Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj

Transkript

1 BANSKOBYSTRICKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ ZMENY A DOPLNKY 2009 Jún 2010 SMERNÁ ČASŤ INŠTITÚT URBANIZMU A ÚZEMNÉHO PLÁNOVANIA LAMAČSKÁ CESTA BRATISLAVA

2 Banskobystrický samosprávny kraj Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 Smerná časť Jún 2010

3 URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania Lamačská cesta Bratislava ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 AUTORSKÝ KOLEKTÍV Urbanizmus: Dopravná infraštruktúra: Priemysel, ťažba nerastných surovín a regionálny rozvoj: Poľnohospodárstvo: Ochrana prírody: Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo: Vodné hospodárstvo: Energetika: Telekomunikácie: Vybrané zložky životného prostredia ovzdušie, odpadové hospodárstvo: Vybrané zložky životného prostredia ochrana vôd: Ing. arch. Mária Chocholová Ing. arch. Hana Kasová Ing. Tomáš Kyseľ Ing. arch. Mária Chocholová Ing. arch. Mária Chocholová Ing. arch. Hana Kasová Ing. arch. Mária Chocholová Ing. Marian Jasík p. Milan Ţuffa Ing. Nataša Paulínyová Ing. Miroslava Supuková Ing. Štefan Tropp Ing. Štefan Tropp Ing. Martin Lakanda Ing. Nataša Paulínyová Grafické spracovanie Úprava textov Ing. Hana Kasová, Mgr. Linda Fekete Ing. arch. Mária Chocholová Ing. arch. Ľudmila Priehodová URBION - riaditeľka Ing. arch. Mária Chocholová Hlavná riešiteľka

4 Text neprešiel jazykovou úpravou Inštitút urbanizmu a územného plánovania Lamačská cesta Bratislava

5 OBSAH: SMERNÁ ČASŤ Strana 1. ÚVOD Základné údaje o zadaní Zmeny a doplnky Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj r Hlavné ciele riešenia zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zoznam pouţitých podkladov 3 2. NÁVRH RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU Medzinárodné a európske súvislosti Koncepcia rozvoja sídelnej štruktúry Sídelná štruktúra a predpoklady rozvoja sídelnej štruktúry v riešenom území Banskobystrického kraja vo vzťahu k KÚRS Sociálna infraštruktúra Šport Hospodárska základňa Priemyselná výroba a stavebníctvo 6 Priemyselné parky Nerastné suroviny Poľnohospodárstvo Regionálny rozvoj Rekreácia, cestovný ruch a kúpeľníctvo Vstupy a podklady Širšie územné vzťahy Potenciál územia a jeho využitie Koncepcia územného rozvoja 29 Tabuľky Ţivotné prostredie Ovzdušie Voda Ochrana pohrebísk Bariérové efekty stavieb Odpadové hospodárstvo Nakladanie s komunálnym odpadom Infraštruktúra odpadového hospodárstva Zhrnutie súčasného stavu odpadového hospodárstva v kraji 63

6 Návrh systému odpadového hospodárstva Krajinná štruktúra Ochrana prírody a krajiny 68 Tabuľky Ochrana kultúrneho dedičstva Doprava Širšie dopravné súvislosti riešeného územia Územný priemet rozvoja dopravných zariadení Podklady k návrhu riešenia dopravnej infraštruktúry Zásady návrhu riešenia dopravnej infraštruktúry Vodné hospodárstvo Odtokové pomery Zásobovanie pitnou vodou Odvádzanie a zneškodňovanie odpadových vôd Energetika Zásobovanie elektrickou energiou Zásobovanie plynom Zásobovanie teplom Telekomunikácie a pošta Telekomunikácie Perspektívne pouţitie poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov pre 186 urbanistický rozvoj Tabuľky Obrana štátu Civilná ochrana 200

7 1. ÚVOD 1.1. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O ZADANÍ ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Doplnenie kapitoly na str.2: Úrad Banskobystrického samosprávneho kraja, Odbor regionálneho rozvoja, územného plánu a ţivotného prostredia, vyzval listom č. 2351/2007/ODDUPSP vedúcu autorského kolektívu spracovateľov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (URKEA s r.o., 1998) a jeho Zmien a doplnkov (SAŢP, r. 2004) Ing. arch. Máriu Chocholovú, autorizovaného architekta e. č. 0744AA, na vypracovanie Zmien a doplnkov č. 1/2007 k ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. Úloha bola realizovaná na základe dohody o vykonaní práce. Obstarávanie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky č. 1/2007 v zmysle ustanovení 2a zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov zabezpečoval objednávateľ prostredníctvom osoby odborne spôsobilej na obstarávanie. Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky č. 1/2007 odovzdaný obstarávateľovi v mesiaci apríl 2007 bol schválený Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja dňa , pod číslom uznesenia 222/2007. Záväzná časť bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 6/2007. Územný plán veľkého územného celku Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 bol schválený Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 18. júna 2010 Uznesením Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 94/2010. Záväzná časť Územného plánu veľkého územného celku Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením Banskobystrického samosprávneho kraja č. 14/ ZMENY A DOPLNKY ÚZEMNÉHO PLÁNU VEĽKÉHO ÚZEMNÉHO CELKU BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ r ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Doplnenie novej podkapitoly za text podkapitoly na str. 2: Banskobystrický samosprávny kraj, v zmysle zákona NR SR č. 263/1999 Z.z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, vyzval niekoľko autorských kolektívov na predloţenie ponuky na spracovanie úlohy Územný plán VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky Banskobystrický samosprávny kraj odbor správy majetku a prevádzky v Banskej Bystrici oznámil listom číslo 2749/2009/ODDVO /2009, dňa , úspešnému uchádzačovi výsledok verejného obstarávania, ktorým sa stal URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania z Bratislavy. Zmluva o dielo č. 195/2009/ODDUPZP medzi objednávateľom (Banskobystrický samosprávny kraj) a zhotoviteľom (URBION - Inštitút urbanizmu a územného plánovania) bola uzavretá Obstarávanie Zmien a doplnkov ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v zmysle ustanovení 2a zákona č.50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov zabezpečuje objednávateľ prostredníctvom osoby odborne spôsobilej na obstarávanie, Ing. arch. Miroslavy Valkovej. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 1

8 1.2. HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998)- str. 1 Zmena nadpisu a celého pôvodného textu kapitoly HLAVNÉ CIELE RIEŠENIA ZMIEN A DOPLNKOV ÚPN VÚC BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Doplnenie kapitoly 1.2. na str. 4 za poslednou odráţkou: ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 Spracovanie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 je zamerané na aktualizovanie údajov a námetov na riešenie vyplývajúcich z Preskúmania ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v roku 2008 a vyhodnotenia pripomienok od dotknutých orgánov štátnej správy, samosprávy a právnických osôb v súlade s ustanoveniami stavebného zákona v znení neskorších predpisov a v súlade so záväznou časťou KURS Územnoplánovacia dokumentácia Územný plán VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 nepodlieha povinnosti posudzovania podľa 65 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Obsah územnoplánovacej dokumentácie Grafická časť : Grafické prílohy sú spracované formou priesvitiek na pôvodné výkresy ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) a priesvitky grafickej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (r. 2004) v mierke mapových podkladov 1:50 000: Výkres č. 2 Komplexný urbanistický návrh Výkres č. 3 Technická infraštruktúra Vo výkresoch sú zdokumentované zmeny a doplnky v problémových okruhoch: urbanistické riešenie rozvojové zámery miest Banskobystrického kraja v súlade so schválenými územnými plánmi jednotlivých miest, dopravná infraštruktúra, rekreácia a cestovný ruch, ochrana prírody a prírodných zdrojov, technická infraštruktúra vodné hospodárstvo, energetika, nerastné suroviny chránené loţiskové územia Textová časť: Úprava textu smernej časti je zameraná na riešenie problémových okruhov vybraných obstarávateľom na základe vyhodnotenia pripomienok k ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (schváleného nariadením vlády SR č. 263/1998 Z.z.) a ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (schváleného Zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja pod číslom uznesenia 611/2004) v roku 2008 na: aktualizáciu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj vo vybraných okruhoch problémov v súlade so záväznou časťou Koncepcie územného rozvoja Slovenska 2001 (KÚRS 2001) schválenou Nariadením vlády SR č. 528/2001 Z.z., posúdenie a zapracovanie regionálnych rozvojových plánov, nových rezortných rozvojových koncepcií a ďalších vybraných dokumentov a projektov regionálneho významu, ktoré boli v priebehu rokov pre územie Banskobystrického kraja vypracované a schválené URBION Bratislava, jún 2010 Strana 2

9 a ich zapracovanie bolo poţadované v pripomienkach a podnetoch na spracovanie Zmien a doplnkov, zdokumentovanie zmien vyplývajúcich z prijatých nových zákonov NR SR vzťahujúcich sa k problematike a obsahu územnoplánovacej dokumentácie v oblasti územného plánovania, ochrany prírody a krajiny, ochrany vôd, a ochrany ţivotného prostredia, zapracovanie návrhov úprav a zmien, ktoré vyplynuli z vyhodnotenia predloţených pripomienok štátnej správy, samosprávnych orgánov všetkých stupňov a odborných organizácií a inštitúcií, ktoré zabezpečil obstarávateľ, zapracovanie novej vodnej politiky vyplývajúcej zo Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RSV), ktorá bola premietnutá do slovenskej legislatívy. Do textu smernej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky 2009 boli zaradené len tie kapitoly, s očíslovaním a názvom podľa textu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998), a textu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (r. 2004), v ktorých boli prevedené zmeny a doplnenia textu podľa dohodnutého rozsahu stanoveného objednávateľom a obstarávateľom. Úprava textu záväznej časti je spracovaná úpravami a doplnením textu záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (Všeobecne záväzné nariadenie Banskobystrického samosprávneho kraja č. 4/2004 s účinnosťou od 21. januára 2005) s vyznačením prevedených zmien ZOZNAM POUŢITÝCH PODKLADOV (str. 3) ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - Kapitola 1.5. na str. 3 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Doplnenie textu kapitoly 1.5. na str. 4 o podklady vyuţité pri spracovaní ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009: Názov Podklad poskytol 1. ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) BBSK, Banská Bystrica 2. ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (2004) SAŢP, Banská Bystrica 3. Program hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho rozvoja Banskobystrického BBSK samosprávneho kraja Schválené územné plány miest v Banskobystrickom kraji KSÚ, Banská Bystrica 5. Koncept ÚPN mesta Banská Bystrica záujmové územie ÚHA mesta Banská Bystrica 6. ÚPN aglomerácie Banská Bystrica zmeny a doplnky - výber ÚHA mesta Banská Bystrica 7. Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na BBSK, ORR, ÚP a ŢP roky Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike MH SR 9. Rýchlostná cesta R2 Zvolen západ Zvolen - východ NDS a BBSK 10. Rýchlostná cesta R2 Zvolen východ - Pstruša NDS a BBSK 11. Rýchlostná cesta R2 Zvolen východ, Zvolen obchvat NDS a BBSK 12. Rýchlostná cesta R2 úseky: Lovinobaňa Oţďany, Oţďany Zacharovce, NDS a BBSK Zacharovce Bátka, Bátka Figa,, Figa obchvat, 13. Rýchlostná cesta R2 Šahy - Zvolen NDS a BBSK 14. Rýchlostná cesta R3 Šahy Zvolen NDS a BBSK 15. Cesta I/71 Lučenec hranica kraja, záverečné stanovisko MŢP SR SSC a BBSK 16. Cesta I/65 Kremnica Kremnické Bane SSC a BBSK 17. Cesta I/66 Brezno Polomka SSC a BBSK 18. I/59 a I/66 Slovenská Ľupča Korytnica hranica kraja, záverečné stanovisko SSC a BBSK MŢP SR URBION Bratislava, jún 2010 Strana 3

10 Názov Podklad poskytol 19. Cesta II/525 Hronská Dúbrava Banská Štiavnica, záverečné stanovisko MŢP SSC a BBSK SR 20. Plán dopravnej obsluţnosti Banskobystrického samosprávneho kraja BBSK 21. Koncepcia rozvoja cestného hospodárstva Banskobystrického samosprávneho BBSK kraja na roky Vodné plánovanie v zmysle smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady Seminár SAŢP Banská ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky Bystrica, (Rámcová smernica o vode) vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny 23. Aktualizované právne predpisy týkajúce sa vodohospodárskej problematiky Vestník, SAŢP 24. Aktualizované právne predpisy týkajúce sa prírodných liečivých zdrojov MZ SR a prírodných minerálnych vôd 25. Podklady správcov povodí, verejných vodovodov a verejných kanalizácií SVP š.p. OZ Banská Bystrica, StVS a.s. StVPS a.s. Banská Bystrica 26. Stratégia energetickej bezpečnosti SR MH SR, Správa o výsledku monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny MH SR, jún Program rozvoja hlavných technologických zariadení SEPS, a.s., na roky 2008 aţ SEPS, apríl Chránené územia ŠOP SR (podklad CD) BBSK 30. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra podklad CD BBSK 31. Návrh nakladania s komunálnymi odpadmi v Banskobystrickom samosprávnom BBSK kraji, (spoločnosť Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o, r Diverzifikovaná regionálna politika Banskobystrického samosprávneho kraja BBSK 33. Investičné podmienky v Banskobystrickom kraji druhé vydanie BBSK Ďalšie pouţité podklady a legislatívne normy záväzné pre problematiku jednotlivých funkčných celkov sú uvedené v kapitolách zaoberajúcich sa zodpovedajúcou odbornou problematikou. 2. NÁVRH RIEŠENIA ÚZEMNÉHO PLÁNU ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 7 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) str MEDZINÁRODNÉ A EURÓPSKE SÚVISLOSTI (str. 45) ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004) Text vloţený za text druhého odseku na str. 7 ako tretia odráţka: Euroregión Ipeľ vznikol v roku 1999 ako záujmové zdruţenie obcí na slovenskej strane: Šahy a okolie, Ţeliezovce a okolie, obce pri rieke Ipeľ v okrese Nové Zámky a na území Banskobystrického kraja sú súčasťou tohto zdruţenia obce na území okresu Veľký Krtíš na maďarskej strane: štatistické obvody Balassagyarmat, Rétság, Salgótarján, Szécsény, Szob a Vác. Text vloţený ako tretia odráţka posledného odseku na str. 7: koordinácia Plánov manaţmentu povodia čiastkového povodia Ipľa s Maďarskou republikou v rámci medzinárodného povodia, vyplývajúca zo Smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RSV), ktorá nevníma vodu len ako zdroj vody na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ale i ako biotop pre ţivočíchy a rastliny závislé na vode, a predstavuje ochranu všetkých druhov vôd a ochranu vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a mokradí závislých na vode realizáciou opatrení na dosiahnutie cieľov do roku URBION Bratislava, jún 2010 Strana 4

11 2.5. KONCEPCIA A ROZVOJ SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 47 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) str SÍDELNÁ ŠTRUKTÚRA A PREDPOKLADY ROZVOJA SÍDELNEJ ŠTRUKTÚRY V RIEŠENOM ÚZEMÍ BANSKOBYSTRICKÉHO KRAJA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Doplnenie a úprava textu nasledujúcich podkapitol: ŤAŢISKÁ OSÍDLENIA Text vloţený za text prvého odseku na str. 9: Aby bola aglomerácia konkurencieschopná musia mať jadrové mestá dostatočne silný hospodársky potenciál, presahujúci hranice vlastného mesta. Predpokladom preto je dostatočne diverzifikovaná ekonomická základňa. Od schopnosti rozvoja miest závisí aj schopnosť rozvoja vidieka. Akcieschopnosť a konkurencieschopnosť aglomerácie sa zakladá na spolupráci jednotlivých miest medzi sebou a úzkom spoluţití mesta a jeho vidieckeho zázemia. Pre zvýšenie konkurencieschopnosti celého sídelného systému sa odporúča v dlhodobejšej perspektíve orientovať vzájomné sídelné väzby v smere vytvorenia kompaktnej sieťovej sústavy a to napriek existujúcim prírodným prekáţkam a morfologickým bariéram. V strede Slovenska sa navrhuje vytvorenie sieťovej sústavy medzi ťaţiskami osídlenia ţilinsko martinským, banskobystricko zvolenským a lučenecko rimavskosobotským. Zdroj: KURS 2001 aktualizovaná smerná časť november 2006 ROZVOJOVÉ OSI Doplnenie textu popisu funkcie rozvojových osí na str. 10: Rozvojové osi prvého stupňa, ktoré prepájajú centrá osídlenia prvej skupiny a ťaţiská osídlenia prvej úrovne v štáte a porovnateľné centrá mimo hraníc krajiny, pričom zahŕňa minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu ţeleznicu rýchlostného typu. Zdroj: KURS 2001 aktualizovaná smerná časť november 2006 Návrh na úpravu textu tretej odráţky (str. 10): zvolensko-juţnoslovenská rozvojová os: Zvolen Lučenec s odbočkou na Šalgótarján (MR) Rimavská Sobota Revúca Košice, Zdroj: KURS 2001 aktualizovaná smerná časť november 2006 Rozvojové osi druhého stupňa prepájajú centrá osídlenia druhej skupiny a ťaţiská osídlenia druhej úrovne s centrami osídlenia prvej skupiny a ťaţiskami osídlenia prvej úrovne, prepájajú aj centrá druhej skupiny a ťaţiská osídlenia druhej úrovne medzi sebou, pričom rozvojová os zahŕňa minimálne jednu cestnú komunikáciu a jednu ţeleznicu nadregionálneho významu, alebo jednu rýchlostnú cestu. Zdroj: KURS 2001 aktualizovaná smerná časť november 2006 CENTRÁ OSÍDLENIA Vloţiť text za prvý odsek na str. 10: V oblasti stredného Slovenska moţno odporučiť polycentrický systém s centrami medzinárodného významu v severo-juţnom smere, mestami Ţilina, Martin, Banská Bystrica a Zvolen so zapojením centier v juţnej časti Banskobystrického kraja, miest Lučenec a Rimavská Sobota. Polycentrická URBION Bratislava, jún 2010 Strana 5

12 sústava v tomto priestore by sa stala súčasťou medzinárodnej sídelnej osi Katovice Ţilina Martin Banská Bystrica Zvolen Lučenec Šalgótarján Budapešť. Návrh na doplnenie textu štvrtého odseku na str. 11: Centrá tretej skupiny, ktoré tvoria jej prvú podskupinu (sídla okresov, aţ obyvateľov): Ţiar nad Hronom Veľký Krtíš + Modrý Kameň Zdroj: KURS 2001 aktualizovaná smerná časť november SOCIÁLNA INFRAŠTRUKTÚRA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str ŠPORT ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str Návrh športových plôch a zariadení ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 116 Doplnenie zoznamu cyklotrás za siedmou odráţkou na začiatku str. 117: Zoznam vyznačených cyklotrás Banskobystrického kraja k s dĺţkou trasy viac ako 15 km č. trasy názov trasy začiatok trasy koniec trasy 2565 Rodinná cestička Banská Bystrica - Zvolen Banská Bystrica Zvolen 5559 Zelená stuha Pohronia Dolná Mičiná Kováčová 5568 Lučenec Kalonda/Ipolytarnóc (MR) Lučenec Kalonda št. hranica 009 Cyklomagistrála Poiplie Lučenec Polianky 5564 Budínske skaly Vrchdobroč Budinské skaly Vrchdobroč 2559 Ruţiná - Látky Ruţiná Látky 8569 Mýtna Budínské Lazy Mýtna Budinské Lazy 5551 Okruh okolo Poľany Detva Detva 8553 Spojka Polianky Lom nad Rimavicou Polianky Lom nad Rimavicou 026 Vrchárska cyklomagistrála Lom nad Rimavicou Čierny Balog 2556 Okruh Kremnica Ţiar nad Hronom - Kremnica Kremnica Kremnica 5552 Okruh Krpáčovo - Tále Krpáčovo Tále 2554 Zelená stuha Pohronia Telgárt Bacúch 2566 Selčiansky diel Šachtička Špania Dolina Selčiansky diel Jakub (BB) Jakub (BB) 2558 Moštenica - Donovaly Moštenica Donovaly 5559 Zelená stuha Pohronia Slovenská Ľupča Banská Bystrica Rudohorská cyklomagistrála Detva Roţňava 2.8. HOSPODÁRSKA ZÁKLADŇA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 118 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) str PRIEMYSELNÁ VÝROBA A STAVEBNÍCTVO ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 123 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) str.16 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 6

13 Na stranách 125 aţ 148 v podkapitolách o jednotlivých okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja sa rušia časti textu, v ktorých sú uvádzané názvy priemyselných podnikov a podnikov stavebnej výroby z dôvodu jeho neaktuálnosti. Aktualizácia textov bude premetom budúcej kompletnej aktualizácie dokumentácie ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v termíne, ktorý stanoví Banskobystrický samosprávny kraj. V ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 takáto úprava textu nebola predmetom riešenia. PRIEMYSELNÉ PARKY ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Zmena textu na konci kapitoly za tabuľkou na str. 17: Súčasná reálna priemyselná produkcia regiónov, ovplyvnená ich ponukovou stránkou, je značne pod úrovňou potenciálnej produkcie. V rámci súčasných potrieb priestorov pre priemyselné aktivity moţno za celé územie Slovenska všeobecne konštatovať, ţe ich priestorová rezerva je postačujúca. Nevyhovujúca je väčšinou ich kvalita zabezpečenie inţinierskymi sieťami, technický stav objektov, napojenie na hlavné dopravné trasy, sociálne aspekty v regiónoch vzdelanostná úroveň obyvateľstva a ďalšie aspekty určujúce kvalitu lokalít pre priemyselné aktivity. Dostatok nevyuţívaných priestorov však nevylučuje vytváranie nových výskumnotechnologických, technologických, priemyselných parkov a výrobných zón pre lokalizovanie takých priemyselných aktivít, ktoré budú plne zodpovedať tak súčasným ako aj predpokladaným poţiadavkám. Veľký význam pri priestorovom usporiadaní priemyselných a výrobných aktivít má poloha územia vo vzťahu k jeho väzbe na kvalitnú dopravnú infraštruktúru. Nakoľko je moţné predpokladať, ţe priemysel bude aj v nasledujúcom období rozhodujúcim podnetom pre formovanie ekonomickej úrovne kraja a jeho regiónov, rozhodujúcou poţiadavkou na zabezpečenie konkurencieschopnosti je rozvoj dopravnej infraštruktúry na celom území, skvalitnenie výrobných technológií, rozvoj výskumu v oblasti technológií, podpora priemyslu v zmysle vyuţívania predovšetkým miestnych a domácich surovín. Jedným z potenciálnych rozvojových impulzov je vytváranie vedecko-technologických, technologických a priemyselných parkov, výrobných zón a podnikateľských inkubátorov. V súčasnosti Banskobystrický samosprávny kraj ponúka pre rozvoj technologických a priemyselných parkov 13 vytipovaných lokalít (greenfields) a 11 vytipovaných lokalít (greenfields) pre realizáciu výrobných a technologických zón, s odporúčanými aktivitami podľa potenciálu územia, vrátane odbornosti a stupňa vzdelania ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Jedna priemyselná zóna je ponúkaná na existujúcej ploche výrobnej zóny na okraji mesta Hnúšťa. Okres Obec Aktivity odporúčané podľa odbornosti a vzdelania ekonomicky aktívnych obyvateľov plocha (ha) Priemyselné a technologické parky Banská Bystrica B. Bystrica -Šalková farmácia, strojárstvo 36 Detva Kriváň elektrotechnika, strojárstvo 80 Vígľaš strojárstvo, elektrotechnika 14 Krupina Krupina - juh strojárstvo, potravinárstvo 25 Lučenec Lučenec juh strojárstvo, spracovanie dreva 67 Tomášovce stavebné hmoty, keramika 32 Poltár Poltár sklárstvo, keramika 24,5 Rimavská Sobota Rimavská Sobota - S potravinárstvo, strojárstvo 12 Veľký Krtíš Malý Krtíš strojárstvo, spracovanie dreva 20 Ţarnovica Nová Baňa verejná správa, stavebníctvo, spracovateľ. technol. 20 Ţarnovica strojárstvo, hutníctvo 53 Ţiar n. Hronom Hliník n. Hronom strojárstvo 10 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 7

14 Okres Obec Aktivity odporúčané podľa odbornosti a vzdelania ekonomicky aktívnych obyvateľov Priemyselné a technologické zóny Banská Bystrica Badín - Sielnica výskumno technologická a výrobná zóna plocha (ha) potravinárstvo, elektrotechnika, strojárstvo Brezno Brezno - Rohozná strojárstvo, hutníctvo, spracovanie dreva 63 Detva Detva strojárstvo, hutníctvo 12 Lučenec Fiľakovo drevárstvo, smaltovacie technológie 22 Lučenec sever strojárstvo, spracovanie dreva 106 Revúca Tornaľa poľnohospodárstvo -kŕmne zmesi, odevný priem. 20 Jelšava ťaţba a spracovanie magnezitu 30 Hnúšťa gumárenstvo, strojárstvo 2,3 Revúca Mokrá Lúka spracovanie magnezitu 5 Rimavská Sobota Jesenské potravinárstvo 17,5 Rimavská Sobota -juh potravinárstvo, strojárstvo 27 Rim. Sobota -Sobôtka potravinárstvo, strojárstvo 6 Veľký Krtíš Nenince potravinárstvo, vinárstvo 17 Zvolen Budča strojárstvo 8 Ţiar nad Hronom Ţiar nad Hronom strojárstvo, hutníctvo 45 Zdroj: Investičné ponuky v Banskobystrickom kraji druhé vydanie, Banskobystrický samosprávny kraj Pri príprave územia a projektov na realizáciu priemyselných parkov s predpokladanou plochou presahujúcou rozlohu 25 ha je nevyhnutný súhlas Banskobystrického samosprávneho kraja NERASTNÉ SUROVINY ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 148 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) str.17 Doplnenie tabuľky výhradných loţísk nerastov na stranách 18 aţ 23 Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Poznámka okres Banská Bystrica Špania Dolina I. Glezúr - Piesky Cu - rudy ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Slovenská Ľupča Slovenská Ľupča dekoračný kameň - ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa vápenec neuvaţuje sa o ťaţbe Medzibrod Medzibrod Au, Ag rudy ELGEO Trading, s.r.o. loţisko vo výstavbe Dúbravica Dúbravica diatomit Gard-invest, spol. s r.o. neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Horná Mičiná Hrabec vápenec ostatný Holcim, a.s. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Poniky Poniky - Kečka vápenec ostatný ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Hrochoť HROCHOŤ bentonit ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Kostiviarska Kostiviarska vápenec ostatný Holcim (Slovensko)a.s. loţisko so zastavenou ťaţbou okres Banská Štiavnica Vysoká Vysoká - Zlatno Cu, Mo - rudy ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Banská Hodruša Banská Hodruša II. tpkn ELGEO-Trading,s.r.o. loţisko vo výstavbe Močiar pri Hrone Močiar diatomit neťaţí sa 127 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 8

15 Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Poznámka okres Brezno Dolná Lehota Dolná Lehota - Lom Au, Ag - rudy ENVIGEO s.r.o., B.B. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Čierny Balog Čierny Balog I dekoračný kameň Mhr. Zoltán Hrtan - GNB loţisko so zastavenou granodiorit ťaţbou Pohorelá - Heľpa Pohorelá dekoračný kameň ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa - Heľpa granodiorit neuvaţuje sa o ťaţbe Podbrezová Podbrezová dekoračný kameň ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa - Lopej - Lopej vápenec neuvaţuje sa o ťaţbe okres Detva Klokoč Klokoč Au - rudy RHODES Slovakia s.r.o., loţisko v prieskume Bratislava Látky Látky kremeň ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe okres Lučenec Točnica Točnica keramické íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Točnica Točnica - juh ţiaruvzdorné íly KERKORUND,a.s. loţiská s útlmovou ťaţbou keramické íly Košice Točnica Točnica ţiaruvzdorné íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Tomášovce Halič - Kopáň ţiaruvzdorné íly KERKORUND a.s., loţiská vo výstavbe keramické íly Košice Podrečany Podrečany ţiaruvzdorné íly ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Podrečany Podrečany ţiaruvzdorné íly keramické íly ŠGÚDŠ Bratislava Stará Halič Stará Halič keramické íly REGOS, s.r.o. loţisko s rozvinutou ťaţbou Šíd Šíd zlievarenské piesky VSK, a.s. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Veľká nad Ipľom Veľká nad Ipľom diatomit STYL-BAU SLOVAKIA, loţisko vo výstavbe s.r.o. Uderiná magnezit ENVIGEO,a.s. B.B. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Bulhary Bulhary čadič tavný PK Doprastav, a.s. loţisko s rozvinutou ťaţbou Pinciná PINCINÁ bituminózne horniny GEOKOMPLEX,a.s. loţisko vo výstavbe Behynce Behynce tehliarske suroviny Ipeľské tehelne, a.s. - Lučenec Hajnáčka Hajnáčka tehliarske suroviny vo výberovom konaní - okres Poltár Kalinovo Kalinovo II kaolín ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kalinovo Hrabovo I. keramické íly Obec Kalinovo loţisko so zastavenou ťaţbou Kalinovo I. Kalinovo I. Močiar ţiaruvzdorné íly Ţeleziarne Podbrezová a.s. neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Kalinovo Kalinovo IV. ţiaruvzdorné íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kalinovo Zlámanec kremence ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kalinovo Kalinovo azbest, azbestová hornina ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe URBION Bratislava, jún 2010 Strana 9

16 Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Poznámka okres Poltár Kalinovo Kalinovo - Brieţky ţiaruvzdorné íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Cinobaňa Cinobaňa kaolín ENVIGEO, a.s., B.B. neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Breznička Breznička kaolín ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kokava nad Kokava n. Rimav. mastenec ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa Rimavicou - Sinec neuvaţuje sa o ťaţbe Kokava nad Kokava n. Rimav. mastenec ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa Rimavicou - Borovana neuvaţuje sa o ťaţbe Kokava nad Kokava n. Rimav. mastenec ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa Rimavicou neuvaţuje sa o ťaţbe Kokava nad Kokava I. mastenec Rudné bane, š.p. Banská Rimavicou Bystrica Poltár V. Vyšný Petrovec kaolín PSK, spol. s r.o. loţisko s rozvinutou ťaţbou Poltár IV. Horná Prievrana kaolín PSK, spol. s r.o. loţisko s rozvinutou ťaţbou Uhorské Uhorské kaolín ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Hrnčiarska Ves Pondelok I. kaolín Obec Hrnčiarska Ves neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Mládzovo MLÁDZOVO kaolín ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kokava nad Kokava nad grafit ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa Rimavicou Rimavicou neuvaţuje sa o ťaţbe okres Revúca Gemerská Ves Gemerská Ves baryt ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Gemerská Ves Gemerská Ves anhydrit ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Gemerská Ves Gemerská Ves sadrovec ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Šivetice Šivetice keramické íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kameňany Kameňany dekoračný kameň ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa vápenec Lubeník Lubeník magnezit, dolomitický neuvaţuje sa o ťaţbe SLOVMAG, a.s. Lubeník - magnezit, dolomit Lubeník Lubeník magnezit, SLOVMAG, a.s. Lubeník - Jelšava Jelšava magnezit, SMZ, a.s. Jelšava - dolomitický magnezit, dolomit Muráň Muráň I. dolomit PD Revúca - Mokrá Lúka Mokrá Lúka granit ţula VSK MINERAL, s.r.o. - Mokrá Lúka Mokrá Lúka I. tehliarske hliny Tehelňa, s.r.o. Revúca - Kameňany Kameňany dekoračný kameň ŠGÚDŠ Bratislava - Šivetice Šivetice keramické íly Druhá slovenská kaolínová spoločnosť, s.r.o. - URBION Bratislava, jún 2010 Strana 10

17 Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Poznámka okres Revúca Konrádovce Konrádovce čadič Bazalt. kameňolom - Konrádovce -Sever Ploské Ploské magnezit vo výberovom konaní - Gemerská Ves Gemerská Ves baryt, anhydrit, ŠGÚDŠ Bratislava - sadrovec okres Rimavská Sobota Rovné Rovné II. magnezit SLOVMAG, a.s. Lubeník neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Rovné Rovné magnezit INTOCAST Slovakia, a.s. Košice loţisko so zastavenou ťaţbou Husiná Husiná I. tavný čadič MATRIX SLOVAKIA, loţisko s rozvinutou ťaţbou -Kamenistá dol. s.r.o. Hrušovo Hrušovo vápenec ŠGÚDŠ Bratislava loţisko so zastavenou Konrádovce Konrádovce I. čadič tavný SLOVAK SOUTH REAL, s.r.o. loţisko so zastavenou ťaţbou Hnúšťa Hnúšťa - Samo mastenec ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Hnúšťa Mútnik mastenec, magnezit, Gemerská nerudná ťaţí sa dolomit spoločnosť, a.s. Husiná Husiná čadič KSR Kameňolomy SR, s.r.o. - Husiná Husiná I Kam. čadič VSK MINERAL, s.r.o. - dolina Rimavská Baňa Rimavská Baňa biotitická KSR-Kameňolomy SR, - parabridlica s.r.o. Tisovec Tisovec vápenec Calmit, spol.s r.o. - Tisovec Tisovec I. diorit, granodiorit, Rudné bane, š.p. Banská - mramor Bystrica Hnúšťa Hnúšťa I- Samo mastenec ŠGÚDŠ Bratislava - Drienčany Drienčany vápenec Rudné bane, š.p. Banská - Bystrica Hrušovo Hrušovo vysoko percentný ŠGÚDŠ Bratislava - vápenec okres Veľký Krtíš Veľký Lom Veľký Lom hnedé uhlie ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Ţihľava - Vatovce Ţihľava - Vatovce hnedé uhlie ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Červeňany ČERVEŇANY hnedé uhlie ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Ľuboriečka ĽUBORIEČKA hnedé uhlie ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Horné Strháre HORNÉ STRHÁRE hnedé uhlie ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Modrý Kameň MODRÝ KAMEŇ hnedé uhlie Baňa Dolina loţisko s útlmovou ťaţbou okres Zvolen Dobrá Niva Dobrá Niva dekoračný kameň - VODOSTAV loţisko so zastavenou andezit Stanislav Orovnický ťaţbou Lieskovec LIESKOVEC bentonit ENVIGEO, a.s. loţisko s rozvinutou ťaţbou URBION Bratislava, jún 2010 Strana 11

18 Prehľad výhradných loţísk nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Poznámka okres Zvolen Očová OČOVÁ bentonit ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Očová OČOVÁ II keramické íly ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe okres Ţiar nad Hronom Bartošova Lehôtka Bartošova Lehôtka -okolo salaša bentonit KBS Kremnica neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Bartošova Lehôtka Bartošova Lehôtka - Paseka zeolit ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Hliník nad Hliník nad Hronom bentonit GE.NE.S.,a.s. neťaţí sa Hronom I. neuvaţuje sa o ťaţbe Sklené Teplice Sklené Teplice zeolit ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Stará Kremnička Stará Kremnička kremence Rudné Bane, š.p. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Stará Kremnička I. St. Kremnička II - bentonit, Ing. P. Majer, SARMAT neťaţí sa Kotlište uvaţuje sa o ťaţbe Stará Kremnička St. Kremnička I - kremenec Rudné bane, š.p. loţisko s rozvinutou ťaţbou Kotlište Pod Kypec kremenec Rudné bane, š.p. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kypec kremenec Rudné bane, š.p. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Jastrabá Jastrabá perlit KERKORUND a.s. Košice neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Lehôtka pod Lehôtka perlit KERKO, a.s. loţisko s rozvinutou ťaţbou Brehmi pod Brehmi Lehôtka pod Lehôtka perlit ŠGÚDŠ Bratislava neťaţí sa Brehmi pod Brehmi - Bralo neuvaţuje sa o ťaţbe Lutila Lutila I. bentonit ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Lutila Lutila kremenec Rudné bane, š.p. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Lutila Lutila II. keramické íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Bartošova Lehôtka Dolná Ves -sever Dolná Ves keramické íly Ing. P. Majer SARMAT neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Bartošova Lehôtka. Veľký Háj keramické íly Ing. P. Majer SARMAT neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kopernica Kopernica - Čertov keramické íly ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa vrch neuvaţuje sa o ťaţbe Kopernica Kopernica kremenec Rudné bane, š.p. neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Kopernica bentonit ENVIGEO,a.s. Banská Bystrica neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Kopernica II. bentonit Koperekomín s.r.o., Kopernica neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Kopernica III. bentonit BENOX, s.r.o. neťaţí sa uvaţuje sa o ťaţbe Ţiar n. Hronom Ţiar n. Hronom kremenec ŠGÚDŠ, Bratislava neťaţí sa neuvaţuje sa o ťaţbe Zdroj: ŠGÚDŠ Bratislava , Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi URBION Bratislava, jún 2010 Strana 12

19 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) Doplnenie tabuľky loţísk nevyhradených nerastov na stranách - str. 162 aţ 165 Prehľad loţísk nevyhradených nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Zásoby loţ. v tis.m 3 okres Banská Bystrica Selce Selce tehliarske ŠGÚDŠ Bratislava 4042,7 suroviny Horná Mičiná Ťarbaška stavebný kameň dolomit KABE spol. s r.o 0 Kôcová stavebný kameň KVEST, spol. s r.o. 616 vápenec Banská Bystrica Medzibrod Západná Dolina stavebný kameň Lesy SR š.p. B.B. 0 pieskovec OZ Slov. Ľupča Iliaš Iliaš 2 stavebný kameň dolomit MHRČ, spol. s r.o. 0 Banská Bystrica Poniky Lom Poniky - stavebný kameň dolomit BIELOSTAV 1406 Bôrovie okres Brezno Brezno Brezno-Prievary tehliarske ŠGÚDŠ Bratislava m 3 suroviny Ráztoka Ráztoka ostatné suroviny - ŠGÚDŠ Bratislava 0 bridlice Ráztoka Lom Ráztoka stavebný kameň dolomit RD Hron, 2407 Slovenská Ľupča Čierny Balog Frúdličky štrkopiesky a piesky Lesy SR, š.p. 26,2 Borovniak stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava 59 granodiorit Brezenec štrkopiesky a piesky PD Ďumbier Brezno 519 Vernár Vernár stavebný kameň - 0 dolomit. piesok Horný Tisovník Horný Tisovník stavebný kameň- DELTA TEAM, spol. s r.o. 0 andezit Horný Tisovník Páleniská stavebný kameň- Liška, s.r.o. 0 andezit Horný Tisovník Horný Tisovník stavebný kameň- ŠGÚDŠ Bratislava 5180 andezit Stoţok Stoţok I stavebný kameňandezit okres Krupina Krnišov Krnišov - Tepličky stavebný kameňandezit Krupina Sixovka stavebný kameňandezit Krupina Kňazova Hora stavebný kameňandezit Lišov stavebný kameňandezit Priemysel kameňa a.s. Bratislava KSR- spol.s r.o. Zvolen 0 ŠGÚDŠ Bratislava 148 ŠGÚDŠ Bratislava 3398 ŠGÚDŠ Bratislava 0 okres Lučenec Mučín Mučín štrkopiesky a piesky obec Mučín 0 Šiatorská Bukovinka Šiatorská štrkopiesky a piesky ŠB-ŠTRKOPIESKOVŇA - 0 Bukovinka Lovinobaňa Šiatorská Bukovinka Šiatorská štrkopiesky a piesky ŠGÚDŠ Bratislava 2745 Bukovinka Veľké Dravce Veľké Dravce stavebný kameň- čadič ŠGÚDŠ Bratislava 1604 Veľká nad Ipľom Veľký otvor III štrkopiesky a piesky OP -Štrkovisko 0 Hajnáčka Ragacz I. stavebný kameň TENKEŠ, s.r.o. Hajnáčka -? Jelšovec štrkopiesky a piesky ŠGÚDŠ Bratislava 533 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 13 0

20 Prehľad loţísk nevyhradených nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Zásoby loţ. v tis.m 3 okres Lučenec Šíd Šíd štrkopiesky a piesky JUHÁSZ FARM 0 Šiatorská Bukovinka Šiatorská stavebný kameň- čadič ŠGÚDŠ Bratislava 6885,6 Bukovinka Mýtna Mýtna stavebný kameň- ŠGÚDŠ Bratislava 4071 dolomit Halič Kopáň tehliarske ŠGÚDŠ Bratislava 1585 suroviny Lipovany Buková Dolina štrkopiesky a piesky Obec Lipovany 0 Ratka Ratka-Chrastie I stavebný kameň- čadič STONTEC,spol. s r.o Fiľakovo Trebeľovce Láza stavebný kameň- čadič Agro-Rátka, s.r.o. 0 Podkriváň Podkriváň stavebný kameň granodiorit Fiľakovo Chrastie I stavebný kameň- čadič LUPUS, s.r.o. 0 okres Poltár Poltár Poltár ostatné suroviny íly ŠGÚDŠ Bratislava 0 Klenovec Klenovec - Ostrá stavebný kameň RD Klenovec - okres Revúca Muráň Muráň stavebný kameň - PD Revúca 38 dolomit Šivetice Šivetice tehliarske ŠGÚDŠ Bratislava 3996 suroviny Rákoš Rákoš stavebný kameň - ŠGÚDŠ Bratislava 7091 vápenec Licince Licince- východ stavebný kameň - ŠGÚDŠ Bratislava vápenec Licince Licince - juh stavebný kameň - ŠGÚDŠ Bratislava 1505 vápenec Kameňany Kameňany stavebný kameň - ŠGÚDŠ Bratislava 8514 vápenec Lubeník Lubeník tehliarske suroviny - 0 Tornaľa Šafárikovo stavebný kameň dolomit Kamenná Kamenná serpentínovec PD Revúca - Licince Licince Juh stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava - Licince Licince - Východ stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava - Tornaľa Tornaľa stavebný kameň - - Šivetice Šivetice tehliarske suroviny ŠGÚDŠ Bratislava - Tornaľa Tornaľa Stárňa do štrkopiesky Ing. Jozef Orbán GEOMER Slovenská Ľupča okres Rimavská Sobota Kostolná Kostolná a Stará stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava Bašta čadič Hodejov Hodejov ostatné suroviny - tufy ŠGÚDŠ Bratislava 0 Gemerské Dechtáre Dobogó stavebný kameň AGRO EFEKT, s.r.o. 0 - vápenec Jesenské Gortva štrkopiesky a piesky AA, Jesenské 0 Rimavská Sobota RS Čierna Lúka tehliarske ŠGÚDŠ Bratislava 4588 suroviny Hrachovo Hrachovo - Svetlá tehliarske suroviny ŠGÚDŠ Bratislava 1737 Hubovo štrkopiesky a piesky Hubayová Edita 0 ŠGÚDŠ Bratislava 4255 Tisovec Tisovec stavebný kameň - vápenec URBION Bratislava, jún 2010 Strana 14

