmu, pra k r i tiku ktorých mlí kfuuvý význam ntarxlsticko -lenlnski\ te6ria a pod 2 Vznik moderný1:h slovan11kýcýh hudobných kultár ilo vystúpenia vefkých zakladatelskfch javo' - hislo rické e1nické korene ( tradicie l moderných slovan ských hudobných kull6r, dokumentovanie faloinostl tésy o ab11encli Slovenov pri formovani hudobnej kult6ry stariifch slohových epoch 3 Slovensk~ kompozičné ikoly a ich prino1 európskej hudbe 19 storol!ia 4 Hudba Slovanov a ich p,rinoll pre rozvoj hudobn fc h tlruhov a foriem 5 Vedúce zjavy hudby slovanských národov prvej po lovice 20!lloroi!ia l Socialistická hudobná tvorba a kuihira Slovanov ohudobnej kultúre Slovanov Tiato iityri témy pokry j6 hlavn~ etapy vývoja moderných slovanských kompozičnýlllt i kôl a hudobnej kultúry a vedeckým výkladom významných javov umeleckej a naumeleckaj hudby 19 a 20 storočia viietkých slovan Akých národov zvá:lla ich vplyv na oslatn6 hudbu Pritom hy mala byt' zvýraznená skutočnost', le vznlko111 socialistickej sústavy boli vytvol"ené nové kvalitauvne predpoklady pre dalii rozvoj a vzájomné vzťahy hudob nýclt kultúr a hudby slovanských i neslovanských národov 7 Vzťahy a kontakty slovanských a neslovanských hudobných kultúr v 19 a 20 storol!i - komparat istické hradiská majá upozorniť na obecné (spolol!nél l na zvlélílne (jedinečné j tr ty slovanských hudobných kultér 8 Slovanské interp1etačné iikoly a zjavy - rast profe sionalizmu v oblasti hudobnej interpretácie a t:rly hu dobné ho amaterizmu ako kvalitatívne nové ho javu hli dobných kultú1 Slovanov 9 Teoretické reflexie hudby slovanských národov téma dul5kajúca s a odboru, ktorý možno označiť ako,hudobná slavistika" ; tá čast' hudobnej vedy, kt01:á 11a zanbel"á slovanskými hudobnými kultúrami Z tematickýc h okruhov zreteľne vyplýva vlastné rozdelenie sympózia do piatic h sekcií - panelov: l Základn é úvahy o hudobnej kultílle Slovanov 2 Hudobná teória a hislol"iografia 3 Oblasť interpretácie 4 Neumelecká ( nonartificiálna l hudba 5 Umelecká ( arti[iciá lna l hudba Stúdium moderných hudobnýc h kultúr Slovanov pred stavuje fýznamný vedecký a kultúrnopolitický projekt, ktorým sa zaoberajú bádetefské individuality i kolektí vy, napo11ledy napriklad panel na kongrese Medzinárod nej spoločnosti pre hudobnú vedu v Salzburgu Vý :znam tohto projektu je daný nepochybne tým, le má na pamäti jedineč ne lungujt\ci umelecký jav, uplatňujúci sa vo vlietkých oblastiach hudobnej kultúry Tradičná hudobnosť Slovanov je všeobecne uznávaná a umelecká hudba skladatefov slovanských národno11li sa dnes ldi vieobecnej obrube O slovanskej hudbe sa spruvidla usudzuje, že má neobyča jne evokalivnu schop nosi Vnfmavý poshu:h áč objavuje v hudbe slovan11kých národov charakteristické národné prvky výrazu a formy Vd'aka vplyvu hudobné ho folkló r u vynik á slovanská hudba demokratickost'ou, to znamená schopnosťo u ideuvo a emocioná lne zasiahnut' č o najiiirllf okruh publika V dôsledku tejto vlastnosti sa však vo vedomi niekto rých teoretikov a hudohnikov zakorenil predsudok o údajnom kouzervativizme 1lovanskej budby Nechýbai«ani 1\é:r;Qry, ktor(i radia slovanské hudobné kultúry do sfé ry nizkych kullt\r okrajových krajin Tieto tvrden ia s a sice môžu opieral o ur č itú č asovú oneskoreno~ť niektorých!'lovanských hudobn ýc h kult(tr, no nevysvel ruj(l pravé pru:iny väi!aej alebo men ej kultúrnej dyna mičnosli hudby jednotlivých európskych národov, nielen slovanských Hutlba, ako každý iný umelecký prejav, sa nevyvijala v uzavretýc h ( imauentných l kultúrnych okruhoch Predstavu je skôr špecifický, zlo!itými cestami sprostred kovaný výraz sociá lno-ekonomických kultúrnych, geng afi :kých i etnick ých procesov a zákonitostí Tieto zákonitosti a procesy majú pri časovej a miestnej odlišnosti všeobecnú platnost' a nemož no ic h vz ťahoval' iha Profily mladých V týc h to dijoch sa o tvára 1í1 br~n y kon - certn ýc h s iení a divad ie l a to je čas, kedy aj SV ETO:ZAH ŠTÚ R, m ladý abso lven t VSMU bude č asto spo jen ý s diri gents k ým pultom pre d Sl ove ns kou filhar mó n iou Ako dlho pn~ubfte Y tomto urcheslri a to ste s nim u! realizovali? ~ Do Slo venskej filhar mó n ie so n1 bol ah_gaž ovllný na zn čia tku ko ncertnej sezón y , hn eď po abs oivovnn i VSMU v tr iede n ár u melcu La di s lava Slovlíka Možno sť strávi( učňo vs k é roky, kto ré iizdi! v nijakom ino m povolilnf nie sú tn ké dlhé a rozhodu jllce ako u di rig entov, n1e d zl najpoprednejš ími umelca mi gášho hudobné ho života, po važu jem za verkú a zodpoved n ú :\a n cu pre svoj budú ci rast Ak oclh iln dneme o d a bsol vent ského konc ertu realizovaného so S loven s kou filharmóni o u v m á ji roku 1977 k to' rým som uz a vrel svoje š túdiá na VŠMU, p Atria d o bilanc ie výkonov za d ll'lgent sk ým pu ltom u vede ného telesa d va kon certy v rám ci cykl u Konce r tov p re zá vud y (v miíji t r ), kon cert v Tr nave p1t priiežltosti x hudobnej Jari Mlkuiá ša Sc llneidra Tmavského a dva n ásť vý c hovn ých konc e ttov p re š kolskú m ládež v s eptem b 1í minulého roku, s tematick ým za me ran fm na v} voj symfónie od č i m; k la s ic izm u po súč a s nos t Nová sezóna utvára zrejme pra váa l ďal ~ie nové možnosti vlasln~hlt ume IAcké hn rastu Aké s á vde plány l po vinnosli v súvislosti s valou stáloa v Slovenskej filharmónii? - V týchto clliocll uvádzame so Slo ve n s kou f11harnt6nlou nov~ cylclus vý- c hovných konce1tov pre ško ls kú ml á dež znmern n li te n torhz na vývoj orcltes t r(jl nej p! ed oih")', symfonic ke j biís of! 11 kon ce rtantné ho tanca Z hlíi\iacich ~ll pr i prljvova ných akc i! c hce m spo mentíf ko n CE!I"t pri p ríležitos ti iivoln é ho jubi ipa z11 s l u rn elcu BnrtolomejH Urhéi n ca, ktor ý sa u s ku t oč n! v novembri 1 r; a es te precltým, v rá mci BHS, dir igujem pôvodnú s lovens k ú oper u h udobného s kln clittpta j Benesa Skam e nen ý s posluch á čmi s pevárk e j klltedrv VŠMU u s členm i o rchestrov S F a SN D kloní na s tu doval sé fr e ž isé r opery SND Bn10!sl nv KJ'iš ka Súčasne by som sil rád z íl čllst n!l a čes tne ob st~! na v e ľm i ntii' O čn ''l dirigents kej súťaž i v Bud11pe š t! r ok u 1979 Nie je tomu lak dávno, l!o ste sa zúna medzinárodnej sú ťali mia dých dirigentov vo Velkej Británii Z čoho dťaž pozostávala, aktch sta ma ll konkurentov? častnili - Bolo lo v apt!l i tohto roku v Lon dýne, za fl č a s tl mladýc h dirigentov z pätnástich státov celého sveta Najpoče t ne jšie z a s tú pe n á bo la, pocho pite ln r, Vel ká Británia, v ia c e r o ú čas tnikov prih lásili USA a japons ko, okrem ni ch prislt kolegovia z Mexika, Fra nc úzska, NSR, Dánska Izraela, Maďa rs ka, Rum unsk a, juhos lávie a iných krajin Veková h ranic il je dvadsaťosem rokov s výnimkou tých, ktotf sa zúčast nili na je dnom z predc hádzfljúcich roč nfko v Súťa ž or g H nlzuje spoločno sť Rupert Founda tio n v s poluprác i s Britis h B1oad c as t1n g Cor por ation Jury pozostávajúc a z deviatic h osobhost( h udobnéijo života Velkej Br! tan ie, urč uje vfta za v š tyr och kolách, pričom c el' d ianie je nahustené do l! fta kultiru jedného n6roda alebo jedného terlt6rle Tiel národný charakter hudby, jaj folklorlzmua, ktorý ja Čll to poybiovaný z1 jediný hodnotový znak slovenjklj hudby, nie je "vecou o sebe", ani vlastnosťou, ktora by zásadne odliiovala tzv nizke hudobné kultiry od tzv vysokých hudobných kultcir, ale je javom, ktorý, flzko síavisi s dynamikou a livotnosfou kultúrnych tr1di cil tej-ktorej krajiny je sice pravda, le dynamika folk 16rnych tradicil Slovanov (a daliich európskych dro dovi bola ef do nedávna neobyčiijnlí a fa prirodzenoa logikou vývoja vtisla umeleckej húdbe Slovanov ipt chický ráz; je viek tiel pravdou,!o i kultúrno l spo ločensky najvyspelej~ie krajiny tzv Západu ani ' prltomnnsti nezrieka jú svojich národných tradicll; le 11 u folklórnymi tradíciami dokonca obzerajii a n dd Tnjú easto tiet na kultúry cudzicb etnik a národov Do nuíci a cudz( folklór formoval a formuje teda hudobný it ý l slovanských l neslovanských kompozičný(:h ik41; folklorizmu11 môieme preto povalovať za jednu z obtc nýrh l!