21 Prehľad loţísk nevyhradených nerastov SR v Banskobystrickom kraji r Katastrálne územie Názov loţiska Druh nerastu Organizácia Zásoby loţ. v tis.m 3 okres Rimavská Sobota Rimavské Zaluţany Rimavské stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava 7529 Zaluţany - biotitická pararula Hodejov Hodejov - Blhovce stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava 1202,9 - čadič Klenovec Ostrá stavebný kameň RD Klenovec 0 - fylit Hačava Hačava ostatné suroviny - brucit INTOCAST Slovakia, a.s. 40 Košice Hnúšťa Hnúšťa ostatné suroviny - brucit INTOCAST Slovakia, a.s. 161,3 Košice Gemerské Dechtáre Bagókó stavebný kameň PD Gemerské Dechtáre - Drienčany Drienčany stavebný kameň PD Drienčany - Drňa Drňa stavebný kameň PD Drňa - Hubovo Hubovo štrkopiesky E. Hubayová, Tornaľa - do Hrušovo Hrušovo stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava 0 - vápenec Husiná Kopačog - Husiná stavebný kameň EURO BASALT, s.r.o. 0 - čadič Veľké Dravce )do Veľké Dravce Čirinec stavebný kameň Peterson Basalt Group, spol. 0 - čadič s r.o. Čoltovo okres Veľký Krtíš Hrušov Hrušov štrkopiesky a piesky Obec Hrušov 16,5 Čelovce Čelovce stavebný kameň- ŠGÚDŠ Bratislava 497,2 andezit Vinica Kiarov štrkopiesky a piesky VINICA, a.s. Vinica 42,9 okres Zvolen Pliešovce Lom Pliešovce stavebný kameň LOM Pliešovce 1502 kremenec Zvolenská Slatina Zv. Slatina stavebný kameň MM KAMENA produkt 0 Na Dieli andezit Krnča Zvolenská Slatina Zvolenská Slatina stavebný kameň Radoslav Streicher 0 andezit Babiná Sása Babiná Sása stavebný kameň andezit ŠGÚDŠ Bratislava okres Ţarnovica Veľká Lehota Veľká Lehota stavebný kameň andezit Nová Baňa Čičerka stavebný kameň andezit Veľké Pole Zaller stavebný kameň dolomit okres Ţiar nad Hronom ULaP pozemkové spoločenstvo, Veľká Lúka KAMENA- produkt, Partizánske 0 Ján Šály 0 Jalná Jalná stavebný kameň andezit - - Veľké Pole Veľké Pole stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava dolomit Horná Ţdaňa Koloţiar stavebný kameň ŠGÚDŠ Bratislava 8482,4 andezit Stará Kremnička Brezinky štrkopiesky a piesky Obec Stará Kremnička 96,6 Jastrabá Ostrá Hora stavebný kameň andezit ŠGÚDŠ Bratislava Zdroj: ŠGÚDŠ Bratislava , Obvodný banský úrad v Spišskej Novej Vsi URBION Bratislava, jún 2010 Strana 15

22 POĽNOHOSPODÁRSTVO ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 166 Vloţiť text za hlavný nadpis pred kapitolu na str. 166 Základným rozvojovým dokumentom rezortu pôdohospodárstva v súčasnom období je Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky Citácie z dokumentu: Dokument formuluje základné strategické ciele, zámery a priority rezortu pôdohospodárstva v strednodobom časovom horizonte do roku Nadväzuje na programové vyhlásenie vlády, ktoré označuje pôdohospodárstvo za prioritu vládnej politiky, na Stratégiu konkurencieschopnosti SR do roku 2010 (Lisabonská stratégia pre Slovensko) a na Göteborskú stratégiu (Stratégiu EÚ pre trvalo udrţateľný rozvoj). Koncepcia v časti Poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel: vychádza zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie, z finančných limitov stanovených pre rozpočtové obdobie 2007 aţ 2013 a zo základných noriem financovania tejto politiky, reaguje na súčasný stav agropotravinárskeho odvetvia, ktorý dlhodobejšie charakterizuje pokles a stagnáciu poľnohospodárskej produkcie, čo sa najvýraznejšie prejavuje v ţivočíšnej výrobe, zohľadňuje súčasnú inštitucionálnu výstavbu a systém financovania Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá sa uplatňuje na Slovensku ako v členskom štáte EÚ. Berie do úvahy jej budúce zmeny, ktoré vyplynú z pokračovania v reforme prijatej v roku 2003 na summite v Luxemburgu, vychádza z toho, ţe v dôsledku predpokladaných zmien v uplatňovaných agrárnych a obchodných politikách sa zostrí konkurencia na vnútornom trhu EÚ ako aj na svetových trhoch a zvýšia sa riziká výrobcov súvisiace s výkyvmi trhu, preto je v štruktúre opatrení a úloh kladený dôraz na opatrenia, napomáhajúce zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva. Hlavné ciele a priority pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel stanovené v koncepcii: Konkurencieschopné poľnohospodárstvo a rozvoj ţivotaschopného vidieka a vidieckej zamestnanosti: podpora dynamického rozvoja poľnohospodárstva, schopného konkurovať na domácom a zahraničnom trhu, vývoj, výroba a inovačné vyuţívanie obnoviteľných zdrojov energie, so zameraním na vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy na nepotravinové účely, s dôrazom na produkciu biomasy, produkciu plodín na výrobu biopalív a produkciu plodín pre textilný a automobilový priemysel, zlepšenie kvality ţivota vo vidieckom prostredí, rozvoj informatizácie. Zabezpečenie dostatočnej ponuky bezpečných a kvalitných potravín pre zdravú výţivu obyvateľstva: podpora dynamického rozvoja potravinárstva, schopného konkurovať na spoločnom trhu EÚ, zabezpečenie dostatočnej ponuky bezpečných a kvalitných potravín z domácej poľnohospodárskej produkcie, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 16

23 efektívna a dôsledná kontrola potravín vyrobených v SR, dovezených z EÚ a tretích krajín v záujme zabezpečenia bezpečnosti potravín v celom potravinovom reťazci, Podpora poľnohospodárstva v jeho funkcii ochrany a udrţania prírodných zdrojov a kultúrnych hodnôt krajiny a zachovania biodiverzity na vidieku: zlepšenie hospodárenia s vodnými zdrojmi, zmierňovanie dosahu klimatických zmien. Realizácia Koncepcie vytvorí príleţitosti pre rozvoj zamestnanosti a vidieckej ekonomiky a lepšie vyuţitie potenciálu výrobných faktorov alokovaných na vidieku, najmä pôdy a pracovnej sily. V dôsledku rastu tvorby pridanej hodnoty v odvetviach prvovýroby a spracovania bude rásť vo vidieckych sídlach ţivotná úroveň a vytvoria sa dopytové stimuly pre rozvoj sluţieb a drobného podnikania. Podpora modernizácie a konkurencieschopnosti agropotravinárskych výrobcov, diverzifikácia smerom v vyššiemu stupňu spracovania spolu s opatreniami na uplatnenie značiek geografického pôvodu budú pozitívne ovplyvňovať makroekonomické ukazovatele, osobitne obchodnú a platobnú bilanciu štátu. Opatrenia stimulujúce starostlivosť poľnohospodárov o environmentálne hodnoty, ochranu biotopov a biodiverzity, ako aj vodu a ovzdušie vytvoria predpoklady pre ďalší rozvoj vidieckeho rekreačného a turistického priemyslu. Zdroj: Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva na roky Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydáva kaţdý rok Zelenú správu Správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike. Správa sa venuje hodnoteniu uplatňovania nástrojov a harmonizácie národnej agrárnej politiky so Spoločnou poľnohospodárskou politikou Európskej únie. Zámerom správy je tieţ informovať o situácii v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle o medziročnom vývoji poľnohospodárstva v rokoch , o výrobe v poľnohospodárstve a potravinárstve a o trhu o ekonomicko-finančnej situácii podnikateľských subjektov v poľnohospodárstve a potravinárstve, ale aj o postavení poľnohospodárstva a potravinárstva v hospodárstve SR a v poľnohospodárstve krajín EÚ. Zdroj: Zelená správa Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike Európska komisia dňa schválila Program rozvoja vidieka SR Jeho hlavným cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva a zlepšiť ţivotné prostredie zavádzaním vhodných poľnohospodárskych a lesníckych postupov a kvalitu ţivota na vidieku s dôrazom na trvalo udrţateľný rozvoj. Tvoria ho štyri základné osi zahrnujúce nasledujúce opatrenia: 1. Zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a. modernizácia fariem, b. pridávanie hodnoty do poľnohospodárskych produktov a produktov lesného hospodárstva c. infraštruktúra týkajúca sa rozvoja a adaptácie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva d. zvýšenie hospodárskej hodnoty lesov, e. odbytové organizácie výrobcov, f. odborné vzdelávanie a informačné aktivity, g. vyuţívanie poradenských sluţieb. 2. Zlepšenie ţivotného prostredia a krajiny: a. opatrenia zamerané na trvalo udrţateľné vyuţívanie poľnohospodárskej pôdy, b. platby za znevýhodnené prírodné podmienky v horských oblastiach a v ostatných znevýhodnených oblastiach, c. platby v rámci sústavy NATURA 2000 a platby súvisiace so smernicou 2000/60/ES, d. agroenvironmentálne platby, e. platby za ţivotné podmienky zvierat. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 17

24 3. Kvalita ţivota vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva a. diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, b. podpora činností v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, c. vzdelávanie a informovanie, d. základné sluţby pre vidiecke obyvateľstvo, e. obnova a rozvoj obcí, f. získavanie zručností, oţivovanie a vykonávanie stratégií miestneho rozvoja. 4. Realizácia prístupu LEADER a. implementácia integrovaných stratégií rozvoja územia, b. vykonávanie projektov spolupráce, c. chod miestnej akčnej skupiny. Zdroj: Zelená správa Správa o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike Priestorová druhová diferenciácia poľnohospodárskej pôdy (str. 166) ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) str.23 Zmena a aktualizácia údajov tabuľky na str. 23 Súčasný rozsah agrokultúr dokumentuje nasledovný prehľad (stav k ): Okres Celková rozloha Výmera PP Orná pôda Druhová skladba PPF Vinice Záhrady Ovocné sady Trvalé trávne porasty Výmera nepoľnoh. pôdy ha ha % ha ha ha ha ha ha Banská Bystrica , Banská Štiavnica , Brezno , Detva , Krupina , Lučenec , Poltár , Revúca , Rimavská Sobota , Veľký Krtíš , Zvolen , Ţarnovica , Ţiar chmeľnice n. Hronom Banskobystrický kraj spolu Zdroj: ŠÚSR , , Porovnaním údajov o vývoji poľnohospodárskeho pôdneho fondu z roku 2003 a roku 2007 moţno konštatovať ţe podiel výmery poľnohospodárskej pôdy k celkovej rozlohe územia jednotlivých okresov zostáva stabilný s minimálnymi zmenami oproti pôvodnému percentuálnemu podielu. Zníţenie podielu poľnohospodárskej pôdy je evidované v okresoch Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Detva, Lučenec, Revúca, Rimavská Sobota a Zvolen. Minimálny nárast podielu poľnohospodárskej pôdy zaznamenali okresy Poltár a Ţiar nad Hronom. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 18

25 REGIONÁLNY ROZVOJ ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) - str. 39 Organizačná štatistika ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) - str. 42 Zaradenie aktualizovanej tabuľky (stav marec 2009) Zoznamu ziskovo orientovaných podnikov v jednotlivých okresoch Banskobystrického kraja podľa počtu ich zamestnancov, pred kapitolu Zamestnanosť na str. 43: Zoznam ziskovo orientovaných podnikov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja 1. Počet zamestnancov Názov firmy Obec OKRES BANSKÁ BYSTRICA EKOREZ, s.r.o. Banská Bystrica MIJAS spol. s r.o. Banská Bystrica TEN EXPRES Slovakia, s.r.o. Banská Bystrica K.N.K., s.r.o. Banská Bystrica ARKO, spol. s r.o. Banská Bystrica Kúpele Brusno, a.s. Brusno KOBA, v.o.s. Banská Bystrica STAVIVÁ Garaj, s.r.o. Banská Bystrica TOPPRES D.A., spol. s r.o. Banská Bystrica Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. Banská Bystrica PM ZBROJNÍKY, a.s. Banská Bystrica DOKA DREVO, s.r.o. Banská Bystrica SHP Harmanec, a.s. Harmanec Tlačiarne BB, spol. s r.o. Banská Bystrica Evonik Fermas s.r.o. Slovenská Ľupča ROCO-SLOVAKIA, spol. s r.o. Banská Bystrica FAnn-parfumérie, s.r.o. Banská Bystrica SAD Banská Bystrica Banská Bystrica DONIVO MKD, s.r.o. Banská Bystrica Detská fakultná nemocnica s poliklinikou Banská Bystrica Banská Bystrica Biotika, a.s. Slovenská Ľupča Kuster automobilová technika, spol. s r.o. Vlkanová Banskobystrická regionálna správa ciest, a.s. Banská Bystrica Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Banská Bystrica Fakultná nemocnica s poliklinikou F.D. Roosewelta B.B. Banská Bystrica LESY Slovenskej republiky, ŠP Banská Bystrica Slovenská pošta, a.s. Banská Bystrica OKRES BANSKÁ ŠTIAVNICA COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o. Banská Štiavnica OKRES BREZNO Rettenmeier Polomka Timber, s.r.o. Polomka PETROCHEMA, a.s. Nemecká COOP Jednota Brezno, spotrebné druţstvo Brezno Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o. Brezno Ţeleziarne Podbrezová, a.s. Podbrezová OKRES DETVA DUPAN, spol. s r.o. Kriváň IQM, s.r.o. Hriňová Hriňovské strojárne, a.s. Hriňová SLAVIA TOOLS a.s. Detva PPS Group a.s. Detva URBION Bratislava, jún 2010 Strana 19

26 Zoznam ziskovo orientovaných podnikov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja 2. Počet zamestnancov Názov firmy Obec OKRES KRUPINA Mestská nemocnica s poliklinikou Krupina n.o. Krupina LIND MOBLER SLOVAKIA, s.r.o. Krupina Kúpele Dudince, a.s. Dudince WAY INDUSTRY, a.s. Krupina COOP Jednota Krupina, spotrebné druţstvo Krupina OKRES LUČENEC B 6 Slovakia s.r.o. Lučenec IPEĽSKÉ TEHELNE, a.s. Lučenec NOVOKER, a.s. Lučenec Johnson Controls Lučenec, s.r.o. Lučenec Dometic Slovakia s.r.o. Fiľakovo THORMA Výroba, k.s. Fiľakovo Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť Lučenec EKOLTECH spol. s r.o. Lučenec CBA Slovakia, s.r.o. Lučenec OKRES POLTÁR ŢIAROMAT a.s. Kalinovo OKRES REVÚCA REVÚCKE KOBERCE SYNTETICKÉ, s.r.o. Revúca UNICORN - ESK, s.r.o. Tornaľa COOP JEDNOTA REVÚCA, spotrebné druţstvo Revúca SLOVMAG a.s. Lubeník Lubeník Slovenské magnezitové závody a.s. Jelšava Jelšava OKRES RIMAVSKÁ SOBOTA T-GUM Hnúšťa, s.r.o. Hnúšťa DUG, s.r.o. Rimavská Sobota Prírodné jódové kúpele Číţ, a.s. Číţ EVASPORT, spol. s r.o. Klenovec Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s. Tisovec TAURIS, a.s. Rimavská Sobota YURA ELTEC Corporation Slovakia, s.r.o. Rimavská Sobota OKRES VEĽKÝ KRTÍŠ PAZZ, s.r.o. Veľký Krtíš PERSONÁLNA A SPRÁVCOVSKÁ s.r.o. Veľký Krtíš Baňa Dolina, a.s. Veľký Krtíš Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n.o. Veľký Krtíš OKRES ZVOLEN OSIVO, a.s. Zvolen DRU, a.s. Zvolen Zvolenská teplárenská, a.s. Zvolen BETAMONT, spol. s r.o. Zvolen UNIOS, s.r.o. Zvolen TRANSCONTI SLOVAKIA, s.r.o. Zvolen Špecializovaný liečebný ústav Marína, š.p. Kováčová KÚPELE SLIAČ a.s. Sliač TARGET Trading, s.r.o. Zvolen Vojenské lesy a majetky SR, š.p. Pliešovce Bučina DDD, spol. s r.o. Zvolen URBION Bratislava, jún 2010 Strana 20

27 Zoznam ziskovo orientovaných podnikov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja 3. Počet zamestnancov Názov firmy Obec OKRES ZVOLEN Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. Zvolen Národné rehabilitačné centrum Kováčová V Z O R, výrobné druţstvo Zvolen Zvolen Ţelezničné opravovne a strojárne Zvolen, a.s. Zvolen Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. Zvolen OKRES ŢARNOVICA Cortizo Slovakia, a.s. Nová Baňa Illichmann Aluminium Casting s.r.o. Ţarnovica Knauf Insulation, s.r.o. Nová Baňa COOP JEDNOTA ŢARNOVICA, spotrebné druţstvo Ţarnovica OKRES ŢIAR NAD HRONOM Pivovar STEIGER a.s. Vyhne TWS PLUS s.r.o. Trnavá Hora TUBAPACK, a.s. Ţiar nad Hronom PHS STROJÁRNE, a.s. Hliník nad Hronom Psychiatrická nemocnica prof. Matulaya Kremnica Kremnica Fagor Ederlan Slovensko, a.s. Ţiar nad Hronom Sapa Profily a.s. Ţiar nad Hronom ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom Remeslo strojal, s.r.o. Ţiar nad Hronom ELBA, a.s. Kremnica Mincovňa Kremnica, štátny podnik Kremnica Slovalco, a.s. Ţiar nad Hronom Nemak Slovakia s.r.o. Ladomerská Vieska Zdroj: BBSK jún REKREÁCIA, CESTOVNÝ RUCH A KÚPEĽNÍCTVO ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 196 Zmena textu celej kapitoly na stranách 196 aţ 227. Podľa postupu stanoveného v Koncepcii rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na roky mal byť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 aktualizujúci problematiku územného rozvoja cestovného ruchu vypracovaný aţ po vyhotovení odvetvového generelu cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja. V uznesení zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja č. 161/2009 bol schválený zámer a odporučenie zabezpečenia finančných prostriedkov na vypracovanie Generelu cestovného ruchu ako podkladu pre zmeny a doplnky ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. V stanovenom čase však tento dokument spracovaný nebol. Absencia tohto generelu, ktorý mal nahradiť nevyhnutnú analýzu rekreačného a turistického potenciálu a špecifikovať štruktúru, koncepciu, zásady a regulatívy územného rozvoja tohto odvetvia aţ po úroveň jednotlivých miest a obcí, umoţňuje v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky 2009 riešiť túto problematiku len na úrovni regiónov a subregiónov cestovného ruchu vyššieho ako regionálneho významu, bez ďalších podrobnejších riešení. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 21

28 Problematika cestovného ruchu v tomto dokumente je v zásade aplikáciou nadradených koncepčných dokumentov národnej úrovne, hlavne Regionalizácie cestovného ruchu SR (MH SR, r. 2005) pre územie Banskobystrického samosprávneho kraja, pričom sú zohľadnené aj programové závery Koncepcie rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na r , prijatej odborom cestovného ruchu a schválenej zastupiteľstvom Banskobystrického samosprávneho kraja. Na základe uvedených dokumentov je navrhované riešenie zamerané na identifikáciu rozvoja priorít turizmu v kraji a neznemoţňuje organizačné a investičné aktivity cestovného ruchu vo všetkých mestách a obciach Banskobystrického samosprávneho kraja ak sú v súlade s platnou legislatívou a nadväznými právnymi normami VSTUPY A PODKLADY Cestovný ruch je dynamicky sa rozvíjajúcim spoločenským javom, ktorý má rastúci hospodársky, sociálny a kultúrny vplyv a prínos. Jeho špecifickými znakom je mnohoodvetvový charakter a jeho rozvoj si vyţaduje medzirezortnú koordináciu a územnú reguláciu na regionálnej úrovni pričom v tomto procese zohrávajú dôleţitú úlohu územné plány samosprávnych krajov, miest a obcí. Návrh rozvoja cestovného ruchu v týchto zmenách a doplnkoch akceptuje nové celoštátne trendy a zásady rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike a v Koncepcii rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja. Premieta hlavne nasledujúce dokumenty: Národný program rozvoja cestovného ruchu v SR (r. 2000), Stratégia rozvoja cestovného ruchu SR do r (r. 2005), Regionalizácia cestovného ruchu SR (MH SR, r. 2005), Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja na r (BBSK, r. 2007). Zároveň riešenie zohľadňuje všetky celoštátne platné právne normy dotýkajúce sa cestovného ruchu s osobitným zreteľom na identifikáciu miest a problémov stretu územných záujmov a na dosiahnutie konsenzu v záujme trvalo udrţateľného rozvoja kraja a zachovania jeho prírodného a kultúrneho dedičstva. Najdôleţitejšie výstupy z uvedených dokumentov: Stratégia rozvoja cestovného ruchu v SR do r Významným pozitívnym faktorom pre výhľadový rozvoj cestovného ruchu je začlenenie Slovenskej republiky do Európskej únie, zavedenie spoločnej meny a príslušnosť do priestoru voľného pohybu. Slovensko je a zostane silnou tranzitnou krajinou čo dáva moţnosť zvýšiť podiel poznávacieho turizmu, ktorý je uţ teraz prioritou záujmu návštevníkov zo vzdialených krajín a zámoria. Rozvoj tranzitného turizmu si vyţaduje inováciu vyuţitia prírodného a kultúrno-historického potenciálu a marketingu poznávacích produktov aj v miestach kde nie sú podmienky pre tradičné formy turizmu. Tam kde dochádza k stretu záujmov cestovného ruchu s environmentálnou ochranou územia treba vypracovať krajinnoekologický plán, v ktorom sa dohodnú limity a koordinácia vyuţívania potenciálu cestovného ruchu. Pri umiestňovaní investícií hlavne do rozvoja podmieňujúcej infraštruktúry treba vychádzať zo syntézy faktorov: URBION Bratislava, jún 2010 Strana 22

29 potenciál, miera nezamestnanosti, únosnosť a ochrana prostredia a podľa nich určiť prioritné aktivity a limity pre investičné zámery. Rozvoj cestovného ruchu nemoţno zabezpečiť všade a hneď. Musia sa uprednostniť miesta a aktivity, ktoré majú najvyšší potenciál, sú akceptovateľné svojim spôsobom a mierou zaťaţenia územia, majú kladný sociálno-ekonomický efekt pre domácich obyvateľov a moţno v nich očakávať rastúci záujem návštevníkov. Regionalizácia cestovného ruchu v SR Dokument obsahuje charakteristiku, hodnotenie a významovú klasifikáciu rekreačného a turistického potenciálu Slovenska posudzovaného z hľadiska jeho kvality a vyuţiteľnosti pre 27 najvýznamnejších aktivít a sluţieb cestovného ruchu. Slovenská republika sa člení na 21 regiónov cestovného ruchu, ktorých hranice rešpektujú katastrálne územia v nich začlenených miest, obcí a vo väčšine prípadov aj administratívne hranice okresov. Z hľadiska významu pre cestovný ruch sú regióny cestovného ruchu zaradené do štyroch kategórií: I. kategória regióny s medzinárodným významom, II. kategória regióny s národným významom, III. kategória regióny s nadregionálnym významom, IV. kategória regióny s regionálnym významom. Pomocou indexu atraktivity (1 10) príslušných aktivít a sluţieb bol v kaţdom regióne cestovného ruchu hodnotený jeho prírodný potenciál, potenciál človekom vytvoreného prostredia a úroveň ubytovacích a informačných sluţieb. Na základe podielu v regióne ponúkaných aktivít a ich celkovej atraktivity bol pre kaţdý región stanovený jeho funkčný význam, systémová štruktúra, konkurencieschopnosť, potreba infraštruktúry a ekologické vplyvy. Dôleţitým výstupom pre vyuţívanie regionalizácie cestovného ruchu v plánovaní hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov bolo hodnotenie miery nezamestnanosti a potreby podpory cestovného ruchu. Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike sa územie Banskobystrického samosprávneho kraja rozčleňuje na štyri regióny cestovného ruchu s nasledovnou charakteristikou: č. reg. Región cestovného ruchu Kategória Potenciál Význam 12. Ipeľský IV. Základný Regionálny 13. Gemerský III. Priemerný Nadregionálny 14. Horehronský I. Vysoký Medzinárodný 15. Pohronský II. Dobrý Národný V dlhodobom horizonte môţu získať regióny Gemerský aj Pohronský o stupeň vyššiu kategóriu a význam. Aktuálne vyuţitie ich potenciálu je značne obmedzené hlavne obmedzeným dopravným prístupom a nedostatočnou dopravnou a chýbajúcou technickou infraštruktúrou. Regionalizácia cestovného ruchu v SR v rámci regiónov cestovného ruchu vyčleňuje ich špecifické kvalitatívne hodnotnejšie subregióny cestovného ruchu. Sú to (v dlhodobom horizonte): Región cestovného ruchu Subregióny cestovného ruchu č.12. Ipeľský Dudince kúpele, Dolná Strehová URBION Bratislava, jún 2010 Strana 23

30 Región cestovného ruchu Subregióny cestovného ruchu č. 13. Gemerský Jaskyňa Domica- Aggtelek, Roţňava č. 14. Horehronský Horehronie záver, Nízke Tatry Ďumbierska časť juh, Banská Bystrica, Donovaly č. 15. Pohronský Banská Štiavnica UNESCO, Zvolen Sliač Kováčová, Kremnica, Podpoľanie Regionalizácia cestovného ruchu v SR schéma regiónov cestovného ruchu na území Banskobystrického samosprávneho kraja Regionalizácia cestovného ruchu v SR okrem tohto členenia územia, nestanovuje ţiadnu inú funkčno-priestorovú štruktúru rekreácie a cestovného ruchu. Zo znenia dokumentu ale vyplýva, ţe takáto štruktúra v regiónoch existuje a bude sa ďalej budovať. Uvádzajú sa lokality (turistické centrá) mestského typu, s kultúrnymi pamiatkami, kúpeľné miesta, útvary cestovného ruchu a rekreačné územia. Z hľadiska naliehavosti rozvoja cestovného ruchu pre zvyšovanie miery zamestnanosti a sociálnoekonomickej stability v Banskobystrickom samosprávnom kraji sú regióny cestovného ruchu klasifikované nasledovne: Regióny najvyššej priority Regióny vysokej priority č. 13. Gemerský č. 14. Horehronský č. 12. Ipeľský č. 15. Pohronský URBION Bratislava, jún 2010 Strana 24

31 Koncepcia rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja r V stratégii rozvoja cestovného ruchu je stanovený cieľ do r dosiahnuť aby sa Banskobystrický samosprávny kraj stal destináciou uznávanou na trhu cestovného ruchu Slovenska aj stredoeurópskeho regiónu. Pre jeho dosiahnutie sú vytýčené tri špecifické ciele. Z nich je pre územné plánovanie na úrovni vyššieho územného celku, regiónu a obce aktuálny len špecifický cieľ 3 Zlepšenie infraštruktúry cestovného ruchu v kraji. V zdôvodnení tohto cieľa sa konštatuje, ţe nekompletná, nevyhovujúca alebo celkom chýbajúca dopravná a technická infraštruktúra zniţuje hodnotu a kvalitu aj potenciálne najvýznamnejších centier a stredísk cestovného ruchu a rozhodujúcim spôsobom blokuje ich ďalší vývoj a hospodársky prínos. Opatrenie 3.1. Podpora budovania základnej infraštruktúry podmieňujúcej rozvoj cestovného ruchu poţaduje: pasportizáciu stavu dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry v najvýznamnejších strediskách cestovného ruchu, zosúladenie ÚPN VÚC Banskobystrického samosprávneho kraja s rozvojovými aktivitami cestovného ruchu, vyuţitie potenciálu regionálnych letísk a ich zakomponovanie do produktov cestovného ruchu. V akčnom pláne rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji na roky sa predpokladalo: vypracovanie Generelu cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja ako odvetvového podkladu pre aktualizáciu ÚPN VÚC Banskobystrický kraj, aktualizácia ÚPN VÚC Banskobystrický kraj v oblasti cestovného ruchu, vyhotovenie pasportizácie technickej infraštruktúry najvýznamnejších stredísk cestovného ruchu. V záveroch Koncepcie rozvoja cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja sa uvádzajú tieto prioritné formy turizmu a ťaţiskové miesta ich rozvoja: Horský cestovný ruch zimné lyţiarske športy, turistika: dobudovanie komplexných stredísk cestovného ruchu medzinárodného významu: Chopok Juh Krupová Tále, Donovaly, Banská Bystrica/Králiky Kremnica/Skalka Krahule s nutnosťou realizácie novej trasy dopravného napojenia na komunikačnú sieť mesta Banská Bystrica, Šachtička Špania Dolina Selce / Čachovo, rozvoj stredísk cestovného ruchu národného významu: Staré Hory Turecká Kríţna, Lom nad Rimavicou Sihla Drábsko, Kokava nad Rimavicou Línia - Háj, Čierny Balog Urbanov vrch Kríţne, Poznávací cestovný ruch - mestský, kultúrny, montánny: Banskoštiavnický geopark, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 25

32 Novohradský geopark, Banskobystrický geopark (geomontánny park), Zdravotný cestovný ruch - kúpeľný, rekondičný: Liečebné kúpele Brusno, Liečebné kúpele Číţ, Liečebné kúpele Dudince, Liečebné kúpele Sklené Teplice, Liečebné kúpele Sliač a Kováčová, Vidiecky cestovný ruch - agroturistika, ekoturistika a etnoturistika prioritou je vyuţitie lazníckeho osídlenia v oblastiach: Podpoľanie, Štiavnické vrchy, Veporské vrchy, Hont Krupinská planina, Horehronie, Gemer Revúcka vrchovina, Letný cestovný ruch - pri vodných nádrţiach a termálnych kúpaliskách: Vodná nádrţ Ruţiná Divín, Vodná nádrţ Teplý vrch, Vodná nádrţ Rimavská Sobota Kurinec, Vodná nádrţ Môťová Zvolen Banskoštiavnické tajchy Termálne kúpalisko Dudince, Termálne kúpalisko Kováčová Termálne kúpalisko Vyhne, Termálne kúpalisko Dolná Strehová Termálne kúpalisko Kremnica, Tornaľa Králik ŠIRŠIE ÚZEMNÉ VZŤAHY Medzištátne vzťahy Banskobystrický samosprávny kraj leţí na juţnej hranici Slovenskej republiky s Maďarskou republikou. Podmienky pre rozvoj medzištátnych vzťahov, rozvoj turizmu a územnú koordináciu budovania jeho štruktúr a vybavenosti sa podstatne zlepšili spoločným členstvom v Európskej únii. Vzájomnú spoluprácu a obojstranné vyuţitie potenciálu pohraničia je moţné rozšíriť na celú oblasť Poiplia a Cerovej vrchoviny. Zamerať sa treba najmä na tranzitný turizmus (regionálny a kontinentálny) poznávací turizmus (kultúrnohistorický a ekoturistika) vidiecku rekreáciu (agroturistika a etnoturizmus) rekreáciu pri vode (kúpanie a vodná turistika) krátkodobú rekreáciu (najmä pre aglomeráciu Budapešť). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 26

33 Súčasné nateraz ešte jestvujúce prekáţky cezhraničnej spolupráce sú prechodného rázu a ich vplyv sa bude pôsobením agendy Európskeho spoločenstva a jednotnej meny postupne vytrácať. V súlade s týmto predpokladom treba podporovať a zefektívňovať vyuţitie uţ jestvujúcich a iniciovať vznik nových cezhraničných produktov cestovného ruchu (menovite napr. Novohradský geopark zahrnutý do zoznamu geoparkov SR, Ipeľská vodná cesta a ďalšie). Koordinované vyuţitie daností turistického potenciálu Banskobystrického samosprávneho kraja v juţnom pohraničí bude náplňou rozvoja regiónov cestovného ruchu č.12 Ipeľského a č.13 Gemerského. Tým sa perspektívne zlepší aj ich funkčné zatriedenie preradením z kategórie regionálneho a nadregionálneho významu (IV. III. kat.) do kategórie národného významu (II. kat.) Vzťahy so susednými samosprávnymi krajmi Vnútroštátne hranice Banskobystrického samosprávneho kraja tvoria zväčša prirodzené horské masívy jednotlivých orografických celkov. Medzikrajovú koordináciu v územnom rozvoji cestovného ruchu treba zabezpečiť najmä v bezprostredne susediacich turistických strediskách a priestoroch, na hlavných dopravných ťahoch, na vodných trasách a pod. K turisticky najatraktívnejším a najexponovanejším priestorom, ktorých plánovanie a tvorba produktov cestovného ruchu a ich exploatácia vyţaduje dôslednú medzikrajovú koordináciu a reguláciu, patria najmä: vo vzťahu so Ţilinským samosprávnym krajom Ďumbierska časť Nízkych Tatier, vymedzená susediacimi regiónmi CR (Nízke Tatry Ďumbierska časť Juh v Horehronskom regióne CR a Nízke Tatry Ďumbierska časť Sever v Liptovskom regióne CR), Starohorské vrchy a juţná časť Veľkej Fatry, osobitne priestor Donovaly - Liptovské Revúce Liptovská Osada Korytnica, (susediace so subregiónom CR 13. Banská Bystrica mesto a jeho okolie v Horehronskom regióne CR) a priľahlé krajinné celky v Liptovskom regióne CR, severná časť Kremnických vrchov a juţný okraj Turca, hlavne zázemie subregiónov CR Kremnica a okolie v Pohronskom regióne CR a Turčianske Teplice kúpele a okolie v Turčianskom regióne; vo vzťahu s Prešovským samosprávnym krajom Kráľovohoľská časť Nízkych Tatier najmä koordinácia v problematike nástupov z turistických stredísk v subregióne CR Horehronie záver v Horehronskom regióne CR; vo vzťahu s Košickým samosprávnym krajom celé územie pozdĺţ hranice krajov spadajúce do Gemerského regiónu CR, hlavne v koordinácii územných a technických podmienok pre vhodné aktivity a vytváranie spoločných produktov vyuţívajúcu danosti a vybavenosť susedných subregiónov, krajinných celkov a rekreačných priestorov vo vzťahu s Trenčianskym samosprávnym krajom priestor medzi Kremnicou a Handlovou na rozhraní Pohronského a Hornonitrianskeho regiónu CR, spájajúci subregióny CR Kremnica a okolie a Bojnice kúpele a okolie; URBION Bratislava, jún 2010 Strana 27

34 vo vzťahu s Nitrianskym samosprávnym krajom širšie okolie kúpeľov Dudince, ktorých záujmové a spádové územie pokrýva takmer celý okres Šahy a je aj zahrnuté do Ipeľského regiónu CR, Západné okraje Inovca a Štiavnických vrchov s údolím Hrona pri Hronskom Beňadiku v subregiónoch CR Nová Baňa a Banská Štiavnica a priľahlé územia v Nitrianskom regióne CR POTENCIÁL ÚZEMIA A JEHO VYUŢITIE Územie kraja má veľký a rôznorodý prírodný a civilizačný potenciál, umoţňujúci všetky hlavné druhy rekreačných činností a turistických záujmov. Jeho hodnotu zvyšuje aj to, ţe má vlastné aktívne zdroje rekreačnej návštevnosti z miest Banská Bystrica, Zvolen, Ţiar nad Hronom a Lučenec a je dobre dopravne prístupný aj z väčších mestských centier mimo kraja, hlavne z Martina, Ţiliny, Nitry a Bratislavy. Cez kraj prechádzajú významné celoštátne a medzinárodné turistické trasy, predovšetkým cesta E -77 spájajúca Krakov, Banskú Bystricu a Budapešť. Severnú časť Banskobystrického kraja tvoria najvýznamnejšie rekreačné a turistické oblasti Slovenska. Svojimi danosťami a vybavenosťou majú celoštátny aţ medzinárodný význam. Juţnú časť kraja tvoria oblasti v súčasnosti menej atraktívne, ktoré majú prevaţne regionálny význam. Ich postavenie sa výhľadovo môţe zmeniť najmä vo vzťahu k rozvoju cezhraničných vzťahov s Maďarskou republikou. V severnej časti kraja pokrytej prevaţne horstvami bude moţné rozvíjať horský turizmus, vrcholové lyţiarske športy, horskú turistiku a s tým spojený horský vidiecky turizmus. V juţnej časti kraja charakteristickej kotlinami a planinami bude moţné rozvíjať turizmus pri vode a termálnych kúpaliskách, vodné športy, cestnú mototuristiku a cykloturistiku a s tým spojený podhorský vidiecky a vinohradnícky turizmus. V celom kraji môţe byť významne zastúpený kúpeľný, liečebný a relaxačný turizmus, poznávací, kultúrny a zábavný turizmus. Rekreačné a turistické danosti Banskobystrického samosprávneho kraja umoţňujú predpokladať, ţe aj v dlhodobom výhľade bude moţné pokryť celý rozsah nárokov na oddych a zotavenie domácich obyvateľov a ţe podstatná jeho časť bude ponuková pre domáci a zahraničný cestovný ruch. Vyuţiteľnosť prírodných a civilizačných daností bude regionálne dosť rozdielna. Rozvoj budú limitovať predovšetkým faktory ochrany prírody, vodných a iných prírodných zdrojov, úroveň vybavenosti a technickej pripravenosti územia. Potenciál významných horstiev (Nízke Tatry, Starohorské vrchy, Veľká Fatra, Kremnické vrchy) je uţ do značnej miery vyčerpaný. Len v pomerne husto osídlenej horskej krajine v podhorí Štiavnických vrchov a pohoria Vtáčnik sú ešte dosť veľké priestorové rezervy. Podstatne lepšie moţnosti pre rozvoj majú okrajové časti týchto horstiev, mimo hraníc chránených území s mimoriadne veľkým a pomerne kvalitným potenciálom vidieckych sídiel a všetky mestá v kraji s ich rekreačným zázemím. Dosiahnutý stupeň rozvoja rekreácie a turizmu v kraji je celkove dosť výrazný, ale územne je veľmi nevyváţený. Najvyššiu mieru vyuţitia rekreačného potenciálu dosahujú okresy Banská Bystrica, Brezno, Zvolen a Ţiar nad Hronom. Rozvojovo zaostávajú okresy Poltár, Veľký Krtíš, Krupina a stredná časť okresu Revúca. Návštevnosť domácich obyvateľov, v ktorej prevláda pravidelná koncom týţdňová rekreácia sa sústreďuje do okolia miest, hlavne Banskej Bystrice, Zvolena a Lučenca. Návštevnosť domácich a zahraničných turistov, ktorá má výrazne sezónny charakter, sa sústreďuje v horských strediskách Nízkych Tatier, Kremnických vrchov a Veporských vrchov, pri vodných nádrţiach v Lučeneckej a Rimavskej kotline, pri Štiavnických jazerách, v kúpeľoch Sliač, Kováčová, Dudince, Brusno a Číţ a pri všetkých termálnych kúpaliskách. Rastúci záujem turistov URBION Bratislava, jún 2010 Strana 28

35 hlavne zo vzdialenejších krajín a zámoria zaznamenávajú mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Zvolen, Brezno a Lučenec. Hlavným a ekonomicky veľmi závaţným problémom vyuţitia prírodných a civilizačných daností kraja je vysoká sezónnosť turizmu a krátke trvanie sezón, predovšetkým letnej. V lyţiarskych strediskách si reálne klimatické zmeny vynucujú budovanie Zasneţujúcich systémov. Charakteristika a klasifikácia rekreačného a turistického potenciálu kraja podľa rajonizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike je uvedená v kapitole Vstupy a podklady KONCEPCIA ÚZEMNÉHO ROZVOJA Stratégia rozvoja Výstupy z Regionalizácie cestovného ruchu v SR a z Koncepcie rozvoja CR Banskobystrického samosprávneho kraja umoţňujú v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 aktualizovať koncepciu a zásady rozvoja cestovného ruchu nasledovne: Strategickým cieľom je vytváranie podmienok pre to, aby Banskobystrický samosprávny kraj uţ v krátkodobom horizonte rokov vyuţil svoj kvalitný a širokospektrálny rekreačný a turistický potenciál národného a medzinárodného významu a stal sa uznávanou destináciou cestovného ruchu v celoštátnom aţ stredoeurópskom meradle. Špecifické ciele predstavuje lepšie, hlavne kvalitnejšie vyuţitie disponibilného potenciálu pre tieto nosné druhy cestovného ruchu: Horský - zimné športy, turistika, rekreácia, Poznávací pamiatky, kultúra, história, Zdravotný kúpeľná liečba, rehabilitácia, zotavenie, Pri vode kúpanie, vodné športy, kúpanie v termálnych vodách, Vidiecky agroturistika, ekoturistika a etnoturistika, pobyt. Pre ponuku daností, aktivít a produktov cestovného ruchu a poskytovanie s tým spojených sluţieb pokračovať vo vytváraní a zlepšovaní výkonnosti jeho územného (priestorového a organizačného) systému : A. Priestorové jednotky: Región cestovného ruchu, Subregión cestovného ruchu, Rekreačný (alebo turistický) krajinný celok, Rekreačný priestor obce, alebo mesta, B. Funkčné (organizačné) jednotky: centrum turizmu, kúpeľné centrum liečebné alebo rekondičné, turistická aglomerácia a turistický park, turistické a rekreačné stredisko, vnútromestská a prímestská rekreačná zóna, turistická alebo rekreačná základňa turistický chodník, trasa, magistrála. Funkčné a priestorové jednotky sa podľa atraktivity ich potenciálu a kvality vybavenosti na URBION Bratislava, jún 2010 Strana 29