ŕt európskej umeleckej hudby, ktorá obohatila jej výraz, itýly a formy, a to vo vlelkých ilýlovýcb okruhoch 19 a 20 storočia Pritom folklorizmom ake obecnou výrazovou a technickou kompozičnou keteg6 riou umeleckej hudby sa plne prejavila l lndivldu61na a n6rodná jedinečnosť kompozičných ikill nielen alo vanskýcb Nacionalizmus a historizmus 19 storočia akcentout vo svojom politickom a kultirnom programe národnoal n6 otázku Táto ideológia pozltlvne ovplyvnila l bud~ moderných slovanských kompozičných ikôl Obrátila po zornost' skladetelov na národné látky, pomohla odhaliť v kultúrach národov jedinečné zdroje folklórnej hudob nosti, ktorých nositelom boli základné spoločenské trll vy, najmli sociálne utláčané rornlctvo Ul sama orlent6 cie moderných slovanských kompozičných iklll na folk lór latentne v sebe zahŕňala revoltujúc& sociálne prvky, PnzornejiUemu posudzovaterovi slovanskej hudby 19 sto rol!ia neujde, že typické národné látky rozprávkov6, folklórne, hi!ltorické i súčasné zahrnujú i sociálna dy namicko11ť prostredia Slovensk( skladatelia sami ipoje vali noje umelecké predstavy a intencie 11 revolučnými pronesmi spolotnollti, odkrývali v národných 16tkaob Idey v~erudskej platnosti vl!leňovali svoju hudbu do obecných progresívnych duchovných prúdov Sociélao kritické a filozofujúce videnie skutol!nostl vymaiiovalo slovanskú hudbu zo zajatia provincionalizmu a reglo nallzmu Socialisth:ké uvedomenie slovanských skladala rov vtislo v naiíom veku tomuti~ videniu skutoi!noatj nové dimenzie a objnilo nové d'allie možnosti lntegrae ných iitýlových a ideových procesov na iirokej b611 medzinárodnej vzájomnosti rovnako ako podobne zmfl htjúcich hudobnlkov, a to bez rozdielu národnostnýcb a iných obmedzujt\cich hranic Prefivajú alte rilzne telj rle autonómnosti ( " prirodzenosti" l slovanskej hudbr, stavané proti univerzálnej prepojenosti a "racionálnosti" hudby tzv Západu Ideologické korene tohto nízora možno hradať nielen v teóriách uzavretých kuwirnýcll okruhov (v súlade 1 týmito te6riaml je európska ume lecká hudba napriklad stotožňovaná K tzv západoeurópsknu umeleckou hudbou, podla nemeckej termlno16&ie,abendländische Musik" l, ale l v rôznych formách sla vizmu ako výraze historicky, triedne a miestna pod mienených a obmedzených, väi!iiuou i politicky reakf n ých ideológii feudálnobur!oáznej a kapitalistickej spoločnosti Sympózium nemôže sice nevziať do baby aj tieto teórie a ideológie, nemalo by vlak zmysel lcll kriesil'; skôr bude potrebné krlti :Ocy sa s nimi vyrovnať Dne5né iitúdium hudobných kultúr Slovanov sa muli opiera( o moderný vedecký výklad historicky reálnych, hudobných foriem a prvkov a nie o idealisllck~ naclo nalistické koncepcie starillich muzikologických iklll Speciflku hudobných kultúr Slovanov biblie pochopi me, ak 11a bez akýchkorvek nacion á lnych a iných pred sudkov zameriame na kritiku r elativistickfch te6r'f uzavretých kultúrnych ok uhov popierajúcich zákon! tosf jednoty hudobného vývoja a stavajú1:ich hudobn6 kultúry Slovanov a ostatných národov tzv východnej Eur6py na okraj alebo za okraj vlutnej európskej kul túry, ak prispejeme k tomu, aby hudobné kultúry Slo vanov boli včlenené do dejln a teór ie hudby ako leb jedine č ná Integrálna 7ložka a nie akn púhy prívesok sove kr á l I<Hho o bdobia - je dného tý:l cl l1a Adep ti predstupu jú p red svetozna my BAC Sy m phon y Orchestra s vopred ur če ným a veľmi t ozsiahlym repertoá rom od kl asicizmu nž po diela au toro v 20 storoč ia, kto ré p revlá da l! Medzin fi rodn ého umelecké ho zápolenia llte sa zúl!a stnili prvýkrát Aké sú vaše postrehy o úrovni sftčasn é ho mladé ho d irige ntské ho dorastu vo viieobecnosti? - Mo 9 no s ť zíu"; astiiova ť sa na medz i nf1rod n ýcll s úťa ži a c h mimol"iadne o cei'lu je m n ie len z h ladis ka n ildobudnut ia vzi\ c nych s kúsenos t!, a le il j pre zfsl<lm ie rozhľadu o súč asnej ú rov ni nils tupuj úcej sm eny d irigen tov Moje poznmky zo s ú C11:1:r potvrdi li tézu že na rozdiel od mi nu los ti s il veková hrani c a p 1ofesion á lnej zrelosti dtr lgenta d ne s presúvil clo ni:l šfc h vekových kittflgór if '!'f!n1o vývi n zre 1me p ozttfvne ovpl yvnil búrliv~ r ozvo j masmédií a z násobe n é možnosti vzá )omn ých kon ta ktov, ktoré sa s pätne od ráža jú v s túpaní nárokov na zás toj mill dého dirige n ta v hu dobnom dianí Aký typ interpretácie je v súčasnosti aktuálny - striktné ptidrflavanle sa no tovej predlohy alebo riadenie sa intuf clou7 Ktorý typ ja charakteristický pre valu tv orivá p;-ácu7 - Domnievam sa, ž e dnes rovnako ak o v p red c hádzajúc ich obdobiach nemožn o Ul"č lt vyhranený typ tnterpretácie hu dobných diel P ris tupovať k notovej pred lohe ako k n e dotknutelnému z ákonu b y redukovalo výsledné vyzne n ie diela p rá ve tak, ako s poliehanie sa le n na in tu! c lu l keď v piatich notových linkách je do najm enš!ch podrobnos t! zazna mf! na n á skladateľov a predstava, ktorá ja pre dirigenta p r!kazom, už v samotnom pojme lnterpretá:te je zakotven á nevyhnutnost osobnostného prfs tupu a výkl a d u diela, teda povinn ost čo najclokomt le jšie odhaliť a čo najp resvedčlvejšle V) j adriť ob~ah a zru v::ei tohto pl"ikazu Mojim 7e ltmfm a cleľnm je doprac ovať sa k takétllllto ty pu inter pretčicie hudob n ýc:h diel Väčšina interpretov i dirigentov ol priek tomu, fe interpretuje iiiroký Att lový repe1toár, inklinu je k určitému ty pu hudby Ako je to u vás? - f:eďže som zati a ľ egte stále v štar tovacej clr<ihe di rigen tskej disciplfny, bo lo by prcl1časné ZI111Hl l"iavať ::a na u rči té e pocll y ci n a IPI konkrétn ych predstaviteľov Ak sa mi v priebehu budú cich rokov podhrf obsiahnuť ľ: o najrozsiah lejš i repertuár a č o najloz ma nite tililt žá n e rád sil vrátim k vascj otáz ke so uejrne konkré tnou odpoveďou Do akej mie1y ste mali možnos( strel ntíf sa s pa r titúrami súčasnej hudby, so slovenskou súčasnou tvorbou ipeciál ne? Pretože mo je p r ofes ionáln e p6sobe nie za d ir tge ntský m pultom sa datu je od m inule j sezón y, sú i mo je kontakty so súčas no u sloven skou tvotbou si; rom né Popri dielé:lch slove ns kých skladate rov, s ktor ými so m sa oboznlímll po č ~s š túdi A a ptls obe nla v Lú č ni ci, mal so m možnosť našt u do v ať a di ri govať novú sloven sk ú operu j Reneša Skam t:n F~ ný, k tor á ma la premiéru vo febr uári l r Ste na začiatku svojej umelec kej dr' hy - postavili ste s l istotne pred Melu uáročné ciele Môžete nám o nic h nia~o prezradiť? - Vašu otázku o mojich pl á noch 11 c le loch ne c h radšej zodpovedajú s kutk ~ ne ž slová Dúfam že nastá vajt'!ca sezó na ml posk vt ne k tomu dos ta tok prflezitostf V ADAMCIAKOV!: nároč n ýc h

5 Začarovaný kruh!lena Petrová : SLNECNICA, balet ' ' jednom dojstve librcto : Vl ad 1 mir Vaiut Oprava, r ézia a choreografia: Ján Pirncr Dirigent: Voj trch Javor a Scéna a kostýmy: Pavol Herc hl Zby niík Vosti'ák : VIKTORKA, tan eč n á ba l ada v št yroch ob azoch Libreto : Jan Rey Réžia a c horeografia: Já n Piln el' Dirige nt : Voj tec h Javora Scéna a kostý my: Pavol Herchl Premiér a v oper e DJGT v Banskej Bystrici 9 júnu 1978 Záver minuloro č ne j sezón y DJGľ prlril bnletnému sú llotn Pri ce l k ovej situlícil t oltto umel eckého žántu na Slovensku je kétzclá prem iérn očakávnn(l s ne[ulsovan ým záujmom, najmä ak tele o diela autorov, ktol'i inklinu jú k súčas n í m aktuálne jš!m tómum Veď t a ne čné umenie vo svoje j javi skovej p rezentácii Iba Zl'ieclka prl nása m odernejšie impulzy ' Tento krátky úvod môže m ylne s i gnalizova ť optimizmus Uvedená premiéra však v plne j nahote p redostrel a p robl ém y nášho taneč n ého umenia, hoci recenzent nekládol maxi malistic k é k ritél'i<t Skôr sa ŕ iad!l pohtodom na aktivitu vidieckeho divadla v jeho bežn ých povinnostiach a spo ločen sk o - u t~ e l ecl<ých úlohách funkcionórl vyv!jajú maxi m Ctiu: úsi l ie na to, ub y zmenili súč asn, ~t av Ale l<cle z o bruť solfcl ne pri pravených tan eč n!kov ( n eo clva ~ u jem e SU llovorif O s p lčko v ) C h SÓ listoch]? Na Slovenslw - zo sl o ven sk ýc h škôl? To určite ni c, ic bo kde n iet, tam ťa ž ko podobné posily očakávať Oals!m probl e mam je choreograf N a VS MU je Katedra ta n eč n e j tvorby, kde ~a skolia i ttbsol vu jú budúci choreografi Pýtame sa, kcle sú? Vedenie d ivadla nemá mo žnosť výbel'lt a obsadenia mies ta zod poved ného, per spektivneho šéfa bélletu Výsledkom je či ast kov é r i ešenie hos ťov a nie, k t oré nepr i nása zásttcl né kompletizovani e per sp ektivi' Skrátka - začn r ovaný kr uh tým, čo je - p odľa mô jh o názoru zás<tdné a evidentjié: personálne obsadeni e llalet llého telesa DJGT Pri vše tkej úcte k zasl úžilým čl enom súboru, ktor f svojim umeleckým pôsobe nim odali dlhé roky tento žáner v Banskej Bystrici pri živote, ťažko hovo riť o baletno m t elese v prav om zmyste slova Este ť ažšie m o žno očakávuf mne l ec ké výkony, ciefavedomú d r amaturgiu a spolot!ensko-umel-ecké angažov<tnie I :pri 'ldealistickom pohfade na veci m o žn osť dať ensem b lu názov: služobný balet pt e o'pel'lt a operetu Samozre jme že to nie je chyba ~den ia, resp j ednotl tvýc b Interp retov Vetfme, že zodpovedn í K premiére Hos ťu j úc i m choleografom bo l Ján Pirnet, ktorý zflrove t'í supluje sól istu v panen ~ kom súbore K zl epše niu ce ilwvej situácie si prizval a h č lenlw baletu ND v Prahe Nelly Danko Bulet Slečnica mul svoju premiéru v Plzni [ DjKT, 24 l 1976 ], Viktorka bola premiétovaná v Prahe (ND, 30 l V 1950] Vi ktorko patri k najlepš!m titulom povojnovej balelnej literatúry u nás Sumarizácia prínosu oboch inscenácii je vsak málo pozitrvna V Zt\sade je choreograf ia mctlo inv e n č n á vo výbere pohybového slovníka, v jeho štýl ove j id en tifl klícii i myšlienkovej k omunikácii Balet Sl n ečni ca je la pidárn ym vy judren! m clanej télll\' (anli c kli symbolická báj ~bso/ventský recitál Začnem Akordeonlsta 1'ibor Rácz, viacntisobný laureát medzinár odnýcl! s úťa ží, ukontll suo;e ~trídid na VS M U celovetern!ím r ecilálom v Zrkadlove ; siem Prtm aciálneho paláca 8 V l 1978 Akordeónovťí hra má v slvvenskom reprodukl:nom ume Rí osobit"t! postavente Ani ;eaen násťrofovq odbor ll nds ne1'/d~p sd pochudli( taktím mno~ stvoní uznanl a trofelí vó svelo om merad~e, a napriek tomu presadzuje sa akor deón / Pil IH!ľmi ľa'tko ako ko ncertntí ntl3lrof, hoci vo zvuku, v technicktích t výr azovtích možnostiach sa vďaka V!Ívo ;u znslruménl u podaril o dosia/mul podstatné zlep8enie V akordeónaoo; škole a pedagogtke dostala sa Bratislava na špli:ku Dokaz-uje to zol!ranlinq o lzlas a po:r{ívania prof Szokeovet 1vedúce; diplomovet práce J za uedúru inte rpretačn ých seminárov v zahraničí, do porôt a samozre;me najpádnet~ie samotný Rá CZO IJ!Jýkon Dramaturgia jeho recitálu pozostávala z pôvodne organových skladieb prenesených na korde6n t z diel kompoaovaltých už pre tento 11ást r o; Rácz demonstroual v sirokom štýlovom zábere výborné vyi:ikolenie tj majst rovské ovládame vselkých fin es nástroja: t~clmiku ovládania mechov, z ru č nos( a TJOhltbliuost prs"fou v pasdžach ti akordoch, zmysel pre detail, výrcl:né "Stýl ové cltenie, _p remyslenú koncepciu umocnenú hlbr;ktím o temperamentne ži "tím cit ou(tm dotuáraním Í'v!áloktorq organista dokáže stvtírrilť a postaviť Prellidtum a f úqtt a mol od 1 S Bacha s tak (jm pevntím stavebntím zdmeroťn, prie zračnos(o tt jaktúry a v(j razovou presvedčivosťou Azda tba trochu viac vnútorného pokoj a bi/ bola zniesla táto t nasledu;flca skladba l Sonáta c mol č 8 od G B Plalliho J čo: te!jšak otdzkou vekového t ludského dozrievania Rácz /f t ypom cilouo hlboko r?zvinutjs ho umelca l keď agog1cké for movanie t dynamické vlnenie diela má vopred zmťí žen~ jelzo 11ra vtdl/ nanovo a v detaile azda ani nie r ovnako presnr> &zivu;e hudobnfí text V tom pramen1 jej st rhu;iíca presuecli:wosľ Dramall/rglcky veľmi zaujunavé, ale i muzlktmlsky skvele zvladnult! bolo newáme Beethouenovo Pr elwjium ce~ vselky clurové tonmy, op :1ô Práve táto skladba svo,inu ;::v duláciami prindša pre inter jjrpw rad pamäľov_tjc!z 1 staveom,cn problémov V Ráczovom poaam bol Jo p /ynu{!í lpgtcícti prúd s množstvom krdsnyc/i detm l ov s precaenými jrázanll 1 peun(jmi éelko"v!ínu l!nwnu Usztove vwidcte Weuten A:la gen v preneseni na ""'"rr!eón fa~cinoualt zvukov!imi nw žno~ wmi ntlstro ja, tecllntekymi a /wdobn_tjmi kua/iwml inler preta Azda l en niektor é zúveret né akordy by mohli V!JWlel este molwjne jiiie /nac ich hfl, ka, dramatická váimwost 1 ele gický lyrizmus ideálne A: u re~ ponclovali s!mczov!i m muztkantským založení m Druhú pol ovicu programu tuorlli diela skladateľov X X ~ l or otia Na prv(f pohľad b!/ sa mohlo zdal', ze moderna je pre illterpreta ľalcslm orteskom, nei stariiie štýlové epochy U vdt"siny interpretov lo wk bt/vct, nie vsak u Rácza! Ku kažclet skladbe pristupoval so zor e/to vanou zodpovedno~ľou a prt kladným ma jstr ovstvom I skri vosľ je/to st rhujticeho temperamentu zažiarila v okrajovi/cii casuach Parlily picoly od 1' Lw zclquista, u 1'occate od C Kat zera, množstuo a1 rafmoua ne uyprctcouan!íci! detailov pri súčas ne skuelom mu ztkwll~kom whu v lnvencne zau ttnwvom Koncertnom monolóqu / lial rika Muzikantská bezpro, lľt':d nosť, techmcktí suverentla a d r avosť dominovali vo urúcne stvárnenej záveretne1 Sullatme A Chacalllr iana škoda, že v kontexte sloven 5kéi!O reproduktného umpnta o jedinelé majstrovstvo ľ Ná cza nenachádza do~;al&l!wí Oclú zvu u koncertnycll podmk;,;ll! 1ov a este stále mus! prekoná vaľ neopodstatnenú averuu a nedôveru bežmícl z J:oncl!r/lli,d L návstev111kov te zre1me tednt/ nt z kanel/dátov na niektoré z nat bližsích lnterpód1l a bucle nás tam skuele r eprezentoval v ClZIK V letných mesiacoch sa stretli muzikologickej komisie ZSS na 'llasecl e s dr Zd enkom No váčkom, CSc Zasadnutiu predse dala Anna Kovát'ová a venovali sa niektorým estetickým otázkam aajml t~m na ktoré upozornil vo CRAMOR ECENZIE I,UDWIG VA N BEETHOVEN: Sftpteto Is dur, op 28 :lratislavska KOMORNÄ HARMONIA, umelecký vedlici JUSTUS PAVLIK OPUS stereo 9111 tl583 K a mbicióznym a instru men ti1ln ym zioze111rn IIPclup l ikovaným slovenský m ensemblom patr! Br atlslavsk:i komo m á h ar méni a s umeleck ým vedúcim justusom Pavl íkom Päťroč ná s polo č n á práca má na konte t ad vel-rjj ných ko ncertov, nahrávok pre rozhlas, t elevíziu 11 nedávno vyšla z gra mofónovéh o vyd avate l'stva OPUS už i druhá proťilová p léttňa C!enovia súboru sl n euvedo mi li, ~e zaracliť na wcl nu gramoplatňu taký to umelecky n áročný a časovo I'OZsiahl y titul znamená zúženie možnosll ši i'sieho poilldult na pr ofil telesa je škod a, že z pome rn e ši r okého repertoáru sl nevybrali ni ekol'ko k r fjlsíc h sldad ieh na ktorých by sa dalo lepšie zozn lu n iť s Ich ume leck ý nl možnosťami a variabilitou nástrojového o bsadenia Bee' thovenovo Septeto je inter p retačne náro č né diel o l pre súbor s dlhoročnou s p o l oč nou prácou a bohatou ko ncertnou čin n osťou Takéto dielo si vyžaduje pre fix ný záznam predovšetkým ni e koľko d esiatok verej ných koncertov na "obo hranie", zosúlad enie, vyvážen ie jed nor, llvých hlasov, výrazových polôh, tempa, čo žiar, úrovei,) pr edloženej nahrávky nedosia hla ANDREJ OCENAS: Con certino pre flautu a sú~čikovf orchester Ako padajú hviezdy, cyklus piesn'! pre vysoký hl~~ a klavír na slová Pavla Koyh Por tréty pr e organ ' SLOVENSK Y KOMOR NÝ ORCHESTER M JURKOVIC - Il auta, M HAJÓSSYOVÁ!19prä'n1 M STAROSTA - klavlr, K LEJOVICOVA - organ OPUS stereo ' ( Koinorná tvorba ná rodného ume lca Andreja Oč e ná š a je svo jou iíltroventnou výpove9'ou " obrazom skladäteľo, vej duše", preto treba o ce n iť dr amaturgický zámer vydava te rstva OPUS, kt oré sa pod u jal o zvukovo zafixova ť r ôzno r odý žán rový výber zo skladaterovej komorne j tvo rby Plati1a je reprezentatívnym kompleto"m tvoriacim kompozično- realizačn ý sublimát slovenskej h udobnej ob~ ce Slovenský komorný orchester s Milošom jur k ovičom, Magdalén ou Hajóssyovou, s Milošom St arostom a Kat;!;>' r!na Le lovičová vdýchli do sk ladieb vlastnú umeleckú zaa n gažov a no sť a tvor ivým pt!stupom vyjad t'i li stoto žnenie sa s autorovou hudobnou výpovedou JEAN BAPTISTE LUI,LY: Le tr iomphe de!'amour FRANSOIS COUPERIN : Piéces en conc:ert Ln Visionnaire, JURAJ ALEXAN DER - vio l ončelu, SLOVENSK)' KOMOR NÝ ORCHESTER - umelecký vedúci R WAR CHAL: OPUS stereo JOHANN SEBASTIAN BACH: Koncert pl'e 2 husli a slá č ikov ý orchester d mo l Suita č 2 h mol B WARCHAL a Q HÚLBLING husle, Vl BRUNNER ml - flauta SLOVENSKY KOMORNÝ ORCHESTER OPUS stereti '91'1ľ051il ' "' :: Posl~dné dve platne s nah rávkami Slovensk ého ko Jii g Dennis (Rakúsko l - na snímke hoce - a Dmitrij Baškirov [ZSSR] dvaja rep1ezentanti svet ového klavil nehn umenia ) Oemus sa predstavi v r ámci toh toroč n ýc h BHS v n edeľu 8 X o 10,:10 hod v Kolll:ertnej sieni Slovenskej fil harmónie kl avír nym recitálom z tvorb y Fran za Sch uberta, O Bašk irov v stredn ll X n 16,00 hod v tej iste j sieni l'e c:itálum z diela R Schumanna, S P1n kufieva a C Debussyho Beseda o estetick~ch otázkach členovia '!{at, miestami popl sn~m a na ťure llstickým Pohybové vyjadrenie je v rozpore s hudbou, nerešpek tuje jej štýl a necitlivo narába s dynamickou a r ytmi ckou zložk ou sl< ladby [To sa napokon objar aj v ď also m ti tule ] Z hfudisk r dr a matu rgie je výber ba letu Slnet n1cn nie n<j jsťas tnej šl tre bu hádam zvflžiť sú borové možnosti n ambície chorcog1a[u Viktorka je dosta točn e známe diel o, a to m yš lien kovou podst a to u, b<jiaclic k osťou pr! behu, hudo!j nou v ýpovecfou sk iacl ntel'a, jeho vzťa hom k baletn ým zákon itostiitm '- ia ľ, inscenácia nie je vo svoiom prí nose t akt\ jasná Nem t1 ideillne predpoklad y k realizáci i vzhľadom n a dn ešn ý stav sú bor ~t nebol!! tu p r!ležitosť ko n f r o ntovať su bjekt!vny názor umeleckýc ll tvorcov s tradíciou a v ýznamom die l a Hl avn ý rozpor je v kontúrovanl postav y hlavnej hrdinky j ej predstaviterka Nelly Danko m á nepochyb ne väč ši e pohybové ambície ako jej predpisuje choreografický part Ziada sa prehlbif zmyse l cel ko vého výtazu Vi ktorky, avizovať zložitos ť j ej vnútorných stavov, jej r eakciu na okol ie i vzťah k (;iernemu pofovnfko vi, ako aj pohy bové pretl m o čenie rozhodujúcich momentov - až po ziiverečnú scénu 'o ostatných post avách a p ostavičká c h p l ati pr edchádzajúce konšta tovan ie k s úča s nému stavu telesa 1 choreografick ému stvámen i u diel K scé ne 11 kostý mom sn ácl Jen toľko, že bo lo vin e možností, ako pom ôcť celko vej atmosfére uvádzaných die l p rostriedkami vý t va rn ého jazyka Záverečný pohfad na posledmí premiéru sezóny v bal et ných telesách našic h divadiel l en potvrdzuje cel kovú stagn áciu toh tu žánru u nás - napriek urči tý m ziskom, ktoré sú však dos ť ojedin elé A tak nezostáva ni č iné, len sa vrá tiť k nadpisu tohto čl ánku, ktorý hovori o začarovanom kruhu EMIL BARTKO svojom člúnku Zdenko Novf1 čel; (Hudobný život ročn!k X, č H str 1] účas tn íc i besed y konsta tovali, že sio vensk (t ltudoiln(l ve da i kritika sa vyslovovala k nic k torým estetickým otázkam prie bežne a že vcel ku možno konina- tovať pozitívne výsl ed ky na (I~eku marxisticko- leninskej estetiky Pri tej pr!iežitosti zvlá š ť zdôraznili vý wam sovi etskej estetil;:y a najmtl pr!nos niektorých nových knlh so vietskych estetikov Sút c~ sn e bese da po tvrdilél, že ni ektoré estellc ké otázky treba ďal e j pteh lbovat (Dokončenie na 7 str d morného orchestra z vyd_avatcfstva OPUS d ramaturgic ky nal:ler aj ú do n ovšie ho repertoflru súboru Diela ft atf cúzskych baroko vých s kla date ľov j B Lully ho a F Couperi na, ako l tvorba ] S Bacha r ozšfl'i la wa r cha lov com v posledných r okoch r epertotírov ú obl asť dominujú C') j a d osiaľ štýiovo najvyhovu jctcejšej hud by ta lian ske- ho ba r oka o um elecky konc ízne