36 jeho vyuţitie zaraďujú do týchto významových kategórií: 1. kategória : medzinárodného významu 2. kategória : národného významu 3. kategória : nadregionálneho významu 4. kategória : regionálneho významu Pre vyuţívanie daností, aktivít a produktov cestovného ruchu a pri budovaní pre to potrebnej špecifickej vybavenosti treba zohľadňovať tieto formy rekreácie a turizmu: krátkodobé : mestská a prímestská rekreácia, pobytové : viacdňový pobyt, dovolenka, prázdniny, migračné : pohyb zo zastávkami prípadne prenocovaním, tranzitný : pohyb zo zastávkami bez prenocovania. Z hľadiska urbanizácie a územného rozvoja Banskobystrického kraja a jeho regiónov je treba funkčné jednotky cestovného ruchu, osobitne centrá turizmu, turistické aglomerácie, parky a turistické strediská, strediská cestovného ruchu, klasifikovať ako jestvujúce alebo potenciálne póly rastu. Opatrenia pre efektívnejšie vyuţitie aktuálneho rekreačného a turistického potenciálu kraja v dlhodobom cestovnom ruchu predstavujúce špecifické ciele sú predovšetkým: 1. Horský turizmus dovŕšiť vyuţitie potenciálu pre zimné športy, dobudovať vybavenosť pre celoročné vyuţitie, zníţiť deficit dopravy a technickej infraštruktúry, zvýšiť podiel relaxačno-rekondičných zariadení, začať vyuţívať kultúrno-historický potenciál. 2. Poznávací turizmus rozšíriť ponuku o montánnu históriu a geoparky, vyuţiť ako doplnkový produkt pobytu v kúpeľoch, ponúkať komplexný kultúrny profil miest, rozvíjať regionálnu ekoturistiku a agroturistiku. vytvárať produkty pre turistický tranzit. 3. Zdravotný turizmus popri liečba ponúkať rehabilitáciu a rekondíciu, vytvárať spoločensko-relaxačné zázemie kúpeľov, prebytočné termálne vody vyuţívať pre kúpaliská, vhodné horské strediská zmeniť na klimatické kúpele. 4. Turizmus pri vode zlepšovať vyuţiteľnosť v súčasnosti hygienicky závadných vodných nádrţí, podporovať budovanie viacúčelových vodných diel, vytvoriť turistické magistrály po Hrone a Ipli, podieľať sa na hydrotermálnom prieskume. 5. Vidiecky turizmus vytvárať vidiecke agroparky a ekoparky, zvýšiť záujem o prázdniny na dedine, vytvoriť sieť vidieckej mototuristiky a cykloturistiky, ponúkať produkty regionálnej ekoturistiky a etnoturistiky. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 30

37 Opatrenia pre podporu rozvoja hlavných foriem rekreácie a turizmu vytyčujú preto špecifické ciele: 6. Krátkodobá rekreácie rozšíriť rekreačné zázemie miest Banská Bystrica a Zvolena, dobudovať prímestské rekreačné zóny ostatných miest, reštrukturalizovať záhradkárske a chatové osady. 7. Pobytový turizmus dosiahnuť celoročnú funkčnosť horských stredísk cestovného ruchu, vhodné strediská cestovného ruchu orientovať na rekondíciu, obnoviť trend dovoleniek a prázdnin na vidieku, dobudovať technickú infraštruktúru stredísk cestovného ruchu vyššieho významu. 8. Migračný turizmus dobudovať cestný informačný systém pre mototurizmus, dokončiť krajskú sieť cyklotrás a cyklistických magistrál, vybudovať náučno-poznávacie expozície geoparkov, vytvoriť sieť vybavenosti pre ekoturizmus, etnoturizmus a industriálny turizmus, budovať miestne trasy a okruhy poznávacieho turizmu, dokumentovať vodné magistrály na Hrone a Ipli. 9. Tranzitný turizmus na tranzitných trasách vytvoriť záchytné miesta, zlepšiť dopravný prístup k turistickým atraktivitám kraja Závery stratégie Vyuţitie potenciálu cestovného ruchu Banskobystrického samosprávneho kraja v rámci všeobecne uznávaných faktorov spoločenského prínosu je nevyhnutné pre: udrţanie zamestnanosti, ţivotnej úrovne, prosperity a sociálnej kohézie obyvateľstva kraja, záchranu a zachovanie historického kultúrneho dedičstva národného, európskeho a svetového významu. Zo sociálno-ekonomického hľadiska má rozvoj turizmu najvyššiu prioritu v Gemeri a na Horehroní. Z kultúrno-historického hľadiska je rozvoj turizmu rovnako dôleţitý vo všetkých regiónoch kraja. Osobitné postavenie má Banská Štiavnica a jej okolie, uţ zapísané v zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je podstatná časť jednej z najvýznamnejších rudných oblastí, ktorých produkcia kovov ktorých existencia ovplyvnila historický vývoj Európy. S tým spojený kultúrny potenciál územia a snaha o jeho zachovanie si vyţaduje sústredenie odborného a finančného úsilia nielen na celoštátnej, ale aj na európskej úrovni. Vyvolať potrebný záujem verejnosti o kultúrno-historické hodnoty môţe rýchlo a efektívne hlavne cestovný ruch. Podľa nárokov na mieru a spôsob urbanizácie cestovného ruchu treba brať do úvahy jeho dve prelínajúce sa podoby: dennú a koncom týţdňovú rekreáciu obyvateľov miest a väčších obcí a v nich ubytovaných návštevníkov v mieste bydliska a v jeho okolí, turizmus ako rekreáciu a iné veľmi rôznorodé aktivity ľudí vyţadujúce pre to potrebné sluţby poskytované v širokospektrálnom systéme cestovného ruchu. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 31

38 Zásady a regulatívy rozvoja Efektívne vyuţitie rekreačného a turistického potenciálu podmieňujúce trvalo udrţateľný hospodársky rozvoj, sociálnu stabilitu a podnikateľskú prosperitu Banskobystrického samosprávneho kraja závisí od mnoţstva rôznych faktorov ovplyvňovaných platnou legislatívou a úrovňou spoločenského vnímania tohto fenoménu. Absencia legislatívy podporujúcej a zastrešujúcej všeobecnú prospešnosť funkcie zotavenia a umoţňujúcej cestovnému ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji rovnaké postavenie vo vyuţívaní potenciálu územia ako majú iné hospodárske odvetvia, vytvára stav keď cestovný ruch zostáva obmedzený na jednu zo zloţiek obchodu a sluţieb. Výnimku tvoria len liečebné kúpele, ktoré majú vlastnú právnu úpravu v Štatútoch kúpeľných miest, ktoré majú všetky kúpeľné miesta na území Banskobystrického samosprávneho kraja. V tomto právnom prostredí je jediným účinným nástrojom plánovania rozvoja cestovného ruchu regionálne a územné plánovanie, ktoré je potrebné efektívne vyuţívať. Z týchto dôvodov je potrebné v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj stanoviť hlavne tieto zásady a regulatívy rozvoja cestovného ruchu: 1. Príroda a krajina patria medzi najvýznamnejšie fenomény cestovného ruchu v kraji. Národné parky a iné veľkoplošné chránené územia prírody moţno povaţovať za špecifický environmentálny turistický park. S príslušnou Správou ich ochrany je nevyhnutné dosiahnuť konsenzus v nasledujúcich problémových okruhoch: uznanie potreby ich vyuţitia pre turizmus, limitovanej stavom trvalej udrţateľnosti a zachovania ich prioritnej funkcie chráneného územia prírody, záujem o prezentáciu chránených území verejnosti, ako podmienky zvýšenia jej environmentálneho povedomia, stanovenie miery a podmienok vyuţitia chránených území, krajiny v ich ochranných pásmach a ostatnej krajiny vypracovaním a prijatím krajinno-ekologického plánu vrátane hodnotenia kvality a typológie krajiny v súlade s platnými Európskymi dohovormi, angaţovanosť uţívateľov na ochrane ich hodnoty a atraktivity a spoluúčasť na jej udrţiavaní. 2. Osídlenie a s ním spojené kultúrne dedičstvo patrí medzi najmenej vyuţité danosti kraja geografické poloha, pôdne a klimatické podmienky, bohaté loţiská metalických rúd umoţnili dlhovekú, takmer nepretrţitú prítomnosť rôznych etník a stretanie sa rôznych kultúr. Preto je potrebné v spolupráci so všetkými inštitúciami správy a ochrany pamiatkového fondu zabezpečiť: prezentáciu známych a návštevníkom dostupných pamiatok kaţdého druhu ako cieľ aj ako doplnok k ostatným uţ známym aktivitám a produktom cestovného ruchu vytváranie integrovaného systému prezentácie historického a kultúrneho dedičstva kraja formou poznávacích okruhov, trás, ciest, expozícií, skanzenov, rezervácií a parkov, zaloţiť a vybudovať regionálne banské montánne múzeum, vytvorenie miestnej historickej expozície v kaţdej obci a pešieho poznávacieho okruhu, či cyklotrasy na jej území. 3. Pri rozvoji kúpeľníctva v súlade so zákonom č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rešpektovať Štatúty URBION Bratislava, jún 2010 Strana 32

39 kúpeľných miest s vymedzenými kúpeľnými územiami, na ktorých sa uplatňuje ochrana liečebného reţimu a platia na nich zákazy vykonávania činností a reţim podľa 35 uvedeného zákona: Štatút kúpeľného miesta Brusno, schválený uznesením vlády SR č. 740/1995, Štatút kúpeľného miesta Číţ, schválený uznesením vlády SR č. 740/1995, Štatút kúpeľného miesta Dudince, schválený uznesením vlády SR č. 623/1998 v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999, Štatút kúpeľného miesta Kováčová, schválený uznesením vlády SR č. 830/1997 v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999, Štatút kúpeľného miesta Sliač, schválený uznesením vlády SR č. 830/1997 v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999, Štatút kúpeľného miesta Sklené Teplice, schválený uznesením vlády SR č. 623/1998 v znení jeho zmeny schválenej uznesením vlády SR č. 456/1999. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 33

40 Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu vyššieho významu s priemetom Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (MH SR, r. 2005) a Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK, r. 2007) Priestorová štruktúra cestovného ruchu Funkčná štruktúra regiónov cestovného ruchu Región CR Subregión CR Mikroregión CR/Krajinné celky Centrá CR Turistické a rekreačné priestory obcí 12. IPEĽSKÝ 13. GEMERSKÝ Krupinská vrchovina (R) Krupina a okolie Krupinský Hontianske Nemce Krupina (R) Krupina, Bzovík, Zemiansky Vrbovok, Sebechleby, Ladzany, Dudince - kúpele Dudince Dudince liečebné kúpele, Terany, Hokovce, Rykynčice, Dreňovo, Litava Dudince (N) Cerovo, Čabraďský Vrbovok, Senohrad, Sucháň, Dačov Lom Senohrad Šahianský Šahy Na území Nitrianskeho kraja Veľkokrtíšsky Krupinská vrchovina (R) Veľký Krtíš a okolie Veľký Krtíš, Modrý Kameň, Horné Strháre, Dolné Strháre, Dolná Strehová Hrušov Čebovce Veľký Krtíš (R) Hrušov, Čebovce, Opava, Stredné Plachtince, Horné Plachtince termálne kúpele Vinica Ţelovce Vinica, Slovenské Ďarmoty, Sklabiňa, Ţelovce, Bušince Dolná Strehová Dolná Strehová (R) Dolná Strehová, Horná Strehová, Brusník, Senné Javorie - Cerová vrchovina (R) Lučenec a okolie Lučenec, Vidiná, Tomášovce, Boľkovce Lučenecký Ruţiná - Divín Ruţiná, Divín, Lovinobaňa, Tuhár, Budiná Lučenec (N) Halič - Ábelová Halič, Praha, Polichno, Ábelová Mýtna Mýtna, Dobroč, Píla, Podkriváň Horné Poiplie Fiľakovo (R) Fiľakovo, Radzovce, Šiatorská Bukovina Slovenské Rudohorie Poltár a okolie Poltár, Hrnčiarska Ves, Kalinovo, České Brezovo, Poltár (R) Poltársky Cinobaňa - Málinec Cinobaňa, Ozdín, Málinec, Uhorské Kokava nad Rimavicou Kokava nad Rimavicou (R) Kokava nad Rimavicou, Zlatno, Línia Háj, Utekáč, Šoltýska Rimavskosobotský Gemerské gotické kostoly Tornaľský Domica - jaskyňa Hnúštiansky Muránska planina Cerová vrchovina Rimavská Sobota a okolie Rimavská Sobota, Oţďany, Hodejov, Veľké Teriakovce Cerová vrchovina Rimavská Sobota Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Tachty, Hostice Horná Rimava (Nr) Hrachovo, Rimavská Baňa, Vyšný Skálnik Teplý Vrch Teplý Vrch, Drienčany, Hrušovo Slovenský kras Tornaľa a okolie Tornaľa (R) Tornaľa Králik, Číţ liečebné kúpele, Gemerská Ves Slovenský kras (Plešivec) Drţkovce, Kameňany Slovenské Rudohorie Hnúšťa Hnúšťa, Klenovec, Rimavské Brezovo, Hnúšťa URBION Bratislava, jún 2010 Strana 34 1.

41 Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu vyššieho významu s priemetom Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (MH SR, r. 2005) a Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK, r. 2007) Priestorová štruktúra cestovného ruchu Funkčná štruktúra regiónov cestovného ruchu Región CR Subregión CR Mikroregión CR/Krajinné celky Centrá CR Turistické a rekreačné priestory obcí 13. GEMERSKÝ 14. HOREHRONSKÝ Hnúštiansky Tisovec Tisovec (R) Tisovec, Rimavská Píla Muránska planina Ratková Ratková, Krokava, Ratkovské Bystré, Kyjatice Revúcky Slovenské Rudohorie Revúca Revúca (R) Revúca, Muráň, Muránska Huta, Muránsky Zdychava Jelšava Jelšava, Nandraţ, Rákoš Slovenský Raj Na území Košického kraja Slovenský Kras Na území Košického kraja Banskobystrický Banská Bystrica a okolie Donovaly Brezniansky Nízke Tatry juh Ďumbierska časť Kráľovohoľský Horehronie záver Nízke Tatry a Kremnické vrchy Banská Bystrica - mesto Banská Bystrica (M) Špania Dolina Šachtička, Selce - Čachovo Banská Bystrica - sever Donovaly (M) Staré Hory, Turecká, Donovaly, Harmanec Banská Bystrica - západ Pršany, Tajov, Králiky, Kordíky, Banská Bystrica - juh Horná Mičiná, Dolná Mičiná Banská Bystrica - východ Slovenská Ľupča (R) Slovenská Ľupča, Podkonice, Moštenica, Ľubietová Brusno Brusno (Nr) Brusno kúpele, Ľubietová, Strelníky Čerín Poniky - Hrochoť Poniky, Čerín, Hrochoť Nízke Tatry Brezno a okolie Brezno (N) Brezno, Hronec, Valaská Bystrá Nízke Tatry juh Mýto pod Ďumbierom, Chopok juh, Jarabá, Čertovica Podbrezová Jasenie Podbrezová, Horná Lehota, Dolná Lehota, Predajná, Jasenie Čierny Hron Čierny Balog (R) Čierny Balog, Hronec, Osrblie, Sihla Lom Pohronská Polhora Michalová, Pohronská Polhora Bánov Beňuš a okolie Beňuš, Braväcovo Nízke Tatry Slovenské Rudohorie Polomka a okolie Polomka, Bacúch, Závadka Heľpa - Pohorelá Heľpa (R) Heľpa, Pohorelá, Pohorelská Maša Šumiac Červená Skala Šumiac, Valkovňa, Zlatno Telgárt Pusté Pole Telgárt (R) Telgárt, Pusté Pole Besník Kremnické vrchy, Zvolenský Štiavnické vrchy 15. POHRONSKÝ Zvolen, Sliač, Kováčová Zvolen a okolie Zvolen (M) Zvolen, Kováčová, Sielnica Sliač Sliač (N) Sliač liečebné kúpele, Veľká Lúka, Sampor, Lukavica Návrh priestorových a funkčných jednotiek rekreácie a cestovného ruchu vyššieho významu s priemetom Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike 3. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 35 2.

42 (MH SR, r. 2005) a Koncepcie rozvoja cestovného ruchu v Banskobystrickom samosprávnom kraji (BBSK, r. 2007) Priestorová štruktúra cestovného ruchu Funkčná štruktúra regiónov cestovného ruchu Región CR Subregión CR Mikroregión CR/Krajinné celky Centrá CR Turistické a rekreačné priestory obcí 15. POHRONSKÝ Zvolenský Zvolen, Sliač, Kováčová Detviansky Podpoľanie Banskoštiavnický Banská Štiavnica a okolie Ţiarsko-kremnický Kremnica a okolie Novobanský Ţelezná Breznica Hronská Dúbrava, Ţelezná Breznica, Tŕnie Zvolenská Slatina Zvolenská Slatina, Vígľaš, Pstruša Ostrá Lúka - Bacúrov Ostrá Lúka, Bacúrov Dobrá Niva - Pliešovce Dobrá Niva, Babiná, Pliešovce, Sása, Podzámčok Slovenské Rudohorie Očová a okolie Očová, Zolná, Lukové, Sampor Detva a okolie Detva (N) Detva, Dúbravy, Stoţok Hriňová Detvianska Huta Hriňová (R) Kriváň, Hriňová, Detvianska Huta, Látky, Slatinské Lazy Slatinské Lazy, Vígľašská Huta, Klokoč Stará Huta Dolný Tisovník Stará Huta, Dolný Tisovník, Horný Tisovník, Červeňany Banská Štiavnica mesto Banská Štiavnica (M) Banská Štiavnica, Banský Studenec, Ilija, Banky Banská Štiavnica Počúvadlianske Počúvadlianske jazero, Dekýš, Počúvadlo Počúvadlianske jazero jazero (N) Štiavnické Bane - Richnava Štiavnické Bane (R) Štiavnické Bane, Richňavské jazerá Kopanice - Uhliská Kopanice, Uhliská, Vysoká Banská Hodruša Banská Hodruša, Hodrušské jazerá Banská Belá Banská Belá, Kozelník Sv. Anton Sv. Anton (R) Sv. Anton, Ţibritov Prenčov - Baďan Prenčov (R) Prenčov, Baďan, Beluj Kremnické vrchy Kremnica a okolie Kremnica (N) Kremnica, Krahule, Skalka, Kremnické Bane, Kremnická dolina Stará Kremnička, Šášovské Podhradie, Jastrabá, Bartošova Lehôtka Ţiar nad Hronom a okolie Ţiar nad Hronom (Nr) Ţiar nad Hronom, Lutila, Trubín, Janova Lehota, Slaská Sklené Teplice Vyhne Sklené Teplice (R) Sklené Teplice, Vyhne, Repište, Bzenica Horná Ţdaňa - Prochoť Horná Ţdaňa, Prochoť, Prestavlky Vtáčnik Nová Baňa a okolie Nová Baňa (R) Nová Baňa Štále, Brehy, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica Ţarnovica a okolie Ţarnovica (R) Ţarnovica, Horné Hámre, Veľké Pole, Ostrý Grúň Veľká Lehota veľké Pole Stará Huta, Veľká Lehota, Malá Lehota Hronský Beňadik Hronský Beňadik, Kozárovce, Tekovské Nemce Vysvetlivky: M -medzinárodný význam, N -národný význam, Nr -nadregionálny význam, R -regionálny význam URBION Bratislava, jún 2010 Strana 36

43 2.10. ŢIVOTNÉ PROSTREDIE OVZDUŠIE ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 228 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004) Zmena pôvodného textu celej kapitoly na str : Ochrana ovzdušia Intenzívne, mnohostranne a zväčša negatívne ovplyvňuje ovzdušie sám človek. Základnou príčinou stúpajúceho trendu znečisťovania ovzdušia je narastanie populácie, ktorá má všeobecnú tendenciu sťahovať sa do väčších mestských aglomerácií. S rastom počtu obyvateľstva sa zvyšuje aj ţivotná úroveň vrátane poţiadaviek na energiu. Celý energeticko-výrobno-spotrebný komplex, ktorý zabezpečuje základné poţiadavky vyspelej spoločnosti, kladie nepredstaviteľné nároky na ţivotné prostredie, a tým aj na ovzdušie, a to jednak spotrebou kyslíka a jednak vypúšťaním plynných, kvapalných a tuhých exhalátov. Ochrana ovzdušia je v súčasnosti zabezpečovaná prostredníctvom zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší) v znení zákona č. 245/2003 Z.z., zákona č. 525/2003 Z.z., zákona č. 541/2004 Z.z., zákona č. 572/2004 Z.z., zákona č. 587/2004 Z.z., zákona č. 725/2004 Z.z., zákona č. 230/2005 Z.z., zákona č. 479/2005 Z.z., zákona č. 532/2005 Z.z., zákona č. 571/2005 Z.z., zákona č. 203/2007 Z.z., zákona č. 529(2007 Z.z. a zákona č. 525/2008 Z.z.. Kvalita ovzdušia Kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav ţivotného prostredia, ľudské zdravie, ako aj jednotlivé ekosystémy. Právna úprava ochrany ovzdušia platná do 31. augusta 2002 bola zaloţená predovšetkým na emisnom princípe, tzn. upravovala správanie prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania ovzdušia obmedzovaním vnášania znečisťujúcich látok do ovzdušia. Kvalita ovzdušia bola síce určená imisnými limitmi, ale neboli prioritnými z pohľadu riadenia ochrany ovzdušia. Obdobná prax bola aj v iných štátoch Európy. Európska únia prijatím Rámcovej smernice Rady 96/62/EC o hodnotení a riadení kvality ovzdušia a nadväzujúcich dcérskych smerníc: smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/30/EC, týkajúcej sa limitných hodnôt oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, hmotných častíc a olova vo vonkajšom ovzduší, smernice 2000/69/EC, týkajúcej sa limitných hodnôt benzénu a oxidu uhoľnatého vo vonkajšom ovzduší smernice 2002/3/EC, týkajúcej sa ozónu v ovzduší zaväzuje členské štáty, aby vytvorili podmienky a realizovali opatrenia, ktoré zabezpečia, ţe kvalita ovzdušia sa udrţí tam kde je dobrá a v ostatných prípadoch sa zlepší (článok 1, Rámcovej smernice). V ochrane ovzdušia je tak kladený v prvom rade dôraz na dosiahnutie takej kvality ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a ani ţivotné prostredie. Územie Banskobystrického kraja predstavuje z hľadiska čistoty ovzdušia nehomogénny celok. Minimálne, alebo mierne znečistenie ovzdušia je v severovýchodných a juhozápadných častiach kraja, naopak najintenzívnejšie znečistenie sa nachádza v okolí najväčších miest Banská Bystrica a URBION Bratislava, jún 2010 Strana 37

44 Suspendované Oxidy dusíka (NO, NO 2, NOx) Oxid siričitý (SO 2 ) Ozón (O 3 ) Oxid uhoľnatý (CO) Benzén kontinuálne Sulfán (H 2 S) Ťaţké kovy (As, Cd, Ni, Pb) Smer a rýchlosť vetra Teplota a vlhkosť vzduchu Polyaromat.ické Uhľovodíky (BaP) Typ oblasti Typ stanice ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 Zvolen, ako aj v priemyselných aglomeráciách, v najväčšej koncentrácii v juhovýchodnej časti Banskobystrického kraja, čo je ovplyvnené najmä koncentráciou priemyslu. V rámci monitorovacieho systému kvality ovzdušia sa na dlhodobom meraní kvality ovzdušia regiónu podieľajú príslušné Regionálne úrady verejného zdravotníctva a SHMÚ. Sieť SHMÚ tvoria v rámci regiónu štyri meracie stanice Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia a jedna monitorovacia stanica Regionálnej monitorovacej siete kvality ovzdušia a zráţok na Chopku (patrí do Ţilinského kraja). V uvedených staniciach sú realizované kontinuálne analýzy základných polutantov. Monitorovacie stanice, ich charakteristika a merané polutanty sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (NMSKO) vlastník SHMÚ: Zóna Banskobystrický kraj Zdroj: SHMÚ Okres Národný kód Kód EoI Názov stanice Banská Banská Bystrica SK SK0005A Bystrica Nám. Slobody Jelšava Revúca SK SK0025A Jesenského Rimavská Hnúšťa SK SK0022A Sobota Hlavná Ţiar nad Hronom Ţiar nad Hr. SK SK0009A Duklianskych hrdin. Zemepisná dĺţka Zemepisná šírka Nadm. výška [m] U B U B S B U B Na území kraja sa nachádzajú aj meracie stanice ostatných prevádzkovateľov v Hriňovej lokalita Hukavský grúň a lokalita Predná Poľana, ktorých vlastníkom je NLC Zvolen. Zóna Názov stanice Suspendované častice PM 10 častice PM 2.5 Meranie kontinuálne/manuálne (K/M) K K K K K K K K M K K M Banskobystrický kraj Zdroj: SHMÚ Banská Bystrica Nám. Slobody x x x x x x x x Jelšava Jesenského x x x x Hnúšťa Hlavná x Ţiar nad Hronom Duklianskych hrdinov x Spolu 4 stanice URBION Bratislava, jún 2010 Strana 38

45 Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia. V roku 2007 bola prekročená 24-hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí pre PM 10 na všetkých monitorovacích staniciach okrem monitorovacej stanice Ţiar nad Hronom - Duklianskych hrdinov. Oproti roku 2006 počty prekročení poklesli, najvýraznejšie na monitorovacej stanici Banská Bystrica - Nám. slobody z 92 na 57. Ostatné znečisťujúce látky neprekročili limitné alebo cieľové hodnoty. Na základe výsledkov štatistickej analýzy za roky je moţné predpokladať, ţe príspevok lokálnych zdrojov k znečisteniu ovzdušia PM 10 sa na jednotlivých monitorovacích staniciach pohybuje od 20 % do 40 %. Hlavné lokálne zdroje sú najmä doprava, suspenzia a resuspenzia častíc z nedostatočne čistených komunikácií, stavenísk, skládok sypkých materiálov, vykurovanie domov na tuhé palivá a poľnohospodárstvo, ktoré priamo vplývajú na úroveň znečistenia. K základným znečisťujúcim látkam a vybraným znečisťujúcim látkam ovzdušia sa zaraďujú tuhé znečisťujúce látky (TZL), oxidy síry vyjadrené ako oxid siričitý (SO 2 ), oxidy dusíka - ako oxid dusičitý (NO x ), oxid uhoľnatý (CO), pachové látky, organické látky (napr. NM VOC), ktoré sú v odpadových plynoch v plynovej fáze vyjadrené ako celkový organický uhlík a dibenzodioxíny a dibenzofurány. Emisiou sa rozumie kaţdé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia. Zdroj NEIS Mnoţstvá základných znečisťujúcich látok vyprodukované v Banskobystrickom kraji Rok TZL (t) SO 2 (t) NO 2 (t) CO (t) TOC (t) , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,41 403, , , , , , , , , , ,517 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 39

46 Na základe údajov porovnávajúcich vývoj mnoţstva emisií na území Banskobystrického kraja v období rokov 2000 aţ 2007 je moţné pozorovať dlhodobý pokles emitovania tuhých znečisťujúcich látok, rovnako SO 2 s miernymi fluktuáciami v rokoch 2002 a Rovnako aj u NO 2 je z dlhodobého časového horizontu zaznamenaná klesajúca tendencia produkcie NO 2. Produkcia CO v pozorovanom časovom horizonte stúpa, v období rokov 2000 aţ 2007 vzrástla o 4740 ton. Emisie TOC majú mierne stúpajúcu tendenciu. Medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia v Banskobystrickom kraji patria: (podľa produkcie emisií, r. 2007) Názov prevádzkovateľa Názov okresu TZL (t) SLOVALCO, a.s. Ţiar nad Hronom 103,963 Slovenské magnezitové závody a.s. Revúca 117,905 Slovmag Lubeník Revúca 159,724 Petrochema a.s. Brezno 137,97 Bučina Zvolen a.s. Zvolen 115,184 Combin, s.r.o. závod Vápenka Tisovec Rimavská Sobota 114,799 Názov prevádzkovateľa Názov okresu SO 2 (t) Slovalco, a.s. Ţiar nad Hronom 1326,387 Zvolenská teplárenská a.s. Zvolen 1186,481 Slovenské magnezitové závody a.s. Revúca 651,271 ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom 351,045 Knauf Insulation, s.r.o. Ţarnovica 277,256 Slovmag Lubeník Revúca 152,818 Názov prevádzkovateľa Názov okresu NO 2 (t) SPP - preprava, a.s. Veľký Krtíš 876,73 Slovenské magnezitové závody a.s. Revúca 574,132 Slovalco, a.s. Ţiar nad Hronom 559,368 Zvolenská teplárenská a.s. Zvolen 460,871 Slovmag Lubeník Revúca 372,052 ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom 221,731 SLOVGLASS, a. s. Poltár 171,694 Ţeleziarne Podbrezová a.s. Brezno 103,126 Názov prevádzkovateľa Názov okresu CO (t) Slovalco, a.s. Ţiar nad Hronom 12942,535 Slovenské magnezitové závody a.s. Revúca 2106,27 Calmit, spol. s r.o., závod Ţirany Rimavská Sobota 1877,638 Slovmag Lubeník Revúca 637,722 VUM, a.s. Ţiar nad Hronom 268,423 Ţeleziarne Podbrezová a.s. Brezno 257,369 IPEĽSKÉ TEHELNE a.s. Poltár 130,825 Zdroj NEIS Vyhláška č. 705/2002 Z.z. v znení vyhlášky č. 351/2007 Z.z. v prílohe č. 8 stanovuje zoznam aglomerácií a zón pre účel hodnotenia kvality ovzdušia. Zóna Banskobystrického samosprávneho kraja je vymedzená ako územie celého kraja. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 40

47 Mapa zóny Banskobystrického samosprávneho kraja: Zóna Banskobystrický kraj Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia Znečisťujúca látka Plocha (km 2 ) Počet obyvateľov Územia mesta Hnúšťa a miestnych častí Brádno, Hačava, Likier, Polom, mesta Tisovec a miestnej PM časti Rimavská Píla a obce Rimavské Brezovo Územie mesta Banská Bystrica PM Územia obcí Jelšava, Lubeník, Chyţné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota Územia mesta Ţiar nad Hronom a obce Ladomerská Vieska PM PM Na území Banskobystrického kraja platia nasledovné akčné plány zlepšenia kvality ovzdušia: Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici VZV č.7/2005 z 25. júla 2005, ktorou sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR č.8/2005, dňa (pre znečisťujúcu látku PM10 pre mesto Banská Bystrica), aktualizovaná VZV č. 2/2008 z Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici č.3/2007 z 20. marca 2007, ktorou sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR č.3/2007, dňa (pre znečisťujúcu látku PM10 pre mesto Ţiar nad Hronom a obec Ladomerská Vieska). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 41

48 Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici č.6/2007 z 10. októbra 2007, ktorou sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR č.4/2008 dňa (pre znečisťujúcu látku PM10 pre obce Hnúšťa, Brádno, Hačava, Likier, Polom, Rimavské Brezovo, Tisovec, Rimavská Píla) Všeobecne záväzná vyhláška KÚŢP v Banskej Bystrici č.7/2007 z 10. októbra 2007, ktorou sa vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia uverejnená vo Vestníku vlády SR č.4/2008, dňa (pre znečisťujúcu látku PM10 pre obce Jelšava, Lubeník, Chyţné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota) Opatrenia pre zlepšenie kvality ovzdušia v Banskobystrickom kraji v oblastiach riadenia kvality ovzdušia: 1. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia územie mesta Banská Bystrica: zabezpečovať výsadbu novej a náhradnej zelene na ploche mesta v súlade s koncepciou udrţania a riadenia výstavby poverenou mestskou organizáciou Záhradnícke a rekreačné sluţby mesta Banská Bystrica, v spolupráci so Slovenskou správou ciest - Bratislava realizovať Preloţku cesty I/66 Banská Bystrica severný obchvat. Preloţka cesty zasahuje do zastavaného územia mesta a preto bola zníţeniu negatívnych účinkov stavby na priľahlé okolie, ako aj negatívnym vplyvom dopravy na ţivotné prostredie venovaná zvýšená pozornosť. Za odstránenú zeleň v priestore staveniska je navrhnutá výsadba náhradnej zelene na svahoch cestného telesa, alebo na určených plochách v jej okolí. Z hľadiska emisií sa zrealizovaním ochranných opatrení v rámci realizácie investície zníţia negatívne dopady emisií z automobilovej dopravy na obyvateľstvo (presmerovaním časti cestnej dopravy mimo centrum mesta do menej zastavanej časti s lepšími rozptylovými podmienkami sa zlepšia podmienky aj v centre mesta), udrţiavať komplexné čistenie komunikácii a chodníkov s pouţitím technológie mokrého čistenia a zametania v období po skončení zimnej údrţby s cieľom odstraňovania inertného posypového materiálu. 2. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyţné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota: realizácia preloţky cesty II/532 obchvatom obcí Jelšava, Lubeník, Magnezitovce, Chyţné, Mokrá Lúka a Revúcka Lehota. 3. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia územie mesta Ţiar nad Hronom a obce Ladomerská Vieska: podľa schválenej Koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva mesta Ţiar nad Hronom mestským zastupiteľstvom uznesenie č. 76/2006 zniţovať environmentálne riziká diverzifikovaním palivovej základne v sústave CZT s cieľom zníţiť podiel výroby tepla zo zemného plynu a čierneho uhlia náhradou za obnoviteľné zdroje v optimálnom pomere a pri výstavbe nových objektov spotreby tepla v dosahu siete CZT drţiteľa povolenia uprednostňovať napojenie týchto objektov na sústavu CZT, zníţenie sekundárnej prašnosti ciest 1. triedy č. I/ 50 a č. I/65, t.j. prieťahy mestom Ţiar nad Hronom a obcou Ladomerská Vieska a na miestnych komunikáciách zo strany majetkových správcov ciest, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 42

49 realizácia opatrení prijatých vyzvanými prevádzkovateľmi, ktorí majú svoje prevádzky v dotknutej oblasti a aj mimo oblasti, avšak ich emisie sú do nej priamo zanášané, podľa záväznej časti konceptu riešenia Územného plánu mesta Ţiar nad Hronom, kde sú navrhované zásady a regulatívy starostlivosti o ţivotné prostredie zabezpečovať ďalší rozvoj mesta Ţiar nad Hronom, zvýšenie výsadby cestnej zelene popri miestnych komunikáciách na ul. Dr. Jánskeho, Štefanku, Hviezdoslavova, SNP a Alexandra Dubčeka. 4. Program na zlepšenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia pre územia obcí Hnúšťa, Brádno, Hačava, Likier, Polom, Rimavské Brezovo, Tisovec, Rimavská Píla riešenie a organizácia dopravy v danej oblasti rekonštrukciou cesty I/72 v úseku Hnúšťa - Tisovec, v rámci ktorej majú byť vyriešené aj obchvaty obcí Rimavská Píla- Tisovec v dĺţke 4,3 km, obchvat cesty I/72 mimo zastavaného územia mesta Hnúšťa. Opatrenia pre zlepšenie kvality ovzdušia v BBSK (v zmysle Programu hospodárskeho, sociálne a kultúrneho rozvoja BBSK pre obdobie ): zniţovanie emisií základných a ostatných znečisťujúcich látok v ovzduší najmä tuhých znečisťujúcich látok (PM 10, PM 2,5 ), SO 2, NO X, benzén, VOC, NH 3, ťaţkých kovov a PAH, ekologizácia verejnej dopravy prioritne v oblastiach vyţadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia, riešenie kvality ovzdušia, skvalitňovanie a odborná podpora monitorovania emisií a kvality ovzdušia podľa poţiadaviek EÚ ako aj skvalitnenie Národného emisného informačného systému (NEIS), návrh a vybudovanie funkčného systému zberu, recyklácie, regenerácie a zneškodňovania pouţitých kontrolovaných látok, presadzovanie a podpora pouţívania alternatívnych látok alebo náhradných technológií, zniţovanie emisií skleníkových plynov spolu so zniţovaním emisií základných znečisťujúcich látok, zmena palivovej základne energetických zdrojov na výrobu tepla a teplej vody v prospech vyuţívania obnoviteľných zdrojov, podpora opatrení na obmedzovanie emisií metánu z odpadového hospodárstva, skvalitňovanie inventarizácie a projekcií emisií skleníkových plynov a propagácia ich redukcie VODA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) str. 234 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004) Zmena pôvodného textu kapitoly na str Zhodnotenie riešeného územia z hľadiska kvality povrchových a podzemných vôd Zmena textu celej podkapitoly na str. 65 aţ 70: Povrchové vody V súčasnosti sa Slovenská republika nachádza v štádiu zmien v hodnotení stavu povrchových vôd podľa poţiadaviek Rámcovej smernice o vode 2000/60/ES (RSV). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 43

50 V minulých rokoch sa ako primárny nástroj pre hodnotenie kvality povrchových vôd pouţívala STN Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd, ktorá bola Slovenským ústavom technickej normalizácie dňom zrušená. Výsledky monitoringu sú spracované podľa Nariadenia vlády SR (ďalej len NV) č.296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd a to princípom či daný ukazovateľ spĺňa alebo nespĺňa limitnú hodnotu NV SR. Zoznam sledovaných ukazovateľov je uvedený v Prílohe č.1 uvedeného NV SR. Kvalita povrchových vôd je hodnotená za dvojročné obdobie Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sa kvalita povrchových vôd sleduje v 17 odberných miestach z toho : - v čiastkovom povodí Hron v 8 - v čiastkovom povodí Ipeľ v 6 - v čiastkovom povodí Slaná v 3 Tab. Kvalita povrchových vôd v odberných miestach v BBSK Tok Miesto odberu Riečny Počet hodnotených Ukazovatele nespĺňajúce Nariadenie vlády SR č.296/2005 Z.z. km ukazovateľov počet ukazovatele Šalková 181, BSK 5 (ATM), ph, amoniakálny a dusitanový dusík Banská Bystrica 175, ph, amoniakálny a dusitanový dusík Hron Budča 148, Ţiar nad Hronom 131, celkový fosfor, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, NEL UV, dusitanový dusík Ţarnovica 112, dusitanový dusík, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie Zolná Ústie 0, CHSK Cr, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, NEL UV, dusitanový dusík Slatina Pstruša 21, dusitanový dusík Ústie 0, NEL UV, dusitanový dusík, fluorantén Nad VN Málinec 198, Ipeľ Rapovce 151, amoniakálny a dusitanový dusík, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, chloroform Kalonda 144, fosforečnanový fosfor, mikrobiologické ukazovatele Suchá Prša 3, rozpustný kyslík, amoniakálny a dusitanový dusík Krtíš Nová Ves 11, nutrienty a mikrobiologické ukazovatele Krupinica Pod sútokom s Klinkovicou 57,30 neuvedené - - Muráň Jelšavská Teplica 16, dusitanový dusík Rimava Hnúšťa 58, dusitanový dusík Sobôtka 35, dusitanový dusík Zdroj : SHMÚ Poznámka : Tabuľka nahrádza Tab.č.1 Kvalitatívne charakteristiky vybraných tokov vo vybraných profiloch v tabuľkovej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2004, ktorá vzhľadom na novú vodnú legislatívu nie je platná. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 44

51 Stav útvarov povrchových vôd Čiastkové povodie Hrona Horná časť rieky Hron po Slovenskú Ľupču je vo veľmi dobrom alebo dobrom ekologickom stave. K znečisťovateľom patria odpadové vody z podnikov sluţieb, potravinárskej, strojárskej a papierenskej výroby v Brezne, zo Ţeleziarní v Podbrezovej (Hron, Bystrianka), zo zlievarne ZLH a.s. Sabinov v Hronci (Čierny Hron), z výroby rafinovaných ropných produktov v podniku Petrochema a.s. v Dubovej, z ČOV závodu Biotika a.s. v Slovenskej Ľupči, SHP a.s. Harmanec (Bystrica) a odpadové vody z verejnej kanalizácie mesta Banská Bystrica (Selčiansky potok, Bystrica, Malachovský potok, Hron). Stredný a dolný úsek Hrona je v priemernom ekologickom stave a zároveň i v zlom chemickom stave. Hlavnou znečisťujúcou látkou v kategórii chemického stavu sú vtaláty (DEHP) najbeţnejšie pouţívané plastifikátory a olovo (Pb). K znečisťovateľom patria Bučina Zvolen (Hron, Zolná, Slatina), komunálne odpadové vody z verejnej kanalizácie mesta Zvolen (Slatina), Hydinárske závody Zvolen (Zolná), komunálne odpadové vody z Hriňovej, PPS Detva Holding v Detve (Slatina). V oblasti Ţiaru nad Hronom, Kremnice, Ţarnovice a Novej Bane sú znečisťovateľom odpadové vody z banskej, hutníckej, drevo a kovospracujúcej činnosti, odpadové vody zo závodu ZSNP a.s. v Ţiari nad Hronom, Aquavity ČOV v Ţarnovici, Knauf Insulation s.r.o. v Novej Bani, ktorá produkuje odpadové vody s obsahom minerálnych vlákien z výroby izolačných materiálov (Hron) a odpadové vody z ťaţby a úpravy rúd Slovenská banská spoločnosť Hodruša Hámre (Hodrušský potok). Najvýznamnejšie vplyvy s dopadom na stav útvarov povrchových vôd : - hydromorfologické zmeny rieka Hron, priečne stavby bez funkčného rybovodu - vypúšťanie odpadových vôd z komunálnych aglomerácií nad EO Brezno, Banská Bystrica, Detva, Zvolen, Ţiar nad Hronom - významné priemyselné a iné zdroje znečistenia ZLH a.s. Zlieváreň Hronec, Ţeleziarne Podbrezová a.s., Petrochema a.s. Dubová, Biotika a.s. Slovenská Ľupča, SHP Harmanec a.s., PPS Group a.s. Detva, ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom, Knauf Insulation s.r.o. Nová Baňa - environmentálne záťaţe v povodí - difúzne znečistenie z neodkanalizovaných obcí a poľnohospodárstva. Čiastkové povodie Ipľa Vodné útvary na Ipli od prameňa po Kalinovo sú v dobrom a veľmi dobrom stave. Zvyšná časť Ipľa je v zlom stave, ktorý určujú ryby. Zlý ekologický stav v tomto úseku korešponduje so zlým chemickým stavom, ktorý určujú fenoly (4-p-nonylfenol). Najväčšími zdrojmi znečistenia v povodí sú popri poľnohospodárstve a priemyselných aktivitách, komunálne odpadové vody. Odpadové vody sú do Ipľa odvádzané hlavne cez prítoky : Krivánsky potok odpadové vody z Mäsokombinátu s.r.o. Hrádok a komunálne OV z mesta Lučenec, Belina odpadové vody z podniku THORMASMALT s.r.o. a komunálne vody z mesta Fiľakovo, Stračinský potok odpadové vody z bane Dolina a.s. vo Veľkom Krtíši, Krtíš odpadové vody z ČOV Veľký Krtíš a Záhorce, Krupinica odpadové vody z ČOV Krupina a komunálne vody z obcí, Štiavnica - odpadové vody z ČOV Banská Štiavnica a Dudince. Najvýznamnejšie vplyvy s dopadom na stav útvarov povrchových vôd : - hydromorfologické zmeny rieka Ipeľ, priečne stavby bez funkčného rybovodu URBION Bratislava, jún 2010 Strana 45

52 - vypúšťanie odpadových vôd z komunálnych aglomerácií nad EO Banská Štiavnica, Fiľakovo, Lučenec, Veľký Krtíš - významné priemyselné a iné zdroje znečistenia Mäsokombinát Hrádok s.r.o. Lučenec, SLOVGLASS a.s. Katarínska Huta, Baňa Dolina a.s., Eustream a.s., Kúpele Dudince a.s., Posádková správa budov Lešť, Ţiaromat a.s., THORMASMALT s.r.o. Fiľakovo, Akutrade s.r.o. Banská Štiavnica, SELIKO Slovakia s.r.o. - environmentálne záťaţe v povodí - difúzne znečistenie z neodkanalizovaných obcí a poľnohospodárstva. Čiastkové povodie Slanej Slaná priteká na územie kraja so znečistením produkovaným v hornej časti toku a jej prítokov. Do prítoku Muráň v riešenom území ústia odpadové vody z výroby magnezitu a keramickej výroby v Lubeníku (Slovmag a.s.) a v Jelšave (SMZ)) a verejná kanalizácia v okolí Jelšavy a Revúcej. Prítok Rimava (zaústenie do Slanej v rkm 1,5) zachytáva znečistenie z chemickej výroby v Hnúšti (SLZ Chémia a.s.) a odpadových vôd Z ČOV Tisovec, Klenovec, Hnúšťa a Rimavská Sobota. Najvýznamnejšie vplyvy s dopadom na stav útvarov povrchových vôd : - hydromorfologické zmeny rieka Slaná, priečne stavby bez funkčného rybovodu - vypúšťanie odpadových vôd z komunálnych aglomerácií nad EO Revúca, Rimavská Sobota a Roţňava (mimo riešeného územia) - významné priemyselné a iné zdroje znečistenia SMZ Jelšava, Slovmag a.s. Lubeník, SLZ Chémia a.s. Hnúšťa, mimo riešeného územia Siderit s.r.o. Niţná Slaná, PIDECO CGF, s.r.o. Baňa Mária, Carmeuse Slovakia, s.r.o. Slavec, SHP Slavošovce, a.s. - environmentálne záťaţe v povodí - difúzne znečistenie z neodkanalizovaných obcí a poľnohospodárstva. Tab. Významné zdroje znečistenia v zaťaţených oblastiach za rok 2007 v BBSK Názov zdroja Vypúšťané znečistenie (t.rok -1 ) BSK-5 ChSK-Cr NL NEL-UV NEL-IČ ČOV Biotika, a.s. Slovenská Ľupča 28,44 282,54-1,27 - ČOV SHP Harmanec 255,57 485,19 17, ČOV Banská Bystrica 52,21 293,95 86,09 3,91 - ČOV Zvolen 22,24 121,77 29,22 1,24 - Bučina DDD, s.r.o. Zvolen 6,56 28,56 10,32-0,08 ČOV Ţiar nad Hronom 13,87 56,34 17, ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom 17,21 96,75 50,66 0,15 - SMZ, a.s. Jelšava 1,88 9,62 5,61-0,04 Slovmag, a.s. Lubeník 0,65 3,04 0,33 0,01 - ČOV Revúca 23,61 53,07 18,63 22,49 - ČOV Jelšava 2,34 4,82 1, ČOV Lubeník 5,27 11,37 3, Zdroj : SHMÚ Poznámka : Tabuľka nahrádza Tab.č.2 Významné zdroje znečistenia povrchových vôd v tabuľkovej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky Problematika zhodnotenia kvality povrchových vôd na území Banskobystrického samosprávneho kraja bola spracovaná podľa publikácie Kvalita povrchových vôd na Slovensku v rokoch , SHMÚ a podľa materiálov seminára Vodné hospodárstvo v zmysle smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť spoločenstva v oblasti vodnej URBION Bratislava, jún 2010 Strana 46

53 politiky (Rámcová smernica o vode) vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny, SAŢP Banská Bystrica Podzemné vody Monitorovacie programy kvality podzemných vôd v roku 2006 prešli zmenami, ktoré vyplynuli z poţiadaviek príslušnej legislatívy EÚ, najmä z Rámcovej smernice o vode (RSV). V súlade s poţiadavkami RSV sa upustilo od delenia územia SR pre účely monitorovania na vodohospodársky významné oblasti a od roku 2007 je toto členenie vykonávané na základe ohraničenia útvarov podzemných vôd. Výsledky laboratórnych analýz boli hodnotené podľa Nariadenia vlády SR č.354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, porovnaním nameraných a limitných hodnôt pre všetky analyzované ukazovatele. V zmysle uvedeného sa kvalita podzemných vôd v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja sleduje v 4 útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch a v 11 útvaroch podzemných vôd v predkvartérnych horninách. Tab. Percentuálne vyjadrenie analýz nevyhovujúcich NV SR 354/2006 Z.z. pre jednotlivé útvary podzemných vôd v roku 2007 v BBSK útvar podzemných vôd počet stanovení počet prekročení % nevyhovujúcich analýz v kvartérnych sedimentoch SK P ,00 SK P ,00 SK P ,00 SK P ,00 v predkvartérnych horninách SK200220FP ,00 SK P ,00 SK P ,00 SK200390KF ,00 SK P ,00 SK P ,00 SK200290FK ,00 SK200480KF ,25 SK200280FK ,56 SK200260FP ,67 SK200250KF ,56 Zdroj : SHMÚ Poznámka : Názvy útvarov podzemných vôd sú uvedené v časti Hydrogeológia Stav útvarov podzemných vôd Čiastkové povodie rieky Hron Čiastkové povodie rieky Ipeľ útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov sú v zlom chemickom stave, ktorý je spôsobený znečistením z bodových i difúznych zdrojov znečistenia, útvary predkvartérnych hornín sú v dobrom chemickom stave. Zlý kvantitatívny stav je identifikovaný v slovenskej časti Stredoslovenských neovulkanitov. útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov sú v zlom chemickom stave, ktorý je spôsobený znečistením z bodových i difúznych zdrojov znečistenia, útvary predkvartérnych hornín sú v dobrom stave s výnimkou jedného vodného útvaru. Útvary podzemných vôd sú v dobrom kvantitatívnom stave URBION Bratislava, jún 2010 Strana 47

54 Čiastkové povodie rieky Slaná Zdroj : SHMÚ útvary podzemných vôd kvartérnych sedimentov sú v zlom chemickom stave v dôsledku znečistenia z bodových i difúznych zdrojov, u útvarov predkvartérnych hornín je v zlom chemickom stave útvar situovaný v dolnej časti povodia. Do povodia Slanej zasahuje i útvar so zlým kvantitatívnym stavom menovite neovulkanity Pokorádzkej tabule. Záverom je moţné konštatovať, ţe znečistenie riek Hron, Ipeľ a Rimava, ktoré pramenia na území Banskobystrického kraja, je dôsledkom vlastnej antropogénnej činnosti. Znečistenie rieky Slaná, ktorá na územie kraja znečistená uţ priteká, je spôsobené aj aktivitami mimo riešeného územia. Takisto znečistenie podzemných vôd je silne ovplyvnené antropogénnou činnosťou. Bilančné hodnotenie podzemných vôd Súčasťou novej vodnej legislatívy je posúdenie miery vyuţívania podzemných vôd k disponibilným zdrojom podzemných vôd v jednotlivých útvaroch. Vyhodnotenie pomeru : vyuţiteľné mnoţstvá podzemných vôd / odbery za hodnotené obdobie spracoval SHMÚ Bratislava. Limitná hodnota je 80 %. označenie útvaru podzemnej vody Tab. Bilančné hodnotenie podzemných vôd podľa útvarov podzemných vôd v Banskobystrickom samosprávnom kraji dokumentované vyuţiteľné mnoţstvá (l.s -1 ) dokumentované odbery (l.s -1 ) vyuţívanie podzemných vôd v % poznámka Útvar podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch SK P 859,08 863,95 50,26 69,00 5,85 7,99 SK P 147,70 3,28 3,97 2,22 2,69 SK P 127,50 19,59 27,96 15,36 21,93 SK P 67,00 22,27 30,02 33,24 44,81 Útvar podzemných vôd predkvartérnych hornín SK200220FP 941, ,20 243,10 340,53 25,82 33,64 SK P 243,46 248,16 27,29 38,99 11,21 15,71 SK200250KF 651,24 652,64 460,47 475,56 70,71 73,02 limitná hodnota 80% SK200260FP 252,00 265,00 72,17 87,56 28,64 33,04 SK200280FK 1150,00 205,90 252,53 17,90 21,96 SK200290FK 140,60 8,53 24,36 6,07 17,33 SK P 81,97 82,67 4,30 5,20 5,25 6,34 SK P 29,30 7,07 7,36 24,13 25,12 SK200380FP 20,65 21,00 22,98 23,89 110,10 113,76 lokalita Vyšný Skálnik SK200390KF 454,02 82,35 85,28 18,14 18,78 SK P 7,5 2,08 2,40 27,73 32,00 SK P 2,7 0 0,06 0 2,22 SK Zdroj : SHMÚ Poznámka : Tabuľka nahrádza Tab.č.5 Prehľad bilančného stavu v hydrogeologických rajónoch v tabuľkovej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2004, ktorá je vzhľadom k novému vymedzeniu hydrogeologických rajónov neplatná. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 48

55 Z bilančného hodnotenia vyplýva, ţe : odbery podzemných vôd z prameňa Vyšný Skálnik v útvare podzemných vôd SK200380FP Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov Pokorádzkej tabule oblasti povodia Hron vysoko prekračujú limitnú hodnotu 80%, odbery podzemných vôd pre Pohronský skupinový vodovod v útvare podzemných vôd SK200250KF Dominantné krasovo-puklinové podzemné vody Veľkej Fatry oblasti povodia Hron sa blíţia k limitnej hodnote 80%. Vodoochranný potenciál pôdneho pokryvu Pre hodnotenie vodoochranného potenciálu pôd vo vzťahu k moţným negatívnym účinkom prieniku znečistenia z povrchu na úroveň podzemnej vody boli pouţité parametre : potenciálna priepustnosť pôd (ako funkcia pôdnej textúry, obsahu skeletu a hrúbky pôdy), potenciálna retenčná schopnosť (ako hodnôt obsahu vody v pôde pri hydrolimite poľnej vodnej kapacity a hrúbky pôdy). Pre kaţdý z uvedených vstupujúcich parametrov i pre celkové hodnotenie vodoochranného potenciálu bolo pouţité 4-stupňové hodnotenie moţných negatívnych účinkov prieniku znečistenia z povrchu na úroveň podzemnej vody (A veľmi vysoká, B vysoká, C mierna, D nízka, resp. nízky, zníţený, zvýšený a vysoký vodoochranný potenciál pôd). Tab. Hodnotenie nadloţných súvrství Vodoochranný potenciál pôdneho pokryvu v útvaroch podzemných vôd v Banskobystrickom samosprávnom kraji označenie útvaru PARAMETER I PARAMETER II priepustnosť pôdy retenčná schopnosť pôdy vodoochranný podzemných kategória a % z plochy útvaru kategória a % z plochy útvaru potenciál vôd A B C D A B C D pôd Útvar podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch SK P 0,01 2,82 83,63 13,54 0,01 85,07 0,00 14,92 nízky SK P 8,21 38,07 43,20 10,52 8,84 41,70 4,63 44,83 zníţený SK P 0,74 8,73 45,03 45,50 1,35 52,06 3,00 43,59 nízky SK P 18,59 46,56 32,49 2,37 18,59 48,58 10,38 22,44 zvýšený Útvar podzemných vôd predkvartérnych hornín SK200220FP 4,43 29,86 35,74 29,97 5,46 69,63 23,14 1,77 zníţený SK P 22,29 68,80 7,59 1,31 24,16 72,59 1,62 1,63 vysoký SK200250KF 0,21 7,72 61,61 30,47 6,21 68,93 22,24 2,62 nízky SK200260FP 15,36 31,41 30,52 22,71 18,68 73,51 7,58 0,23 zníţený SK200280FK 1,12 17,53 22,95 58,40 3,08 36,43 28,78 31,72 nízky SK200290FK 0,15 14,93 32,28 52,63 7,20 49,93 30,22 12,65 nízky SK P 16,95 64,07 15,98 3,00 18,67 74,56 6,42 0,35 vysoký SK P 32,09 43,50 17,34 7,06 37,14 50,87 11,60 0,39 vysoký SK200380FP 13,71 58,56 18,33 9,41 22,61 72,60 4,73 0,05 vysoký SK200390KF 0,56 9,56 19,68 70,20 2,62 25,78 33,88 37,72 nízky SK P 37,16 55,94 5,08 1,82 43,56 55,70 0,74 0,00 vysoký SK P 49,11 38,57 10,42 1,89 59,59 39,60 0,81 0,00 vysoký SK200480KF 10,20 29,94 26,93 32,93 21,54 72,28 5,98 0,19 zvýšený Zdroj : SHMÚ Terestrické ekosystémy s väzbou na podzemné vody Určenie útvarov podzemných vôd s existenciou priameho súvisu terestrických ekosystémov na podzemné vody bol zaloţený na základe ich národného súpisu. Lokality určených terestrických ekosystémov museli byť tieţ súčasťou návrhu zoznamu chránených území NATURA 2000 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 49

56 a principiálnym dôvodom pre zaradenie bol výskyt významných biotopov v súlade s Habitat Directive 92/43/EEC a to tých, ktoré sú závislé na podzemných vodách. V území Banskobystrického samosprávneho kraja je určených spolu 7 útvarov podzemných vôd s väzbou na útvary podzemných vôd, z toho : - v útvaroch podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch 4 - SK P - SK P - SK P - SK P - v útvaroch podzemných vôd predkvartérnych hornín 3 - SK200220FP - SK200280FK - SK200390KF Názvy útvarov podzemných vôd sú uvedené v časti Hydrogeológia Návrh opatrení na ochranu podzemných a povrchových vôd ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Zmena názvu podkapitoly na str. 70: Ochrana vôd a návrh opatrení na ochranu povrchových a podzemných vôd Zmena a doplnenie textu na str.70 71: Rámcová smernica o vode (RSV) bola v podmienkach SR transformovaná do zákona č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej vodný zákon) a do jeho vykonávacích predpisov, akým je napr. vyhláška MŢP SR č.224/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení oblastí povodí, environmentálnych cieľoch a o vodnom plánovaní. Voda nie je vnímaná len ako zdroj slúţiaci na uspokojovanie potrieb spoločnosti, ale aj ako biotop pre ţivočíchy a rastliny závislé na vode. Z toho dôvodu je potrebné chápať ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov (piata časť zákona 364/2004 Z.z.) ako integrovanú ochranu kvality a kvantity podzemných a povrchových vôd. Rozhodujúcim faktorom pri ochrane kvality vodárenských zdrojov a vôd všeobecne je problematika zdrojov znečisťovania vôd, či uţ s priamym alebo nepriamym dopadom. Ochrana mnoţstva vôd, kvantitatívna ochrana, je zaloţená na zvyšovaní akumulačnej schopnosti krajiny a na kontrole dodrţiavania vypočítaných hodnôt pre odoberané mnoţstvá. Za tým účelom sa stanovujú limity vyuţívania zásob podzemných vôd a záväzné minimálne prietoky útvarov tečúcich povrchových vôd (ekologické limity). Obidva aspekty ochrany vôd sú premietnuté v tzv. územnej ochrane vôd v zmysle zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon). Ochrana vodného bohatstva je členená podľa stupňa a spôsobu ochrany na: chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd - chránené vodohospodárske oblasti, územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu povodia vodárenských tokov, ochranné pásma vodárenských zdrojov, citlivé oblasti územia, v ktorých dochádza alebo môţe dôjsť k zhoršeniu stavu povrchových a podzemných vôd v dôsledku vypúšťania komunálnych odpadových vôd, ktoré sú zdrojom znečistenia zlúčeninami dusíka a fosforu. Za citlivú oblasť sa povaţuje celé územie SR, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 50

57 zraniteľné oblasti poľnohospodársky vyuţívané územia, z ktorých odtekajúce zráţkové vody spôsobujú alebo môţu spôsobiť zvýšenie koncentrácie dusičnanov v povrchových a podzemných vodách nad 50 mg.l -1, ochrana vôd pred znečistením dusičnanmi a ostatnými chemickými látkami, ochrana záujmových území navrhovaných vodohospodárskych diel Medzi chránené územia sú zaradené aj ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, ktorých ochrana nevyplýva zo zákona č. 364/2004 Z.z. (vodný zákon). Ich ochranu ustanovuje zákon č. 538/2005 Z.z o prírodných liečivých vodách, prírodných liečivých kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. chránené vodohospodárske oblasti Oprava a doplnenie textu na str.71: CHVO je územie ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvorí významnú prirodzenú akumuláciu vôd a moţno v nej vykonávať činnosť len ak sa zabezpečí všeobecná ochrana podzemných a povrchových vôd, ochrana podmienok ich tvorby, výskytu, prirodzenej akumulácie a obnovy ich zásob. Chránené vodohospodárske oblasti boli vyhlásené Nariadením vlády SSR č. 13/1987 Zb. 1 a ochrana v nich sa vykonáva podľa 31 zákona č.364/2004 Z.z. (vodný zákon). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 51

58 Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sa nachádza (alebo do územia zasahuje) šesť chránených vodohospodárskych oblastí. Tab. Vyhlásené CHVO v Banskobystrickom samosprávnom kraji Názov CHVO Vyuţiteľné mnoţstvá vodných zdrojov Plocha CHVO (m 3.s -1 ) z toho v celkom Povrchové Podzemné Spolu BBSK Veľká Fatra ,97 2,98 3,95 Nízke Tatry - západná časť ,5 2,5 Nízke Tatry - východná časť ,33 2,43 4,76 Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny ,09 0,11 1,2 Muránska planina ,4 1,4 Horné povodie Hnilca ,16 0,1 0,26 Hranice CHVO sú zakreslené v grafickej časti vodárenské toky a ich povodia Oprava a doplnenie textu na str. 71 po tabuľku na str. 72 Vodárenské toky sú vodné toky, alebo úseky vodných tokov, ktoré sa vyuţívajú alebo môţu vyuţívať ako vodárenské zdroje na odber pre pitnú vodu. Začiatok vodárenského toku je určený prameňom vodného toku, koniec vodárenského toku tvorí priečny profil vodného toku v mieste odberu vody alebo profil hrádze alebo hate. Povodím vodárenského toku je územie, z ktorého celý povrchový odtok prirodzene vteká do vodného toku k profilu vymedzujúcemu skončenie vodárenského toku, ako aj územie, z ktorého sa povrchové vody do povodia vodárenského toku umelo privádzajú. Vyhláška MŢP SR č.211/2005 Z.z. ( príloha č. 2) ustanovuje zoznam vodárenských tokov a zoznam vodohospodársky významných tokov. NV SR č.296/2005 Z.z. ustanovuje poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Hodnoty ukazovateľov prípustného znečistenia vôd sú uvedené v jeho prílohe. Povodia vodárenských tokov sú vykreslené v grafickej časti. Vodohospodársky významnými tokmi sú podľa vyhlášky MŢP SR č.211/2005 Z.z. toky: Pôvodný text bez zmeny. ochranné pásma vodárenských zdrojov Oprava a doplnenie textu na str.74: ich ochrana vyplýva z 32 zákona č. 364/2004 Z. z. a stanovujú sa v zmysle vyhlášky MŢP SR č. 29/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov. Ochranné pásma vodárenských zdrojov sú zakreslené v grafickej časti dokumentácie. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 52

59 Tab. Ochranné pásma vodárenských nádrţí v Banskobystrickom samosprávnom kraji Okres Názov vodárenskej nádrţe Plocha PHO (km 2 ) I. stupňa II. stupňa II. stupňa (vnútorné) (vonkajšie) III. stupňa Banská Štiavnica Rozgrund 3,42 Detva Hriňová 1,02 5,21 24,45 41,38 72,06 Poltár Málinec 1,64 11,52 21,98 48,865 84,005 Rimavská Sobota Klenovec 0,80 5,33 5,60 83,19 92,92 Zdroj: SVP Banská Bystrica ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov Opravený a doplnený text na str. 74, 75,76: Legislatívna ochrana je zabezpečená Zákonom č.538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa 26 ods.3 sa ochranné pásma určujú v dvoch stupňoch na základe odborných podkladov a posudkov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. O ochrannom pásme I. stupňa pojednáva 27 a o OP II. stupňa 28. Ochranné pásma sú vykreslené v grafickej časti dokumentácie. Tab. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Banskobystrickom samosprávnom kraji 1. Lokalita Katastrálne územie Okres Vyhlásené Stupeň Poznámka Prírodné liečivé zdroje Brusno Číţ Dudince Sklené Teplice Brusno, Ľubietová Nemecká Číţ, Chanava, Lenártovce, Zádor Dolné Šipice, Dolné Terany, Dudince, Dvorníky, Hontianske Tesáre, Horné Šipice, Horné Terany, Kostolné Moravce, Lišov, Medovarce, Merovce, Opatové Moravce, Sebechleby, Sudince, Súdovce Banky pri Vyhniach, Hliník n/ Hronom, Horné Opatovce, Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Vieska pri Ţiari n/ Hr. Banská Bystrica Brezno Rimavská Sobota Krupina Ţiar n/ Hronom Vyhláška MZ SR č. 17/2000 Z.z. Vyhláška MZ SR č. 18/2000 Z.z. Vyhláška MZ SR č. 19/2000 Z.z. Vyhláška MZ SR č. 57/2005 Z.z. I, II I, II I, II okres Levice: Bátovce, Bory, Čankov, Demandice, Dol. Brhlovce, Dol. Túrovce, Domadice, Hokovce, Hon. Trsťany, Hont. Vrbica, Horné Semerovce, Horné Turovce, Chorvatice, Levice, Malinovec, Mýtne Ludany, Plášťovce, Santovka, Slatina, Str.Turovce, Veľké Krškany, Malý Kiar, Kalinčiakovo I, II Banská Štiavnica, Močiar, Teplá Banská Štiavnica URBION Bratislava, jún 2010 Strana 53

60 Tab. Ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov v Banskobystrickom samosprávnom kraji 2. Lokalita Katastrálne územie Okres Vyhlásené Stupeň Poznámka Prírodné liečivé zdroje Sliač Kováčová Badín, Čačín, Čerín, Dolná Mičiná, Dúbravica, Horná Mičiná, Horné Pršany, Hrochoť, Hronsek, Králiky, Kráľová, časť B.B., Kremnička časť B.B., Môlča, Oravce Poniky, Povrazník, Radvaň, Rakytovce, Sebedín Budča, Lieskovec, Lukavica, Očová, Tŕnie, Turová, Zolná, Zvolenská Slatina Ţelezná Breznica Banská Bystrica Zvolen Vyhláška MZ SR č. 551/2005 Z.z. I, II Hronská Dúbrava, Ihráč, Jastrabá, Kľačany, Kremnica, Trnavá Hora Prírodné minerálne zdroje Čerín, časť Čačín Bečov, Čačín, Čerín, Dolná Mičiná, Dúbravica, Oravce Ţiar nad Hronom Banská Bystrica Klokoč Klokoč Detva Tornaľa Fiľakovo Hrnčiarska Ves, časť Maštinec Gemerský Sad, Hucín, Licince, Mikolčany, Nováčany Biskupice, Fiľakovo Pondelok, Poltár, Slaná Lehota, Váľkovo, Veľká Suchá Zdroj: MZ SR Bratislava Revúca Lučenec Poltár Vyhláška MZ SR č. 554/2005 Z.z. Rozhodnutie MZ SR č. 373/98- A/IKŢ- 79 Vyhláška MZ SR č. 114/2002 Z.z. Vyhláška MZ SR č. 262/2003 Z.z. Vyhláška MZ SR č. 263/2003 Z.z. I, II I, II I, II I, II Pre prírodný minerálny zdroj VBK-1 sa určujú nevyhnutné dočasné ochranné opatrenia Roţňavské Bystré, Silica, Silická Brezová, Slavec, Štítnik, Vidová katastre obcí mimo VÚC BB kraja V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa vyskytujú aj útvary geotermálnych vôd (geotermálne štruktúry) predstavujúce podzemné vody hlbokých obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 o C, tieto však nemajú vyhlásené ochranné pásma. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 54

61 Citlivé oblasti Oprava textu na str.76: Citlivé oblasti sú podľa 33 vodného zákona vodné útvary povrchových vôd : - v ktorých dochádza alebo môţe dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie ţivín k neţiaducemu stavu kvality vôd, - ktoré sa vyuţívajú ako vodárenské zdroje alebo sú vyuţiteľné ako vodárenské zdroje, - ktoré si vyţadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. Nariadenie vlády SR č.617/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú citlivé oblasti a zraniteľné oblasti, ustanovuje za citlivú oblasť všetky vodné útvary, ktoré sa nachádzajú na území SR, alebo ním pretekajú. Ochrana vody v citlivých oblastiach vyplýva z vodného zákona a NV SR č. 296/2005 Z.z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na kvalitu a kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia odpadových vôd a osobitných vôd. Zraniteľné oblasti Oprava textu na str.76: sú podľa 34 vodného zákona poľnohospodársky vyuţívané územia, z ktorých odtekajú vody zo zráţok do povrchových vôd, alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia vyššia ako 50 mg. l 1 alebo sa môţe v blízkej budúcnosti prekročiť. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 55

62 Nariadenie vlády SR č.617/2004 Z.z. za zraniteľné oblasti ustanovuje pozemky poľnohospodársky vyuţívané v katastrálnych územiach obcí, ktorých zoznam je uvedený v prílohe 1 k nariadeniu vlády č.617/2004 Z.z. Na NV SR č.617/2004 Z.z. nadväzuje Vyhláška MP SR č. 199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach. ochrana vôd pred znečistením Nový názov a oprava textu na str.78: Riešenie bodových zdrojov znečistenia a redukcia plošného znečistenia v súlade s RSV Na zlepšenie stavu vodných útvarov je potrebné postupné uskutočňovanie opatrení : - v sídelných aglomeráciách : - výstavba, rozširovanie a rekonštrukcie verejných kanalizácií, - výstavba nových ČOV a intenzifikácia existujúcich ČOV, - výstavba a rekonštrukcia kalového hospodárstva, - čistenie daţďových vôd budovanie daţďových nádrţí, - budovanie ČOV v priemyselných a poľnohospodárskych podnikoch, - legislatívne zabezpečenie bezfosfátových detergentov na pranie v SR, - revízia rozhodnutí na vypúšťanie odpadových vôd na novelizovanú legislatívu - zmena technologických postupov vo výrobe, redukcia odpadov, - likvidácia environmentálnych záťaţí (skládok hnojív, tuhého komunálneho odpadu a pesticídov) - v poľnohospodárstve na redukciu plošného znečistenia : - optimálne hnojenie poľnohospodárskych pozemkov, - dodrţiavanie plánu hnojenia (vyhláška MP SR č.199/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje Program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach), - aplikácia Kódexu správnej poľnohospodárskej praxe a Programu poľnohospodárskych činností (príloha č. 5 vodného zákona) - budovanie skladovacích nádrţí dostatočnej kapacity na ţivočíšne odpady, - konverzia vybraných pozemkov ornej pôdy na extenzívne pasienky, - redukcia erózie, - stimulačné opatrenia (finančné dotácie pre organické farmy) - legislatívne opatrenia (povinnosť znečisťovateľa monitorovať a poskytovať výsledky poverenej organizácii), - školenia, výchovné programy, poradné servisy. Opatrenia v prevádzke, v antropogénnej činnosti v území: Nový text na str. 79 (po podkapitolu Všeobecné opatrenia pre celé územie kraja ): uplatňovať novú vodnú politiku (programy opatrení a Plány manaţmentu povodí), vyplývajúcu zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky rámcová smernica o vode (RSV), ktorej základným cieľom je predovšetkým dosiahnutie dobrého stavu vôd : dobrého ekologického a chemického stavu pre prirodzené vody, dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre zmenené a umelé vodné útvary, dobrého kvantitatívneho a chemického stavu pre podzemné vody dosiahnuť environmentálne ciele pre povrchové vody : zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov povrchovej vody, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 56

63 zaviesť potrebné opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd najneskôr do , zaviesť opatrenia na ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav najneskôr do , zaviesť potrebné opatrenia za účelom postupného zníţenia znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenie alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov prioritne nebezpečných látok. dosiahnuť environmentálne ciele pre podzemné vody : zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov podzemnej vody, zaviesť opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemnej vody a doplňovaním ich mnoţstiev, s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd najneskôr do , zaviesť potrebné opatrenia na zvrátenie akéhokoľvek významného vzostupu trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou, s cieľom postupného zníţenia znečistenia podzemnej vody. vyhlásiť prírodné kúpacie oblasti v zmysle vodného zákona a NV SR č.87/2008 Z.z., o poţiadavkách na prírodné kúpaliská a vyhlášky MZ SR č.72/2008 o podrobnostiach o poţiadavkách na kvalitu vody kúpalísk, vody na kúpanie a jej kontrolu.. Opatrenia investičného charakteru Oprava textu prvej a druhej odráţky na str. 80: rekonštrukcie technologických postupov, dobudovanie rozostavaných a výstavba nových čistiarenských zariadení komunálnych a priemyselných vôd, aby producenti odpadových vôd spĺňali 36 vodného zákona, podľa ktorého je aglomerácia s počtom nad ekvivalentných obyvateľov povinná zabezpečiť vypúšťanie a čistenie odpadových vôd do a v aglomeráciách od ekvivalentných obyvateľov, ktoré nemajú vybudovanú verejnú kanalizáciu, a v aglomeráciách menších ako EO, v ktorých je vybudovaná verejná kanalizácia bez primeraného čistenia sa zabezpečí vypúšťanie komunálnych odpadových vôd v súlade zo zákonom do tak, aby komunálne a organicky znečistené priemyselné odpadové vody podľa Nariadenia vlády č. 296/2005 Z.z. spĺňali ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd, riešenie čistenia odpadových minerálnych vôd podľa 36 vodného zákona. ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) Vloţený text dvoch kapitol za kapitolu na str. 257: OCHRANA POHREBÍSK V niţších stupňoch územnoplánovacej dokumentácie územných plánoch miest a obcí a územných plánoch zón je nevyhnutné akceptovať poţiadavku vyplývajúcu z 16, ods. 8, zákona č. 470/2005 Z.z. o pohrebníctve a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov - rešpektovať ochranné pásmo pohrebiska, ktoré je 50 m. V ochrannom pásme sa nesmú umiestňovať budovy. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 57

64 BARIÉROVÉ EFEKTY STAVIEB Pri projektovej príprave a realizácii rozvojových zámerov v území vo vzťahu k ochrane prírody bude nevyhnutné zaoberať sa riešením podmienok na elimináciu bariérového efektu stavieb na tokoch a dopravných trasách (najmä rýchlostných komunikácií) na migráciu fauny na hydrických koridoroch (priečne prekáţky v tokoch) aj na koridoroch terestrických. Ide o váţny celoeurópsky problém, ktorý sa prehlbuje a bude ďalej prehlbovať v súvislosti so zvyšujúcou sa intenzitou dopravy a výstavbou nových rýchlostných komunikácií. Z tohto pohľadu je moţno v súčasnosti za najrizikovejšie povaţovať trasu rýchlostnej komunikácie R1 v úseku Zvolen Banská Bystrica, cestu I/59 v úseku Banská Bystrica hranica so Ţilinským samosprávnym krajom a cestu I/66 v úseku Banská Bystrica Brezno ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) Zmena pôvodného textu celej kapitoly na str : Základná legislatívna úprava odpadového hospodárstva je daná zákonom č.223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Samotný zákon priniesol mnohé zmeny pre samosprávy a súčasne prehĺbil význam Programov odpadového hospodárstva. V tejto nadväznosti bol vypracovaný aj Program odpadového hospodárstva SR do roku 2010, v ktorom boli rešpektované zásady prípravy národných plánov odpadového hospodárstva odporúčané Európskou komisiou - GR pre ţivotné prostredie v metodickej príručke vydanej v máji 2003 (spracovanej Európskym tematickým centrom pre odpady a materiálové toky). V Banskobystrickom kraji nebol doposiaľ vypracovaný rozhodujúci koncepčný a strategický materiál: Program odpadového hospodárstva do r pre Banskobystrický kraj, ktorý mal stanoviť ciele odpadového hospodárstva vyššieho územného celku, určiť cieľové smerovanie nakladania s určenými druhmi a mnoţstvami odpadov ako aj zámery na vybudovanie nových zariadení na zhodnocovanie odpadov, zneškodňovanie odpadov, ako aj zariadení na iné nakladanie s odpadmi. Z tohto dôvodu bol pre Banskobystrický samosprávny kraj vypracovaný spoločnosťou Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o., v roku 2008, Návrh nakladania s komunálnymi odpadmi v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktorý bol s odporúčaním obstarávateľa ÚPN VÚC Banskobystrický kraj pouţitý pri nasledujúcom návrhu riešenia problematiky odpadového hospodárstva NAKLADANIE S KOMUNÁLNYM ODPADOM Vznik komunálnych odpadov v okresoch Banskobystrického kraja v r.2006 (bez skupiny obaly) 1. Okres t Mnoţstvo KO Mnoţstvo KO % v kg/obyvateľa/rok Okres Banská Bystrica ,54 19,72 279,53 Okres Banská Štiavnica 6 471,51 4,11 383,72 Okres Brezno ,58 8,80 214,30 Okres Detva 6455,76 4,10 196,37 Okres Krupina 4 942,59 3,14 217,94 Okres Lučenec ,86 9,90 212,59 Okres Poltár 4 738,19 3,01 208,72 Okres Revúca 9 265,24 5,89 228,56 Okres Rimavská Sobota ,71 9,84 187,81 Okres Veľký Krtíš 7 944,10 5,05 172,05 Okres Zvolen ,10 15,72 365,79 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 58

65 Vznik komunálnych odpadov v okresoch Banskobystrického kraja v r.2006 (bez skupiny obaly) 2. Okres t Mnoţstvo KO Mnoţstvo KO % v kg/obyvateľa/rok Okres Ţarnovica 6 910,27 4,39 254,96 Okres Ţiar nad Hronom 9 937,48 6,32 207,69 SPOLU ,93 100% 239,94 Zdroj: RISO (in: Nakladanie s KO v BBSK) Mnoţstvo komunálnych odpadov v Banskobystrickom samosprávnom kraji medziročne štatisticky klesá, čím sa zniţuje aj ukazovateľ mnoţstva KO/obyvateľa/rok. Najväčšie mnoţstvo KO na obyvateľa vzniklo v roku 2006 v okrese Banská Štiavnica (383,72 kg), čo o viac ako 58% prekračuje priemer kraja. Najmenej odpadov na obyvateľa vzniklo v okrese Veľký Krtíš. Separácia zloţiek komunálnych odpadov Separované zbierané zloţky odpadov vznikajú prostredníctvom zavedených systémov separácie v jednotlivých obciach a mestách. Na základe splnomocnení zákonov č.369/1990 Zb. o obecnom zriadení a č.223/2001 Z.z. o odpadoch obce prijímajú Všeobecne záväzné nariadenia o zbere, preprave a nakladaní s komunálnym odpadom (ďalej KO), v ktorom zavádzajú na svojich územiach okrem iných povinností aj systémy separovaného zberu zloţiek KO. Obce na tento účel vyuţívajú rôzne systémy separácie - kontajnerový, vrecový, donáškový do zberového dvora príp. mobilný zber. V podmienkach SR sa najčastejšie zavádza separovaný zber tradičných zloţiek KO - papiera, lepenky a skla, ku ktorým sa v posledných rokoch pridali odpady z plastov, predovšetkým PET. Okrem týchto zloţiek sa však úspešne rozbieha aj separovaný zber kovových obalov a viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) - tzv. tetrapakov. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je zavedený aj zber nebezpečných zloţiek KO. Celkovo bolo v roku 2006 vyseparovaných ,5 t zloţiek KO. Nakladanie s odpadmi Hlavnými spôsobmi nakladania s odpadmi v kraji je materiálové zhodnocovanie produkovaných KO (recyklácia), spaľovanie (termické zhodnocovanie a zneškodňovanie), úprava odpadov a zneškodňovanie skládkovaním. Prevládajúcim spôsobom zneškodňovania komunálneho odpadu v Banskobystrickom kraji je skládkovanie odpadu. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené relatívne ukazovatele z oblasti nakladania s komunálnymi odpadmi na Slovensku v roku 2006 na obyvateľa. Z tabuľky vyplýva, ţe Banskobystrický samosprávny kraj sa zaraďuje medzi kraje s niţšou produkciou komunálneho odpadu na obyvateľa (248,37), čo je v súlade s tendenciou zniţovania mnoţstva odpadu v závislosti od HDP kraja. Územie Mnoţstvo KO/obyv. za rok Mnoţstvo zhodnoteného KO/obyv. za rok Mnoţstvo zneškodneného KO/obyv./rok Mnoţstvo vyseparovaných zloţiek KO/obyv. za rok Mnoţstvo zhromaţďovaného KO/obyv. za rok Slovenská republika 301,21 15,32 269, ,07 Bratislavský kraj 412,94 37,63 370,4 29,54 4,91 Trnavský kraj 431,83 18,03 392,93 17,82 20,88 Trenčiansky kraj 293,94 17,61 262,8 21,06 13,54 Nitriansky kraj 316,95 15,21 288,51 14,25 13,23 Ţilinský kraj 295,95 8,14 275,76 13,27 12,05 Banskobystrický kraj 248,37 3,04 222,9 22,52 22,43 Prešovský kraj 230,77 22,63 184,23 9,57 23,91 Košický kraj 233,79 3,57 214,18 5,3 16,04 Zdroj: SU SR Odpady v SR 2006 (in: Nakladanie s KO v BBSK) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 59