ji;le, interp r eta čn e čl rea!!z ač n e odl išné vzory ľ r <tn cúzs k e j a nemecke j t vor ijy 11ravú melodic k ú zia 1u ta lianske ho be l can ta, rozš 11 ľ nú f uclovú tan eč n osť v ystrieda la majestátna elegancia pompézna,graciózno sť " baletn ého král'a Lullyho l širok á, fat ~b n;'i fa ntazijná pesťŕosť a hudobn{l 'n á p ad i to ~ť c lavec i n ového miniaturistu Couper i na Tri suity spom ínaných autorov tvor ia umeleckú n [!plii g r amoplatne Fran cúzska baro ková hudba" v r ealizácii tvol'ivého teama [ 1nte1 preti, dramaturg Ivan Marlon r ezisér j_ Krček a M Sl avický, obal 1- Krížik, text N H rčk avá) Warcha lovci zožali s tými to skladbami úspech i na nejednom nwdzi ná odnom pódiu Skon f r ontova li si teda vlastný n::iwr s publikom a k ritikou Ameriky, Eu rópy, japa n ~ ska i naj n áro č ne j sie ho mi nulor o i;ného salzburského ins ti valu Tu bu l zvl á šť vyso ko hodnote ny výkon sól istu juraja Alexandra v Piéces en concett pre violu n č r-!l o a s láči ky F Cou perinu Napokon t o t ovnako dobre dok umen tuje i posledná na hrávka Skotla ze na obale nte 1e uvedený komp le tn ý titu l skladby, pouzlvaný v notových mater i áloch i koncert ných uveclenlach Do lsl ~ i 111 ierv to pletie na jrnil la ickóho posluc há č a (nedostaluk la kej to llu d by na našom trh u zaiste vzbudí j eho :výs~m ú pozo rnosť o pr v(! s l oven~kú p latítu francúzskej haľoko: ve J hudby ) Z ti tu l u sk iutlby sn nedozvie, ze sl<ladba je, pr e vio l ončelo a s liíčikov ý orc hest er, či le vzľ1 p Htí si pre- i; i ta meno sólistu Nielwl' koročné koi<e-tovnnie warchalovcov s Bactto1n 11<1 koncertno m pódiu dos távn prvú zafixovanú podobu na g ramop latni vydava teľstv a OPUS s naih'iívkami KonC ~! r tu pre 2 husl í a s lá č ikov ý OI'Cheste 1 d mol, BWV 1043 " Sut ty i; 2, h mol BWV 1067 Nie je lo v pravom slova t mysle hlboká hud ba m ys lite ľa Ba cha, ale sviezos(ou, imla ntným muzic!rov<jním, kantabilnos(ou a sarrnom pripomí na inspírujúce t alianske a f a ncuzske zdtote Concert! g r ossi Vi vald i ho, Corellillo, ku ncert v Torell il!o, Scarlattiho, Ge mlnianiho svojim n i:ísto j čivým nová,ll:r stvom v oblasti form y a melódie vypt ovokovali i ll p~ l<é ho ka n tor a Slneč n é Ta lia nsko viuk odieva clo nem ec~ l:éh o satu, ktorý zostro juje sf1111 nd bú r avanhn pá č i výc h e 1ektov a dotvorení m st avebnej i OI'Chestrá l nejlinle kon cer tu Suita h mol ta n ečný m ctwrakteto m obracia sa zasa k západný m, francc1zsk yrn vzorom Bach sa neuspoko jí s j ej zábavn ým, spo ločensk ý m zameranlm, al e zve-: ruje fl au te vedúci sólistický part koncer tantn ého, ale rovnako i jed not"iaceho zav fšitel'a bohatéh o pradlva in~ štrumentálnych hlasov Sólista V l adislav Btunner ml, vy rovnaný m tónom, myšlienkovo i výr azovo c itlivo sie clujúci m širokú rozmanito s ť bachovsk ej partitúry, vy Jad t il svoj záujem a muzíkantsk(t sp 1 1 a z n enosť s Bachový!R' d ielom B Warchal a Q lll:iltj iing zaujali nást ro jovou vyrovnanosťou zosúladlac vlast ný prlstup s pr!stupom ensemblu Warchalovci sa ti ež vyi'ovnoli s bachovskou partitúrou, štýlovo č i s to oddtfercncovalt svoje u~ tradič né talianske finesy od Inte rpretač ných požiadaviek nemeckého, ~peclálne baclhovského baroka E earska

6 NAS ZAHRANICNf Charles Mackerras patri k dirigentom, ktorých pôso bnos ť sa neobmedzuje le n na umeleckú činnosť v krajine, kde ži je Jeho vzťahy k n ášmu kultúmemu ž ivo tu majú svoje dá vne korene - Z ačiatky moji c h hlbš íc h kon tak tov s českos lovens kom sa datu jú od čias, k e dy s om v Prahe študoval u Vác lava 'ľa l i c lw Bolo to na p relom e rokov Medzt moje najhlbš ie zážit k y um e lec; ké i oso bn é - patl' i lo Tallc hovo nas tudovanie Ká ti Ka banovove j Vďaka 'ľ ali chov ý m skí1s enos tlum l fudským vl~:~stnos liam, z ač a l som s a inte nzívne za u j í m a ť o J a n lt č kovu tvorbu a toto d ie lo som intfmne poz ná va! Jeho hudba mi vte d y u ča tovala a u ž v tom ča se s om S il rozhodo l uv ádz ať J a n lt č kovo d ie lo ni ele n v Ang ll c ku, ale aj v ďal š ie h k r aji n(1c h V priebe hu cfalsích r okov dar ilo sa mi to rea li zovať, lebo s o m d irigoval s ko ro vs etky J aná č kov e o pery: v Anglic ku, v ~pojen ýc h š tá toch ame1ic k ých 1 v Ne meckej sp olkove J republike Ako prijfmajú Janáčkovo dielo poslu cháči v Anglicku? - Mus ím prizna ť, že s po čiatku bola n á vš te vnqs f sk uto č ne malá, najm!i na opere Káť~ Kabanovová, ktorej obfuba v z ras tal a len s odstu pom čas u Te raz je vša k Janáček vefmi pop LJ iárny a divadl á 1 konce ttn é s iene, kde znie je ho 11udba, s ú zapln e né Ne dávno sme n a p rík la d rea liz ovali o pet u Z mflveho do mu; naprie k tomu, ze ide o m yš li e nkovo n á ro č né d ielo, možno konš tatova ť, ze ú č 11 s ť bola ve lká a Janáč ek dnes patr! spo lu s klasi kmi operne j t vorby Mozartom, Verdim, Pu cci nim a inými, medzi (!s peiinýc h autorov Tie:l v S po je ných štátnc h ame rickýc h s 1:1 dielo L J anáčka do stuva stá le viac do popred ia Dôkazo m toho je nnpľlklad vystúp e nie ch icags ké ho orchestr a, ktorý do s vojho progri:l m u zaľadil cel o v e če rn ý ja n á č ko vs k ý rep ertoár, na ktorom Zi:lz ne la okrem Suity z Príhod Ušky Bys trousky i Symfoni e lta a Gi~gol ská mns a Na gľa m ofónové pintn e firm y DECCA som nahral dve medzih ľy z Káte Kabanovove j Tieto s kladby vznikli tak, z e pri jednej z n emeck ýc ll inscenácií opery bolo treba dopln iť scénic kú ve rziu h udby J an áč ek s úh la s il a d o komponoval tieto medzihry Je toviiak hu d ba veľm! má iq známa a mo ja nahl'ávka bola r e alizovaná vzhfadom k u k o mp le tnos ti g ramo fó nového katalógu Popri Janá čkovi ste dirigovali i ďal š ie h našich skladatelov - j an áče k patrí k mojim naj ebfúbe~ n e jsim, ale r ovn ako vysoko si váz im Eli e la j ana Václava, Huga Vorlška, tebe HOSŤ cfale j s a zoznamovať s českou l slovenskou súčas n ou hudobnou tvorbou Zo zahraničia Aký ohlas m á v Anglicku dielo Bohus lava Martinu? - Ako obd i vov ate ľ a propagáloi' teskej a slovens ke j hudby s om v lani so zúujmom s le d o va l založeni e S po l o čnos ti Bohus la va Ma rtin u a d úfam, že urobi ve ra p1e to, uby s ve l le ps ie pozna l h ud bu tohto ve likána V Ang li cku posob ím oku lo tr i d sať rolwv 11 počas tejto dohv som s ledoval vztust zll ujm u o j n ní1 č lw Te ra z, lwcr možno p ovedať že boj q J<~ n {t č k o bol vyhratý, pr ichiiclzn si po :;vutové uz nani e un';ite Mur tin 1 Za hru ni t:um i Ceskos lo vc ns ka sa p re d viíclza stále vlič ší po če t je ho skla dieb Dúľam, ze v l'(llnc i svoj ho nové ho ung a ž män v BBC Symphony Orchestra uvediem niekoľk o jnho s ymfón ií a z boro vých d ie l Rad i b'>' s me nastucloval i uj jed n u z jeho n ajv iič'i i c h op ier Gr écke pas ie Dirigent Daniel Baronboim J!Ud plsal rmluvu š éfa orchestra v Pat iži a tejto fun kcie sa v týchto diioch a j ujal l v Bratislave d olji'e z n á my d ráždan ský dirigent Heinz Bongnrtz zomrel pt ednedávnum vo veku 82 rokov Nikola ju Rimské ho-kn rsakuva Zlatý kohútik ma la v e ľk ý í1spech v hu dubnum divadle v Reviet i Kritika hovorf o vý borne j scé ne a skvelom t ežijnom r ozohratí diel a Bývalý b1 itský ptemié t Edward Heath vystúpil ako dirigent 1\tlád ežnlckeho or chestra eutúpskyl: h kraj in Kritiky kon ~la tujú, že pre te le so síl v eľ mi prospetlné sympatie tohto J!Oiiliku, k toré J!Omáhajú i fi ua n l!ne zah ez Jl nň i ť tútn prácu Myslite, že nedávna britská pl'llllllera Julietty od Bohuslava Martin il prinieslu o čaká van é výsled ky? s-- - jeho symfón ie majú charakte r kr ásne j a Individu á lnej hudby Takis to obdivuje m Bendove melodrámy, ktoré s ú na svo ju dobu ojedinelé Zo vsetkýc h stnrýc h če skýc h majstrov mám vs a k nhj rads ej hudbu Jose f a Ve jvanovské ho Mô z e m pov eda ť, ž e v inýc h k ľa jin ách n ee xis tuje podobn á hudba, jeho di e lo je absolútne Oľigi n á lne Mám vz ťa h i k Sm e tanovi Vlani som v Anglicku dir i g oval Dalibor a, klot ý je v n ašej krajine skoro nezmí my Vš e tkých dva nást preds lavenr malo úspec h medzi obecens tvom l kritikmi a týmto člnom sa p odarilo poukázať ua inú oblasť S metanovej opern e j tvorby, než akú tvorí v Anglicku populárna Pr eda ná n e vesta a Hubička Ze s účasných sk l ada teľov som okrem inýeh naš tu doval diela Ivana Jirko, Emi IH H lebila, Václava Dol:liáša a IlJu HU P n!ka a, samozrejme, mám záujem 1 na- Br itské p ubli k um nem al o d o tera z túto operu ~ g r amo(ó no vo u nah r ávkou so m sa obozná mil už s kô r a o peru mn zauj a la Pre mié 1a bolŕl 5 a p rlla toh to r ok u na scé ne Collsea a v s poiu p tlíc i s Ang li cko u nli ro tln ou o perou ju u vied lu operná spoloč nos t The Ne w Ope r a Compan y, k lor{l vzni l<la v roku 1957 s c ie ľ o m p odporo v a ť z á u jem o s ú čus nú o p e ľnú tvor bu uvá dza nl m britskýc h pre miér a in ýc h v ýznamnýc h 11 ne prá vo m o bchádz anýc h o pie t n&s ll o :-tol'o či a Režisérom ho l Anl on y Bosch, Mic he la s ú specho1n l:ip iaval Stua rt Ku le, j ul iellu Joy Robe r tsowí Operu sm e nasludovali v an g li c kom pr e klado Bri iln il La rgeho Pre miéra vzbudil a n udšen ý z (l u jem vsetkých lo ndýn skych donnikov i č a sopi s ov Me dzi n Rj p rlzn ač no jš ie pa tr! recenzia v S und ay Te ipgra phe kde sa o i pise, že Ju li e tla je d osla r naj