66 Nakladanie s biologicky rozloţiteľnými komunálnymi odpadmi Medzi biologicky rozloţiteľné materiály moţno zaradiť viacero druhov komunálnych odpadov. V Banskobystrickom samosprávnom kraji ich vzniklo v roku 2006 celkovo t. Z uvedeného mnoţstva však iba t bolo priamo kompostovaných na zariadeniach určených na kompostovanie, čo predstavuje 8,82 % z ich celkového mnoţstva. Značná časť biologicky rozloţiteľných komunálnych odpadov bola odovzdaná inej organizácii na ďalšie nakladanie (4.603 t), pričom predpokladáme, ţe sa jednalo o prevádzkovateľov kompostární. Pokiaľ uvedené 2 spôsoby nakladania s biologicky rozloţiteľnými komunálnymi odpadmi zaradíme medzi metódy kompostovania (R3), dosiahneme celkové mnoţstvo 5659,55 t, čo predstavuje 47,27% z celkovej produkcie biologicky rozloţiteľných komunálnych odpadov v Banskobystrickom samosprávnom kraji v roku Pomerne veľká časť z biologicky rozloţiteľných komunálnych odpadov bola zneškodňovaná skládkovaním (6169,94), čo je v rozpore so zákonom č.223/2001 Z.z. o odpadoch, v zmysle ktorého od nie je moţné ukladať na skládky nie nebezpečných odpadov biologicky rozloţiteľné odpady. Uvedený postup by bolo moţné akceptovať iba pri druhu zemina a kamenivo (2626 t), ktorý nepodieľa na skládkach ďalšiemu rozkladu INFRAŠTRUKTÚRA ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Zariadenia na zhodnocovanie odpadov V súčasnom období sa nachádza na území Banskobystrického samosprávneho kraja predovšetkým infraštruktúra na zhodnocovanie jednotlivých prúdov odpadov, z ktorých iba určitá časť sa dotýka nakladania s KO. To znamená, ţe i napriek skutočnosti, ţe v kraji je relatívne vysoký počet zariadení na zhodnocovanie odpadov metódami R2 - R10, nemá to významný vplyv na zlepšovanie úrovne nakladania s KO. V Banskobystrickom samosprávnom kraji chýbajú primerané zariadenia na dotrieďovanie a spracovanie zloţiek KO. Existujúce zariadenia majú iba lokálny význam a mnohokrát nie sú súčasťou na seba nadväzujúcich integrovaných systémom nakladania s KO, ale pôsobia izolovane, len pre určitý počet obcí. Postupne sa doplňuje sieť zberových dvorov na zachytávanie všetkých vytriedených zloţiek KO, vrátane nebezpečných odpadov. V nasledujúcich tabuľkách sú uvedené zariadenia na zhodnocovanie komunálnych odpadov (stav v roku 2006) ZBEROVÉ DVORY Prevádzkovateľ Obec/mesto Okres Mesto Banská Bystrica Radvaň Banská Bystrica Detox spol. s r.o. iba NZ KO Banská Bystrica Banská Bystrica Technické sluţby Banská Štiavnica Banská Štiavnica Banská Štiavnica Technické sluţby Brezno Brezno Brezno Záhorka s.r.o. Čierny Balog Brezno Technické sluţby Detva Detva Detva Mepos spol. s r.o. Lučenec Lučenec Detox spol. s r.o. iba NZ KO Rimavská Sobota Rimavská Sobota Brantner Gemer s.r.o., Rimavská Sobota Rimavská Sobota Rimavská Sobota Brantner Gemer s.r.o., Rimavská Sobota Revúca Revúca Marius Pedersen, a.s. Zvolen Zvolen Obec Pliešovce Pliešovce Zvolen Mestský podnik sluţieb Ţarnovica Ţarnovica Ţarnovica Technické sluţby Nová Baňa Ţarnovica Mesto Kremnica Kremnica Ţiar nad Hronom Technické sluţby Ţiar nad Hronom Ţiar nad Hronom Ţiar nad Hronom Technické sluţby Ţiar nad Hronom Horné Opatovce Ţiar nad Hronom pozn. iba NZ NO - iba nebezpečné zloţky KO (in: Nakladanie s KO v BBSK) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 60

67 KOMPOSTÁRNE Prevádzkovateľ zariadenia Technológia Projektovaná ročná kapacita v t Skutočná ročná kapacita v t Mnoţstvo spracovaných odpadov v r.2006 LESY SR š.p. Hriňová R Zvolenská Slatina R ,86 EBA s.r.o. Lukavica R ,58 Mesto Sliač R LESY SR, š.p, Horné Hámre R ČOV Slovenská Ľupča R LESY SR, š.p, Slov. Ľupča R Mesto Brezno R Veľké Dravce R SPOLU ,44 ZARIADENIA NA ZHODNOCOVANIE ODPADOV 1. Prevádzkovateľ zariadenia Projektovaná Mnoţstvo Názov ročná zneškod./zhodnot. technológia kapacita v t odpadov v t/rok Okres DETOX s.r.o. Banská Bystrica R ,47 Banská Bystrica DETOX s.r.o. Banská Bystrica ,92 Banská Bystrica ČOV a.s. Slovenská Ľupča R ,8 Banská Bystrica ČOV a.s. Slovenská Ľupča R ,1 Banská Bystrica ČOV a.s. Slovenská Ľupča R ,1 Banská Bystrica ZEDKO s.r.o. Banská Bystrica R4.R8, R13 4 2,1 Banská Bystrica PEMAX PLUS spol. s r.o. R Banská Bystrica Banská Bystrica BIELOSTAV Tajov R Banská Bystrica Confal a.s. Slovenská Ľupča R ,76 Banská Bystrica ELEKTRO RECYCLING s.r.o ,45 Banská Bystrica Slovenská Ľupča LESY SR š. p. Slovenská Ľupča R Banská Bystrica ELEKTRO RECYCLING s.r.o Banská Bystrica Slovenská Ľupča SHP Harmanec a.s. R3, R Banská Bystrica STA V ASTA spol. s.r.o. Ban.Štiavnica R ,025 Banská Štiavnica ROTOBALANCE s.r.o. Ban.Štiavnica R ,597 Banská Štiavnica AKUTRADE s.r.o. Banská Štiavnica R ,25 Banská Štiavnica FABA s.r.o. Banská Štiavnica R1.R ,6 Banská Štiavnica Petrochema a.s. Dubová R ,73 Brezno DETOX s.r.o. Banská Bystrica ,92 Banská Bystrica ČOV a.s. Slovenská Ľupča R ,8 Banská Bystrica ČOV a.s. Slovenská Ľupča R ,1 Banská Bystrica Petrochema a.s. Dubová R ,3746 Brezno Technické sluţby Brezno R ,05 Brezno Ţeleziarne Podbrezová a.s. Podbrezová R ,55 Brezno ŢP EKO QELET a.s. Podbrezová R ,12 Brezno ŢP EKO QELET a.s. Podbrezová R ,092 Brezno ZLM a.s. Hronec R4 7,8 t/hod 2347,7644 Brezno Marek Danko, Detva R12 50 m3/deň 8000 Detva Eko-Salmo s.r.o. Slatinské Lazy R ,476 Detva Technické sluţby Brezno R ,05 Brezno Ţeleziarne Podbrezová a.s. Podbrezová R ,55 Brezno ŢP EKO QELET a.s. Podbrezová R ,12 Brezno Eko-Salmo s.r.o. Hriňová R ,095 Detva LESY SR š. p. Hriňová R Detva MEPOS, s.r.o. Lučenec R ,6 Lučenec URBION Bratislava, jún 2010 Strana 61

68 ZARIADENIA NA ZHODNOCOVANIE ODPADOV 2. Prevádzkovateľ zariadenia Projektovaná Mnoţstvo Názov ročná zneškod./zhodnot. technológia kapacita v t odpadov v t/rok Okres Ing. Miroslav Šuran, Čurgov R4-338,7 Lučenec Eko-Salmo, s.r.o. Hriňová R ,095 Detva AGRO CS Slovakia, a.s. Veľké Dravce R Lučenec IPEĽSKÉ TEHELNE, a.s. Lučenec R Lučenec KOVOD RECYCLING, s.r.o. Lučenec R Lučenec Ing. Juraj Petro - Firma PIST Veľká nad R Lučenec Ipľom Igor Albert zber surovín, R ,194 Poltár Kokava nad Rimavicou Fungáč Marek Kalinovo R ,62 Poltár GML Casting s.r.o. Cinobaňa R4,R12,R ,2 1646,986 Poltár Ipeľské tehelne a.s. Breznička R Poltár Ján Klinčok sluţbyt Cinobaňa R ,417 Poltár Ing. Miroslav Šuran Poltár R ,4 Poltár ŢP EKO QELET a.s. Poltár R Poltár Denisa Detvanová Poltár R13 0,101 0,008 Poltár Revúcke koberce syntetické s.r.o. R3 9,98 Revúca KOVOD RECYCLING, s.r.o. Lučenec R Lučenec GRAV-KELEMEN Rimavská Sobota R ,82 Rimavská Sobota KK PLAST s.r.o. Veľké Teriakovce R Rimavská Sobota DETOX s.r.o. Rimavská Sobota R ,86 Rimavská Sobota DETOX s.r.o. Rimavská Sobota R ,699 Rimavská Sobota Ing. Eva Smatanova, Vinica R Veľký Krtíš PERTEX s.r.o. Bušince R Veľký Krtíš PLASTLINE NOVÁ s.r.o. Veľký Krtíš R ,52 Veľký Krtíš Mäspoma, s.r.o. Zvolen R2 1,2 Zvolen PNEU COMP s.r.o. Zvolen R ,11 Zvolen MTM Zlieváreň s.r.o. R Zvolen Mesto Sliač R Zvolen Sliačan SK s.r.o. Zvolen R ,4 Zvolen EBA s.r.o. Lukavica R ,58 Zvolen REMOS Zvolen s.r.o. Lieskovec R ,13 Zvolen Spila corp. Export- Import s.r.o. Zvolen R ,4 Zvolen Spoločnosť Pohronie a.s. R ,86 Zvolen Zvolenská Slatina Marius Pedersen, a.s. Zvolen R ,088 Zvolen Obec Pliešovce R Zvolen IZOMAT a.s. Nová Baňa R Ţarnovica IZOMAT a.s. Nová Baňa R Ţarnovica TIM SK s.r.o. Nová Baňa R ,4 Ţarnovica ŠL a.s. Banská Bystrica Horné Hámre R Ţarnovica ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom R Ţiar nad Hronom SLOVALCO a.s. Ţiar nad Hronom R ,784 Ţiar nad Hronom ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom R Ţiar nad Hronom ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom R Ţiar nad Hronom ZSNP a.s. Ţiar nad Hronom R Ţiar nad Hronom (in: Nakladanie s KO v BBSK) Zariadenia na zneškodňovanie odpadov Dominantným zariadením na zneškodňovanie odpadov v SR i v Banskobystrickom samosprávnom kraji sú stále skládky odpadov. Z hľadiska plánovania kapacít skládok odpadov sú dôleţité voľné kapacity skládok, ktoré treba rozlišovať podľa triedy skládok. Banskobystrický kraj disponuje dostatočným počtom URBION Bratislava, jún 2010 Strana 62

69 aj kapacitou skládok na zneškodňovanie KO. Tento stav by nemalo ohroziť ani uzatváranie niektorých skládok po Jedná sa o skládky nie nebezpečných odpadov nespĺňajúce technické poţiadavky vyplývajúce z poţiadaviek smernice 1999/31/ES o skládkach odpadov ZHRNUTIE SÚČASNÉHO STAVU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA V KRAJI: Na základe vypracovanej štúdie v Banskobystrickom samosprávnom kraji sa ukazuje, ţe doterajšie spôsoby nakladania s komunálnymi odpadmi nie sú dostatočné na plnenie princípov odpadového hospodárstva, cieľov POH SR do r a je potrebné postupne prijímať opatrenia na zmenu tohto stavu. 1) V Banskobystrickom samosprávnom kraji je nedostatočne rozvinutá infraštruktúra technologických zariadení na zhodnocovanie komunálnych odpadov. 2) Zneškodňovanie KO sa uskutočňuje predovšetkým ukladaním na skládky odpadov(90%). 3) Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sa postupne zvyšuje materiálové zhodnocovanie KO, avšak naďalej je potrebné rozvíjať systémy zberu jednotlivých zloţiek KO a ich ďalšie spracovanie. 4) V Banskobystrickom samosprávnom kraji je nízky podiel kompostovaných biologicky rozloţiteľných odpadov. 5) Na území Banskobystrického samosprávneho kraja absentujú zariadenia na energetické zhodnocovanie KO. 6) Veľkým nedostatkom sa javí nepresná evidencia o vzniku a nakladaní s KO. Je potrebné hľadať riešenia na odstránenie tohto stavu - zavádzať nové informačné technológie, zlepšiť kontrolnú činnosť Z POH SR vyplýva: potreba zníţiť skládkovanie KO v SR o t, v Banskobystrickom samosprávnom kraji o t, vyuţiť existujúce kapacity spaľovní na KO, vytvoriť podmienky na zhodnotenie t KO v SR ( t v Banskobystrickom samosprávnom kraji), najlepšie zvýšením separovaného zberu odpadov na obmedzenie mnoţstva zmesového komunálneho odpadu ( ). OPATRENIA v oblasti materiálového zhodnocovania odpadov v maximálnej miere materiálovo zhodnotiť separované zbierané zloţky komunálnych odpadov (podskupina 20 01), zabrániť kontaminácii komunálnych odpadov problémovými látkami, ktoré zabraňuje ich materiálovému zhodnocovaniu. v oblasti separovaného zberu odpadov: celoplošne rozšíriť separovaný zber odpadov s čo najväčším počtom separovaných zloţiek (papier, sklo, plasty, kovy a biologicky rozloţiteľný komunálny odpad), separačné systémy technicko-organizačne optimalizovať na miestne podmienky určujúce zloţenie KO (v závislosti od druhu bytovej výstavby), zvýšiť účinnosť separovaného zberu papiera od občanov, najmä na miestach s vysokou koncentráciou obyvateľstva, podstatne zvýšiť separovaný zber viacvrstvových kombinovaných materiálov (VKM) a iných URBION Bratislava, jún 2010 Strana 63

70 odpadov z obalov, zaviesť separovaný zber biologicky rozloţiteľných odpadov vo väčších mestách (so zameraním na odpady , a ). v oblasti energetického zhodnocovania odpadov: uprednostniť energetické zhodnocovanie spáliteľných - vysoko kalorických zloţiek KO pred ich ukladaním na skládky NÁVRH SYSTÉMU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA Návrh vychádza z dokumentu Návrh nakladania s komunálnym odpadom v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o, v roku Pre Banskobystrický samosprávny kraj je potrebné vytvoriť moderný regionálny integrovaný systém nakladania s KO zaloţený na nasledovných princípoch: dodrţaní hierarchie odpadového hospodárstva: - prednostne predchádzať vzniku KO v Banskobystrickom samosprávnom kraji, - uprednostňovať materiálové zhodnocovanie KO, - uprednostňovať energetické zhodnocovanie KO pred ich zneškodňovaním, dostupnosti zariadení na zhodnocovanie a zneškodňovanie KO, vyuţívaní BAT a BATNEEC technológií, minimalizácií vplyvov na ţivotné prostredie, efektívnom pouţití investícií na vybudovanie potrebnej infraštruktúry OH. Integrovaný regionálny systém nakladania s KO je vymedzený hranicami Banskobystrického samosprávneho kraja a rieši problematiku na území 13 okresov spadajúcich do samosprávneho kraja. Navrhovaný model predpokladá spoločný záujem, vysokú mieru spolupráce všetkých zloţiek zapojených do nakladania s KO - miest a obcí, regionálnych zdruţení, spoločností zabezpečujúcich sluţby v odpadovom hospodárstve (zber, prepravu a pod.) Na účely vyššie spomínanej štúdie nebolo uvaţované s vyuţívaním kapacít existujúcich zariadení na zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadov mimo hraníc Banskobystrického samosprávneho kraja, ani s moţnosťou vyuţívania KO z iných samosprávnych krajov. Integrovaný systém sleduje tok jednotlivý prúdov KO od miesta jeho vzniku, cez navrhované spôsoby jeho úprav, aţ po konečné riešenie, ktorým je buď zneškodnenie, alebo zhodnotenie (materiálové resp. energetické). Z hľadiska analýz riešitelia štúdie odporučili ako najvhodnejšie rozvojové lokality na jednotlivé druhy zariadení tieto mestá: Banská Bystrica, Brezno, Lučenec, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Ţarnovica, Ţiar nad Hronom. O výbere lokality rozhodovali viaceré kritériá: mnoţstvo produkovaného KO, počet obyvateľov v danom regióne, dopravná infraštruktúra, nadväznosť na ďalšie navrhované zariadenia na nakladanie s KO ako aj moţné vplyvy na zdravie obyvateľov a ţivotné prostredie. Za základné prvky integrovaného systému sú povaţované: Zberové systémy: Zariadenia na úpravu KO: na zmesový KO (zber a preprava) separované zloţky (zber a preprava) zberové dvory (ručné triedenie, lisovanie) dotrieďovacie linky dotrieďovacie závody zariadenia na mechanicko-biologické úpravy URBION Bratislava, jún 2010 Strana 64

71 Zariadenia na zhodnocovanie odpadov: Zariadenia na zneškodňovanie odpadov kompostárne bioplynové stanice zariadenia na zhodnocovanie odpadov metódami R2 - R12 zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov (R1) logistické centrum zabezpečujúce materiálové aj energetické zhodnocovanie KO skládky odpadov zariadenia na zneškodňovanie odpadov metódami D1 - D10 Navrhované prvky integrovaného systému (2006) Navrhované prvky integrovaného systému OH Počet Odhadované Alternatíva I. Alternatíva II. Súčasný stav Investície v /prvok Navrhovaný počet prvkov Investície celkom v Navrhovaný počet prvkov Investície celkom v Zberové dvory odpadov Dotrieďovacie linky Kompostárne Prekládkové stanice Bioplynové stanice Mechanicko-biologické úpravy Skládky odpadov/ po roku / Zariadenia na energetické zhodnocovanie (in: Nakladanie s KO v BBSK) Alternatíva I Spolu: 54/ Obsahuje všetky navrhované prvky, ktoré sa proporcionálne uplatnia na území Banskobystrického samosprávneho kraja. Základom systému je dôraz na materiálne zhodnocovanie KO s cieľom zabezpečiť maximálnu moţnú mieru výťaţnosti zloţiek KO. K tomuto účelu je navrhnutých 57 zberových dvorov v obciach nad 2000 obyvateľov a 13 dotrieďovacích zariadení (závodov, liniek) lokalizovaných vo všetkých okresných mestách. Na posilnenie materiálového vytriedenia KO sú navrhované 4 zariadenia na mechanicko-biologické úpravy o celkovej kapacite min t KO ročne. Očakávaným výstupom z uvedených zariadení je splnenie cieľa 40% materiálové zhodnocovanie KO. Zmesový komunálny odpad, nepouţiteľné časti z dotrieďovacích zariadení, vytriedená energetická zloţka zo zariadení na mechanicko-biologické úpravy, bude smerovaná na energetické zhodnotenie do logistického centra zhodnocovania KO. Na posilnenie logistiky prepravy nevytriedeného KO sa navrhuje celkovo 7 prekládkových staníc z okresov najvzdialenejších od budúceho centra. Na nakladanie s biologicky rozloţiteľným komunálnym odpadom je navrhnutých celkovo 15 kompostární a 6 bioplynových staníc, ktoré by mali zabezpečiť dostatok kapacít na ich materiálové a energetické zhodnocovanie. Kapacita bioplynových staníc je min t/rok, čo je aj podmienka pri vyuţívaní prostriedkov Operačných programov ŢP Celkové odhadované náklady na uplatnenie všetkých investícií pri alternatíve I. dosiahli cca URBION Bratislava, jún 2010 Strana 65

72 Alternatíva II. Obsahuje všetky navrhované prvky, okrem zariadení na mechanicko-biologické úpravy, ktorých vyuţitie v podmienkach SR bude vyţadovať určitú legislatívnu oporu. Výpadok kapacít zariadení na mechanicko-biologické úpravy (MBÚ) je čiastočne nahradený posilnením počtu dotrieďovacích liniek, o celkovom počte 19. Dotrieďovacie zariadenia by mali byť pri tejto alternatíve vybudované vo všetkých obciach s počtom obyvateľov nad Aj táto alternatíva uprednostňuje materiálové zhodnocovanie KO. Na energetické vyuţitie sa bude vyuţívať iba zmesový KO, spáliteľné časti z dotrieďovacích zariadení a zberových dvorov. Celkové odhadované náklady na zhodnocovacie zariadenia dosiahli cca Návrh na vybudovanie zariadení na zhodnocovanie odpadov v okresoch Banskobystrického samosprávneho kraja v dvoch alternatívach: Alternatíva I. Alternatíva II. 1. Okres /Obec Počet obyv. ZD TL BPS PS MBÚ EZ ZD TL BPS PS MBÚ EZ Banská Bystrica Brusno Selce Slovenská Ľupča Banská Štiavnica Brezno Čierny Balog Heľpa Podbrezová Pohorela Polomka Valaská Závadka nad Hronom Detva Hriňová Krupina Lučenec ? Divín Fiľakovo Lovinobaňa Poltár Cinobaňa Kalinovo Kokava nad Rimavicou Revúca Jelšava Tornaľa Rimavská Sobota Hnúšťa Jesenské Klenovec Tisovec Veľký Krtíš Zvolen ? URBION Bratislava, jún 2010 Strana 66

73 Alternatíva I. Alternatíva II. 2. Okres /Obec Počet obyv. ZD TL BPS PS MBÚ EZ ZD TL BPS PS MBÚ EZ Očová Pliešovce Sliač Ţarnovica ? Hodruša Hámre Nová Baňa Ţiar nad Hronom Hliník nad Hronom Kremnica Spolu: ZD zberný dvor, TL triediacia linka, BPS bioplynová stanica, PS prekládková stanica, EZ energetické zhodnocovanie TANZER CONSULTING SLOVAKIA, S.R.O. Zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov Spaľovňa odpadov je stacionárne technické zariadenie alebo mobilné technické zariadenie, ktoré slúţi na tepelnú úpravu odpadov s vyuţitím alebo bez vyuţitia tepla vznikajúceho pri spaľovaní. Sú to zariadenia na spaľovanie odpadov oxidáciou, zariadenia na iné postupy tepelnej úpravy odpadov, ako je pyrolýza, splynovanie alebo plazmové procesy, ak sa látky vzniknuté pri týchto postupoch následne spália. Proces spaľovania sa vykonáva tak, aby sa čo najviac zníţilo mnoţstvo vznikajúcich zvyškov spaľovaní a obmedzili sa ich nebezpečné vlastnosti. Zvyšky zo spaľovania sa upravujú tak, aby sa zníţilo ich mnoţstvo a nebezpečnosť. ( 31 ods. 3 vyhlášky MŢP SR č. 283/2001 Z.z.). Pri projektovaní, výstavbe aj budúcej prevádzke zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadov bude potrebné postupovať v zmysle zákona o ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z. z. a nadväzne Vyhlášky MŢP SR č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia a emisných limitách. Komunálne odpady môţu byť spaľované viacerými spaľovacími systémami. Najznámejšie vyuţívané technológie úprav a energetického vyuţitia KO sú: roštové spaľovne odpadov rotačné pece pece s fluidným spaľovaním systémy pyrolýzy a splynovania Najrozšírenejším spôsobom energetického vyuţívania KO v Európe je vyuţívanie roštových spaľovní. Na tomto princípe je vybudovaných asi 90% spaľovní KO v EÚ. Výber optimálnej technológie na energetické zhodnocovanie odpadov bude predmetom osobitných prípravných a projektových prác v čase keď dôjde k rozhodnutiu o realizácii uvedeného zariadenia. Mesto Ţiar nad Hronom pripravuje na realizáciu Centrum zhodnocovania odpadov Ţiar nad Hronom. Projekt bol schválený a Centrum zhodnocovania odpadov, ktorého súčasťou je mechanická úprava odpadov, bioplynová stanica, gasifikačná jednotka (určená na energetické zhodnocovanie komunálnych odpadov formou splynovania) a dve dotried'ovacie linky, je momentálne v štádiu verejného obstarávania dodávateľa jednotlivých stavieb a technológií. S výstavbou sa začne na konci roku 2009 a spustenie prevádzky je naplánované na koniec roku URBION Bratislava, jún 2010 Strana 67

74 Umiestnenie logistického centra na materiálové a energetické zhodnotenie odpadov Na základe kritérií stanovených pre Návrh nakladania s komunálnym odpadom v Banskobystrickom samosprávnom kraji, ktorý bol vypracovaný spoločnosťou Tanzer Consulting Slovakia, s.r.o, v roku 2008, sa pre územie Banskobystrického kraja javili ako najperspektívnejšie lokality na umiestnenie logistického centra na materiálové a energetické zhodnocovanie KO mestá: Zvolen, Lučenec, Ţarnovica. Pri výbere najvhodnejších lokalít pre umiestnenie Logistických centier na materiálové a energetické zhodnocovanie odpadov je však nevyhnutné uplatniť aj kritériá urbanistické a kritéria ochrany ţivotného prostredia v najviac urbanizovaných priestoroch mestských centier Banskobystrického kraja. Z týchto dôvodov, pri posudzovaní z hľadiska urbanistických kritérií, nemoţno bez podrobnejšieho preskúmania vhodnosti lokalizácie uvedených zariadení na území Banskobystrického kraja vyšpecifikovať ich predpokladané optimálne umiestnenie pri splnení všetkých kritérií na ochranu ţivotného prostredia v tejto územnoplánovacej dokumentácii KRAJINNÁ ŠTRUKTÚRA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) str. 266 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004) str OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY (str. 277) ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 2004) Úprava a doplnenie textu celej kapitoly v súlade so zákonom NR SR č. 543/2004 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, na str Rôznorodosť abiotických podmienok Banskobystrického kraja daná najmä pestrým geologickým substrátom, veľkým vertikálnym rozpätím územia, geomorfologickými a klimatickými pomermi vytvára podmienky pre veľkú rozmanitosť biotopov, ktorá podmieňuje i vysokú biodiverzitu rastlinných a ţivočíšnych spoločenstiev. V kraji nachádzame aj početné výtvory neţivej prírody (jaskyne, vodopády, tiesňavy, bralné útvary). Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení legislatívnou formou zabezpečuje zachovanie rozmanitosti podmienok a foriem ţivota na Zemi, vytvorenie podmienok na trvalé udrţanie, obnovovanie a racionálne vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a dosiahnutie ekologickej stability. Vymedzuje územnú ochranu, druhovú ochranu a ochranu drevín. Územná ochrana Pre územnú ochranu ustanovuje Zákon NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení päť stupňov ochrany. Rozsah obmedzení sa so zvyšujúcim stupňom zväčšuje, pričom územná ochrana sa vzťahuje na celé územie Slovenskej republiky, čiţe na území mimo osobitne vyhlásených chránených území platí 1. stupeň ochrany. Zákon č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny v platnom znení ustanovuje tieto kategórie chránených území : - chránená krajinná oblasť (CHKO), - národný park (NP), - chránený areál (CHA), - národná prírodná rezervácia a prírodná rezervácia (NPR, PR), URBION Bratislava, jún 2010 Strana 68

75 - národná prírodná pamiatka a prírodná pamiatka (NPP, PP), - chránený krajinný prvok (CHKP), - chránené vtáčie územie (CHVÚ). Prehľad vzťahu medzi stupňami územnej ochrany a kategóriami chránených území a ÚEV Kategória chráneného územia 1. stupeň 2. Stupeň 3. stupeň 4. stupeň 5. stupeň CHKO X X X X NP X X X X OP NP X CHA X X X OP CHA X X X PR+NPR X X OP PR+OP NPR X X PP +NPP X X OP NP+OP NPP X X CHKP X X X X OP CHKP X X X MŢP SR pri vyhlásení CHVÚ vo všeobecne záväznom právnom predpise ustanoví činnosti, Chránené vtáčie ktoré môţu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany, zákaz vykonávať tieto činnosti územie (CHVÚ) ustanovuje 26 ods.5 zákona č.543/2002 o ochrane prírody a krajiny Územie európskeho významu (ÚEV) X X X X pozn.: OP - ochranné pásmo Zóny chránených území Podľa 30 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení moţno chránené územia moţno na základe stavu biotopov členiť najviac na štyri zóny, ak je to potrebné na zabezpečenie starostlivosti o ne. Zóny sa vymedzujú spravidla ako celistvé časti chráneného územia podľa povahy prírodných hodnôt v nich, pôvodnosti ekosystémov, miery zásahu ľudskou činnosťou a vyuţívania územia človekom tak, aby piaty stupeň ochrany bol určený v zóne A, štvrtý stupeň ochrany v zóne B, tretí stupeň ochrany v zóne C a prvý alebo druhý stupeň ochrany v zóne D. Zóny moţno členiť na podzóny, ak sa v rámci zóny nachádzajú časti chráneného územia s rôznou prírodnou hodnotou. V odôvodnených prípadoch moţno všeobecne záväzným právnym predpisom podľa odseku 5 určiť pre podzónu iný stupeň ochrany, ako je pre príslušnú zónu. V Banskobystrickom kraji je doposiaľ zónovaná len NPR Pod Latiborskou hoľou, pripravuje sa zonácia všetkých národných parkov a chránených krajinných oblastí. NATURA 2000 V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004 a s aproximáciou národnej legislatívy k legislatíve Európskej únie došlo k implementácii Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 79/409/EHS o ochrane voľne ţijúcich vtákov (ďalej len smernica o vtákoch), Smernice Rady Európskych spoločenstiev č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne ţijúcich ţivočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len smernica o biotopoch) do národnej legislatívy, najmä do zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Tieto dve európske právne normy sú základom pre vytvorenie sústavy NATURA 2000, ktorá má zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne ţijúcich ţivočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie a prostredníctvom ochrany týchto druhov a biotopov zabezpečiť zachovanie biologickej rôznorodosti v celej Európskej únii. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 69

76 Sústava NATURA 2000 predstavuje sústavu chránených území členských krajín EÚ, ktorú tvoria dva typy území: osobitne chránené územia (Special Protection Areas, SPA) vyhlasované na základe smernice o vtákoch v národnej legislatíve označené ako chránené vtáčie územia, ktoré zahŕňajú biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy sťahovavých druhov vtákov na účel zabezpečenia ich preţitia a rozmnoţovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia. osobitné územia ochrany (Special Areas of Conservation, SAC) vyhlasované na základe smernice o biotopoch v národnej legislatíve označené ako územia európskeho významu, ktoré zahŕňajú lokality s biotopmi európskeho významu alebo druhy európskeho významu, na ochranu ktorých sa vyhlasujú chránené územia. Po vyhlásení je územie zaradené v príslušnej národnej kategórii chránených území. Územia európskeho významu (ÚEV) Národný zoznam území európskeho významu bol schválený vládou SR ( ) a spolu s národným zoznamom navrhovaných CHVÚ bol zaslaný Európskej Komisii do Bruselu. Následne vydalo MŢP SR Výnos č. 3/ , ktorým sa zoznam navrhovaných ÚEV vydal s účinnosťou od oznámenie MŢP SR č.450/2004 Z.z.. Týmto sa povaţujú podľa zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v zákone NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení navrhované územia európskeho významu uvedené v národnom zozname ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným MŢP SR za chránené so stupňom ochrany uvedenom v národnom zozname (predbeţná ochrana). Zákonom č.454/2007 Z.z., ktorým sa novelizoval zákon č. zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny nadobudla účinnosť zmena, ktorá časovo obmedzila platnosť predbeţnej ochrany do V Banskobystrickom kraji sa nachádza, prípadne do neho zasahuje 83 území európskeho významu so stupňom ochrany 2 aţ 5. Ich celková rozloha v kraji je ha, pritom aţ na 91 % plochy sa územia európskeho významu prekrývajú s vyhlásenými chránenými územiami v kategórii chránená krajinná oblasť, národný park a ochranné pásmo národného parku. Prehľad UEV za jednotlivé okresy Banskobystrického kraja udávajú tabuľky OP/Tab. č. 16 aţ č.27. Rozhodnutie č. K(2007)5404 z 13. novembra 2007, ktorým sa podľa smernice o biotopoch prijíma zoznam ÚEV v panónskom biogeografickom regióne, zverejnila Európska komisia v Úradnom vestníku EÚ. Zoznam obsahuje územia v Českej republike, Maďarsku a Slovenskej republike. Rozhodnutím K(2008)271 z 25. januára 2008, ktorým sa podľa smernice Rady 92/43/EHS prijíma prvý zoznam území európskeho významu v alpskom biogeografickom regióne, schválila EK aj slovenské územia v alpskom bioregióne. Rozhodnutia neobsahujú druhy a biotopy, pre ktoré Komisia povaţuje národný zoznam ÚEV za neúplný, alebo pre ktoré je potrebné vykonať výskum. Na základe uvedeného sa predpokladá doplnenie zoznamu území európskeho významu o 56 lokalít s výmerou ha. Chránené vtáčie územia Národný zoznam chránených vtáčích území bol schválený vládou SR ( ) a spolu s národným zoznamom navrhovaných ÚEV bol zaslaný Európskej Komisii do Bruselu. Podľa zákona NR SR č.543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny sa pri posudzovaní vplyvov akejkoľvek činnosti na ţivotné prostredie podľa zákona č.127/1994 Z.z., pri povoľovaní tejto činnosti, ako aj pri inej činnosti podľa tohto zákona navrhované vtáčie územie zaradené do schváleného zoznamu vtáčích území povaţuje za chránené územie. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 70

77 Vyhlásené a navrhované chránené vtáčie územia v Banskobystrickom kraji zaberajú plochu ha, pričom prekryv s vyhlásenými chránenými územiami v kategórii národný park, chránená krajinná oblasť a ochranné pásmo národného parku činí 74%. Prehľad CHVÚ uvádza tabuľka OP/Tab. č. 28. K boli vyhláškou MŢP SR v Banskobystrickom kraji vyhlásené CHVÚ Cerová vrchovina Porimavie, Poiplie a Poľana. V koncepcii územného rozvoja a návrhu priestorovej optimalizácie krajinnej štruktúry riešeného územia Banskobystrického samosprávneho kraja sú všetky priestory podliehajúce legislatívnej ochrane rešpektované. Prehľad o uplatňovaní súčasných územných poţiadaviek pre jednotlivé stupne a kategórie ochrany na území Banskobystrického samosprávneho kraja v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny Stupne územnej ochrany Okres 5. stupeň 4. stupeň 3. stupeň 2. stupeň 1. stupeň ha % * ha % * ha % * ha % * ha % * Banská Bystrica 713,46 0,88 493,41 0, , , ,4 Banská Štiavnica 107,45 0,37 45,02 0,15 16,38 0, ,42 0 0,00 Brezno 4395,09 3,47 516,66 0, , , ,88 Detva 758,36 1,69 21,74 0,05 0 0, , ,30 Krupina 272,65 0,47 19,13 0,03 0 0, , ,75 Lučenec 194,54 0,24 21,26 0,03 0 0, , ,58 Poltár 0 0,00 47,42 0,09 0 0,00 0 0, ,91 Rimavská Sobota 870,07 0,59 431,5 0, , , ,00 Revúca 1455,56 1,99 224,84 0, , , ,18 Veľký Krtíš 138,76 0,16 167,14 0,20 0 0,00 0 0, ,63 Zvolen 423,43 0,56 68,47 0,09 45,5 0, , ,71 Ţarnovica 381,61 0,89 29,35 0,07 19,28 0, , ,06 Ţiar nad Hronom 154,89 0,29 29,04 0,06 0 0, , ,62 Banskobystrický kraj spolu 9 865,9 1, ,0 0, , , ,35 Poznámka : % * - vyjadruje podiel z celkovej výmery okresu v prehľadoch nie sú zahrnuté nevyhlásené ochranné pásma NPR, PR, NPP, PP Kategórie ochrany prírody Okres NPR PR NPP PP CHA NP OP NP CHKO Banská Bystrica 454,54 313,71 3,83 46,55 263, Banská Štiavnica 93,68 52,28 6,38 6,38 16, Brezno 3580,57 949,8 0 70,40 12, Detva 727,39 43,39 3,98 1,78 3, Krupina 127,81 160,34 0 3, Lučenec 118,64 70, ,22 2, Poltár 0 15, , Rimavská Sobota 650,85 526,93 4,92 22,42 112, Revúca 1 414,05 43, Veľký Krtíš 0 282, ,76 7, Zvolen 386,82 35,53 0 9,64 105, Ţarnovica 207,33 148,81 5,67 25,50 42, Ţiar n. Hronom 0 124, ,54 4, Banskobystrický kraj spolu 7 761, ,72 18,4 281,82 602, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 71

78 Z hľadiska ochrany prírody a krajiny sú najväčšie obmedzenia, ale aj sprísnené poţiadavky na umiestňovanie rôznych funkcií do krajiny z hľadiska plošného rozsahu v Banskobystrickom samosprávnom kraji v horských častiach, najmä v severnej a západnej časti územia (Nízke Tatry, Slovenský raj, Poľana, Muránska planina, Slovenský raj, Veľká Fatra, Štiavnické vrchy, Cerová vrchovina), kde sa nachádzajú národné parky a CHKO s tretím a druhým stupňom ochrany prelínajúce sa s územnou ochranou vyššieho stupňa kategórií národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál. Mimo tohto územia majú vyhlásené chránené územia podstatne menší územný rozsah (NPR, PR, NPP, PP, CHA) a tým aj obmedzenia majú priestorovo lokálny charakter. V súvislosti s vyšším stupňom ochrany týchto chránených území sa na ne viaţu ale väčšie obmedzenia. Návrhy chránených území v kategóriách NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKO podľa Koncepcie územnej ochrany prírody v SR z roku 2002 nie sú v textovej ani grafickej časti dokumentu uvádzané, zostávajú však v platnosti tak, ako sú zakreslené v pôvodnej dokumentácií ÚPN VÚC Banskobystrického kraja schválenej v roku Druhová ochrana sa viaţe na chránené rastliny, chránené ţivočíchy, chránené nerasty a chránené skameneliny. V ÚPN VÚC nie sú konkretizované. Ochrana drevín zabezpečuje legislatívnu ochranu drevín rastúcich mimo lesa ( LPF ) a ochranu chránených stromov, za ktoré sa môţu vyhlásiť kultúrne, vedecky, ekologicky, krajinotvorne alebo esteticky mimoriadne významné stromy alebo ich skupiny vrátane stromoradí. Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov sú konkretizované v tabuľke OP/Tab.č.29 ( stav k ). V grafickej časti, vzhľadom na ich bodových charakter a minimálne územné obmedzenia z toho vyplývajúce, nie sú zakreslené. MEDZINÁRODNÉ DOHOVORY Ramsarský dohovor V Banskobystrickom kraji sa nachádza jediná lokalita zapísaná do Zoznamu medzinárodne významných mokradí na základe Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva) Poiplie. Má rozlohu 410,87 ha a rozprestiera sa v okresoch Levice a Veľký Krtíš (Ipeľské Predmostie, Šahy). Lokalita je reprezentatívnym príkladom prírodných níţinných nivných ekosystémov panónskej biogeografickej oblasti, nadväzuje na rozsiahlejšie mokraďové ekosystémy na území Maďarska a je v nej zachovaný jedinečný komplex mokraďových biotopov. Nasledovné tabuľky poskytujú prehľad o vyhlásených chránených územiach, územiach európskeho významu, navrhovaných chránených vtáčích územiach a chránených stromoch v členení za jednotlivé okresy Banskobystrického kraja k OP/Tab.č.1 : Národné parky vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, OP/Tab.č.2 : Chránené krajinné oblasti v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, OP/Tab.č.3 aţ č.15 : Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia, národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a chránený areál v členení podľa okresov (v kategórii PP nie sú zahrnuté jaskyne majúce osobitne ustanovené podmienky v 24 zákona), URBION Bratislava, jún 2010 Strana 72

79 OP/Tab.č.16 aţ č.27: Územia európskeho významu zapísané do Národného zoznamu ÚEV podľa Výnosu MŢP SR č. 3/ v členení podľa okresov, OP/Tab.č.28: Navrhované chránené vtáčie územia zapísané do Národného zoznamu vtáčích území v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení, OP/Tab.č.29 : Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov. Zmeny a doplnky 2009, oproti zneniu z ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (r. 2004,) si nevyţadovali zmeny v tabuľkách č. 16 aţ 27 Územia európskeho významu zapísané do Národného zoznamu ÚEV. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 73

80 Názov ID Kategória CHÚ Národné parky vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení Celková výmera NP v ha Nízke Tatry NP/1 národný park * Výmera NP v okrese v ha (BB kraj) Celková výmera OP NP v ha Výmera OP NP v okrese v ha (BB kraj) Mapový list Banská Bystrica 2 191** * Banská Bystrica ** 36-12, 36-14, 36-21, Brezno ** Brezno ** 36-22, Slovenský raj NP/2 národný park * Brezno 532 ** * Brezno , Brezno ** Brezno ** OP/Tab.č.1 Muránska planina NP/3 národný park * Revúca ** * Revúca ** Rimavská Sobota ** Rimavská Sobota ** 36-24, Veľká Fatra NP/4 národný park * Banská Bystrica ** * Banská Bystrica ** 36-12, Slovenský kras NP/5 národný park * Revúca * Revúca ** 37-31, Výmera NP a OP NP v Banskobystrickom kraji spolu ** ** * výmera podľa vyhlasovacieho predpisu ** výmera z GIS Poľana Chránené krajinné oblasti vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení Názov ID Kategória CHÚ CHKO/1 chránená krajinná oblasť Celková výmera CHKO v ha (BB kraj) * Výmera CHKO v okresoch v ha Banská Bystrica ** Brezno ** Zvolen ** Detva ** Mapový list 36-23, 36-24, 36-41, OP/Tab.č.2 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 74

81 Chránené krajinné oblasti vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení Názov ID Kategória CHÚ Štiavnické vrchy Ponitrie Cerová vrchovina CHKO/2 CHKO/3 CHKO/4 chránená krajinná oblasť chránená krajinná oblasť chránená krajinná oblasť Celková výmera CHKO v ha (BB kraj) * * * Výmera CHKO v okresoch v ha Ţiar n/hronom ** Ţarnovica ** Zvolen ** Krupina ** Banská Štiavnica Mapový list 46-11, , 36-32, 36-33, 36-34, Ţarnovica ** 36-31, 35-44, Ţiar nad Hronom 295 ** Lučenec ** 46-22, 46-24, Rimavská Sobota ** OP/Tab.č.2 * výmera podľa vyhlasovacieho predpisu ** výmera z GIS Výmera CHKO v Banskobystrickom kraji spolu ** Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 3 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 1/BB NPR Badínsky prales 30,03 (OP 123,43) 5 (OP 4) Badín, 36-14, Banská Bystrica 2/BB NPR Harmanecká tisina 20,04 5 Harmanec, /BB,BR NPR Ľubietovský Vepor 236,88 5 Ľubietová, /BB NPR Plavno 28,08 5 Šalková, /BB NPR Ponická dúbrava 13,34 5 Poniky, /BB NPR Príboj 10,96 5 Slovenská Ľupča, B.Bystrica - Šalková, /BB NPR Svrčinník 115,21 Dolný Harmanec, 36-13,36-14, celková výmera 5 222,49 Výmera NPR spolu 454,54 59/BB PR Barania hlava 13,41 4 Podkonice, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 75