lepš o u in scenáci ou n ovej opery v tejto sezón e Na š tiesh: j auk cii h ud nntnýt:h h uslí v Mníchove bolo viac mimu1i udno 1:un ný :h nástrojov ajvyllšie ocenili husle An drea Guarnerihn z ruk u 1670 Pl edajnli t:ena bola 38 t isíe OM Husle l'odiny Klotzovt:nv sa poh yhuvn li z hruba okolo li tisít: DM Dríí td'anskií štá tna klltjcla s d ir igen lom Hui'IJertum lllumstudtum mala vefký í1spech na svojom západonemeckom zá ja:~;de Mníchovská kritika píiie o s lávm!l trad lcii i pritomnosti tuh lo telesa O histór iu š lági'u a je ho e!itetiku 1a pok úsil Werner Mczger, ktorý vydal ' Tiibingene tak mor SOO-stranovú knihu Rece zenti mu vytýkají1, že ujasnenie zí k ladaý t: h pojmov a este tických kategórii tejto ublasli uie jp vidy dutiahnuté Londýnska premlé1oa npory ]ulietla dn k ázala nielen životn osť sklada tefské hn odkazu Bohuslava Martinu, ate :rnnvu upozorn~ l a, že Cha1les Mackerras má k naijej hudbo volmi blízko a s úspechmi ju repre1;entuje v c udzine Tcntu dirigent nie je ani u nás nezná my Tohto r oku navitfvll niekolkokrá t Ceskoslovenskn, aby sa aktivne podieľal ako dirigent na koprodukčnej nahrá vke gramafónových firiem Supraphon a EMI S Pražským komorným orchestrom nakrťtlil Händlo vu Vodnú hudbu a Conc er ta grossa Pri tejto priležltosti sme si mohli znovu overiť, ie patri k špičkovým dirigentom a jeho vzťah k naš ej krajine je skutočný úprimný TOMÁŠ HE],ZLAR s veľkým úspechom vyštúpll v Laňcute aj Ko morný o r chestel Rzeszówskej filharmóni e s dltigenlo m Andr zejom Rozma r yn owiczom Umelecký prejav OI'Chesl ra sa vyznaču j e s erióznou prácou a snah ou o zvukovú vyváženosť a štýlovú čistot u Jeho In terpre ta č n é kva lity z nesú n á roč n é kritériá hodnotenia Naš u vlasť reprezentovalo v Laňc ute Košické kvarteto ktoré t am pricestovalo súčas ne a J ako reprezen tan t Východosloven ského kraja v rámci družobných st ykov s Rzeszówskym vojvodstvom Na fest ivale malo d va koncerty (podobne ako mno)1é ďalš ie súbory) n ajprv v mode rne j komorne j sále S tátn e j filharmónie Rze szów, p otom v samotnom lat'lcutskom zámku V posluch áčsky náročnom p rograme koncertu s me po čuli S lá~ č lkové k varteto a mol, op 21, č l od Franza Schuberta, Sláčikové kvarteto F dur od Ma uricea Ravela a Tri kusy pre slá č ikové kvarteto od Igora Stravin ského Košické kvarte to dôsto jne reprezentovalo našu hudobnú kultúru a pr!tomnf odborn íci sa vyjadrovali o je ho vys túpen( s uznanfm, p ričom vysoko hodnotlli na jmä p erfektné p odanie Ravela V unikátnom divadielku lancutského z ámku vystupovala Varšavská komorná oper a s ideovo a dejovo nenáročnými dielami s tarýc h majstrov Tri u vedené diela (Cima doro: PlgmHIIon, Pas qua: La Servante Maitresse a Pais le llo: La serva paclľonu) boli na š tudované pod ľa p a r titú r zac hova ných v hud o bných zbierkac h lat'lcutskej knižn ice Mimo zámku sa uskutočn il je den OLganový koncert v bazililm v Ležnjs ku, ktorá vla s tn! je den z pozoruhodných bar okový c h u ás t ľo jov vybudovaný koncom 17 storo čia Program org an istu lle n r y Sch!ldlicha (NDR J nedal vs ak mo žnos t posúdlt v plnom r ozs a h u zvukové kvality tohto unikátne ho nástro ja Pre celko vý obra z k o ncer tn e j cl r Rm aturgie 18 roč n!ka,dn! muzyki ka mera lne j" treba su a s poíi m e n ovite zmie n i ť aj o úč 11 s tl cfnls íc h súborov a ume lcov, a kými boli z ú pado ber líns k e du o Erno ~e b estyón (hus le) n Pe te 1 Schwarz ( k luvlče mb alo) Cape o:t Cta coviensts s dirigento m Stanis la vom Ga loi1sklm, Kolll OI'IlY orches ter ľv o vsk ého konzerva tória s profe sorko u Ale l'androu D e rku č ovou, Schube rtova ll' IO ( NDR) a Dychové kvinteto Poľské ho rádiu a televfzle z Ka tovic Účast na me dzinárod no m h u dobnom festiv al e d úva okr em moinos ti z ís ku( bohaté ume lecké zázitky a j cennó pod nety k zamys le niu u ku kon rro ntácil s vlastným i s kú se n o sť a m i z o t ga nlzovania koncettného zivota u nás Mys líme si, že c ie ľ om I'Ozvo ja kultúrnyc h vzťah ov v rá mci vzá jomne j s polupráce partne1s kých zväzov by n e mala byť iba p(lhu pre ze nt úc iu ptnc ovn ýc h výsledkov n ašich u meleck9ch te iles, ale z ísk a vanie Imp ulzov p re ďa l ~! rozvo j socialistickej h udobne j k u ltúry u nás, využívanie a up latí10vanie d o b1ýc h skúse nosti z pt áce par tnerov Z toho aspek tu je nutné pouká z a! na n iek to1é pozoruhodn é momenty v priebehu la 1'cutského festiva lu V prvom rade je to sl{ u točnost, že na us porad úva nie komo r n9ch ~once r tov na vidieku, ďa l eko od hlavn ého m esta sa vy~ ž lvaj u muzeálne priestory, ktoré mimo festival s lúž ia in ým učel o m Tieto p rte s toty sú obyč a j n e aj u nás historic k y ve fm1 cenn é a neraz akusticky ve ľ mi dobre r ie se né Rozš ír enie tc h fu nkcie (nemyslfme Iba jednorázové a le bo p 1'i ležitostné ) o umeleck ú a estetic kú zložku odbúrava ll'ad i č nú m uzeá lnu n ehybnosť, vnáša do u ej s úča s n ý živo t ~ ZV )'ŠUje kultli m ovýc hovn ý dosah Ic h pôsobenia Pri prhežltos tl hudobného fe stiva lu boli nn zá mku v La1í cute Inšta lova né zo zbierok múze a dve z au jíma vé výstavy,svet v star ýc h kale ndároc h a a lmanachoch" a,staré me d en é a clnové kuch yns ké a s tolové ná do by" Tris to a ž š tyristo!ud! malo ta kto mo žnosr pred ko ncer tmi a v preslúvka ch navš tíviť tlelo výsta vy Vyuz íva nie m uze ií lnych ttlebo aj iných ~listoricky a umelecky cenn ých p ri esto r ov podobn ým s pôsobo tn 1e nápad hodný na za myslenie a j v naše j konce r tne j prax i Výsledky práce na poll sir e nla h udobnej kult úry u n ašicl1 severných susedov maj ú dnes u ž pozoruhodné parametrľ Is te že a ni u nich n e jde všetko be z p r oblémov ale dobré s kú ~~ no ~ti, ktoré z organ izova nia_ koncertov ({ Omornej hudby mn JU, s u cennou devfzou, o vyuzttl kto rej by sa mohlo aj u ná-; pou važo v ať FRANTISEK MATúS - _,_~,--~- V NSR za lož ili uovíl t:díciu p 1 e roz vuj hudobnej yýchovy všetkých kol ských stupimv Siruký okruh autorov sa p odieľa n a novej e d ícii, ktorá chce zhr n úť vlíetko pozitívne, č o sa v tejto ob!asti vytvorilo Pá l Ka dossa, kla virista a pedagóg, dvojn átmbný n ositer Kossulhovej ceny, vynikajúci umelec MĽR, č len korešpon dent Akad é mie um e ní NDR, čestný flea Royal Acade my of Music v LOitdýno oslá vil diía li septembt a l r 75 narodení ll Leonard Bernstein sa dožil 25 augult lio rokov Vo sveto sa uskutoi!nili k t ~ muto jubileu r ôzno koncerty a hodno tila sa aj jeho dirigentská práca Dni komornej hudby v Lailcute V? razom široko veden e j lntemacionálnej spolupráce m edzl čss R a Pl:R je aj v ýmena kultúrnych hodnôt, nadväzovanie p racovných k on taktov v oblasti umenia, vzájomné spoznávanie úrovne hudobno - produk čných a umelecko-re pro dukčných v ýs ledkov pr i zabezpe čovan i n eus táleho rastu kultúrneho život u našich národov V týc h to inten ciách sa rozv!ja aj s polup ráca um e leck ých zviizov, ktorá sa r e alizuje okrem iného a i formou vymen y umeleckých te lies a pozorovat e ľov na hu d obných podujatiach závažn e jš ieho cha r ak te ru Neďaleko n us ich severovýchodných hran ic v Laficu te v Rzeszowskom vo lvo dstve s a v dfioch od 12 do 18 mája kon a l už 18 ročn ík festiva lu komor ne j hudby " Dni muzyki kame ralnej", v pt ograme ktorýc h vys túpil o aj Košické kvarte to Tt1ncut patr i medzi z ná me a turis tam i hojne navš te vované p oľ ské turistické strediská Pozoruhodnosťou tohto asi štrná s ť tisicového mesta je zámok, kedys i s fa c hlic ké s íd lo boha tej r od iny Po lockýc h, d nes mcize um s rnnoj1ý111i cenn ými oxponll t m i, p e kno u bl'ilovou s álou a unikátnym minidivadielkom pre osob Zámok je obk lo pe n ý l'ozslahly m par kom, v a r eá il k to r é ho sa n ac; hádzu tzv ľo IIlttnli cký zú m oček K aztl oro č n e v máji sa p r iestory la1k uls ké ho z lí mku r oz ozvuč i u hud bou a vylvát'éljú j H rllneč nú a n t:opa kovulefn ú n tmos ťí: ru pre r e alizác iu v e čel'llý c h konc er to v a komorných opern } c h preds tave n l Kaž dý f esti valový veče r s 11 u s ku to c nia dvn lw ncer ty komornej h ud by alebo pre ds tnven ia komorne j ope r y Pa r a le lne s la1\cuts kými koncertmi uskuto č ii ujú s a koncert y k o morne j h udby aj v mes tá c h Le ža jsk, Mie lec a Rzeszów, p 1i čom la l<to kon c ipovaný festi va l má na n a še pomery n e z vyča jn ý rozsah - 23 ko n certov za sedem dnf Ak k tomu pripočfta me ešte s tretnutia posluchái:ov s umelcami na besedác h, tlnc ovú kon fe renc iu a odborný se minár o komornej hudbe, d ostnne me ob raz skutočne veľ k oryso koncipovaného podujatia s medzin árodn ým dosahom Na tohtoro č n ý festival pozvali organizátori celý rad dum á cich a za h rani č n ý ch komol'llýc h te lies a sólisto v Okrem Koš i čanov boli tam aj u melci zo Sov ietske ho zv!lzu, Nemeckej de mokľatick ej r e publiky, Ne mecke j s po lkovej republiky a, samozľ e jme, najle pšie domáce komor né súbory Z nich treba v yzdvih nú ť um e le cký výkon varš avského Kwarte la Lazienek Kró l ewsk lch [ Boc c h e rin t, Beethove n, Schubert) Hodnotný výk o n (v Mozartov! a v Beet hovenovi) p odalo a j ďal š i e varš avské te leso Kwartet Wllanows ki hľajúce v n e tradi č nom r ozs ad en! (vio la a vio l o n če l o s l v ymenili mie sta) Je d no z najpozoruhod ne jších kommn ých diel náš ho s toro čin Sláč ikové kvarteto F dur op 73, č 3 od DmitL'Ija Sostakovi č a zaznelo v podan! Sláčikového kvarteta ľvovského konzeľ vu lória s vynikajúcou huslistkou Lýdiou šu tkovou, Európsky uzn áva ný n ticii u n á ~ niektorých pu blikácií ~ n ií m y muzikulua Kurt Westphal zomtc l v Be r line vo vo ku 73 rokuv,, - rw mož n os ť p oz n a ť S dirigentom Mackerrasom o našej hudbe ~ Ope~a V Bratislave dobro známy taliansky dio t tgent Carlo Zeccbi sa dožil v júli 71 narodenín Jubilejné články vysoko hotl~ notili jeho di rigentskí! aktivitu Dirigent Sllvio Varviso sa ujfnia funk cle riaditela parižske j opory a opdiťa svoju dirigentskú pozíciu v Stuttgarte Ako n ásledovnik sem pride dirigent Dennis Russe l Davi es V má ji 1979 organizujú v Stuttgarte Penderecké ho dni Popredné orchestr, a sólisti uve d ú niektor,é jeho najzná mej IHe skladby Vo Verone sa v letných mesiacoch k, nal Vivaldiho festival Kritiky konitl!tu jú dobrú pt ipr avu koncertov 1 o perntcb predstavení Západoneme_c ký sk la dater Jiirg Baur, k torý pred ntekoľkými t okml navš llvll Bratislavu, sa predstavi Baladou pre husle a o tch cslel' v novembri v Diiuel dorfe Sólistom je Igor Ozim Nemeckú opel'a v Berlfne ohlasuje pre túto sezónu Ca jkovs ké ho Pikovú dá mu, Mozartovu Ftgarovu svadbu, Verdiho Na bucca, Straussovo Capl'iccio a Bizetovu Carmen Mníchovská opera bude mať to htoroii nú dominantu v Mozartovej Carovnaj f laute, Wagnm ových Ma jstroch spevá ko ch a Vel'~_!ho Aldo _Dňa 31 aug usta bola európska pre m1éra IV symfónie Michaela Tippetta ~hlas v tlači bol p ozilfvny, prič om kri l1ka konš tatuje, že jtl to a kási hudobná ~~o~~o~v~e~k~a ----~-OPRAVA V Hudobnom Zlvote č 17 s 5 v člá n ku Li ce n č n ý Gu ida sú nes p i!vne u ved ené o pusové i!fsla Beethovenových klavfrnych so nm Na štyrocil g ra mo fónnv ýr:il plntniit Ch sú nahra té lielo ldavfl'lle sonáty: Sontita quasi una fa ntasta cis mol op 27, ť: 2; Snnúta R d ur o p 22; Sonlí: ta f mol, op 57; Soná la B dur op 106; So ntíta E dtu op 109; Sonáta r mol op 2, č 1; Sonáta A dur, op 2 č 2i Sonáta As d ur, op 26; Soná la c mol o p 13; Soná ta F d ur, o p 54; Sonáta E dur, op 14, č l ; Sonáta G dur, o p 14, č 2

7 Rozhovory s prof Eugenom Suchoňom večet ný balet!" Utekal 1 paa titúrou ku Kafendovi do kancelárie a hovori:,pozri sa! Tttto Suchoii skomponoval celuvečerný balet" Kafenda pt elistoval par titúa u a hovol'i:,trpezlivosti mal dust', to fk o papieru popísal"' To bola moja prvá kt ítlka Ale Križan aj naďalej vu mne udržiaval a mlllcie p re kompoziciu ba dokonca mi doniesol aj libreto na operu Bol zadobre so Sládkovlčom - Bra xatotistom, potomkom veľkého Sládkoviča, a doniesol biblický námet na libreto s n{azvom - Ester Hovori:,Pokús sa napísať operu na toto libreto To by bolo voľa čo! " Dôveroval mi vhtc, ako ja sám sebe Dokonca som sa do tej opery pustil a dr E Zavarský hovori, že z mojich prvých skladieb je táto hudba na jvydare nojšia Lenže zhudobnil som iba prvý výstup a ostatné som potom nechal tak Suchotl je s pravodlivý, ci tlivý u rn~elec č lov e k, k torý nezabúda Aj po p H ťcle5ia tl ch rokoch je vcl ačný a hovori o svojich uč ite ľoch s láskou štúdiá k lavira pokračovali v triede Libuše Adamcove jsvobodovej A'i v roku 1927 otvo rili na Hudobne j a d ramaticke j akad émii komp ozi č nú triedu: a Snimka: V Hák i\koby očakáva l túto otázku Na prvý bolo zrejm é, že rád s pomfna nf! i'oky štctdif - Ketľ ma otec zapfsal do Hudobnej školy pre Slovensko v Bratislavl! - na zač ia tku dvadsiatych rokov - ta k som bul chlapčekom v krátkych nohaviciach, ktorý nel íid hral na klavi ri to, čo bolo predpísa né Radšoj som hral futbal Chodil som do Kafe ndovej tried y s istou n ec huťou Frico Kafenda bol nekumpromisný a pl'ísny aj k d eťom Trva l na tom, že musím hrať s tupnice, etudy, tech nické cvičenia - a všetko ostatn é musi ísť huknm Darmo som argumuntnval, iíe nnt to nehnvi, žil hy som rmlsej imth'n vizovul, bu Jlnkítsi l som sa aj n niektoré s k ladbi č k y Ni č nujjomohlu, IIIUSUI som Sil pndrobit' NlíSIIlll ky holi toké, že som prestal chudi f na vyui:ovanie Sta lo sa, žu som aj tri - styl'ikrá t pn sebe vynrwh al hodiny Pravda, ke<f som sa objavil, bol u zle Raz snm mal pmanl!llý prs t s larostlivn zaviaza ný Pravdn:i:u, ma jster Kaľendn mi nuvet il:,dolu obväz!", zakl'i č al Mus ul sum rárne lie mnnš trovaf, ze nuo:wj mám past pora nen ý lloli aj ta l<é situáci!! Keď sa stal F Kafenda riaditeľom, pt eradili ma do kluvh ncj tried y Jlruľesut a Križana To, č o boj u u prof Kafe ndu nemožné, prnfcs ur Križa n priamo pt ovokoval Ho vol'il mi :, Po č ul som, že kornpunuješ, ukáž, č o si napísal!" Mne nebolo viac treba Nosil som mu svoje začiatoč n ícke skllulby, ba ra:r: som ptiniesol na hodinu klavha lw inplc tnú zviazanú partitúru celovečerné ho bale tu An gelika Kl'ižan hol omráče n ý Hovorí:,No také čosil šestn ásťročný chlapec a trúfa si na celo- Suchaň po hľad svojich učiteloch - Majstnr Kalenda ma putom vzal du JHH'ád y Zat:nli sme znovu s harmóniou, kunhapunktom, s rozbormi a praktick á ~kladha fakticky zat:ala a? v 111 ro č ní ku U Kafendu snm putom pisat svoj nultý opus; 3 skladby pre klavfr, ktoré sa dutet az nehrali, no najmii Sonátu pre hush! a klavír As dur Stúdiá som!ikonih! S l ii čiko v ým kvartetom, up 2 To ul! huli diela, v ktorých snm sa vyrovnal su sfli!llsnuu európskou kompozičnou tm:hnikou Bolo potl'ebnfí oboznámiť s a su Sch un borg um Sám Knfnnda venoval st údiu Schiinbergových skladieb mimoriadnu pozornosť Môže m povedať, že Hnsfová sonáta, up l je novým začiat kom moje j skladatefskej aktivity Po a b~o l u tó r iu u prol 1\a[endu v Bratislave vied la Suchoiiova cesta na Majstrovskú s kol u do Prahy, k chýrne mu profesorovi kompozície a zné\mem u sk l/l claterovi, kto rý mal v eľ mi dobré, s td eč né v zťa h y ku Slovens ku, k Vít~zsla vovi Nevtíkovi : K životnému jubileu dr Ernesta Zavarského Známy s lovenský organológ a hudobný vedec sa narodil v Trnavskom okt ese (Varov Súr 1 Svoje stredoakolské š túdiá ukončil Ernest Zavarský v Ružomberku a v Kláiítore pod Znievom, kde mat ruval v roku 1933 Ďal šie š túd iá a bsolvoval na rôznych uni verzitá ch Studoval fil ozofn, v Mníchove a Innsbr,;u, kd11 zíit oveii absolvoval š túdium kompozície u F Weidliclta a W Sennu Doplnil ich ešte v Krakove, kde iitudoval u prof Petorsa Po návrate do Bratislavy doplnil si svoje vedomosti štúdiom psychológie a dejin umenia Dr Ernest Zavat ský pôsobil ako dramaturg iiovenského rodového divadla v Nitre, potom ako hudobný referent v bratislavakom rozhlase V rokoch bol riaditeľom Hudobnej komory Naďalej prehlboval svoje vedomosti z odbor u kompozfcio na AMU, ako i organovej hry u prof Jána Racka a prof Bohumíra š ti!droiía na filozofickej fakulte Univerzity Jana Evangelistu Purkynií v Brne Dizerta č nú prácu Vývoj realizmu a harmonického myslenia v tvorbo Eugena Sucboňa obhájil v roku 1951 nr Ernest Zuvarskýje autrjrom poč etný c h publikácií, uvetfme aspoií nie ktoré - Všeobecná náuka u hudbe (1946) ; Sú časn á slovenská hudba l 1947 l; Jíin Levoslav Bella, život a dielu ( 1955}; Pae hľad dejín slovenskej hudby (1956); Prít~pevky k dejiná m hudby v Kremnici ( 1960 l; Maurice Ravel (hudobné pro[ily l a napokon rozsiah la práca Johann Sebas tian Bach, ktorá vyi la r 1970 v Editio Supraphon v Bratislave Dr Ernest Za~arský je stálym spolupracovníkom HudobneJ encyklopédie MGG a pr ispieva do mnohvch za hraničných časopisov Eugen Suchuii - začínajúci skladatcr (192:1) Snftn kn : z k n ihy j 1\ rosil nka,ná rodn ý umelec Eugen Suc huit" vali ná rodné prvky, hoci v sl ái!ikovom kvartete l v druhej časti l už slovenská melódia je - dokonca lydlcko-kvartová Novákovi teda možno ďakovať za vznik Male j suity s passcagliou No bez poly fónio lo predsa len neiilo Napokon Vltl!zslav Novák bol sám majstrom kon trapunktu a polyfóniel Potom vznikli piesne Nox et solitudo A tu som mal s mojim učiteľom konflikt, len čo som priniesol na hodinu prvú pieseň -,Zmrií ka sa" Hovoril:,Viete, je to veľmi pek né, ale ja som si to predstavoval takto: Festi'Val spevný hlas dnstane iba takf sehubertoy ský, Jednoduchý sprievod, ni č ko mpli kované" Vtedy som naplno povedal:,mistl'e, ne:slobte 11e" - takto 110m Ja ~al, po česky,mne tento iitýl neležf )a predsa len cítim aj v týchto ples iiach vul'ačo viac, ako len spev s arpeg giovon parédou MáJu dojem, le nemo7 no len ilustroval' prostým priznávkovým spôsobom, ale je nutné z textov vyťažiť viac Nentôi em za to, ale v klavfr i s tále cítim orchestrálne možnosti Pre pá čte mi, ale ja to ináč neviem pfsat"' Kapituloval :,Dobro, iinhajko, tak teď tie plesne llil!iitrumentujte" Mal som teda hotový cyklus Nox et solitudu MaJster Novák sa UliJIUkojll, lebo iba vtedy poznal moju povahu, Videl, že si viem presad iť vlast ný názor a zapáčilo sa mu to A potom tu už išlo radostne vpred Napisal som Dychové kvinteto, dnes zná me tiež ako Serenáda pre sláčiky Je to Jedna z mo jich najpopujárnej!ifch skladieb - doma l v zahraničí Majstrovskú iikolu som absolvoval Klavfrnym kvartetom Poto m vznikla Burleska pre husle a orchester, ktorá je dnes apojená s Fantáziou Ne dávno som dostal velmi peknú nahrlivktl tejto skladby zo švédskeho Giiteborgu Fantáziu hrajft huslisti takmer po c elej Európe Tofko, há dan1, na margo mojich Atúdif n Víti!zslava Nováka Dostal som