82 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 3 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 7/BB PR Baranovo 15,83 5 BB Kostiviarska, Banská Bystrica 8/BB PR Čačínska cerina 2,56 5 Čačín, /BB PR Harmanecký Hlboký jarok 50,33 5 Dolný Harmanec, /BB PR Jelšovec 5,56 4 Čerín, /BB PR Kozlinec 9,27 5 Horná Mičiná, /BB PR Mackov bok 3,75 4 Slovenská Ľupča, /BB PR Mačková 42,23 5 Medzibrod, /BB PR Pavelcovo 28,65 4 Kostiviarska, Uľanka, /BB PR Periská 0,80 4 Ľubietová, /BB PR Pri Bútľavke 21,50 5 Hrochoť, /BB PR Stará kopa 4,53 4 Banská Bystrica, /BB PR Štrosy 94,79 5 Donovaly, Podkonice, 36-12, /BB PR Šupín 11,89 5 Slovenská Ľupča, /BB PR Uňadovo 3,58 4 Podlavice, /BB PR Urpínska lesostep 5,02 4 BB - Radvaň, Výmera PR spolu 313,71 17/BB NPP Harmanecká jaskyňa (OP 115,92) - Harmanec, /BB NPP Mičinské travertíny 3,83 4 D. Mičiná, Čerín, Výmera NPP spolu 3,83 19/BB PP Jánošíkova skala 1,68 5 Hrochoť, /BB PP Bátovský balvan 0,03 4 Hrochoť, /BB PP Horná Roveň 1,51 4 Radvaň, /BB PP Králická tiesňava 20,89 4 Králiky, BB - Radvaň, /BB PP Kremenie 3,78 4 Horné Pršany, /BB PP. Ľupčiansky skalný hríb 2,13 4 Slovenská Ľupča, /BB PP Majerová skala 8,84 5 Staré Hory, /BB PP Moštenické travertíny 1,71 4 Moštenica, /BB PP Ponická jaskyňa OP 224,30 - Poniky, /BB PP Tajovská kopa 0,27 4 Radvaň, Tajov, /BB PP Veporské skalky 5,22 4 Ľubietová, /BB, ZV PP Potok Zolná 0,49 4 Zolná, Sebedín, 36-32, celková výmera 1,92 ha URBION Bratislava, jún 2010 Strana 76

83 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 3 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Výmera PP spolu 46,55 (OP 340,22) 60/BB CHA Brvnište 74,77 4 Podkonice, Priechod, /BB CHA Krásno 127,91 4 Dolný Harmanec, 36-12, Banská Bystrica 58/BB CHA Hrochotská Bukovina 0,24 4 Hrochoť /BB CHA Dekrétov porast 6,22 4 Staré Hory 52/BB CHA Jakub 12,70 4 Kostiviarska /BB CHA Kopec 3,76 4 Priechod, /BB CHA Malachovské skalky 11,45 4 Radvaň, /BB CHA Podlavické výmole 26,77 4 Podlavice, Výmera CHA spolu 263,82 Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Banská Bystrica spolu Poznámka : ID identifikácia, 1/x - identifikačné číslo v grafickej prílohe, x/bb - skratka okresu 1082,44 ( OP 436,65 ) Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA OP/Tab. č. 4 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 1/BŠ NPR Sitno 93,68 5 Ilija, Výmera NPR spolu 93,68 Banská Štiavnica 2/BŠ PR Holík 31,98 4 Počúvadlo, /BŠ PR Jabloňovský Roháč 7,39 5 Dekýš, cel. výmera 64,64, /ZV, BŠ PR Gajdošovo 12,91 4 Banský Studenec, Dobrá Niva, Babiná 36-34,36-33, celková výmera 18,28 Výmera PR spolu 52,28 4/BŠ PP Ţakýlske pleso 6,38 5 Ţakýl, Výmera PP spolu 6,38 5/BŠ CHA Arborétum Kysihýbel 7,54 3 B.Štiavnica, /BŠ CHA Banskoštiavnická kalvária 5,34 3 B.Štiavnica, /BŠ CHA Banskoštiavnická botanická záhrada 3,50 3 B.Štiavnica, /BŠ CHA Jurajova štôlňa 0,05 4 Svätý Anton, /BŠ CHA Michalské rašelinisko 0,08 4 B. Štiavnica, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 77

84 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Výmera CHA spolu 16,51 Stupeň ochrany Katastrálne územie Mapový list OP/Tab. č. 5 Výmera vyhlásených NPR, PR, PP a CHA v okrese Banská Štiavnica spolu 168,85 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 5 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 1/BR NPR Dobročský prales 103,85 ( OP 100,44 ) 5 (OP4) Čierny Balog, 36-24, Brezno 3/BR NPR Hnilecká jelšina 45,04 5 Telgárt, (Dobšiná, Vernár), Stratená 37-11, celková výmera 84,59 ha 4/BR NPR Hrončecký grúň 55,30 (OP 112,83) 5 (OP4) Hronec, Valaská, 36-23, /BR,RS NPR Klenovský Vepor 182,6 (OP 85,39 ) 5 (OP 4) Č. Balog, (Klenovec), 36-24,36-42 celková výmera 257,64 ha 7/BR NPR Pod Latiborskou hoľou 161,23 (A zóna 160,76, B zóna 0,47) A zóna 5, B zóna 4 Jasenie, /BR,RV NPR Veľká Stoţka 153,69 5 Heľpa, Závadka, (Muráň), 36-24, celková výmera 259,21 ha, 3/DT,ZV, BR NPR Zadná Poľana 64,99 5 Valaská, (Hriňová, Očová), 36-41, celková výmera 855,49 ha 20/BR NPR Skalka 2 659,81 5 Jasenie, Dolná Lehota, /BR NPR Zlatnica 154,06 5 Šumiac, Výmera NPR spolu 3580,57 6/BR PR Meandre Hrona 103,82 4 Telgárt, Šumiac, /BR PR Bacúšska jelšina 4,26 5 Bacúch, /BR PR Breznianska Skalka 11,85 4 Brezno, /BR PR Horné lazy 34,29 4 Brezno, Valaská, /BR, RS PR Klenovské Blatá 4,0 4 Čierny Balog, (Klenovec), 36-24, celková výmera 4,36 13/BR PR Mašianske skalky 16,93 5 Pohorelá, Vaľkovňa, /BR PR Predajnianska slatina 11,35 5 Predajná, /BR PR Rohoznianská jelšina 4,49 5 Brezno, /BR PR Pohorelské vrchovisko 26,62 4 Pohorelá, 37-11, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 78

85 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 5 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 17/BR PR Vrchslatina 18,05 5 Sihla, Brezno 18/BR PR Zlatnianske skalky 30,67 5 Vaľkovňa, /BR PR Havranie skaly 32,65 5 Hronec, /BR PR Havrania dolina 229,67 5 Šumiac, /RS,BR PR Rosiarka 3,33 4 Pohronská Polhora, (Tisovec), 36-24, celková výmera 5,87 31/BR PR Martalúzka 154,82 5 Liptovská Teplička, Šumiac, Telgárt, /BR PR Mokrá Poľana 13,52 4 Šumiac, /BR,RV PR Fabova hoľa 249,49 5 Polomka, Pohronská Polhora, Muráň, 36-24, celková výmera 269,02 ha Výmera PR spolu 949,81 23/BR NPP Bystrianska jaskyňa OP 104,17 Valaská, /BR NPP Jaskyňa mŕtvych netopierov - Brezno, Výmera NPP spolu OP 104,17 24/BR PP Havranka 0,01 4 Hronec, /BR PP Predajnianske vodopády 11,7 5 Predajná, /BR PP Spády 0,14 4 Valaská, /BR PP Jajkovská suť 50,91 5 Predajná, /BR PP Kamenistý potok 7,64 4 Valaská, Hronec, Výmera PP spolu 70,40 37/BR CHA Brezinky 8,69 4 Telgárt, 37-11, /BR CHA Meandre Kamenistého potoka 0,50 4 Sihla, /BR CHA Suchá dolina 3,12 4 Valaská, Výmera CHA spolu 12,31 Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Brezno spolu 4613,09 (OP 402,83) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 79

86 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 6 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Detva 3/DT,ZV, BR NPR Zadná Poľana 727,39 5 Hriňová, Očová, Valaská celková výmera 855,49 ha Výmera NPR spolu 727,39 4/DT,ZV PR Pod Dudášom 1,96 5 Hriňová, (Očová), celková výmera 6,24 ha 5/DT PR Pstruša 7,36 4 Stoţok, /DT PR Rohy 25,03 5 Vígľaš, /DT PR Habáňovo 3,35 4 Látky, /DT PR Kopa 5,69 4 Detva Výmera PR spolu 43,39 6/DT NPP Vodopád Bystrého potoka 3,98 5 Hriňová, Výmera NPP spolu 3,98 7/DT PP Kalamárka 1,43 4 Detva, /DT PP Melichova skala 0,3 4 Detva, /LC, DT PP Krivánsky potok 0,05 4 Podkriváň, (Mýtna, Píla), 36-41, celková výmera 9,63 ha Výmera PP spolu 1,78 14/DT CHA Horná Chrapková 1,06 4 Detva, /DT CHA Hrončiačka 2,50 4 Vígľaš, Výmera CHA spolu 3,56 Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Detva spolu 780,1 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP OP/Tab. č. 7 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 2/KR NPR Mäsiarsky bok 127,81 5 Krupina, Výmera NPR spolu 127,81 Krupina 1/KR PR Čabraď 141,21 5 Čabraďský Vrbovok, /KR PR Holý vrch 16,81 4 Krupina, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 80

87 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 9/KR PR Šinkov salaš 2,32 4 Dvorníky, Výmera PR spolu 160,34 Krupina 4/KR PP Dudinské travertíny 1,33 5 Dudince, /KR PP Krupinské bralce 0,69 5 Krupina, /KR PP Sixova stráň 0,83 5 Krupina, /KR PP Tesárska roklina 0,78 5 Hontianske Tesáre, Výmera PP spolu 3,63 Výmera vyhlásených NPR, PR a PP v okrese Krupina spolu 291,78 OP/Tab. č. 7 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA OP/Tab. č. 8 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 1/LC,RS NPR Pohanský hrad 82,02 5 Šurice, (Hajnáčka, Stará Bašta), 46-22, celková výmera. 223,35 ha Lučenec 2/LC NPR Šomoška 36,62 5 Radzovce, Výmera NPR spolu 118,64 3/LC PR Kerčík 1,21 4 Šavol, /LC PR Ruţinské jelšiny 13,20 5 Lovinobaňa, Divín, Ruţiná, /LC PR Príbreţie Ruţinej 40,78 5 Divín, Ruţiná, /LC PR Dálovský močiar 14,81 ( OP 4,71 ) 5 (OP 4) Veľká nad Ipľom, Výmera PR spolu 70,00 (OP 4,71) 5/LC PP Belinské skaly 7,11 5 Belina, /LC PP Čakanovský profil 0,69 4 Čakanovce, /LC PP Lipovianske pieskovce 0,13 4 Lipovany, /LC PP Soví hrad 2,81 4 Šurice, /LC, DT PP Krivánsky potok 9,48 4 Mýtna, Píla, (Podkriváň), 36-41, celková výmera 9,63 ha URBION Bratislava, jún 2010 Strana 81

88 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie Mapový list Výmera PP spolu 20,22 Lučenec 10/LC CHA Volavčia kolónia 2,23 4 Rapovce, Mikušovce, Muľka, Výmera CHA spolu 2,23 Výmera vyhlásených NPR, PR, PP, CHA v okrese Lučenec spolu 211,14 (OP 4,71) OP/Tab. č. 8 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR a CHA Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 4/PT PR Hrabovo 15,53 4 Kalinovo, Výmera PR spolu 15,53 Poltár 1/PT CHA Jasenina 3,21 4 Ďubákovo, /PT CHA Rovnianska gaštanica 2,05 4 Rovňany, /PT CHA Kúpna hora 16,87 4 Kalinovo, /PT CHA Pod šťavicou 9,76 4 Poltár, Výmera CHA spolu 31,89 OP/Tab. č. 9 Výmera vyhlásených PR a CHA v okrese Poltár spolu 47,42 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 10 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 1/RS NPR Hradová 127,47 5 Tisovec, 36-24, Rimavská Sobota 2/RS NPR Kášter 57,73 5 Tisovec, /RS,RV NPR Šarkanica 240,41 5 Tisovec, (Muráň), 36-24, celková výmera 454,75ha 5/RS NPR Ragáč 9,73 5 Hajnáčka, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 82

89 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 10 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Rimavská Sobota 1/LC,RS NPR Pohanský hrad 140,51 5 Hajnáčka, Stará Bašta, (Šurice), 46-22, celková výmera 223,35 ha 5/BR,RS NPR Klenovský Vepor 75 5 Klenovec, (Čierny Balog), 36-42, 36-24, celková výmera 257,64 Výmera NPR spolu 650,85 4/RS PR Kurinecká dubina 5,96 5 Rimavská Sobota, /RS PR Pokoradzské jazierka 15,87 ( OP 32,96 ) 5 (OP 4) Niţná a Vyšná Pokorádz, Draţice, /RS PR Horný Červený les 11,02 4 Veľký Blh, /RS PR Svetlianska cerina 15,85 4 Vrbovce n./r., /RS PR Tŕstie 28,71 4 Tisovec, Kokava, /RS PR Hlboký jarok 34,41 5 Tisovec, /RS PR Suché doly 257,46 4 Tisovec, 36-24, /RS PR Nad Furmancom 2,78 4 Tisovec, /RS PR Čertova dolina 49,02 5 Tisovec, /BR PR Hajnačský hradný vrch 9,71 4 Hajnáčka, /RS,BR PR Rosiarka 2,54 4 Tisovec, (Pohronská Polhora), 36-24, celková výmera 5,87 42/RS PR Ťahan 6,05 5 Sútor 12/BR, RS PR Klenovské blatá 0,36 4 Klenovec, (Čierny Balog),36-24, celková výmera 4,36 101/RS PR Ostrá skala 17,79 5 Hajnáčka /RS PR Vodná nádrţ Gemerský Jablonec 32,03 5 Gemerský Jablonec, Dubno, Petrovce 46-22, /RS PR Steblová skala 37,37 5 Hajnáčka, Gemerské Dechtáre, Výmera PR spolu 526,93 45/RS NPP Podbanište OP 168, 53 Slizké, /RS NPP Kostná dolina 4,92 4 Hajnáčka, Výmera NPP spolu 4,92 (OP 168, 53) 46/RS PP Burda OP 7,82 - Ratkovská Suchá, Rovné, /RS PP Jalovské vrstvy 1,7 4 Drňa, /RS PP Malá drienčanská jaskyňa OP 30,68 - Drienčany, /RS PP Záboda 20,72 5 Hajnáčka, Výmera PP spolu 22,42 (OP 38,5) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 83

90 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 10 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 18/RS CHA Fenek 9,68 4 Petrovce, Rimavská Sobota 19/RS CHA Hikóriový porast 48,63 3 Teplý Vrch, /RS CHA Martinovská nádrţ 14,55 4 Martinová, /RS CHA Alúvium Blhu 2,79 4 Hrušovo, /RS,RV CHA Tunel pod Dielikom - 4 Tisovec, (Muráň), /RS CHA Vachtové jazierko 0,68 4 Tisovec, /RS CHA Vinohrady 35,79 4 Chrámec Výmera CHA spolu 112,12 Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Rimavská Sobota spolu 1317,24 (OP 247,81) Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP a CHA OP/Tab. č. 11 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 1/RV NPR Cigánka 44,25 5 Muráň, Revúca 3/RV NPR Hrdzavá 357,19 5 Muráň, 36-24, /RV NPR Poludnica 330,43 5 Muráň, /RV NPR Javorníková 170,65 5 Muráň, 36-24, /RV NPR Malá Stoţka 59,61 (OP 123,54 ha) 5 (OP 4) Muráň, /RV NPR Šiance 132,06 5 Muráň, Muránska Huta, /RS,RV NPR Šarkanica Muráň, (Tisovec), celková výmera 454,75ha 9/BR,RV NPR Veľká Stoţka 105,52 (OP 98,78 ha) 5 (OP 4) Muráň, (Závadka, Heľpa), celková výmera 259,21 ha Výmera NPR spolu 1414,05 (OP 222,32) 2/BR,RV PR Fabova hoľa 19,53 5 Muráň, (Pohronská Polhora, Polomka), 36-24, celková výmera 269,02 ha 8/RV PR Zdychavské skalky 2,54 4 Muránska Zdychava, /RV PR Hodošov les 21,98 5 Revúca, 37-13, Výmera PR spolu 43,15 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 84

91 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP a CHA OP/Tab. č. 11 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Revúca 101/RV NPP Bobačka - Muránska Huta, Výmera NPP spolu - 11/RV PP Chválovská jaskyňa OP (10,86) Chválová, Výmera PP spolu OP (10,86) 41/RS,RV CHA Tunel pod Dielikom - 4 Muráň, Tisovec, Výmera CHA spolu - Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP a CHA v okrese Revúca spolu 1 458,10 (OP 232,18) Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR, PP a CHA OP/Tab. č. 12 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 1/VK PR Čebovská lesostep 7,35 5 Čebovce, /VK PR Modrokamenská lesostep 12,12 4 Modrý Kameň, Veľký Krtíš 3/VK PR Kiarovský močiar 16,38 5 Kováčovce, Kiarov, /VK PR Seleštianska stráň 0,94 4 Vrbovka, /VK PR Dedinská hora 11,80 5 Muľa, Dolná Strehová, /VK PR Hradište 5,11 4 Kováčovce, /VK PR Ipeľské hony 29,39 5 Ipeľské Predmostie, /VK PR Ryţovisko 58,08 5 Ipeľské Predmostie, /VK PR Cúdenický močiar 141,69 4 Ipeľské Predmotie, Výmera PR spolu 282,86 5/VK PP Krehora 1,49 5 Čebovce, /VK PP Kosihovský kamenný vrch 12,5 5 Kosihovce, /VK PP Kamenná ţena 0,11 5 Dolné Príbelce, /VK PP Koprovnica 1,66 5 Horné Strháre, Výmera PP spolu 15,76 8/VK CHA Holica 1,0 4 Horné Príbelce, /VK CHA Cerínsky potok 6,28 4 Čebovce, Kosihovce, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 85

92 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR, PP a CHA Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Výmera CHA spolu 7,28 Výmera vyhlásených PR, PP a CHA v okrese Veľký Krtíš spolu 305,90 Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list OP/Tab. č. 12 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA OP/Tab. č.13 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 1/ZV NPR Boky 176,49 5 Budča, Tŕnie, Zvolen 2/ZV NPR Mláčik 147,20 5 Hájniky, Ţelezná Breznica, /DT,ZV,BR NPR Zadná Poľana 63,11 5 Očová,(Valaská, Hriňová),36-41 celková výmera 855,49 ha Výmera NPR spolu 386,82 4/DT,ZV PR Pod Dudášom 4,28 5 Očová, (Hriňová), c.v. 6,24 ha 19/ZV, BŠ PR Gajdošovo 5,37 4 Dobrá Niva, Babiná, (Banský Studenec) 36-33,36-34, celková výmera 18,28 ha 5/ZV PR Mačinová 4,86 5 Očová, /ZV PR Príslopy 0,22 4 Očová, /ZV PR Prosisko 20,80 5 Zvolenská Slatina, Výmera PR spolu 35,53 7/ZV,BB PP Potok Zolná 1,43 4 Zolná, (Sebedín-Bečov), celková výmera 1,92ha 14/ZV PP Pyramída 6,67 5 Slatinka, /ZV PP Zolniansky lahar 0,32 4 Zolná, /ZV PP Turovský sopúch 1,22 4 Turová Výmera PP spolu 9,64 8/ZV CHA Arborétum Borová hora 45,50 3 Zvole, Rybáre, Hájniky, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 86

93 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, PP a CHA Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň Katastrálne územie ochrany Mapový list 12/ZV CHA Gavurky 57,43 4 Sása, Dobrá Niva, Zvolen 18/ZV CHA Dolná Zálomská 2,48 4 Očová, Výmera CHA spolu 105,41 Výmera vyhlásených NPR, PR, PP a CHA v okrese Zvolen spolu 537,40 OP/Tab. č.13 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA OP/Tab. č. 14 Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list 1/ŢC NPR Kašivárová 49,8 5 Dolné Hámre, Ţarnovica 2/ŢC NPR Vtáčnik 157,53 5 Kľak, (Kamenec pod Vtáčnikom, Lehota pod Vtáčnikom), 35-42, celková výmera 245,62ha Výmera NPR spolu 207,33 3/ŢC PR Klíča 5,7 5 Hronský Beňadik, /ŢC PR Kojatín 68,63 5 Hodruša-Hámre, Voznica, /ŢC PR Bujakov vrch 1,26 4 Nová Baňa, Veľká Lehota, /ŢC PR Sokolec 73,22 5 Malá Lehota, Veľké pole, Výmera PR spolu 148,81 5/ŢC NPP Andezitové kamenné more 1,43 5 Malá Lehota, /ŢC NPP Starohutiansky vodopád 4,24 5 Nová Baňa, Výmera NPP spolu 5,67 7/ŢC PP Ostrovica 4,44 4 Ţarnovica, /ŢC PP Putikov vŕšok 21,06 5 T. Breznica, Výmera PP spolu 25,50 10/ŢC CHA Revištský rybník 23,65 4 Revištské Podzámčie, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 87

94 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách NPR, PR, NPP, PP,CHA Okres ID Kategória Názov Výmera CHÚ v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Ţarnovica 101/ŢC CHA Ivanov salaš 19,28 3 Kľak Výmera CHA spolu 42,93 OP/Tab. č. 14 Výmera vyhlásených NPR, PR, NPP, PP a CHA v okrese Ţarnovica spolu 430,24 Chránené územia vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v kategóriách PR, PP a CHA OP/Tab. č. 15 Okres ID Kategória Názov Výmera Stupeň CHÚ v ha ochrany Katastrálne územie, mapový list Ţiar nad Hronom 1/ZH PR Bujačia lúka 2,01 4 Kremnica, /ZH PR Kremnický Štós 18,77 5 Kremnica, /ZH PR Szabóova skala 11,69 5 Lehôtka pod Brehy, /ZH PR Bralce 13,52 5 Hliník nad Hronom, /ZH PR Kamenné more 13,3 4 Vyhne, 36-31, /ZH PR Kamenný jarok 65,1 5 Repište, Banky, 36-33, Výmera PR spolu 124,39 7/ZH PP Ihráčske kamenné more 13,73 4 Ihráč, /ZH PP Jastrabská skala 8,46 5 Jastrabá, Bartošova Lehôtka, /ZH PP Kapitulské bralá 36,99 5 Lehôtka p.br., /ZH PP Vyhniansky travertín 0,36 5 Vyhne, Výmera PP spolu 59,54 11/ZH CHA Vejmutovkový porast 4,62 4 Kremnica, Výmera CHA spolu 4,62 Výmera vyhlásených PR, PP a CHA v okrese Ţiar nad Hronom spolu 188,55 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 88

95 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Banská Bystrica Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV 0198 UEV Zvolen c.v. 2766,3 2 Donovaly, Motyčky, Staré Hory, Banská Bystrica SKUEV 0302 UEV Ďumbierske Tatry c.v ,31 2,3,4,5 OP/Tab. č. 16 Baláţe, Brusno, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, Moštenica, Motyčky, Lučatín, Podkonice, Pohronský Bukovec, Priechod, Staré Hory, (Brezno, Bystrá, Dolná Lehota, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Nemecká, Ráztoka), 36-12, 36-14, 36-21, 36-23, SKUEV 0299 UEV Baranovo c.v. 790,56 2, 4, 5 Kostiviarska, Nemce, Sásová, Špania Dolina, Uľanka, SKUEV 0149 UEV Mackov bok c.v. 3,75 4 Slovenská Ľupča, SKUEV 0301 UEV Kopec c.v. 3,76 2 Priechod, SKUEV 0298 UEV Brvnište c.v. 74,77 2 Podkonice, Priechod, SKUEV 0319 UEV Poľana c.v. 3142,95 2, 3, 4,5 Hrochoť, Ľubietová, (Hronec, Hriňová, Valaská, Očová), 36-23, SKUEV 0062 UEV Príboj c.v. 10,03 5 Slovenská Ľupča, Šalková, SKUEV 0238 UEV Veľká Fatra c.v ,81 2, 3, 4, 5 Dolný Harmanec, Turecká, Staré Hory, 36-12, 36-14, SKUEV 0044 UEV Badínsky prales c.v. 153,46 4,5 Badín, 36-14, SKUEV 0244 UEV Harmanecký Hlboký jarok c.v. 50,33 5 Dolný Harmanec, SKUEV 0199 UEV Plavno c.v. 52,34 4,5 Šalková, SKUEV 0383 UEV Ponická dúbrava c.v. 13,43 5 Poniky, SKUEV 0241 UEV Svrčinník c.v. 222,49 5 Dolný Harmanec, Kordíky, 36-14, SKUEV 0246 UEV Šupín c.v. 11,89 5 Slovenská Ľupča, poznámka: c.v. celková výmera Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Banská Štiavnica OP/Tab. č. 17 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0015 UEV Dolná Bukovina c.v. 292,78 2 Svätý Anton, Banská Dekýš, Vysoká, (Brehy, Dolné Hámre, Kopanice, Rudno nad Hronom, SKUEV0263 UEV Hodrušská hornatina c.v ,43 2,5 Štiavnica Tekovská Breznica, Voznica), 36-33, SKUEV0216 UEV Sitno c.v. 1180,73 2,5 Banská Štiavnica, Beluj, Ilija, Počúvadlo, Prenčov, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 89

96 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Banská Štiavnica OP/Tab. č. 17 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Banská Štiavnica SKUEV0266 UEV Skalka c.v ,61 2,4 Svätý Anton, Banská Belá, Banský Studenec, Kozelník, (Krupina, Dobrá Niva, Dubové, Babiná, Bacúrov, Hronská Breznica, Ostrá Lúka), 36-33, 36-34, SKUEV0259 UEV Stará hora c.v. 2799,14 2 Beluj, Klastava, (Hontianske Nemce, Kráľovce, Krnišov, Sebechleby), 46-11, SKUEV0265 UEV Suť c.v. 9806,08 2,5 Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník, Močiar, Teplá, Ţakýl, (Hronská Breznica, Banská Hodruša, Hliník nad Hronom, Jalná, Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Šášovské Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), 36-31, SKUEV0258 UEV Tlstý vrch c.v. 1159,21 2 Baďan, Klastava,(Ladzany), Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Brezno OP/Tab. č. 18 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0303 UEV Alúvium Hrona c.v. 259,76 2, 4 Brezno, Beňuš, Bacúch, Polomka, Závadka nad Hronom, Heľpa, Vaľkovňa, Pohorelá, Šumiac, Telgárt, 36-22, 36-24, 37-11, Brezno Brezno, Bystrá, Dolná Lehota, Horná Lehota, Jarabá, Jasenie, Nemecká, SKUEV0302 UEV Ďumbierske Tatry c.v ,31 2,3,4,5 Ráztoka, (Baláţe, Brusno, Donovaly, Hiadeľ, Medzibrod, Moštenica, Motyčky, Lučatín, Podkonice, Pohronský Bukovec, Priechod, Staré Hory), 36-12, 36-14, 36-21, 36-23, SKUEV0310 UEV Kráľovohoľské Tatry c.v ,27 2,3,5 Bacúch, Braväcovo, Heľpa, Jarabá, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt, Závadka nad Hronom, 36-12, SKUEV0153 UEV Horné lazy c.v. 38,12 2,4 Brezno, Valaská, SKUEV0154 UEV Suchá dolina c.v. 3,12 2 Valaská, SKUEV0151 UEV Pohorelské vrchovisko c.v. 19,81 4 Pohorelá, 37-11, SKUEV0297 UEV Brezinky c.v. 8,45 2 Telgárt, 37-11, SKUEV0399 UEV Bacúšska jelšina c.v. 4,26 5 Bacúch, SKUEV0047 UEV Dobročský prales c.v. 204,29 4, 5 Čierny Balog, 36-24, SKUEV0204 UEV Homoľa c.v. 2,23 2 Telgárt, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 90

97 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Brezno OP/Tab. č. 18 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0384 UEV Klenovské Blatá c.v. 4,36 4 Čierny Balog, (Klenovec), Brezno SKUEV0200 UEV Klenovský Vepor c.v. 343,03 4,5 Čierny Balog, (Klenovec), 36-24, SKUEV0283 UEV Lúky pod Besníkom c.v. 80,20 4 Telgárt, 37-11, SKUEV0225 UEV Muránska Planina c.v ,21 3,4,5 Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Vaľkovňa, Závadka nad Hronom, (Muráň, Muránska Huta, Tisovec), 36-24, SKUEV0319 UEV Poľana c.v. 3142,95 2, 3, 4,5 Hronec, Valaská, (Hriňová, Ľubietová, Očová, Hrochoť), 36-23, SKUEV0112 UEV Slovenský raj c.v ,07 2,3,4,5 Telgárt, SKUEV0203 UEV Stolica c.v.2933,52 2 Telgárt,(Chyţné, Mokrá Lúka, Muránska Zdychava, Revúčka), Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných ÚEV v okrese Detva OP/Tab. č. 19 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0319 UEV Poľana c.v. 3142,95 2, 3, 4, 5 Hriňová, (Hrochoť, Hronec, Ľubietová, Valaská, Očová), 36-23, Detva SKUEV0400 UEV Detviansky potok c.v. 74, 13 2,3,4 Detva, SKUEV0046 UEV Javorinka c.v. 43,29 2 Hriňová, SKUEV0248 UEV Močidlianska skala c.v. 204,25 2 Detva, Dúbravy, SKUEV0045 UEV Kopa c.v. 90,81 2, 3, 4 Detva, Hriňová, SKUEV0009 UEV Koryto c.v. 26,12 2 Detva, Hriňová, SKUEV0056 UEV Habáňovo c.v. 3,35 5 Látky, SKUEV0247 UEV Rohy c.v. 23,32 5 Vígľaš, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 91

98 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Krupina OP/Tab. č. 20 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0260 UEV Mäsiarsky bok c.v. 321,29 2,5 Krupina, Krupina Cerovo, Čabraďský Vrbovok, Drienovo, Medovarce, Dolné Rykynčice, SKUEV0036 UEV Rieka Litava c.v. 2964,21 2,5 Horné Rykynčice, Selce, (Čelovce), Krupina, (Svätý Anton, Banská Belá, Banský Studenec, Kozelník, Dobrá SKUEV0266 UEV Skalka c.v ,61 2,4 Niva, Dubové, Babiná, Bacúrov, Hronská Breznica, Ostrá Lúka), 36-33, 36-34, SKUEV0259 UEV Stará hora c.v. 2799,14 2 Hontianske Nemce, Kráľovce, Krnišov, Sebechleby, (Beluj, Klastava), 36-33, SKUEV0258 UEV Tlstý vrch c.v. 1159,21 2 Ladzany, (Baďan, Klastava), Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Lučenec OP/Tab. č. 21 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Čamovce, Belina, Radzovce, Šiatorská Bukovinka, Šurice, (Drňa, Lučenec Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejovec, Nová SKUEV0357 UEV Cerová vrchovina c.v. 2626,48 2,3,4,5 Bašta, Stará Bašta, Tachty, Večelkov), 46-22, 46-24, SKUEV0358 UEV Soví hrad c.v. 41,66 2 Šurice, SKUEV0365 UEV Dálovský močiar c.v. 90,22 2,4,5 Veľká nad Ipľom, Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Poltár - nenachádzajú sa Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Rimavská Sobota OP/Tab. č. 22 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0360 UEV Beleţír c.v. 63,01 2 Dubno, Gemerský Jablonec, Nová Bašta, 46-22, Rimavská Sobota SKUEV0357 UEV Cerová vrchovina c.v. 2626,48 2,3,4,5 Drňa, Gemerské Dechtáre, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Hodejovec, Nová Bašta, Stará Bašta, Tachty, Večelkov (Čamovce, Belina, Radzovce, Šiatorská Bukovinka, Šurice), 46-22, 46-24, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 92

99 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Rimavská Sobota OP/Tab. č. 22 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0359 UEV Dechtárske vinice c.v. 55,07 2 Gemerské Dechtáre, Rimavská Drienčany, Hrušovo, Strieţovce, Kyjatice, Lipovec, Potok, Ratkovská SKUEV0366 UEV Drienčanský kras c.v. 1719,96 2,4 Sobota Lehota, Slizké, Španie Pole,(Rybník nad Turcom), 37-31, SKUEV0384 UEV Klenovské Blatá c.v. 4,36 4 Klenovec, (Čierny Balog), SKUEV0200 UEV Klenovský Vepor c.v. 343,03 4,5 Klenovec, (Čierny Balog), 36-24, SKUEV0225 UEV Muránska Planina c.v ,21 3,4,5 Tisovec, (Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Vaľkovňa, Závadka nad Hronom, Muráň, Muránska Huta), 36-24, SKUEV0362 UEV Pieskovcové chrbty c.v. 96,45 2,4 Drňa, Chrámec, SKUEV0364 UEV Pokoradzské jazierka c.v. 60,86 4,5 Draţice, Niţná Pokoradz, Vyšná Pokoradz, SKUEV0003 UEV Rimava c.v. 4,07 4 Rimavská Píla, Tisovec, 36-24, SKUEV0363 UEV Ťahan c.v. 347,96 2,3,5 Sútor, SKUEV0282 UEV Tisovský kras c.v. 1469,97 2,3,4,5 Tisovec, 36-24, SKUEV0281 UEV Tŕstie c.v. 28,66 4 Krokava, Rimavská Píla, Tisovec, SKUEV0361 UEV Vodokáš c.v. 139,58 2 Dubno, Gemerský Jablonec, 46-22, Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Revúca OP/Tab. č. 23 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0402 UEV Bradlo c.v. 0,01 5 Nandraţ, Revúca Rybník nad Turcom, (Drienčany, Hrušovo, Strieţovce, Kyjatice, Lipovec, SKUEV0366 UEV Drienčanský kras c.v. 1719,96 2,4 Potok, Ratkovská Lehota, Slizké, Španie Pole), 37-31, SKUEV0018 UEV Lúka pod cintorínom c.v. 4,68 4 Revúca, SKUEV0002 UEV Lúky pod Ukorovou c.v. 12,43 4 Revúca, Revúčka, SKUEV0225 UEV Muránska Planina c.v ,21 3,4,5 Muráň, Muránska Huta, ( Heľpa, Pohorelá, Pohronská Polhora, Polomka, Šumiac, Vaľkovňa, Závadka nad Hronom, Tisovec), 36-24, SKUEV0212 UEV Muteň c.v. 34,61 4 Jelšavská Teplica, Šivetice, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 93

100 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Revúca OP/Tab. č. 23 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Jelšavská Teplica, Jelšava, Licince, Lubeník, Mokrá Lúka, Muráň, Revúca Muránska Dlhá Lúka, Muránska Lehota, Muránska Zdychava, Revúca, SKUEV0285 UEV Alúvium Muráňa c.v. 204,29 2 Revúcka Lehota, Revúčka, Šivetice, 37-31, SKUEV0203 UEV Stolica c.v. 2933,52 2 Chyţné, Mokrá Lúka, Muránska Zdychava, Revúčka, (Telgárt), SKUEV0284 UEV Teplické stráne c.v. 355,97 2 Gemerský Milhosť, Jelšavská Teplica, SKUEV0202 UEV Trešková c.v. 26,28 3 Mokrá Lúka, SKUEV 0001 UEV Tri peniaţky c.v. 141,95 2 Jelšava, Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Veľký Krtíš Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0054 UEV Cúdeninský močiar c.v. 138,17 4 Ipeľské Predmostie, Veľký Čebovce, Horné Príbelce, SKUEV0035 UEV Čebovská lesostep c.v. 212,97 2,5 Krtíš SKUEV0261 UEV Dedinská hora c.v. 339,29 2,5 Muľa, SKUEV0055 UEV Ipeľské hony c.v. 29,39 5 Ipeľské Predmostie, SKUEV0053 UEV Kiarovský močiar c.v. 78,76 2,5 Kiarov, Kováčovce, SKUEV0257 UEV Alúvium Ipľa c.v. 406,07 2 Ipeľské Predmostie, OP/Tab. č. 24 SKUEV0036 UEV Litava c.v. 2964,21 2,5 Čelovce, (Cerovo, Čabraďský Vrbovok, Drienovo, Medovarce, Dolné Rykynčice, Horné Rykynčice, Selce), SKUEV0052 UEV Seleštianska stráň c.v. 8,51 2,4 Vrbovka, Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Zvolen OP/Tab. č. 25 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list Zvolen SKUEV0319 UEV Poľana c.v. 3142,95 2, 3, 4,5 Očová, (Hrochoť, Hronec, Hriňová, Ľubietová, Valaská), 36-23, SKUEV0008 UEV Repiská c.v. 61,29 2 Očová, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 94

101 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Zvolen OP/Tab. č. 25 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0249 UEV Hrbatá Lúčka c.v. 181,11 2 Očová, Zvolen SKUEV0245 UEV Boky c.v. 175,98 5 Budča, Tŕnie, SKUEV0201 UEV Gavurky c.v. 87,43 2,4 Dobrá Niva, Sása, SKUEV0186 UEV Mláčky c.v. 408,52 2,3,5 Sielnica, Hájniky, Ţelezná Breznica, SKUEV0266 UEV Skalka c.v ,61 2,4 Dobrá Niva, Dubové, Babiná, Bacúrov, Hronská Breznica, Ostrá Lúka, (Svätý Anton, Banská Belá, Banský Studenec, Kozelník, Krupina), 36-33, 36-34, SKUEV0265 UEV Suť c.v. 9806,08 2,5 Hronská Breznica, (Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník, Močiar, Teplá, Ţakýl,, Banská Hodruša, Hliník nad Hronom, Jalná, Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Šášovské Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), 36-31, Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Ţarnovica OP/Tab. č. 26 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0263 UEV Hodrušská hornatina c.v ,43 2,5 Brehy, Dolné Hámre, Kopanice, Rudno nad Hronom, Tekovská Breznica, Voznica, (Dekýš, Vysoká), 35-44, Ţarnovica Dolné Hámre, Banská Hodruša, Ţarnovica, (Bzenica, Vyhne), 36-31, 36- SKUEV0264 UEV Klokoč c.v. 2568,30 2,5 33 SKUEV0013 UEV Stráţ c.v. 19,82 2 Veľké Pole, SKUEV0265 UEV Suť c.v. 9806,08 2,5 Banská Hodruša, (Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník, Močiar, Teplá, Ţakýl, Hronská Breznica,, Hliník nad Hronom, Jalná, Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, Sklené Teplice, Šášovské Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), 36-31, SKUEV0023 UEV Tomov štál c.v. 1,53 2 Veľké Pole, SKUEV0273 UEV Vtáčnik c.v. 9619,05 2,3,4,5 Kľak, Ostrý Grúň, Píla, Veľké Pole, (Prochot), 35-42, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 95

102 Územia európskeho významu zapísané v národnom zozname navrhovaných UEV v okrese Ţiar nad Hronom OP/Tab. č. 27 Okres ID Kategória Názov Výmera v SR v ha Stupeň ochrany Katastrálne územie, mapový list SKUEV0273 UEV Vtáčnik c.v. 9619,05 2,3,4,5 Prochot, (Kľak, Ostrý Grúň, Píla, Veľké Pole), 35-42, Ţiar nad Bzenica, Vyhne, (Dolné Hámre, Banská Hodruša, Ţarnovica), 36-31, 36- SKUEV0264 UEV Klokoč c.v. 2568,30 2,5 Hronom 33 (Hliník nad Hronom, Jalná, Ladomer, Lehôtka pod Brehmi, Repište, SKUEV0265 UEV Suť c.v. 9806,08 2,5 Sklené Teplice, Šášovské Podhradie, Vyhne, Horné Opatovce, Vieska), Banky, Banská Belá, Banská Štiavnica, Kozelník, Močiar, Teplá, Ţakýl, Hronská Breznica, Banská Hodruša, 36-31, poznámka: c.v. celková výmera Vyhlásené chránené vtáčie územia Celková výmera Výmera CHVÚ Názov ID Kategória CHÚ CHVÚ v SR (BB Mapový list v okresoch v ha * kraji) v ha Cerová vrchovina SKCHVU chránené vtáčie * Lučenec ** 46-22, 46-24, 37-33, Porimavie 003 územie Revúca 58 ** 47-11, Poiplie SKCHVU 021 chránené vtáčie územie * Rimavská Sobota ** Lučenec ** 46-14, 46-21, 46-23, Veľký Krtís ** Poľana SKCHVU chránené vtáčie * Banská Bystrica ** 022 územie Brezno ** 36-23, 36-41, 36-43, 36-32, Detva ** Zvolen ** OP/Tab. č. 28 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 96

103 Vyhlásené chránené vtáčie územia Názov ID Kategória CHÚ Muránska planina - Stolica SKCHVU 017 chránené vtáčie územie Celková výmera CHVÚ v SR (BB kraji) v ha * Výmera CHVÚ v okresoch v ha * Rimavská Sobota ** Revúca ** Brezno ** Mapový list 36-24, 36-42, OP/Tab. č. 28 * výmera podľa vyhlasovacieho predpisu ** výnera z GIS Výmera chránených vtáčích území v Banskobystrickom kraji ** (96 235*) Navrhované chránené vtáčie územia podľa Národného zoznamu chránených vtáčích území Názov ID Kategória CHÚ Celková výmera CHVÚ v SR (BB kraji) v ha Výmera CHVÚ v okresoch v ha * Mapový list OP/Tab. č. 28 Nízke Tatry SKCHVU chránené vtáčie (38 640) Banská Bystrica ** 36-12, 36-14, 36-21, 36-23, 36-22, 018 územie Brezno ** 37-11, Veľká Fatra SKCHVU 033 chránené vtáčie územie (8 925) Banská Bystrica ** 36-13, 36-12, ** výmera z GIS Výmera chránených vtáčích území v Banskobystrickom kraji ** (47 565*) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 97