sa u neho na platformu širiifch hudoh ných foriém, os vojil som si a rchitektoni ku, bohatstvo orchestrálnej palety a úprimnosť výrazu Tolko mi dal Vitezslav Nová k Prof Suc ltui~ sa n<traz 7ftľ!l~i l, a koby ma l v ýči tk y, ze na j!!lin íi llo zo svo jicn p rofcsotov takme r zabmlol: - Mal by som hovorif eito o svojom pt ofesorovi Josefovi Vincourkovi, ktorý ma u č il dirigovanie Ako dirigent som sa v živote neuplatnil Ale mal som výborné k ritiky pri absolvovani tohtu od delenia Myslel som však, že totu už pro nechá m svojmu krajanovi I,a ji!imu Raiterovi Načo by dvaja Pezinčania súperili pred dirigent11kým pultom?! A puto1n to bolo tak, ze ja som komponoval a un d irigoval moje skladby Som vlak pre svedčený, že keby bul on komponoval, bul by napísal niekofku velmi pnknýeh diel Povai!uJom ho za velmi talentuva ného skladatera Vincourek mi dal vormi mnoho Ako operný dirigent ma nútil, aby som aa zaoberal aj s kuropnti ciou, aby som ituduval partitúry opier a mozno, že bez jeho zásahov do mojho stúdia by nnbula vznikla ani Kríttňava, č i Svätopluk Suchoitov ~ k l ndateľ ský s ve t je jus ne vyhra ne ný, je cieľa v e d omý, pr esv e d č i vý cl úpti mn S Tu n iet úškľabkov, fal ošných efektov bpzniídeje ani ptetviírky ]ella umelecké vyjadrenie je také, aký je on sám Sve d či o tom všetko to, čo poved al o svojich u čiteľoc h Dokazujú to aj jehb náz<!lry, ktot é pri našich rozhovoroc h vyslovil nn adresu Iných skladaterov (Pokračovanie v bud úcom člsle l ĽUBOMlR ClZEK l~omornej v teplých 1anovýcll diiocl! sa v Hlolwvc i usku toč nil v poradí 5 r očntk celo, slov e nsk~ho festivalu komomej hudby V tomto roku sa ho zalyastnili slovensk~ detsk~ a mltlde~nlcke komorné orchestre Tolztor ot:ný V cel osl ovenský festival detsk!ích a mládežníckych komorných orchestrov sa uskutočnil v rtlmcl seítaie ZUC, vyhltlsenej MK SSR pr e r oky Pri rte!iení k oncepcie festivalu poradný V!íbor navrh ol striedať kaido ročne komorné or chestre a menšie komorné obsadenia s t ým, ie sa budú strie äavo prezent ovať clospeli s cletskými In terpretmi Po mnohých úvahách a na zá klade lwršl ch sktíse nosli z tlej/ska pred L'luidzajúc/ch štyroch r ol ník ov - Nilr!f - sa nuestom konania stalo utešené pro :,tredie emplrového divadielka v J/lollov ci Vcast ní cl festival u sl poch vaľovali vzornú st arostlivos ť a výbo1'11a organtzá eiu podufatla, ktoré pripravili usporiadatelia festival u - OsvetOV!Í ústau v Bra tisl aue u spolupráci s MsNV Trnava a MDO v Lllolwvci Hlavnfím poslaním fes llvalu bola my~ llenka väčše j aklivizdcie komorných orchestr ov, mo~nosľ nadvia zat vztltomné kontakty, konfrontovať dostalznuté umelecké výsledky a nie v pos lednom rade pomállaf v ďalšom ideovom a umeleckom raste saborov Veková hranica ačastnlkov bola stanoventl na 18 rokov, pričom počet hrdčov v orchestri sa pohyboval v r ozmedzí V tomt o r oku sa celosl ove nsk~lto podujatia začas tnil o 7 uybran!jch detských a mláde~n lckych orchestrálnych telies hudby pr / Z:SU, a to po {ednom z Prievidze, 7'renl'ina, Presova a po dvoc/l súbor och z Bratisl avy a Košic Pravidlom sa stalo pozývanie nlektor~llo z čes kfic h sabor ov V tomt o rok u na prehliadke lwstoval žiacky komorný orchester z Prahy Statút f estivalu diktoval našt udoval Jednu povinnú skladbu f ľo!/ald detská suita pre sláčiky a klavír od Júliusa Kowal ského l, jednu ukážku z obdobia baroka a ostatné skladby podľa IJl astnéllo vfí ber u [tu oäzneli k ompouci e vileši nou sl ovensk!ích a sovietskych sklaäateľov /:: :iuclwfi, J Kowalski, f l Bella, J\ Chai!uturiwl J Pozitívom akcie bol o, ie f estival sn konal r ol: pred 11cirodnou súťažou komornjjcl! or clzest rov, t>ím ~;a uskutočnila akdsl "generálka kvality pred samotnou saťaiou Odborn t1 porota, na čele kt oret bol Zdenék Vyoral z Prulzy, klddla vo svatom l!odnotenl dôraz predovšetkým na ideov!í program - s požiadavkou šir ok/jho záberu StQlov od bar oka po sai'asnosť, na teclmické zvlád nutie diela, umeleeka vyspelost, näekvt1tnost dynamicke; vfístavby a Stý lova dl ferenciác/u interpretdcie Stlčasťou festival ovet prellliadky bol semintlr, venovanq pripomienkam k hod noten1ím výkonom Najlepšie umiestnenie na tohtorol;nom V celosl ovenskom festivale zlskal Mltldežnlcky k omornq orchester žiakov ĽSU v Bratisl ave na ulici Obrancov mieru Vsetky ztíčast nen~ O' cllestre sl odndšall čest né u znanie za ačast na feslivalovet prehliadke NORA KYSELOVÁ J ALBRECHT Beseda o estetických otázkach l Dokonče nie z 5 str ) a eš te efektívne jšie rozvíjať Zvllísf sa to t9ka niektor ých estetických p roblémov spojených s novou s kl adateľslmu tvor bou Beseda súčas n e kons atovala, že vyššia estetická a l :leov{l náro č n osť súvisi s rozvojon n a~e j s poločn o sti, s vii1:shnl náro! mi sp oloč nos ll na - Je zaujfmavé,!e nekomprom isný a prísny názor Ftica Kafendu na kompozíciu znamenal isté pretechnizuvanle hudobnej skladby, ~asto aj na úkor citovuj bezprostrednosti, ak to tak možno kt á tku povednť A to bolo prvé, č o Novák zbadal Keď som mu pri pri jimacich skúäkach predložil par titúr u sláči kov é ho kvarteta a husrovej sonáty, poveda l:,milý š uha Jko, máte to tak pript avené po te ~hnickej stránke, i e lly sto ma ua vôbec nepotlolwvali Ale snm toho níizuru, ie na prvú hodinu budete muslct priniesť niečo vefmi jednoduché, pros té, kdo by nelilo o techniku, ale snalllli by sto sa v prvom rado o výraz Skúste mi napfsať klavhnu suitu, niekoľko struč ných votli!iek vo veľmi zjednoduilanom slohu Nemusi tum byf kontrapunkt, ani JlDiyfónia, uspokojte sa, že máte melodický nápad - a nezabudnite, že ste Slovák!" Najmä táto posledná veta ma akosi chytila Kafenda vi dy hovoril : "Technika musí byť zvládnutá z hľadis ka celosvetového hendu Ai vtedy mo:il no pristúpiť k bohatstvu materi áln, kto rý má náii národ" Preto Kafenda ani no žiadal, aby v prvých skladbách domino umenie 11 bohatsfmt skúse n os ť " mi, ktoré má spo l oč n os ť 1 umel ci Očas tnlcl besedy sa dohod li, že vo vhodnej do be sa k niekto r ým otázkam vrá tia a že redakcia Hudobného život a pripravi prlle žl tostne redakčn!1 besedu k naj ak tuál ne jšfm estetickým prohló mom súčas nosll -á- HUDOBN? ZIVOT - dv01t9l!dennfk Vydáva Slovkoncert vo Vydavate lstv OBZOR n p, ul Cs a r mády 35, Bratlf'lava VedOct redaktor: PhDr Zden ko Novál:!ek csc zást ved rl!daktora: PhDr Terézia Urstnyov6, redaktorka VIera :?liná Redak čná rada: Pavol Bagin, Cubomfr Cf~ek prom hlst, Ladtslll' D6š11 Miloš Jurkovt č Alo!z Luknár, prom ped, Zdenko Mikula, PhDr Mtch11 ' Palovčfk, MUDr Gustav Papp, Miroslav Su lc Bohumil Trnečka Bartnlom P Urbanec Aoiresa redakcie: Gorkého 13/VI, Bratislava, telefón: Admln lstriícte: V ydavate ľst vo OBZOR n p, ul Cs armády 35, Bratisla va Inzertné oddel!mle: Gorkého Bratislava Tlačia Nitrianske tl11 č i arne n p, 949 Ol Nitra RozširuJe PNS Ob1ednávky predplatltefov prl1fmfpns - Ostredna expedfcla tl ače, ad ministrácia odbornet tlal!e, Gottwaldov(\ oam 48nv, 805 IO Bratislava Oh!ednávkv od beratelov v zabranll!f prlffm6 SLOVART, óč spol Leningradská ul č 1111, Bratislava Cena fednobl' vv tlačku 2,- Kčs Neohlt!dnané rokopfsv sa nevracafd ln dexné čls l o: Registračné l!fslo: SOTI 6/10

8 XIV BRATISLAVSKÉ HUDOBNÉ SLÁVNOSTI člen Európikej asociácie hudobných festivalov X 9 I NTER PÚ DIUM 15 a 17 X - 2 MEDZI NÁRODN Á TRIB ÚNA MLADÝCH INTER PRETOV opern ~ [UNESCO] Pracovné podujatia: Výstava o živo te a diele ] N 1-lum m elil pri príleži t osti 200 výročia skl<tcialeluvho n ärodfj nia vo foyer Slovenskej filharmónie Medzinár od n á výs tava h udo bn1n a hudobnej!ite ra tú ry v Univerzitnej kniž n ici, Br atislava X - Výberové kolo pre -MTMI k oncc rtn(t - vo Filmovom klu be Il -1~ X_ Muz ikologi c k á konfe r e n cia na tému,hudobné tradfcfe Brati sl avy v rokoch " 7:-9 X - Stre t nutie ďramatur guv s ymfonic kýc h telies socia lis tickýc h k''lljin vo Fi lmovom klube ~lavné dramaturgické akcenty: V}Točia: 30 Yj ťa~ n éh o fe bruáta, 60 vzniku ČSR Jubileá: 200 narudn nie ] N Htimme la, 300 naro denip A Viva ld i ho, 350 naro denie S Ca pricorna, 60 na r oclcmi n y T F r eš u, 70 narodenin y E Sucho ľict a ] Se icl li!, 70 narodeniny O Mess iaena P r ogram umeleckých podujatí: SOBOTA - 7 X 10,30 - Zrkadlová sieň Primaciálneho palá ca S lávnost n é otvore ni e 14 BHS Miešan)' zbor L úč ni c e, zborma jster - ŠTEFAN KL! MO, sólisti : Ľub ica Orgo nášová, Al žbe ta Kubá nková spoluctči n k u je Miloš Sta rosta Ka r doš, F losman, Suc ho rl, Mikltla Bartók, Mo ríteverd lli,oo - Koncertná sien Sluven,;kej filharmónie JOSEF SUK, hu sle, viola JOSEF HA LA, klavír MozRr l, Rave l, Bra hms šos takovi č Slovenské národné divadlo Opera SND Sur hoií - KR Ú T ŇAVA (1 premié r a ) Koncertn á sieií Slovenskej filharmónie SLOVENSKA FI LHARMONIA Diri gent jesus TOPEZ COBOS [Španie ls k o) Sólis ti - IGOR OlSTR ACH, hus le [ZS SR] MICHA IL CI-IO MICER, violon čel o (ZSS R) Bn1J1 rn s -- Kon c ert p re husle, violon č elo a m:c he stcr a m ol, op 102 Rrrlioz -- Fa nta s ti cká sy mľ ó n l a, op ,00 - Zrkadlová 9 INTE RPúDlUM - x 1978 sieň Primaciálneho paláca p olorecltály NOTHART MOLLE R, kl a rine t ( NDR ] EMMA TACHMI SIANOVÁ, klav!r ( BĽR) Debussy, Mar tim1, Br ahms, Cho p in, Pr okofie v Novä scéna Sp evoherný s Ctbor NS Bá zli k - Š ikula: VESELICA 20,00 Koncertná 9 INTERPúDI