104 Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov (stav k ). ID Názov Slovenské meno taxónu Vedecké meno taxónu Okres Katastrálne územie 1. Banskobystrické ľaliovník tulipánokvetý Liriodendron tulipifera L. Banská Bystrica Banská Bystrica ľaliovníky 2. Baranovské duby dub cerový dub zimný Quercus cerris L. Banská Bystrica Špania dolina Quercus petraea (Matt.) Liebl. 3. Baza pri katolíckom baza čierna Sambucus nigra Banská Bystrica Banská Bystrica gymnáziu 4. Brest na Bakossovej ulici brest hrabolistý Ulmus minor Mill. Banská Bystrica Banská Bystrica 5. Buk pod Širokou buk lesný Fagus sylvatica L. Banská Bystrica Hrochoť 6. Duby pri zámku v dub lesný Quercus robur L. Banská Bystrica Slovenská Ľupča Slovenskej Ľupči 7. Hrochoťská lipa lipa malolistá Tilia cordata Mill. Banská Bystrica Hrochoť 8. Hruška pod Baranovom hruška planá pyrus pyraster (L.) Burgsd. Banská Bystrica Kostiviarska 9. Korvínova lipa lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Banská Bystrica Slovenská Ľupča 10. Lipa pri Hronseckom lipa malolistá Tilia cordata Mill. Banská Bystrica Hronsek kaštieli 11. Lipa pri Motyčkách lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Banská Bystrica Motyčky 12. Lipy pri Hronseckom lipa Tilia L. Banská Bystrica Hronsek kostolíku 13. Skupina líp pri kostole v lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Banská Bystrica Motyčky Motyčkách 14. Sládkovičova lipa v Radvani lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Banská Bystrica Radvaň Špaňodolinské lipy lipa malolistá Tilia cordata Mill. Banská Bystrica Špania Dolina 15. Tis na katolíckom cintoríne tis obyčajný Taxus baccata L. Banská Bystrica Banská Bystrica 16. Tis na Skuteckého ulici tis obyčajný Taxus baccata L. Banská Bystrica Banská Bystrica 17. Tis v Tajove tis obyčajný Taxus baccata L. Banská Bystrica Tajov 18. Uňadovský tis tis obyčajný Taxus baccata L. Banská Bystrica Podlavice OP/Tab. č. 29 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 98

105 Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov (stav k ). ID Názov Slovenské meno taxónu Vedecké meno taxónu Okres Katastrálne územie 19. Urpínska alej agát biely Robinia pseudoacacia L. Banská Bystrica Banská Bystrica javor poľný Acer campestre L lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. pagaštan konský Aesculus hipposcastanum L. 20. Gaštan v Štiavnických Baniach gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Banská Štiavnica Štiavnické Bane 21. Lipy na Hornej Rovni lipa veľkolistá 22. Lipy pri bývalej mestskej strelnici v Banskej Štiavnici Tilia platyphyllos Scop. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 99 Banská Štiavnica Štiavnické Bane lipa malolistá Tilia cordata Mill. Banská Štiavnica Banská Štiavnica 23. Sekvojovec za botanickou sekvojovec mamutí Sequoiadenron giganteum Banská Štiavnica Banská Štiavnica záhradou (Limdl.) Buchholz 24. Smrekovce na Hornej Rovni smrekovec opadavý Larix decidua Mill. Banská Štiavnica Štiavnické Bane 25. Báťkova lipa lipa malolistá Tilia cordata Mill. Detva Hriňová 26. Buk pod Kľukou buk lesný Fagus sylvatica L. Detva Hriňová 27. Buk v Detvianskej Hute buk lesný Fagus sylvatica L. Detva Detvianska Huta 28. Lipa v Detvianskej Hute lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Detva Detvianska Huta 29. Borievka pri Sebechleboch borievka obyčajná Juniperus communis L. Krupina Sebechleby 30. Brekyňa pri Havrane jarabina brekyňová Sorbus torminalis (L.) Crantz Krupina Krupina 31. Ginko v Súdovciach ginko dvojlaločné Gingo biloba L. Krupina Súdovce 32. Koháryho dub dub letný Quercus robus L. Krupina Krnišov 33. Lipa v Bzovíku lipa malolistá Tilia cordata Mill. Krupina Bzovík 34. Tisovec dvojradový v Krupine tisovec dvojradový Toxidum distichum (L.) Rich. Krupina Krupina 35. Ginko v Lučenci ginko dvojlaločné Gingo biloba L. Lučenec Lučenec 36. Platany v Lučenci pri platan javorolistý Platanus hispanica Münch. Lučenec Lučenec Szilassyho kaštieli 37. Dub v Brezničke dub letný Quercus robur L. Poltár Breznička 38. Hradištské gaštany gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Poltár Hradište pri Uhorskom OP/Tab. č. 29

106 Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov (stav k ). ID Názov Slovenské meno taxónu Vedecké meno taxónu Okres Katastrálne územie 39. Málinské maklury maklura oranţová Maclura pomifera (Raf.) Poltár Málinec C.K.Schneid. 40. Brusnícka lipa lipa malolistá Tilia cordata Mill. Revúca Brusník nad Turcom 41. Gaštany, platan v Hucíne pagaštan konský platan západný 42. Gaštany v Ratkovskom Bystrom Aesculus hipposcastanum L. Platanus occidentalis L. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 100 Revúca gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Revúca Ratkovské Bystré 43. Jedľa v Hrdzavej doline jedľa biela Abies alba Mill. Revúca Muráň 44. Lipa v Rákoši na cintoríne lipa malolistá Tilia cordata Mill. Revúca Rákoš pri Jelšave 45. Lipy v Revúcej pri štátnej ceste lipa malolistá Tilia cordata Mill. Revúca Revúca 46. Platan v Rákoši - Bani platan západný Platanus ociidentalis L. Revúca Rákoš pri Jelšave 47. Stromy v Revúcej pagaštan konský Aesculus hippocastanum L. Revúca Revúca smrek obyčajný Picea abies (L.) H. Karst 48. Topoľ sivý pod Perpešom topoľ sivý Populus x canescens Revúca Gemerská Ves 49. Ginko v Rimavskej Sobote ginko dvojlaločné Gingo biloba L. Rimavská Sobota Rimavská Sobota 50. Katalpa v Hnúšti katalpa bignóniovitá Catalpa bignonioides Walt. Rimavská Sobota Hnúšťa 51. Sekvojovec obrovský sekvojovec mamutí Sequoiadendron giganteum Rimavská Sobota Tisovec (Limdl.) Buchholz 52. Borovica Ľudmily Podjavorinskej borovica lesná Pinus sylvestris L. Zvolen Rybáre 53. Duby v Dobrej Nive dub letný Quercus robur L. Zvolen Dobrá Niva 54. Duby v Kováčovej dub letný Quercus robur L. Zvolen Kováčová dub zimný Quercus petraea (Matt.) Liebel 55. Gaštan v Ostrej Lúke gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Zvolen Ostrá Lúka 56. Hrab pri Lukovom hrab obyčajný Caprinus betulus L. Zvolen Lukové 57. Jedle na Mláčiku jedľa biela Abies alba Mill. Zvolen Ţelezná Breznica 58. Tisy na Mláčiku tis obyčajný Taxus baccata L. Zvolen Ţelezná Breznica 59. Brest v Balogu nad Ipľom brest väzový Ulmus laevis Pall. Veľký Krtíš Balog nad Ipľom 60. Dub pri Dolných Strhároch dub letný Quercus robur L. Veľký Krtíš Dolné Strháre 61. Dub v Sečiankach dub letný Quercus robur L. Veľký Krtíš Sečianky Hucín OP/Tab. č. 29

107 Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov (stav k ). ID Názov Slovenské meno taxónu Vedecké meno taxónu Okres Katastrálne územie 62. Gaštan v Modrom Kameni gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Veľký Krtíš Modrý Kameň 63. Gaštan v Stredných Plachtinciach gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Veľký Krtíš Stredné Plachtince 64. Gaštany v Príbelciach gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Veľký Krtíš Dolné Príbelce 65. Gaštany na Judinom vrchu gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Veľký Krtíš Modrý Kameň 66. Gaštany na Krakorovom vrchu gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Veľký Krtíš Modrý Kameň 67. Lipy v Dačovom Lome lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Veľký Krtíš Horný Dačov Lom 68. Oskoruša v Hrušove jarabina oskorušová Sorbus domestica L. Veľký Krtíš Hrušov 69. Platan v Sečiankach platan javorolistý Platanus hispanica Münchh. Veľký Krtíš Sečianky 70. Tis v Modrom Kameni tis obyčajný Taxus baccata L. Veľký Krtíš Modrý Kameň 71. Topoľ v Dolnej Strehovej topoľ biely Populus alba Veľký Krtíš Horná Strehová 72. Topoľ v Selešťanoch topoľ čierny Populus nigra L. Veľký Krtíš Záhorce 73. Topole v Dolnej Strehovej topoľ biely Populus alba L. Veľký Krtíš Dolná Strehová 74. Beňadická lipa lipa malolistá Tilia cordata Mill. Ţarnovica Hronský Beňadik 75. Brekyňa na Sitárovom vrchu jarabina brekyňová Sorbus torminalis (L.) Crantz Ţarnovica Nová Baňa 76. Kľacké duglasky duglaska tisolistá Pseudotsuga menziesii Ţarnovica Kľak (Mirb.) Franco 77. Hodrušský gaštan gaštan jedlý Castanea sativa Mill. Ţarnovica Banská Hodruša 78. Hruška zelienka hruška obyčajná Pyrus communis Ţarnovica Nová Baňa L. emend Burgsd. 79. Ľaliovník v Novej Bani ľaliovník tulipánokvetý Liriodendron tulipifera L. Ţarnovica Nová Baňa 80. Lipa v Novej Bani lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Ţarnovica Nová Baňa 81. Lipy na Kyslej lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Ţarnovica Dolné Hámre 82. Pusztelnikov brečtan brečtan popínavý Hedera helix L. Ţarnovica Nová Baňa 83. Sekvojovce na Salalšisku sekvojovec mamutí Sequoiadendron giganteum Ţarnovica Nová Baňa (Limdl.) Buchholz 84. Sekvojovec na cintoríne sekvojovec mamutí Sequoiadendron giganteum Ţarnovica Nová Baňa 85. Sekvojovec na Feriancovom rígli sekvojovec mamutí (Limdl.) Buchholz Sequoiadendron giganteum (Limdl.) Buchholz Ţarnovica Nová Baňa OP/Tab. č. 29 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 101

108 Chránené stromy vyhlásené v zmysle zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení v Banskobystrickom kraji v členení podľa okresov (stav k ). ID Názov Slovenské meno taxónu Vedecké meno taxónu Okres Katastrálne územie 86. Sekvojovec na Voznici sekvojovec mamutí Sequoiadendron giganteum Ţarnovica Voznica (Limdl.) Buchholz 87. Sekvojovec pri Zvoničke sekvojovec mamutí Sequoiadendron giganteum Ţarnovica Nová Baňa (Limdl.) Buchholz 88. Borievka v Lutile borievka obyčajná Juniperus communis L. Ţiar nad Hronom Lutila 89. Dub pri Lutile dub letný Quercus robur L. Ţiar nad Hronom Lutila 90. Dub v Kremnici dub letný Quercus robur L. Ţiar nad Hronom Kremnica 91. Duglaska v Starej Kremničke duglaska tisolistá Pseudotsuge menziesii Ţiar nad Hronom Lutila (Mirb.) Franco 92. Lipa v Kremnici - Leopold Šachta lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Ţiar nad Hronom Kremnica 93. Lipa v Kremnici - Staré Piargy lipa veľkolistá Tilia platyphyllos Scop. Ţiar nad Hronom Kremnické bane 94. Sekvoja obrovská sekvojovec mamutí Sequoiadendron giganteum Ţiar nad Hronom Kremnica (Limdl.) Buchholz 95. Tisy v Kremnici tis obyčajný Taxus baccata L. Ţiar nad Hronom Kremnica 96. Wilckensové pamätné stromy javor mliečny smrekovec opadavý Acer platanoides L. Larix decidua Mill. Ţiar nad Hronom Repište OP/Tab. č. 29 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 102

109 OCHRANA KULTÚRNEHO DEDIČSTVA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 314 Zmena pôvodného textu celej kapitoly na str Historické hodnoty územia z hľadiska jeho územného rozvoja reprezentujú zachované historické urbanistické štruktúry, kultúrne pamiatky a ich súbory, stavebno-historické štruktúry, archeologické lokality a zachovaná krajinná štruktúra nadväzujúca na tieto priestory. Vývoj urbanistických štruktúr na území Slovenska je poznačený dominantnými hospodárskymi aktivitami v priestoroch ich výskytu. Súčasťou fondu kultúrnych pamiatok sú technické diela, ktoré do značnej miery pretvárali krajinné prostredie historicky významných lokalít osídlenia. Z týchto dôvodov je potrebné pri rozvoji územia kraja a jeho jednotlivých okresov zabezpečiť ochranu historických urbanistických štruktúr a ich ďalšie vyuţívanie v súlade so zásadami štátnej pamiatkovej starostlivosti stanovenými v zákone SNR č. 208/2009 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona NR SR č. 479/2005 Z.z. pamiatkový zákon (zákon NR SR č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov). Táto legislatívna norma je záväzná pre riešenie problematiky ochrany pamiatkového fondu. Podľa 1 pamiatkového zákona, tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná a upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samospráva, ako aj práva vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a tieţ ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom, napríklad: Dohovor o ochrane svetového kultúrneho dedičstva a prírodného dedičstva (oznámenie č. 159/1991 Zb.) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 15/1980 Zb. o Dohovore a opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný oznámenie č. 344/2001 Z.z.) Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z.z.) Článok 44 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky V zmysle medzinárodných dohôd je kultúrne dedičstvo definované nasledovne: Kultúrne dedičstvo tvoria historické a kultúrne hodnoty vytvorené predchádzajúcimi generáciami bez ohľadu na dobu a miesto ich vzniku. Predstavuje hmotné i nehmotné hodnoty hnuteľné i nehnuteľné veci a predmety, jednotlivé objekty, ucelené súbory a komplexy. Hmotné hodnoty kultúrneho dedičstva riešeného územia Banskobystrického kraja tvoria zachované historické urbanisticko-architektonické štruktúry miest a obcí s pamiatkami architektúry niekoľkých storočí, ľudové staviteľstvo s regionálnymi osobitosťami prvkov a štruktúr, technické pamiatky solitérne i vytvárajúce celé súbory, historické záhrady a parky doplnené drobnou architektúrou dotvárajúce urbanizované prostredie historických miest a obcí. Kultúrne dedičstvo dokumentujúce historický vývoj najmä sídelných štruktúr na území Slovenska predstavujú: štruktúry chránené v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, ktoré tvoria pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ochranné pásma pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 103

110 ostatné kultúrno-historické štruktúry, ktoré nie sú v zmysle tohto zákona chránené, sú však nositeľmi významných kultúrno-historických hodnôt v území. Do tejto skupiny moţno zaradiť: historické jadrá miest a obcí, areály sakrálnych stavieb a kalvárií, historické cintoríny, ruiny hradov, rozptýlené osídlenie osád, lazy, štále a majere v špecifickom prostredí pahorkatín stredného Slovenska, technické pamiatky charakterizujúce vývoj hospodárskych aktivít v území vo vzťahu k dobývaniu a ťaţbe rúd a ich spracovaniu, vodné nádrţe tajchy, dopravné stavby-železnice. Banskobystrický kraj patrí svojou rozlohou medzi najväčšie kraje Slovenska. Krajinné prostredie sa mení od níţin Ipľa a Rimavy, cez pahorkatiny Krupinskej planiny a Revúckej vrchoviny do horských chrbtov Kremnických vrchov, Štiavnických vrchov, masívu Poľany a Veporských vrchov aţ po mohutný hrebeň Nízkych Tatier. Rôznorodosť krajinného prostredia sa odrazila na vývoji historických sídelných štruktúr, ktoré vznikali vo vzťahu k moţnostiam jeho hospodárskeho vyuţívania. Banskobystrický kraj sa vytvoril na území pôvodných ţúp Zvolenskej a Novohradskej a častiach ţúp Tekovskej, Hontianskej a Gemersko-Malohontskej. Ťaţiskovým priestorom zachovaného historicko-kultúrneho dedičstva sú hornaté územia centrálnej časti kraja s rozvinutou ťaţbou rúd uţ v 14. aţ 18. storočí so slobodnými kráľovskými mestami Banská Belá, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Krupina, Ľubietová, Nová Baňa a Zvolen. Mestské osídlenie dopĺňali menšie výsadné mestečká. Ostatné historické osídlenie kraja tvoria vidiecke sídla, na ktorých urbanizme a architektúre sa odráţa prioritná hospodárska činnosť ich pôvodných obyvateľov - baníctvo, hutníctvo, poľnohospodárstvo, práca v lesoch. Charakteristickým druhom osídlenia podhorských oblastí okresov Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Zvolen a Ţarnovica je rozptýlené osídlenie osád a lazov so zachovanou charakteristickou ľudovou architektúrou obytných a hospodárskych budov citlivo zakomponovaných v krajinnom prostredí. V juţných okresoch kraja je zachovaná ľudová architektúra viazaná na špecifické priestory rozsiahlych vinohradov s charakteristickými pivnicami a vinárskymi domčekmi - hajlochmi a chyţkami. Z celkového počtu 515-tich obcí na území Banskobystrického kraja sa v 326 sídlach (63,4 %) nachádza 1784 nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, čo predstavuje pamiatkových objektov vedených v registri na Pamiatkovom úrade Bratislava SR. Podľa údajov Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici za najvýznamnejšie kultúrne pamiatky na území Banskobystrického kraja, sú povaţované tie, ktoré sú zapísané na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva: Historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky v jej okolí, Areál dreveného artikulárneho kostola a drevenej zvonice v Hronseku podľa 21 pamiatkového zákona. Národné kultúrne pamiatky ako najvyšší stupeň ochrany kultúrneho dedičstva sa nachádzajú v 20 sídlach Banskobystrického kraja. Dokumentujú nielen historickú hodnotu pamiatkového fondu na jeho území (stredoveké kostoly, kláštory, kaštiele a ich areály, mestské hrady, sakrálne pamiatky a obytné objekty ľudovej architektúry), ale aj pamiatky z obdobia Slovenského národného povstania (Kalište) a objekty viaţuce sa k významným prejavom národného povedomia (Revúcke gymnázium). Medzi národnými kultúrnymi pamiatkami z obdobia stredoveku má významné postavenie benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku, ktoré bolo jedným zo stredovekých hodnoverných miest v Uhorsku. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 104

111 Medzi najvýznamnejšie nehnuteľné kultúrne pamiatky na území Banskobystrického patria areály mestských hradov v Banskej Bystrici a v Kremnici, komplex Starého zámku a objektov baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, Kaštieľ vo Sv. Antone, kláštor a kostol v Hronskom Beňadiku, Zvolenský zámok, objekty prvého slovenského patronátneho gymnázia v Revúcej, pamätné miesto SNP Kalištie a objekty kostolov so stredovekými maľbami v Čeríne, Ponikách, Starej Haliči, Ľuboreči, Chyţnom, Rákoši, Šiveticiach, Kraskove, Kyjaticiach, Rimavskom Brezove, Rimavskej Bani a vo Zvolene - časť Zolná. Pamiatkové objekty a nehnuteľné kultúrne pamiatky v okresoch Banskobystrického kraja vedené v registri na Pamiatkovom úrade Bratislava SR Por. č. Okres počet pamiatkových objektov počet kultúrnych pamiatok 601 Banská Bystrica Banská Štiavnica Brezno Detva Krupina Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Ţarnovica Ţiar nad Hronom Banskobystrický kraj Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, V Banskobystrickom kraji je mnoţstvo zachovaných špecifických urbanistických štruktúr dokumentujúcich vývoj urbanizácie stredovekých miest a vidieckeho osídlenia. Pamiatkové rezervácie boli vyhlásené na územiach historických centier banských miest, v ktorých dominujú architektonické pamiatky zo 14. aţ 18. storočia - Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Kremnica, viaţuce sa na banskú činnosť v ich území. Pamiatkové rezervácie vidieckych sídiel vznikli vo vzťahu k ich zachovaným urbanistickým štruktúram viaţucim sa na : banskú činnosť - Špania Dolina, Štiavnické Bane, poľnohospodárstvo a vinárstvo Sebechleby - Stará Hora. Pri rozvoji územia Banskobystrického kraja je nutné rešpektovať v plnom rozsahu existenciu pamiatkových území - pamiatkových rezervácií vedených v registri na Pamiatkovom úrade Bratislava SR. č. PR Mesto/obec 10 Banská Bystrica MPR Zoznam pamiatkových rezervácií podľa Registra na PÚ SR 1. dátum číslo aktualizácia č. nariad. PR vyhlásenia uznesenia hraníc vlády / /2004 leg. 16 Špania Dolina PRLS Banská Štiavnica MPR /2000 okres Banská Bystrica Banská Bystrica Banská Štiavnica CKOK URBION Bratislava, jún 2010 Strana 105

112 č. PR Mesto/obec Zoznam pamiatkových rezervácií podľa Registra na PÚ SR 2. dátum číslo aktualizácia č. nariad. PR vyhlásenia uznesenia hraníc vlády 28 Štiavnické Bane MPR Banská Štiavnica Sebechleby PRLS Krupina Kremnica MPR /2004 Ţiar nad Hronom 613 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, Počet nehnuteľných kultúrnych pamiatok v pamiatkových rezerváciách Pamiatková rezervácia počet NhKP Pamiatková rezervácia počet NhKP Mestského typu Mestského typu Banská Bystrica 199 Banská Štiavnica Kremnica 116 Štiavnické Bane 23 Ľudovej architektúry Špania Dolina 83 Sebechleby 89 Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, okres CKOK Pamiatkové zóny mestského a vidieckeho charakteru boli vyhlásené v historických jadrách bývalých banských výsadných mestečiek so zachovanými architektonickými a technickými pamiatkami a vo vidieckych sídlach so zachovaným fondom súborov objektov pôvodnej ľudovej architektúry. Pri rozvoji územia Banskobystrického kraja je nutné rešpektovať v plnom rozsahu existenciu pamiatkových území pamiatkových zón vedených v registri na Pamiatkovom úrade Bratislava SR. Zoznam pamiatkových zón podľa Registra PÚ SR č. registra Mesto/obec č. registra Mesto/obec 34 Brezno 14 Krupina 71 Lučenec 76 Polichno 17 Jelšava 65 Ratková 19 Sirk Ţelezník 58 Rimavská Sobota 66 Rimavské Janovce 81 Čelovce 74 Horné Plachtince 87 Babiná 40 Dobrá Niva 9 Zvolen 83 Hodruša Hámre 84 Kremnica banské diela 62 Kremnické Bane Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, Na území Banskobystrického kraja je veľký potenciál ďalších sídiel, ktorých historické urbanistické štruktúry dokumentujú vývoj osídlenia a hospodárskych aktivít ich obyvateľov. V severnej časti kraja, v okresoch Banská Bystrica, Brezno, Revúca a Ţiar nad Hronom, sú to najmä sídla so zachovanými technickými pamiatkami a charakteristickou ľudovou architektúrou drevených zrubových a murovaných stavieb. Pre strednú časť územia kraja, v okresoch Lučenec, Krupina, Rimavská Sobota a Zvolen, sú charakteristické urbanistické štruktúry centier poľnohospodárskych vidieckych sídiel so zachovanými objektmi a areálmi sakrálnych stavieb a kaštieľov a ľudovou architektúrou obytných domov. Juţná časť kraja v okresoch Veľký Krtíš, Lučenec a Rimavská Sobota je charakteristická zachovanými areálmi kaštieľov a parkov v sídlach poľnohospodárskej krajiny níţin Ipľa a Rimavy. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 106

113 Významným princípom ochrany pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok je vyhlásenie ich ochranných pásiem so stanovením podmienok ochrany a činností v takto stanovenom území. V Banskobystrickom kraji je nevyhnutné rešpektovať nasledujúce ochranné pásma: Ochranné pásmo kultúrnej pamiatky Obec kultúrna pamiatka číslo rozhodnutia Banská Bystrica Radvaň Kaštieľ s areálom, ev. kostol, pomník PÚ-06/1839-4/9886/KOW Horná Mičiná Kostol s areálom PÚ-07/238-5/-4/6235/KOW Hronsek Areál dreveného kostola a zvonice PÚ-06/31-1/69/KOW Poniky R.k. kostol sv. Františka Serafínskeho PÚ-07/851-16/7982/Kal Bzovík Kláštor premonštrátov a kostol sv. Štefana PÚ-06/103-2/1640/LCZ Divín pamiatky v obci A-2001/03208 Fiľakovo pamiatky v meste A-2000/01371 Ľuboreč Ev. a v. kostol 50/1995 Stará Halič R.k. kostol sv. Juraja 84/1995 Poltár Zelené Ev. a v. kostol, kamenný most, PÚ-07/617-4/3048/BYR Kraskovo Ev. a v. kostol 94/ Kyjatice Ev. a v. kostol 94/ Rimavská Baňa Ev. a v. kostol 94/ Rimavské Brezovo Ev. a v. kostol 94/ Ţíp Reformovaný kostol a zvonica PÚ-08/691-5/3546/KAP Zvolen Zolná R.k. kostol sv. Mateja nariadenie Obv.ú. Zvolen Antol (Sv. Anton) Kaštieľ s areálom 57/95- RRR Hronský Beňadik Kostol sv. Benedikta a kláštor benediktínov 96/00994/OÚ Nová Baňa pamiatky v meste PÚ-05/2043-4/11421/KAP Hliník nad Hronom Kostol sv. Martina biskupa a sochy, kaštieľ PÚ-04/1369-3/10042/HAB Ţiar nad Hronom Kaštieľ s areálom PÚ-06/828-5/4851/KOW Halič pamiatky v obci PÚ-09/215-8/2197/LCZ Dačov Lom pamiatky v obci PÚ-09/128-3/2037/BYR Muráň pamiatky v obci Rákoš R.k. kostol sv. Trojice Chyţné R.k. kostol Zvestovania Panny Márie Ochranné pásmo pamiatkového územia Banská Bystrica Pamiatková rezervácia Banská Bystrica PÚ-08/70-21/6722/And??? Banská Štiavnica Pamiatková rezervácia Banská Štiavnica vyhlásené PÚ SR, r Zdroj: KPÚ Banská Bystrica, Zachovanie tohto kultúrneho dedičstva viaţuceho sa k vývoju urbanistických štruktúr Slovenska a špecificky na území Banskobystrického kraja, si vyţaduje rozšírenie ochrany na tie sídla a ich časti, ktoré si zachovali svoj pôvodný historický charakter aj v tých oblastiach, ktoré boli doteraz v tieni záujmu pamiatkovej ochrany. Realizácia týchto myšlienok bude závisieť od prezentácie nutnosti zachovania kultúrneho dedičstva v sídlach vo vzťahu k ich ďalšiemu rozvoju a ich potrebe zvyšovania štandardu bývania, hospodárskych aktivít a sluţieb na území obce a bude si vyţadovať spoluprácu medzi orgánmi ochrany pamiatok a samosprávnych orgánov obcí. V koncepcii územného rozvoja Slovenska (KÚRS 2001) sú stanovené zásady ochrany a vyuţívania kultúrneho dedičstva a kultúrnych pamiatok, ktoré v plnej miere platia aj pre územie Banskobystrického kraja, ktoré sa vyznačuje vysokým potenciálom a rôznorodosťou zachovaného kultúrneho dedičstva. Jeho vyuţívanie je nutné realizovať v súlade s medzinárodne platnými dohovormi a zásadami. Hlavným kritériom musí byť zachovanie originálov, ich autenticity a integrity s prostredím tak, aby zostali zachované pre ďalšie generácie. Pri územnom rozvoji regiónov je potrebné zamerať sa na optimálne a citlivé vyuţívanie chránených kultúrnohistorických hodnôt aj nechránených historických urbanistických štruktúr a stavieb, ktoré majú predpoklady na legislatívnu ochranu. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 107

114 V územnom priemete ochrany pamiatkových území a ich ochranných pásiem a ochranných pásiem nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok v rámci územnoplánovacieho procesu je potrebné vyhodnocovať a optimálne rozvíjať územia s kultúrno-historickým potenciálom, ktoré patria medzi základné prvky kultúrno-architektonickej a krajinárskej tvorby. Mimoriadnu pozornosť je nevyhnutné venovať historickým urbanistickým a architektonickým pamiatkam rôznych časových období : územiam známych, evidovaných a predpokladaných lokalít archeologických nálezísk, územiam historických jadier miest a obcí, ako aj iných častí intravilánov sídiel so zachovanou špecifickou urbanistickou štruktúrou a historickým stavebným fondom, historickým technickým dielam viaţucim sa na banskú a hutnícku činnosť (šachty, hate, tajchy, huty, hámre, valkovne), vybraným objektom priemyslu a remeselných tradícií, oblasti pamiatok ţelezničnej dopravy s úsekmi tratí, ktoré uţ dnes tvoria súčasť kultúrneho dedičstva - úsek trate Telgárt - Červená Skala, úsek trate Brezno - Tisovec, Čiernobalocká úzkorozchodná ţeleznička, pamiatkam novodobej architektúry z obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia (napr. objekty v areáloch kúpeľných miest), kultúrnej krajine, ako významnej časti kultúrneho dedičstva (mestské parky, parky v areáloch kaštieľov a kúrií), pamiatkam ţidovskej kultúry, ktoré tvoria predovšetkým cintoríny a synagógy v mestských sídelných štruktúrach, areálom kalvárií, ktorých hodnota je aj v symbióze historickej architektúry a kultivovaného krajinného prostredia. Zásady a princípy ochrany kultúrnych pamiatok pri urbanistickej tvorbe v územnoplánovacej činnosti rešpektovať ochranu národných kultúrnych pamiatok všetkých druhov, pamiatkových území ich ochranných pásiem a ochranných pásiem nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane archeologických nálezísk aj pamiatkových území a objektov doteraz nevyhlásených za kultúrne pamiatky, v zmysle pamiatkového zákona, ďalšie vyuţívanie nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území podmieniť dodrţiavaním ochranných podmienok pre jednotlivé skupiny pamiatok, ktoré sú stanovené v návrhoch opatrení na ich zachovanie. Pre kultúrne pamiatky v chránených územiach sú podmienky pre hospodársku a stavebnú činnosť uvádzané v Zásadách pamiatkovej starostlivosti vypracovaných pre jednotlivé sídla, rešpektovať aj objekty, súbory, areály a územia navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky, alebo navrhované na územnú ochranu najmä ochranné pásma nehnuteľných kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Najvýraznejším problémom v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok je ich stavebno-technický stav a vhodnosť spôsobu ich vyuţívania. Nedostatočná údrţba, ktorá nie je vţdy len dôsledkom nedostatočných finančných prostriedkov, ale často aj nevhodného spôsobu ich vyuţívania, ako aj dlhodobé spory pri riešení majetko-právnych vzťahov spôsobili, ţe veľká časť objektov je v narušenom aţ dezolátnom stave. Rýchle riešenie si vyţaduje nevyhnutnú rekonštrukciu a obnovu architektonických súborov v mestách, súborov a solitérnych objektov ľudovej architektúry, stabilizáciu a konzerváciu ruín hradov a záchranu technických pamiatok. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 108

115 Bohatý pamiatkový fond si vyţaduje rekonštrukciu a systematickú údrţbu, ochranu a obnovu, čo sťaţuje nedostatočný systém finančných dotácií, legislatívnych noriem upravujúcich vzťah vlastníka kultúrnej pamiatky a záujem štátu zaviazať ho k dodrţiavaniu zásad pamiatkovej ochrany. Na území Banskobystrického kraja sú evidované archeologické náleziská zo všetkých období praveku aj doby dejinnej. Významné archeologické lokality sa nachádzajú v takmer kaţdom okrese. Ich lokalizácia a špecifikácia je k dispozícii na Krajskom pamiatkovom úrade v Banskej Bystrici. V súčasnosti je spracovaná pasportizácia lokalít s potenciálnym výskytom archeologických nálezov, ktorá bude sprístupnená na pracoviskách Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica Banská Štiavnica, Kremnica, Lučenec. V súlade s 29 zákona č. 49/2002 Z.z. pamiatkový zákon a na základe Zásad ochrany pamiatkového územia, ktoré zabezpečuje a spracováva pre jednotlivé pamiatkové územia Krajský pamiatkový úrad ( 35 ods.3), je potrebné na pamiatkových územiach pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón pred realizáciou obnovy, úpravy nehnuteľností, prípadne stavby na nehnuteľnosti, vykonať záchranný (archeologický) výskum, alebo archeologický výskum počas realizácie zemných a výkopových prác. Takým istým spôsobom je potrebné uplatňovať túto poţiadavku aj v ochranných pásmach pamiatkových území a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. V zmysle 13 Samosprávny kraj zákona č. 49/2002 Z.z., pamiatkový zákon, je úlohou samosprávy vyšších územných celkov samosprávnych krajov vytvárať podmienky na ochranu pamiatkového fondu a spolupracovať s orgánmi štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu pri záchrane, obnove a vyuţívaní kultúrnych pamiatok a pamiatkových území. Významné postavenie v procese ochrany kultúrneho dedičstva regiónu majú obce. Podľa 14 zákona č. 49/2002 Z.z. pamiatkový zákon v znení neskorších predpisov, Obec vytvára podmienky na zachovanie, ochranu a obnovu pamiatkového fondu na území obce. Predovšetkým : na základe výpisov z ústredného zoznamu vedie evidenciu pamiatkového fondu na území obce, podporuje iniciatívy občanov a občianskych zdruţení pri ochrane pamiatkového fondu, rozhoduje o vytvorení a odbornom vedení evidencie pamätihodností obce. Do evidencie pamätihodností obce moţno zaradiť okrem hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viaţu k histórii a osobnostiam obce. Zoznam evidovaných pamätihodností obce musí obec predloţiť na odborné a dokumentačné účely krajskému pamiatkovému úradu, v prípade nehnuteľných pamätihodností aj príslušnému stavebnému úradu DOPRAVA ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 361 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str ŠIRŠIE DOPRAVNÉ SÚVISLOSTI RIEŠENÉHO ÚZEMIA Stredoeurópske dopravné koridory ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 361 Nahradenie pôvodného textu kapitoly na str. 361 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 109

116 V roku 2004 po vstupe Slovenska, v spoločnosti ďalších deviatich kandidátskych európskych krajín, do Európskej únie, boli multimodálne koridory a ich doplnkové dopravné siete, pôvodne stanovené v rámci projektu TINA, začlenené do dopravnej siete krajín Európskej únie TEN T. Paneurópska dopravná sieť pokrýva celé územie Európskej únie. Ako hlavné dopravné siete TEN-T na území pristupujúcich štátov sú definované siete, ktoré sú súčasťou multimodálnych dopravných koridorov, ktoré boli schválené Panerópskou konferenciou ministrov dopráv ECM/CEMT v Helsinkách v roku Výsledné riešenie trás siete TEN-T v zásade akceptuje špecifické dopravné podmienky a sídelnú štruktúru územia Slovenska. Sieť hlavných multimodálnych koridorov TEN-T prechádzajúcich územím Slovenska: IV. Dresden Praha Bratislava/Wien Budapest Arad, Nűrnberg Praha Arad Constanza Arad Sofia - Istanbul Sofia Thessalonike V. Venezia Trieste/Koper Ljubljana/Zagreb Budapest Uţgorod Lviv Bratislava Ţilina Košice Uţgorod Ploce Sarajevo Osjek Budapest VI. Gdaňsk Torun/Warszawa Katowice Ţilina Katowice Ostrava Brno VII. Dunaj Lokalizácia doplnkových sietí TEN-T na území Slovenska: Cestné prepojenia: Martin Kremnica Zvolen Šahy Budapest PR Vyšný Komárnik Prešov Košice Milhosť- Miskolc Ţelezničné prepojenia: Kraków Plaveč Prešov Košice Kechnec Miskolc Leopoldov Galanta Púchov Strelenka Hranice na Morave Čadca Svrčinovec Ostrava Nové Zámky/Palárikovo Levice Zvolen Lučenec Košice Územím Banskobystrického kraja neprechádza ţiaden multimodálnych koridorov siete TEN-T. Z trás doplnkových sietí TEN-T prechádza územím Banskobystrického kraja cestné prepojenie Martin Kremnica Zvolen Šahy Budapešť a ţelezničné prepojenie Nové Zámky/Palárikovo Levice Zvolen Lučenec Košice. Celkové hodnotenie dopravnej infraštruktúry celoštátneho aţ medzinárodného významu (II. hierarchickej úrovne podľa KURS 2001) ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 116 Doplnenie, zmeny a úpravy textov nasledujúcich podkapitol: 1. Cesta E 58 (Bratislava Nitra Zvolen Lučenec Košice) a ţeleznica Juţný ťah (Bratislava Nové Zámky Zvolen Lučenec Košice) Zmena textu druhej odráţky v spodnej časti str. 118 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 110

117 pre trate ţelezničnej a kombinovanej dopravy Bratislava Nové Zámky Zvolen Lučenec Košice (Juţný ťah) s terminálom intermodálnej prepravy a logistického centra nákladnej dopravy Zvolen- Budča, na hranici katastrov mesta Zvolen a obce Budča, 2. Cesta E 77 v polohe medzinárodného ťahu S J (Krakov) - hranica PR/SR Trstená Dolný Kubín Ruţomberok Banská Bystrica Zvolen Šahy hranica SR/ MR - (Budapešť) Zmena textu od začiatku 3. odseku na str. 119 po kapitolu 3.- cesta E 572, na str. 120 Trasa cesty I/59 (súčasť trasy E77) v úseku Banská Bystrica Staré Hory Donovaly Korytnica bola v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj navrhovaná vo výhľade po r ako preloţka cesty do novej trasy Banská Bystrica Slovenská Ľupča Korytnická dolina s tunelovým úsekom Slovenská Ľupča Moštenická dolina Hiadeľská dolina Korytnická dolina. V súlade so znením zákona č. 540/2008 Z.z. z , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 Z.z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, v znení neskorších predpisov bola zaradená do zoznamu diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, na ktoré sa tento zákon vzťahuje aj trasa cesty R1: Trnava Nitra Ţarnovica Ţiar nad Hronom Zvolen Banská Bystrica Ruţomberok, ktorej súčasťou je aj navrhovaný úsek cesty Banská Bystrica Ruţomberok s tunelovým úsekom pod Hiadeľským sedlom. Uznesením vlády SR č. 882/2008 z k Správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky vláda SR v bode A) schvaľuje správu o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky , s pripomienkou prijatou na rokovaní vlády. V bode 2. Aktualizácia siete diaľnic a rýchlostných ciest uvedenej Správy o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky sa uvádza: V zmysle dopravnej politiky štátu a zásad na usporadúvanie cestnej siete, začiatky a konce diaľnic a rýchlostných ciest sú umiestnené na hraniciach susedného štátu, diaľnici, alebo rýchlostnej ceste. Z uvedeného dôvodu bola upravená trasa rýchlostnej cesty R1 o nové predĺţenie, čím bude zabezpečené plynulé napojenie na diaľnicu D1, obchádzkou zaťaţeného horského priechodu Donovaly. Táto trasa, v úseku Zvolen - Banská Bystrica Ruţomberok nie je zaradená do doplnkových sietí TEN T na území Slovenska. Súčasťou doplnkovej siete TEN-T na území Slovenska je cestné prepojenie v úseku Martin Kremnica Zvolen Šahy Budapešť, v trase navrhovanej cesty pre motorové vozidlá R3. Aktualizovaná sieť nadradenej cestnej infraštruktúry predstavuje: V sieti ciest pre motorové vozidlá ďalej rýchlostné cesty R R1: Trnava Nitra Ţarnovica Ţiar nad Hronom Zvolen Banská Bystrica Ruţomberok. Pre realizáciu navrhovanej rýchlostnej cesty R1 v úseku: projektovaná kriţovatka Slovenská Ľupča tunel pod Hiadeľským sedlom Korytnica, je v záväznej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 rezervované územie. Navrhované riešenie vyplývajúce zo zákona č. 540/2008 Z.z. z a uznesenia vlády SR č. 882/2008 z je potrebné zapracovať do pripravovanej aktualizácie Koncepcie územného rozvoja Slovenskej republiky (KURS 2001) - podnet Banskobystrického samosprávneho kraja pre zmenu v dopravnej koncepcii KURS. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 111