UM sieň Slovenskej filharm6nia LITOVSKý KOMOR NÝ OHCHESTER [ZS SR ] Dirigent - S AULIUS SONDECKJ S [ ZSSR ] Sólisti - I GO R OISTRACH, h us le [ZSS R) JELA ŠPITKOV Á, h us le ( ČSS R) Rosslni, Bach, Ku taviči us, Č ajkov s k ij Koncertná sieň Ceskoslovenského rozhlas! Koncert e lektroakust ic kej hud by Be1ge t', Malovec Par lk, Bázlik, Hruš ovs k ý S p o luúči nkuje Miloš j urk ovič, fla uta 22,00 - STVRTOK - 12 X lli,oo - Zrkadlová sieň Primaciá lneho palác a 9 INTERPODI UM - p o lo r e citá ly EVA POBtOCKA, k lavir [ P Ľ R ) ATTILA NSMETHY, k la v fr [ M Ľ R] D Scarlati, Beethoven, Al béniz, Chop i n Beethoven, Kadoss a ' Hudobná sieň Bratislavského hradu MARIÁN LAPŠANSKÝ; k lavft S p oluú č in ku j e ]A NÁČKO V O KVART ETO a č le no v i a BRNENSK EJ FILHARMÔN IE Schubert, š ostakovi č, )an é ček lli,oo - Slovenské národné divadlo ŠTÁTNE DIVADLO BRN O j a ná če k: )E j PA STORKYŇA Koncertná sieň Slovenskej filharm6nie 9 INTERPOD IUM - sy m fon ic ký kon ce rt S lovensk [! fi l harm ónia Dirige n t VLADIMI R VE RB ICK IJ [ZSSR ] Sólist i - TA'ľ] ANA SEBA NO V A, k la vi t [ZSS R l JOZ EF PO DHORÁNSKY, violo nčel o [ ČSS R] Sa!nt -Saens, Chopin, Pr o kof ie v PIATOK - 13 X 22,00 - Koncertná sien Ceskoslovenllkého rozhluu TARRAGOVO G ltarovf: KVA RI ETO [Š pani e ls ko) Gnerrero, So r, St ravin s kij, Tonen t, A Sca rlattl, T u rina, Ba lada NEDEĽA - 8 X 10,30 - Koncertná sieň Slovenskej (ilharmónle K la vl rn y re c il ťrl z tvo rby F r anza Sch uberta JORG DEMUS (Ra k ús ko l 10,30 - Konce rhl ä sieň Ceskoslovenského rozhluu LOT YŠS K ~ AKADEMICK9 ZBO R [ZSSR] Vo kiíl ne skladb, soviet s kvch sk lo d ateľov 16,00 - Konce~tn li sieň ' Ceskoslovenskéhu rozhlasu štatn Y KOMOHNY ORC HESTE R ZlLIN A D iri gent - EDUATW FISCI,!ER Sól islé! - IVAN PALOV IČ, klavfr Tel e mann, Hnmm e l, Oče n áš, MaJ' linú Koncertná sieň Slovenskej filharmo a R EZ IDEN ČN~ ORCHESTER HAAG [ Ho landsko ) Di rigent - FE RDINAND LEITNER [NSR] Moza r t, Schubert ZU,OO, - PONDELOK - 9 X Koncertná sieň SltJv!lnskej filharmónie HAR FOV~ KVARTETO [ZSSR] flct c 1 [: f!elihl\ e n, Sc hubett, Dvoi; ák, Sv ir i dov, Šč ed ri n, Riil VEl l 11i,Oil - ľs,oo - Slovenské národné divadlo QpPrH S ND Suc lto it: KR Ú T Ň A V A [2 premié ra ) 17,00 - Kon ce rtná sien Slovenskej filharmónii! Pr esnový l'f!ctt ;:', : ELf,Y AMI::LINGOVÁ s oprán [l lo)aiul s ko) DA! Tu;J Hc\ LD\\' IN, klllvir [Ho landsko) P_i esn e Fra n :-;~ Seb u be rttt 2~:0,0 ' : Koncertná sieň Sloven11kej filharmónie THE LON DO N S lnon I ETTA ' [Angli c ko) Dirl gflnt ANTONY PA Y l Angli cko) janá če k, Brittnn Dav ies, S travins kij,u T9~0K - 10 X 18,00 - Zrkadlová sieií Primaciálnehu palár:a - pol orecitá ly DUBRAV KA ) OVI CICOVÁ kl avir i)uhos l ľt via ) ALEXAN DR U PR E DA klavfr (Rumuns ko) Rnve l, Liszt, Brt c h, S kriabin 9: INTERPÚDIUM Závodný klub ROH ChZJD " Vernos(" 9 INTERPODIUM MORAVSKÁ F' ILHA RMúNIA OLOMOUC Dirigent JERZY SALWAROWSKI (PI:R) Só li s ti - IVAN 1-Jt{ EBABETZKÝ, husle [CSR ) SVATO PLU K CECH, fa g ot [CS R l Bee th oven Suk Koncertná sieň Slovenskej filharmónlt REZIDEN CNY O RCHESTER HAAG [ Holand s ko] Dirigent FERDINAND LEITNER [NS R l Sólis ta PETER TOPERCZER, klavfr [CSSR) Hayd n Prokofiev, Strauss Slovenské národné divadlct Ope ra SND ]a n [t če k : VEC MAKROPULOS STREDA - 11 X Koncertná sieň Slovenskej ' fllharmóllie Kluv írn)' r ec iut l DMITR IJ BASKIROV [ZSSR) Schumann, P r okofiev, DebUIIJ 11i,OO - / Slovensk é národné divadlo Ba l et SN D Ščed r i n: AN NA KAR ENINOVÁ Koncertná sieň Slovenskej filhar mónie Č E S KÁ FILI-IARMÚ NJ A Di l'igent - KEN H~ IR O KOBA]ASI [Ju ponsko) Sóli s t ka - KLÁRA HA V L! KOVA, k l av!r (ČSSR] Ber!ioz Su c hoň S travi nski j Koncer tná sieň Slovenskej filharmónie N l HON ONGAKU ŠUDAN [ ja po nsko) Tradi č ná japon sk;\ h udba 22,00 - SOBOTA - 14, X Hudobná sieň Bratislavské ho hradu Organov ý rec itál FE RDI N AN D KLI N DA DiPlil O MessiAe n a 11i,OO - 1!1,00 - Slovenské národné diva'o w O p eril SND Gounod: F'AUST A MARGAR8TA Sólis ti - NI KOLA G] UZELEV [ Bu ll1a rsko ) VAS!l,IA PAPANTIOVA [ Gré cko l Koncertná sieň Slovenskej filharmónie CESKÁ F ILHARM (JNI A Dil'igent - VÁCLAV N E UMANN S ólista - ARTO NO RAS, viol o n čelo [Fí n s ko ) Marti nl't, Hayrln, ja náček 20,00 - Koncertná sieň Ceskoslovenského rozhlasu MA DIU DSKf MADRT GALIST I [ ŠpaniPI s ko) Umelecká veclúcil - LOLA RODRIGUEZ ARAGONOV A Up sa la, Enzina, Pa la cio, Ribera; Metli n a ce ll i, Va zquez Sólisti - MI LAN MUNCLINGER, flau ta Jose f Horák, baskl artaeť, DUE BOEMI E m a Ková r nov á, klavfr, Oldrich Satava; biele Ze ljenka, Bázli k, Hliba, Slonl nsklj, Rychlťk, Lucký, Roussel Taus inger Slovenské národné divadlo NEMECKE: NÁRODN DIVADLO WEI MAR s úbor (NDR ) Ci kke r - CORIOLANUS Koncertná sieň Slovenskej filharmá~o ; opern ých ári! a p r edohler SLO VENSKÁ F'ILHARMúNIA Dirigent - TIBOR FRESO Sólis ta PETER DVORSKÝ, t enor Frešo, Sme ta na, Donl z~;jtti, Berlioz, )?uccini, Gou:nod, Auber Massenet, Ver'dl, Cilea, W agner 20,00 V ečer UTOROK - 17 X Zrkadlová sieň Primaciálneho paláell ATELIER MUCIQUE [F r ancúzsko) Umelecký vedúci jean-loui S PETIT Kr euzer Telemann, Castigliont, S c honber g 19,QO - Slovenské národné divadlo operný N EMECKf; NÁRODN!: DIVADLO W E IMAR súbor [NDR ) Ci k ker - CORIOLANUS 111,00 - Divadelné iuidio VSMU Be ne š - SK AMENENÝ 11,00 - K~tncertllá sieň Slovenskej filharmóaia 2 MEDZINÁR ODN Á T RIB ÚNA MLAD!CH INTERPR!: (UN ESCO) TOV -- o pern á Ko n ce rt o pern ých á rif SYMFONICKÝ ORCHESTE R CE SKOSLOVENSKtHO ROZHLAS U BRATISLAVA, di rigent VIKTOR MÁ LEK O eg A BASISTIUKOV Á (ZSSR ) KATI-IERINE CIESJNS K'\ [UA), E\VA MAR IA PODL!::SOVÁ (PĽR ), JEAN JACQUES DOUMf:NE (Fran c(t<:s ko ], SERGEJ KOPCAK [ CSSR), IGOR MOROZOV l ZSSR ), ILON A 'ľoko DYOVA [ MI~ R ) STREDA - 18 X Hudobná sieň Bratislavského hradu CO LLE GIUM MUSICUM SLO VENSK! MADRIGALISTI Dirigent LADISLAV HOLÁS EK Sólisti - W BICr\ -ORG ONÁŠOVÁ, soprán, ĽUBA BA RICOVA mezzos oprán, FRANTISEK LIVO RA, teno r, PETER OSVALD, ten or SERGEJ KOPCAK, bas, IVAN SOKOL or gan Zemano vsk ý, Mikula, Domans k ý, Poul, Bokes, Ca pt J co rnus 1&,00 - Slovenské národné divadlo STA'LNA OPERA VI EDE Ň [Rakúsko ] Do nizetti : DON PASQ UALE Koncertná sieň Slovenskej filharm6nli ORCHESTE R LUDWIGSBURSKÝCH ZÁMOCKtCU l-ll ER [NSR) ]Ul-IO N EMECK~ MADR IGALOVÝ ZBOR [NSR) Diri gent W GONNENWElN Sólis l! - URSZU LA KOSZUTOV Á, s o p rán, DO!l,IS S OFFELOVÁ, a lt, S IEGFRIE D ' ]ERUSALEM, te n or, HANS GEO RG AI-IRENS, ba s Mozar t Schube tt STVRTOK - 19 X Slovenské národné divadlo Ope r a SN D Verdi - A IDA GALIN A SAVOV A, s oprán Koncertná sieň Slovenskej filharmónie FI LHARMON ICI Dl BOLOGNA [Ta liansko] SLOVENSKÝ FIIH AHMONICK? ZBOR Dirigent - AGELO EPHR IKIAN Zbo rmajster - WBOM IH MATL Viva ld i P IATOK - 22,00-11,00 - NEDEĽA 1!1, X Konc;ertn á sieň Slovenskej filh arinúnle SLOVENSK)' FILH ARMONI CK Ý ZBOR Pi::VECKt ZDR UZENI MORAVSK\iC l-1 UČ I TE LO Zbormajs ter - LUBOM I R MATL Se icl l, ]nná č e k Bu r las, S uchoii 10,30-16,00 - Zrkadlova sieií Primaciá lneho paláca S LOVENSK! KOMOR NÝ ORCH EST E~ Dit'igfmt BOHDAN WA RCHA L Sólis ti - LOTHAP F'ABE R, hoboj [Anglicko ) ]OS IF KO P E ĽMAN, hus le (ZSSR) Samrnarti ni, Tart inl, A lbionl, Mé!rcello, Hesp ighi Slnvenské národné divadlo 2 MEDZ!NÁROD NA TR IBÚNA MLAD9CH INTERPR ETOV - opern á [UNESCO) Pol o scéni c k á prezentácia llca s t nlkov Or:G r\ tias!sti UKOV A ( ZSSD ], KAT HE RINE C les IN S KA!USA), EWA MARI A PODLÉSOVÄ [ P ĽR ], J EAN jacq UES DO UMÉNE [Fra n c úzsko), SE RCi EJ KOPCA K [CSSR] IGO!< MOROZOV [ ZSSR), I LON A TOKO DYOVÁ [MĽR] Orchester o pery SN D d i rige n t - Gerha t' d Auer Koncertn á sieii Slovenskej filharmónie SYMFON ICKÝ ORC HESTE R CS ROZHLASU BRAT! StAVA Dirigent S ILVA PEREIRA Sólista justus FRANTZ, klavlr (NSR ) Sp oluúčin kuj e IVA N SOKOL, orga n Musor gski j Dvo r á k, j an áček PONDEWK - 16 X 11,00 : v Klariská'ch BHATI SLAVSKE: DYCHOV8 i; V INTETO MUS ICA CO NTEM E'ORANEA Dl PRAGA Umeleck;li vedúci - JAN TAUSINGER opecnt 20 X Koncertná si eň Ceskoslounského rozhlaaa F ILHARMONICI Dl BOLOGNA [Ta lian s ko ) ANGELO E P!-IR IKIAN Dirigent Vlvaldl Slovenské národné divadlo Ope1a SND ] áná č ek: KÁ'l'A KA BAN OVOVÁ Koncertn á sien Slovenskej filharmónia VARSA VSI\Á NÁRODNÁ F I LI-IARMÚN IA (PĽR l Dir igen t - WITOLD ROWICK l Sól ista - TADEUSZ ZM UDZ I NSKI, kl a vír [ PĽR] BePthoven, Hinde mith 22,00 --'- Koncertná sieii Ceskoslovenského l'oz blaru 1\ lavir n e duo STAN ISLAV LA MRORSKÝ, PAV<!lL KO vac Debtl ssy, Stravin ski j, Lutos rawski, Bart6k SOBOTA - 21 X Hudobná sieň Bratislavského h r adu MUS ICA BOHEMI CA - k omorný' s úbor p t:i synifonic kom OI'che stri F OK h lavného mesta Prahy Maiest as Carolina S~ará ~eská hu dba a diel a súčmmých čes kýc h s kla _d atelov, ve nova n é 600 výioči u s m r ti KArol8 IV 10,30 - Zrkadlová!lieň Prima ciálneho paláca FI LHARMON ICK!: KVARTETO Bur las, suchoň, Ur banec 1&,00 - Slovenské národné divadle Opera SND Musor gs klj: BORIS GODUNOV Konc e r tná 10ieň Slovenskej filhar m611i1 ZÁVERE GNÝ KONCERT XIV BHS SLOVE NSKÁ F ILHARMÚNJA SLOVENSKÝ FILHARMONICKÝ ZBOR Di rigent - LADISLAV SLOVÁK Ľ U BOM!R MÁTL Zbormajster Sóltstl - DAVID LIVELY klavi r [ US A] ANDREJ KUCHARSK'2', tenor (CSSI) Suchoň, CajkOPSkiJ