118 R2: Trenčín kriţovatka s D1 Prievidza Ţiar nad Hronom Zvolen Lučenec Rimavská Sobota Roţňava Košice R3: št. hranica MR/SR Šahy Zvolen Ţiar nad Hronom Turčianske teplice Martin Kraľovany Dolný Kubín Trstená št. hranica SR/PR. R7: Bratislava Dunajská Streda Nové Zámky Veľký Krtíš - Lučenec ÚZEMNÝ PRIEMET ROZVOJA DOPRAVNÝCH ZARIADENÍ ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Vyradiť z textu druhý a tretí odsek na str. 124 Z uvedeného tieţ vyplýva, ţe úseky E ťahov E 58, E 572, E 77 vyţadujú urýchlené prebudovanie na 4-pruhové kategórie rýchlostných ciest (R) v zmysle STN V súčasnosti je ako 4-pruhová cesta vybudovaná len cesta E 77 (R1) v úseku Kováčová - Banská Bystrica - Uľanka a cesta E 58 (R1-R2) v úseku Šašovské Podhradie Zvolen, cesta E 58 (R1) v úseku hranica Nitrianskeho kraja Rudno nad Hronom Výstavba cesty E 58 (R1) bude pokračovať v smere na Šášovské Podhradie. Cesta I/69 (R1) v úseku Budča Kováčová je pred ukončením. Dobudovaním uvedených cestných úsekov bude na území Banskobystrického kraja skompletizovaný len jeden súvislý cestný ťah R PODKLADY NÁVRHU RIEŠENIA DOPRAVNEJ INFRAŠTRUKTÚRY ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Zmeny a doplnenia textov nasledujúcich podkapitol: Cestná infraštruktúra Zmena pôvodného textu posledného odseku na str. 125 po tabuľku na str. 126 Rast intenzity dopravy na ceste I/50 R2 vyţaduje vybudovať súvislý ťah cesty v úseku Zvolen Detva Lučenec Rimavská Sobota hranica Košického kraja v kategórii R 24,5/120 a R 24,5/100, podľa charakteru územia, ešte v etape do roku 2015 a v tejto etape aj dobudovanie rýchlostnej cesty R2 v úseku Ţiar nad Hornom Lovčica Trubín hranica Trenčianskeho kraja. Výstavba rýchlostnej cesty R3 (štátna hranica MR/SR -Šahy Zvolen Ţiar nad Hronom Turčianske Teplice Martin Kraľovany Dolný Kubín Trstená št. hranica SR/PR) je v úseku od hranice s Nitrianskym krajom po Dolné Breziny z územného aj stavebno-technického hľadiska stanovená (nová trasa v súbehu s existujúcou cestou I/66) v kategórii R 24,5/120. Intenzita dopravy na úseku cesty I/66 Dolné Breziny Zvolen v roku 2015 presiahne voz/24hod.. Vybudovanie novej trasy rýchlostnej cesty R3 v potrebnej kategórii 4 pruhovej cesty v kategórii R 24,5/120 so súbeţnou cestou pre vozidlá vylúčené z rýchlostnej cesty, je v úzkej Neresnickej doline nereálne a z pohľadu mesta Zvolen aj neprijateľné. Prijateľným riešením je urýchlenie výstavby obchvatnej trasy R3 v tunelovom úseku Dolné Breziny Budča do roku 2015 kategórie R 24,5/120 a rekonštrukcia cesty I/66 v existujúcej trase v Neresnickej doline v kategórii C 11,5/80. Trasa navrhovanej rýchlostnej cesty R3, v úseku od kriţovatky Šášovské Podhradie po hranicu so Ţilinským samosprávnym krajom je navrhovaná v kategórii R 24,5/100. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 112

119 Pokračovanie trasy rýchlostnej cesty R1 v úseku Zvolen Kováčová Banská Bystrica je v súčasnosti realizované výstavbou severného obchvatu Banskej Bystrice po kriţovatku Slovenská Ľupča v kategórii 24,5/100. V ďalšom pokračovaní trasy pripravovanej rýchlostnej cesty R1, v úseku Slovenská Ľupča tunelový úsek pod Starohorskými vrchmi (Hiadeľské sedlo) Korytnická dolina, je riešený environmentálny problém existujúcej cesty I/59 Banská Bystrica Donovaly hranica Ţilinského kraja, ktorý je obdobný ako u cesty I/66 v úseku Dolné Breziny Zvolen. Existujúcu cestu I/59 v Starohorskej doline nie je moţné rozšíriť na potrebnú 4 pruhovú cestu kategórie C 22,5/80 a tak je potrebné urýchliť výstavbu obchvatnej trasy rýchlostnej cesty R1 s tunelovým riešením v úseku Slovenská Ľupča Korytnická dolina v navrhovanej kategórii R 24,5/100. Vysoké dopravné zaťaţenie cesty I/66 v úseku Slovenská Ľupča Brezno ( voz./24 hod. v roku 2015) vyţaduje vybudovať cestu, ktorá bude svojimi parametrami vyhovovať predpokladanému kapacitnému zaťaţeniu v návrhovom období a jej kategória bude v súlade s platnými technickými normami. V zmysle čl. II. zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na vyššie územné celky a obce prešla na samosprávne celky pôsobnosť majetkového správcu ciest II. a III. triedy a ich prejazdných úsekov cez obce. Uvedená kompetencia zahŕňa vlastníctvo ciest a ich súčastí spojené s majetkovou správou, ako aj zodpovednosť za plánovanie, prípravu a výstavbu týchto ciest. Vzhľadom ku geografickým podmienkam ako aj urbanistickým odlišnostiam jednotlivých oblastí kraja je aj rozloţenie cestnej siete II. a III. triedy do značnej miery odlišné. Juţné oblasti kraja (okresy Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec, Krupina, Poltár, Revúca) sú charakteristické vysokým podielom ciest II. a III. triedy. V ostatných okresoch je z hľadiska dopravných potrieb nosnou časťou cestnej infraštruktúry sieť ciest I. triedy (I/50, I/65, I/66) Dopravné zariadenia ţelezničnej dopravy Úprava textu tabuľky na str. 127 V Banskobystrickom kraji je 24 traťových úsekoch (TÚ) ţelezničnej siete SR v celkovej dĺţke tratí 529 km a dĺţke koľají 529 km (vystavané hlavne v období rokov ): P.č. TÚ Názov TÚ Dĺţka tratí (km) Dĺţka koľají (km) Rok výstavby Lenártovce Fiľakovo 48,604 61, Fiľakovo. Vrútky 117, , Fiľakovská spojka 1,771 1, Št. hranica Lučenec 11,116 11, Št. hranica M. Straciny 10,593 10, M. Straciny V. Krtíš 3,93 3, Lučenec Utekáč 40,798 40, Št. hranica Fiľakovo 10,896 10, Breznička Kat. Huta 9,779 9, Kozárovce Hr. Dúbrava 52,868 70, Šahy Krupina 26,338 26, Zvolen Krupina 33,433 33, H. Dúbrava B. Štiavnica 19,936 19, Margecany Č. Skala 9,476 9, Brezno Halny Č. Skala 39,108 39, Brezno Halny Podbrezová 12,657 12, Zvolen Podbrezová 54,342 54, Zvolenská spojka 0,547 0, Jesenské Tisovec 49,397 49, Brezno Halny Tisovec 27,994 27, R. Sobota Poltár 29,522 29, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 113

120 P.č. TÚ Názov TÚ Dĺţka tratí (km) Dĺţka koľají (km) Rok výstavby Chvatimech Poltár 1,831 1, B. Bystrica Odb. D. Štubňa 28,436 28, Lenártovce Plešivec 19,161 19, Plešivec Muráň 33,304 33, Spolu 529, ,534 Zdroj: MDPT SR, ŢSR Ţelezničná trať v úseku 3131 Rimavská Sobota Poltár bola v roku 2007 rozhodnutím Úradu pre reguláciu ţelezničnej dopravy Bratislava zrušená. Ţelezničnú sieť v Banskobystrickom kraji tvoria trate: Zdroj: ŢSR Bratislava, GR I. kategórie v Banskobystrickom kraji sa nenachádzajú, II. kategórie: Margecany Červená Skala; Plešivec Zvolen osobná stanica; Zvolen východ výh. č. 302 Zvolen východ; Výh. Urbánka Fiľakovo St. 3; Somosköújfalu MR Fiľakovo; Červená Skala Banská Bystrica; Zvolen východ Hronská Dúbrava Vrútky; Zvolenská spojka, Zvolen osobná stanica Banská Bystrica Odb. Dolná Štubňa; Hronská Dúbrava Palárikovo. III. kategórie: Plešivec Muráň; Bánréve MR Lenartovce; Jesenské Brezno; Hronec Chvatimech; Utekáč Lučenec; Breznička Katarínska Huta; Veľký Krtíš Lučenec; Zvolen osobná stanica Šahy; Banská Štiavnica Hronská Dúbrava. Regionálne trate: Plešivec Muráň; Utekáč Lučenec; Breznička Katarínska Huta; Banská Štiavnica Hronská Dúbrava. Peáţna trať: Veľký Krtíš Lučenec. Dvojkoľajové traťové úseky: Výh. Lúčna Rimavská Seč Výh. Vinohrady; Jesenské Výh. Lúka; Lovinobaňa Kriváň; Výh. Slatinka Zvolen osobná stanica; Zvolen osobná stanica Hronská Dúbrava; Ţiar nad Hronom Ţarnovica. Elektrifikované traťové úseky s trakčnou sústavou 25 kv, 50 Hz: Zvolen východ Hronská Dúbrava; Zvolen spojka; Zvolen osobná stanica Banská Bystrica; Hronská Dúbrava Palárikovo Dopravné zariadenia leteckej dopravy Vyradenie z textu druhého a tretieho odseku na str. 129 a doplnenie nového textu Na území Banskobystrického kraja sa nachádzajú ešte neverejné regionálne letiská Lučenec Boľkovce, Očová a Brezno-Rohozná. Moţno ich vyuţívať pre športové aktivity a sluţbu aerotaxi. Letisko Lučenec Boľkovce je v zmysle KURS 2001 potenciálnym letiskom hlavnej siete. Sieť letísk pre poľnohospodárske práce so spevnenou dráhou, s rozhodnutiami o vyhlásených ochranných pásmach vydaných Štátnou leteckou inšpekciou tvoria nasledovné letiská: Čerín, Dobrá Niva, Pliešovce, Janova Lehota, Dolná Strehová, Hontianske Nemce, Sklabiná, Ţelovce, Tomášovce, Prša, Babin Most, Šírkovce, Rimavská Seč, Bátka, Hucín, Dobrá Niva. Letecký úrad Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej správy na úseku civilného letectva v zmysle ustanovení 28 ods. (3) zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poskytol v rámci svojich kompetencií zoznam existujúcich letísk, heliportov a leteckých pozemných zabezpečovacích zariadení v Banskobystrickom kraji ktorých lokalizáciu je nevyhnutné rešpektovať s akceptovaním zákazov a obmedzení vyplývajúcich z rozhodnutí o stanovení ochranných pásiem. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 114

121 V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nachádzajú nasledovné letiská, heliporty a letecké pozemné zabezpečovacie zariadenia, s rozhodnutiami o stanovení ochranných pásiem (ďalej OP): Okres Banská Bystrica: Banská Bystrica vrtuľníkové letisko /heliport/ Ústavu srdcovocievnych a kardiovaskulárnych chorôb ( nemá vyhlásené ochranné pásma) Banská Bystrica - vrtuľníkové letisko /heliport/ NsP F. D. Roosewelta Banská Bystrica, neverejné, vnútroštátne, rozhodnutie o OP zn /01-OP zo dňa , vydané Leteckým úradom SR, Okres Krupina: Hontianske Nemce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-99/85 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Okres Lučenec: Lučenec - letisko neverejné, vnútroštátne (trávnatá plocha), nemá vyhlásené ochranné pásma, pre zachovanie činnosti heliportu je nutné rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z predpisu L14 Letiská (I. zväzok), ktorý vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa Tomášovce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /84 zo dňa vydané Štátnou leteckou inšpekciou, Prša - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /84 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou, Veľký Bučeň (k.ú. Bulhary) - letecké pozemné zabezpečovacie zariadenie (monoimpulzný sekundárny prehľadový rádiolokátor), rozhodnutie o OP zn /94/OLPZ zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Okres Revúca: Hucín - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /84 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Okres Rimavská Sobota: Babin Most - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /86 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou, Bátka - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /91 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou, Rimavská Seč - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-77/84 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou, Širkovce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /84 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Okres Veľký Krtíš: Sklabiná - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /85 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Okres Zvolen: Sliač - letisko (spevnená plocha), verejné, medzinárodné, rozhodnutie o vyhlásení OP zn /92/ILPZ zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 115

122 Sliač letecké pozemné rádiové zabezpečovacie zariadenia na letisku a v jeho okolí /okrskový rádiolokátor SRE, nesmerové majáky NDB 1. a 7. km, rádiové návestidlo MKR, kurzový presný pribliţovací rádiomaják ILS LLZ, zostupový presný pribliţovací rádiomaják GP ILS/ rozhodnutie o vyhlásení OP zn /92/ILPZ zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Očová - letisko neverejné, vnútroštátne (trávnatá plocha), rozhodnutie o OP zn. 1-92/91 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou, Dobrá Niva - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /85 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Dobrá Niva letecké pozemné zabezpečovacie zariadenie (všesmerový rádiomaják D- VOR/DME), rozhodnutie o OP zn. 1-30/90 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Pliešovce - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie OP zn. 1-86/81 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Kováčová vrtuľníkové letisko /heliport/ Národného rehabilitačného centra, neverejné vnútroštátne (nemá vyhlásené ochranné pásma, pre zachovanie činnosti heliportu je nutné rešpektovať obmedzenia vyplývajúce z predpisu L14 Letiská (II. zväzok Heliporty), ktorý vydalo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa Čerín - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn /86 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou. Okres Ţiar nad Hronom: Janova Lehota - letisko pre letecké práce (spevnená dráha), rozhodnutie o OP zn. 1-16/90 zo dňa , vydané Štátnou leteckou inšpekciou Letisko Sliač Z ochranných pásiem Letiska Sliač vyplývajú pre územie Banskobystrického kraja nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: Ochranným pásmom vzletových a pribliţovacích priestorov, Ochranným pásmom prechodových plôch, Ochranným pásmom vodorovnej roviny, Ochranným pásmom kuţeľovej plochy. Ďalšie obmedzenia sú stanovené: Ochranným pásmom záujmového územia letiska všetky uvaţované stavby musia byť prerokované s Leteckým úradom SR, z dôvodu posúdenia vplyvu na rozvoj letiska, Ochranným pásmom prevádzkových plôch letiska, ochranným pásmom so zákazom stavieb (zákaz výstavby, zvyšovania alebo zniţovania úrovne terénu, vysádzania stromov, krov alebo iných výškových porastov, zákaz trvalo alebo dočasne umiestňovať vozidlá, stroje alebo iné zariadenia), Ochranným pásmom proti nebezpečným a klamlivým svetlám (povrchová úprava objektov a zariadení musí byť riešená materiálmi s nereflexnou úpravou; externé osvetlenie objektov, spevnených plôch a komunikácií, reklamných zariadení a pod. musí byť riešené svietidlami, ktorých svetelný lúč je nasmerovaný priamo na osvetľovanú plochu a nemôţe spôsobiť oslepenie URBION Bratislava, jún 2010 Strana 116

123 posádky lietadiel; zákaz pouţitia zariadení na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického ţiarenia; zákaz pouţitia silných svetelných zdrojov). Ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (vedenie musí byť riešené podzemným káblom), Vnútorným ornitologickým ochranným pásmom (vylúčenie vykonávania činností a zriaďovania stavieb a prevádzok, ktoré by mohli zvýšiť výskyt vtáctva v okolí letiska; zákaz zriaďovať skládky, stohy, siláţe; reţim obrábania pôdy musia uţívatelia pozemkov dohodnúť s prevádzkovateľom letiska), Vonkajším ornitologickým ochranným pásmom (vylúčenie vykonávania činností a zriaďovania stavieb a prevádzok, ktoré by mohli zvýšiť výskyt vtáctva v okolí letiska; obmedzenie zriaďovania poľnohospodárskych stavieb, napr. hydinární, kravínov, baţantníc, stredísk zberu a spracovania hmotného odpadu, vodných plôch a ďalších stavieb s moţnosťou vzniku nadmerného výskytu vtáctva). Letisko Lučenec Z prekáţkových rovín Letiska Lučenec, stanovených v zmysle predpisu L14 Letiská vyplývajú nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: Prekáţkovou pribliţovacou rovinou, Vzletovou pribliţovacou rovinou, Prekáţkovou prechodovou plochou, Prekáţkovou vodorovnou rovinou, Prekáţkovou kuţeľovou plochou. Heliporty Z ochranných pásiem Heliportu NsP F. D. Roosewelta Banská Bystrica, prekáţkových rovín Heliportu Národného rehabilitačného centra Kováčová a Heliportu Ústavu srdcovocievnych a kardiovaskulárnych chorôb, stanovených v zmysle predpisu L14 Letiská (II. zväzok Heliporty), vyplývajú nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: Ochranným pásmom vzletových a pribliţovacích priestorov, Ochranným pásmom prechodových plôch. Letiská pre letecké práce Z ochranných pásiem letísk pre letecké práce a ustanovení predpisu L14 Z Letiská pre letecké práce v poľnohospodárstve, lesnom a vodnom hospodárstve, schváleného výnosom federálneho ministerstva dopravy zo dňa č. j /80, vyplývajú nasledovné obmedzenia: Výškové obmedzenie stavieb, zariadení nestavebnej povahy, pouţitia stavebných a iných mechanizmov, porastov a pod. je stanovené: Ochranným pásmom vzletových a pribliţovacích priestorov, Ochranným pásmom prechodových plôch Ochranným pásmom vodorovnej roviny. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 117

124 Ďalšie obmedzenie je stanovené: Ochranným pásmom s obmedzením stavieb vzdušných vedení VN a VVN (uvedenie musí byť riešené podzemným káblom). Rozmery ochranných pásiem sa pri jednotlivých letiskách a heliportoch odlišujú. Presné rozmery sú uvedené v rozhodnutiach o stanovení ochranných pásiem jednotlivých letísk a heliportu. Ochranné letecké pozemné zabezpečovacie zariadenia Z ochranných pásiem leteckých pozemných zabezpečovacích zariadení vyplývajú nasledovné obmedzenia: Okrskový rádiolokátor SRE ochranné pásmo má tri sektory: Sektor A vymedzený kruţnicou so stredom v stanovišti radaru, ktorá ohraničuje vodorovnú plochu dotýkajúcu sa spodnej hrany anténneho zrkadla. Polomer kruţnice je 100 m. Nadmorská výška vodorovnej plochy je 235,33 m.n.n. B.p.v. Sektor B vytvorený zrezaným kuţeľom, ktorý nadväzuje na okraj sektoru A rozširujúcim sa smerom hore pod uhlom 0,3 o nad rovinu vymedzenú sektorom A do vzdialenosti 5000 m od stanoviska antény rádiolokátora. Sektor C tvorený zrezaným kuţeľom, ktorý nadväzuje na okraj sektoru B a rozširuje sa smerom hore pod uhlom 0,5 o nad vodorovnú rovinu. Vzdialenostne nie je sektor C obmedzený. V ochrannom sektore prehľadovej časti rádiolokátora sa môţu ojedinelo vyskytovať bodové prekáţky (napríklad stĺpy, stoţiare, komíny a podobne), a to len mimo zvýšeného záujmu o radarovú informáciu. Pod ochranným pásmom nesmú byť súvislé kovové prekáţky do vzdialenosti 3000 m, ktoré sú svojou plochou kolmé k stanovisku radaru, ak čelná plocha presahuje rozmer 100 x 20 m a to len vtedy, ak ide o priestor prevádzkovo dôleţitý. Všesmerový rádiomaják D-VOR/DME Dobrá Niva a monoimpulzný sekundárny prehľadový rádiolokátor MMSR Veľký Bučeň ochranné pásma pozostávajú zo štyroch sektorov a sú definované jednotlivými polomermi: Sektor A Má tvar kruhu o polomere r 1 = 30 m so stredom v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore platí úplný zákaz stavieb s výnimkou objektu samotného zariadenia a nekovových plotov. Sektor B Má tvar medzikruţia o polomeroch R 1 = 30 m a r 2 = 60 m so stredmi v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné drôtené ploty o výške viac ako 1,8 m, skupiny stromov alebo len nad horným okrajom protiváhy, budovy, najmä s obsahom kovu nad horným okrajom protiváhy, priechody alebo prejazdy a nadzemné vedenie VN a VVN. Sektor C Má tvar medzikruţia o polomeroch r 2 = 60 m a r 3 = 200 m so stredmi v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné nadzemné vedenia NN a VVN, cesty a komunikácie s väčšou hustotou prevádzky, rozsiahla zástavba objektov nad rovinou protiváhy. Sektor D Má tvar medzikruţia o polomeroch r 3 = 200 m a r 4 = 600 m so stredmi v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné nadzemné vedenia NN a VVN nad rovinou protiváhy budovy s väčším obsahom kovu, ktoré presahujú uhol 10 o vo vodorovnej rovine. V sektore nad 600 m by prírodné alebo umelé prekáţky nemali prekročiť vertikálny uhol 2 o nad horizontálnu rovinu. Základným bodom ochranného pásma je priesečník osi anténneho systému (stredná anténe) s horizontálnou rovinou protiváhy zariadenia. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 118

125 Nesmerový maják NDB ochranné pásma pozostávajú z troch sektorov a sú definované jednotlivými polomermi: Sektor A Má tvar kruhu o polomere r 1 = 25 m stredom v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore platí zákaz stavieb. Sektor B Má tvar medzikruţia o polomeroch r 1 = 25 m a r 2 = 100 m so stredom v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore sú prípustné len stavby, ktoré neobsahujú oceľové konštrukcie, plechové krytiny, kovové oplotenie a podobne. Objekty nesmú prekročiť kuţeľovú plochu s vrcholom na konci sektoru A stúpajúcu smerom od zariadenia v pomere 1 : 15. Sektor C Má tvar medzikruţia o polomeroch r 2 = 100 m ar 3 = 250 m so stredom v základnom bode ochranného pásma. V tomto sektore nie sú prípustné veľké priemyslové stavby, rozvodne a podobne. Objekty nesmú prekročiť kuţeľovú plochu s vrcholom na konci sektoru A stúpajúcu smerom od zariadenia v pomere 1 : 15. Maximálne prípustné vzdialenosti od základného bodu ochranného pásma sú: Nadzemné oznamovacie vedenia a vedenia NN 100 m Vedenia VN do 22 kv 150 m Vedenia VN do 110 kv 200 m Elektrifikované ţeleznice 200 m Vedenia VVN nad 220 kv 300 m Kurzový presný pribliţovací rádiomaják ILS LLZ Ochranné pásmo sa skladá z dvoch sektorov A a B. v ochrannom pásme sú zakázané všetky stavby, stromy, komunikácie, kovové oplotenia a nadzemné vedenia. V prednom sektore rádio- majáka ILS LLZ za hranicami sektorov A a B v predĺţení aţ po prah RWY je povolená výška predmetov s odrazovou schopnosťou a objektov nasledovne: - v sektore ± 35 o vzhľadom na os RWY maximálne do 3 % vzdialenosti od antény. Najmenšia prípustná vzdialenosť vonkajších vedení ľubovoľného druhu od zariadení v sektoroch A a B od predĺţenej osi RWY je 800 m. Všetky druhy prác v sektoroch A a B je moţné vykonávať len so súhlasom zloţiek Letových prevádzkových sluţieb SR, š.p. Obmedzenia vyplývajúce z ochranných pásiem ostatných leteckých pozemných zabezpečovacích zariadení /rádiové návestidlo MKR, zostupový rádiomaják GP ILS/ nie sú uvedené vzhľadom na pouţitú mierku grafickej časti ÚPN VÚC Banskobystrický kraj. Ich poloha je pokrytá ochranným pásmom prevádzkových plôch Letiska Sliač. V zmysle 30 leteckého zákona, je potrebný súhlas Leteckého úradu Slovenskej republiky na stavby, zariadenia, pouţitie stavebných mechanizmov a činností: ktoré by svojou výškou, svojim charakterom mohli narušiť obmedzenia stanovené vyššie popísanými ochrannými pásmami letísk a leteckých pozemných zariadení, vysoké 100 m a viac nad terénom ( 30 ods. 1, písmeno a), stavby a zariadenia vysoké 30 m a viac umiestnené na prírodných alebo umelých vyvýšeninách, ktoré vyčnievajú 100 m a viac nad okolitú krajinu ( 30 ods. 1, písmeno b), zariadenia, ktoré môţu rušiť funkciu leteckých palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení, najmä zariadenia priemyselných podnikov, vedenia VVN 110 kv a viac, energetické zariadenia a vysielacie stanice ( 30 ods. 1, písmeno c), zariadenia, ktoré môţu ohroziť let lietadla, najmä zariadenia na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického ţiarenia, klamlivé svetlá a silné svetelné zdroje ( 30 ods. 1, písmeno d). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 119

126 Vzhľadom k členitosti terénneho reliéfu na území Banskobystrického kraja je nutné brať do úvahy aj skutočnosť, ţe uţ terén v niektorých častiach katastrálnych území obcí presahuje výšky stanovené ochrannými pásmami, tzn. niektoré lokality uţ tvoria leteckú prekáţku. Zvyšovanie takejto terénnej prekáţky o ďalšie objekty je neprípustné bez predchádzajúcej konzultácie s Leteckým úradom SR, bez spracovania letecko-prevádzkového posúdenia, ktoré preukáţe, ţe navrhované objekty neohrozia bezpečnosť leteckej prevádzky. Pri funkčnom vyuţití území v blízkosti letísk je nutné zohľadniť zvýšenú hladinu hluku z leteckej dopravy, tzn. vylúčiť funkciu bývania Dopravné zariadenia pre kombinovanú dopravu Pôvodný text na str. 129 je nahradený novým textom Zdroj: Terminál intermodálnej prepravy v lokalite VÚC Banská Bystrica autor: VÚD Ţilina V ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky z r. 2004, bol v priestore Banskobystrického kraja navrhovaný terminál kombinovanej dopravy medzinárodného významu vo Zvolene a terminál kombinovanej dopravy celoštátneho významu v Lučenci v časovej etape do roku Vo výhľadovom období po roku 2015 bolo doporučené rezervovať disponibilné územie pre umiestnenie tovarového centra nákladnej dopravy v priestore katastrálneho územia obce Budča. Koncepcia rozvoja kombinovanej dopravy z roku 2001 a jej aktualizácia z roku 2003, ktorú vypracoval Odbor kombinovanej dopravy Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií (MDPT SR Bratislava), uvaţuje s vybudovaním štyroch verejných terminálov Bratislava, Ţilina, Košice a v oblasti Zvolena. Osobitné postavenie v rámci tejto predstavy o rozdelení Slovenska na štyri atrakčné obvody prináleţí terminálu v Dobrej pri Čiernej nad Tisou, ktorý je uţ v prevádzke a jeho hlavnou úlohou je zabezpečovať prekládku IPJ zo širokého na normálny rozchod a opačne u prepravných prúdov prichádzajúcich z Ruska a Ázie. Koncepčné štúdie pre terminály v Bratislave, Ţiline a Košiciach boli spracované v predchádzajúcom období. V dôsledku zmien ÚPN Bratislava, bude potrebné vypracovať nový návrh umiestnenia terminálu intermodálnej prepravy (TIP) a logistického centra nákladnej dopravy (LCND) v novej lokalite. Preto bola vypracovaná štúdiu aj pre lokalitu Vyššieho územného celku (VÚC) Banská Bystrica. Problematika terminálu intermodálnej prepravy na území Banskobystrického kraja bola v predchádzajúcom období riešená v niekoľkých projektoch konkrétnych kontajnerových prekladísk (KP). Najväčšie predpoklady realizácie mali dve lokality prekladísk riešené v samostatných štúdiách: Investičný zámer "Kontajnerové prekladisko Lučenec", ktorý spracoval Výskumný ústav dopravný Ţilina v roku 1978 Štúdia "Terminál kombinovanej dopravy (TKD) Lučenec", ktorú spracoval Sudop Trade spol. s r.o. Košice v roku 1996 Štúdia "Terminál kombinovanej dopravy Bučina a.s. Zvolen", ktorú spracoval Sudop Trade spol. s r.o. Košice v roku 1996 Po analýze riešení bolo moţné konštatovať, ţe terminály navrhované v predchádzajúcich projektoch boli z dnešného pohľadu málo výkonné s nevyhovujúcou technológiou obsluhy, projektované podľa vtedajších vedomostí, reálnych poţiadaviek a objemov predpokladaných v konkrétnom blízkom okolí. Tieto terminály nespĺňali poţiadavky vyplývajúce z Dohody AGTC, hoci v čase riešenia plne zodpovedali jestvujúcim typovým riešeniam. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 120

127 V súčasnosti je potrebné navrhovať výkonné terminály, ktorých technológia obsluhy, parametre a poskytované sluţby, zabezpečia dostatočnú kapacitu na obdobie 20 aţ 30 rokov ţivotnosti investície vo výhľade, bez nutnosti zásadných dodatočných stavebných úprav. Pre rozhodnutie o umiestnení terminálu intermodálnej prepravy v lokalite Banskobystrického kraja bolo potrebné zohľadniť viaceré skutočnosti, medzi ktorými sú najmä, splnenie poţiadaviek Dohody AGTC, priame pripojenie na trať AGTC a dostatok moţností pre rozvoj logistického centra nákladnej dopravy vo svojom okolí. Cieľom riešenia výskumného projektu Terminál intermodálnej prepravy v lokalite VÚC Banská Bystrica bolo navrhnúť lokalizáciu a spracovať koncepciu takéhoto terminálu. Návrh umiestnenia terminálu intermodálnej prepravy na rozhraní katastrálnych území mesta Zvolen a obce Budča, v lokalite bývalého agrokombinátu, zohľadňuje okrem nevyhnutného priestorového zabezpečenia, stanoviská štátnej správy a miestnej samosprávy, ako aj názor ţelezníc. Veľkosť navrhovaného TIP Zvolen - Budča, vrátane priľahlého logistického centra nákladnej dopravy vyplýva z priestorovej ponuky lokality, z poţiadaviek na zabezpečenie podmienok predpokladaných technológií, manipulačných prostriedkov a technických zariadení. TIP Zvolen - Budča bude, tak ako všetky TIP navrhované v koncepcii rozvoja kombinovanej dopravy a v koncepcii budovania logistickej siete, terminálom s najväčšou kapacitou, ktorý môţe plniť funkciu terminálu ťaţiskového logistického centra nákladnej dopravy. Hlavné prínosy realizácie TIP Zvolen - Budča pre rozvoj regiónu: zvýšenie podielu ekologických druhov dopráv na celkovom objeme prepravy, vytvorenie podmienok pre sústredenie dopravných a logistických sluţieb, zníţenie zaťaţenia ţivotného prostredia v dôsledku kumulovania logistických činností a optimalizácie obsluţných prepráv, nárast pracovných príleţitostí v dôsledku vytvorenia lepšieho podnikateľského prostredia a to aj pre vstup zahraničného kapitálu, vytvorenie predpokladov na zníţenie nákladov na logistickú činnosť s následným nárastom daňových príjmov štátu, moţnosti pre uplatnenie "city logistiky", pre mestá Zvolen a Banská Bystrica, centralizácia skladovacích priestorov s následnou lepšou optimalizáciou rozvozu. Predpoklady realizácie zámeru vybudovania TIP v lokalite Zvolen - Budča sú, na základe rokovania zo zástupcami úradu Banskobystrického kraja, aţ v časovom období po roku 2015 vo výhľade ZÁSADY NÁVRHU RIEŠENIA DOPRAVNEJ INFRAKŠTRUKTÚRY ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) - str129 Zmeny a doplnenia textov nasledujúcich podkapitol: Dopravné zariadenia cestnej dopravy Zmena a doplnenie celého textu na str URBION Bratislava, jún 2010 Strana 121

128 Návrh je vypracovaný v súlade s uznesením vlády SR č. 162/2001, ktorým bol schválený projekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest Slovenskej republiky, v znení uznesenia vlády SR č. 523/2003 k aktualizácii nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, v súlade so zákonom č. 540/2008 Z.z. - príloha Zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a v súlade s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky v znení neskorších predpisov. Hlavnou koncepčnou zásadou riešenia dopravnej infraštruktúry je: akceptovať polohu ťahov medzinárodných (E) ciest v existujúcich trasách vyhovujúcich dopravnej obsluhe Banskobystrického kraja a vybudovať ich v kategórii rýchlostných ciest R24,5/100,120, doplniť sieť existujúcich a navrhovaných úsekov rýchlostných ciest R1, R2, R3, rýchlostnou cestou R7 - juţným ťahom ( v zmysle KÚRS výhľad), usporiadať cestnú sieť Banskobystrického kraja v súlade s potrebami administratívneho usporiadania Slovenska so zásadou aby okresné mestá, tam kde to územnotechnické podmienky umoţňujú, boli napojené na krajské centrum prípadne najbliţšiu rýchlostnú komunikáciu cestou I. triedy (výnimočne II. triedy). Cesty pre motorové vozidlá R (rýchlostné cesty): Projektová príprava stavieb z podkladov Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava a Slovenskej správy ciest Banská Bystrica. Trasa rýchlostnej cesty R1: v úseku Banská Bystrica Slovenská Ľupča Korytnica/ hranica so Ţilinským samosprávnym krajom Objekt R1 Banská Bystrica Slovenská Ľupča Technická štúdia bola pre tento úsek vypracovaná na základe objednávky SSC IVSC Banská Bystrica vypracoval Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen v 04/2008. Úsek Banská Bystrica Slovenská Ľupča bol pripravený na úrovni technickej štúdie na rekonštrukciu cesty I/66 s výhľadom na dostavbu v parametroch pre rýchlostné cesty, ktorá bude zatriedená do systému rýchlostných ciest s označením R1. Trasa bola vybraná podľa červeného variantu v dĺţke 7,70339 km. Začiatok úseku je v úrovni areálu bývalej cementárne v Banskej Bystrici, koniec úseku je v mimoúrovňovej kriţovatke Slovenská Ľupča. Priama vetva z tejto kriţovatky mala byť vo výhľade pokračovaním cesty R1 v smere do Korytnice a do Ruţomberka v kategórii s neobmedzeným prístupom C22,5/80. V priebehu spracovania ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 návrh, došlo podľa informácie Slovenskej správy ciest (stanovisko z ) k zmene koncepcie. Úsek rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča bol pripravovaný ako štvorpruhová cesta kategórie R 22,5/80. Podľa stanoviska Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. (stanovisko z ) platí pre rýchlostné cesty v súlade s STN kategória R 24,5/120 a R 24,5/100 podľa charakteru územia. Preto uvádzame v smernej aj grafickej časti územného plánu rýchlostnú cestu R1 s poţadovanou kategóriou R 24,5/120, 100. Úsek I/59 a I/66 Slovenská Ľupča Korytnica, hranica kraja (DÚR, 03/2009, objednávateľ SSC Bratislava, zhotoviteľ Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen). Úsek sa začína pred kriţovatkou Slovenská Ľupča, pokračuje kriţovatkou Slovenská Ľupča, z ktorej je prepojený s terajšou cestou I/66, pokračuje premostením cesty I/66, rieky Hron, ţelezničnej trate a ciest III/06642 a III/06641 do Hiadeľskej doliny tunelom DIEL dĺţky 1540 m, prechádza údolím do ďalšieho tunela Kozí chrbát dĺţky 2960 m a vyústi v kriţovatke Korytnica na cestu I/59, na hranici Banskobystrického samosprávneho kraja so Ţilinským samosprávnym krajom. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 122

129 (Trasa cesty je v súlade so Záverečným stanoviskom MŢP SR k navrhovanej činnosti I/59 a I/66 Slovenská Ľupča Korytnica, hranica kraja, ktorej navrhovateľom je SSC, IVSC, so sídlom v Banskej Bystrici, v súlade s ustanovením 37 odst. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.) V súlade so zákonom č. 540/2008 Z.z. z je tento úsek cesty, podľa informácie Slovenskej správy ciest na základe zmeny koncepcie, v súčasnosti pripravovaný ako rýchlostná cesta R1 kategórie R 22,5/80. V súlade so stanoviskom Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. je tento úsek v ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 uvádzaný v poţadovanej kategórii R 24,5/100. V záväznej časti je rezervované územie pre realizáciu tohto zámeru. Riešenie a realizácia rýchlostnej cesty R1 v navrhovanej trase si vyţaduje časovo súbeţné riešenie novej trasy cesty I/66 v úseku Banská Bystrica Slovenská Ľupča, mimo zastavaného územia obce Slovenská Ľupča a s minimalizovaním negatívnych vplyvov dopravy na obyvateľov mesta Banská Bystrica (časť Šalková), vzhľadom na jej budúcu funkciu súbeţnej trasy s rýchlostnou cestou R1. Trasa rýchlostnej cesty R2: v úseku Zvolen Lučenec Rimavská Sobota - hranica kraja s Košickým samosprávnym krajom Úsek rýchlostnej cesty R2 Zvolen západ Zvolen východ sa podľa Technickej štúdie (objednávateľ NDS, a.s., Bratislava, vypracoval Dopravoprojekt, a.s., Bratislava, divízia Zvolen v 05/2006) začína v km 0,000 v Budči (kriţovatka s R1) a pokračuje v trase vybudovanej rýchlostnej cesty R1 po km 5,400, kde opúšťa trasu R1. Nová trasa rýchlostnej cesty R2 prechádza v priestore medzi zastavaným územím juţnej časti mesta Sliač a okrajom kúpeľného územia kúpeľného miesta a severným okrajom katastrálneho územia mesta Zvolen. V blízkosti lokality Borová Hora premostením rieky Hron, vchádza do tunelu dlhého 340 m (variant C3 červený). Tento variant má alternatívne riešenie obchvatu mesta Zvolen juţným smerom. Výber výsledného variantu riešenia tohto úseku trasy cesty R2 bude aktuálny po vyhodnotení hydrotechnických podmienok severného variantu, t.j. trasy vedenej medzi mestami Sliač a Zvolen. Limitujúcou podmienkou v tomto priestore je ochrana prírodných liečivých vôd. Východne od obce Lieskovec trasa pokračuje kriţovatkou Zvolenská Slatina, ktorá prepája rýchlostnú cestu R2 s terajšou cestou I/50, trasa pokračuje severným obchvatom obce Zvolenská Slatina, obchvatmi obcí Vígľaš a Pstruša, kde úsek v km 7,850 končí (viď DÚR, objednávateľ NDS, a.s., Bratislava, vypracoval Dopravoprojekt, a.s., Bratislava, divízia Zvolen 10/2008). Trasa rýchlostnej cesty R2 ďalej pokračuje (viď DÚR Pstruša Kriváň, objednávateľ NDS, a.s., Bratislava, vypracoval Dopravoprojekt, a.s., Bratislava 4/2008) podľa červeného variantu po koniec úseku za obcou Kriváň. Mesto Detva je na rýchlostnú cestu R2 napojené prepojením s terajšou cestou I/50. Pri obci Kriváň trasa R2 pokračuje od kriţovatky s terajšou cestou II/526 spájajúcou cestu I/50 s mestom Brezno, pokračuje podľa červeného variantu severne od obce Podkriváň, juţným obchvatom obcí Mýtna a Lovinobaňa po koniec úseku R2 Kriváň Tomášovce v km 22,370. Ďalej trasa rýchlostnej cesty R2 vedie podľa červeného variantu (výkres č.1, objednávateľ SSC IV Banská Bystrica, vypracoval H+L projekt, s.r.o., Bratislava, stupeň: štúdia 11/2004) severným obchvatom obcí Tomášovce a Vidiná, severným obchvatom mesta Lučenec a juţným obchvatom obce Pinciná, severne od obce Nové Hony po kriţovatku s cestou, I/50 pred obcou Oţďany odkiaľ pokračuje v trase vybudovanej R2 juţným obchvatom Oţdian. Ďalší úsek rýchlostnej cesty R2 (Rýchlostná cesta R2 Oţďany Zacharovce, NDS, a.s., Bratislava, zhotoviteľ CEMOS, s.r.o., Bratislava, stupeň: DÚR, 10/2008) pokračuje podľa červeného variantu kriţovatkou s cestou I/50 Rimavská Sobota, severným obchvatom mesta Rimavská Sobota po kriţovatku Zacharovce (kriţovanie s cestou III/ ). Koniec úseku je v km 10, Úsek rýchlostnej cesty R2 Zacharovce Bátka (NDS, a.s., Bratislava, zhotoviteľ ALFA 04, a.s., Bratislava, stupeň: DÚR 06/2008) pokračuje podľa červeného variantu juţne od obcí Zacharovce a URBION Bratislava, jún 2010 Strana 123

130 Bakta, cez kriţovatku s terajšou cestou I/50 pred obcou Bátka a končí v konci úseku R2 Zacharovce Bátka km 8, pred obcou Bátka. Úsek rýchlostnej cesty R2 Bátka Figa (NDS, a.s., Bratislava, zhotoviteľ ALFA 04, a.s., Bratislava, stupeň: DÚR 06/2008) začína za kriţovatkou Bátka, pokračuje severným obchvatom obce Bátka a následne v súbehu s cestou I. triedy aţ po napojenie na zrealizovanú stavbu rýchlostnej cesty R2 Figa obchvat. Dĺţka úseku je 6,183 km. Rýchlostná cesta R2 má navrhovanú kategóriu R 24,5/120, 100 podľa charakteru územia. Trasa rýchlostnej cesty R3: v úseku Šahy Zvolen - kriţovatka s R1 Budča Rýchlostná cesta R3 je zaradená do doplnkovej siete medzinárodných koridorov v zmysle projektu TINA. Trasa rýchlostnej cesty R3 je navrhnutá podľa štúdie Dopravoprojektu, a.s., Bratislava, divízia Zvolen (06/2008). Navrhovaná trasa, kategórie R 24,5/120, bude doporučená procesom EIA podľa zákona 24/2006 Zb. v znení neskorších predpisov, v roku Do priestoru Banskobystrického samosprávneho kraja vchádza na okraji katastrálneho územia kúpeľného miesta Dudince v smere od Šiah (hranica s Nitrianskym samosprávnym krajom). V tomto priestore je dopravne napojené aj mesto Dudince prepojením cesty R3 s terajšou cestou I/66. Trasa pokračuje severným obchvatom mesta Dudince, obcí Terany, Hontianske Tesáre, Domaníky a Hontianske Nemce aţ po km 37,533 odkiaľ pokračuje v trase podľa subvariantu ZV1A hnedý po km 41,351, kde sa subvariant ZV1A končí. Od tohto bodu pokračuje R3 v trase podľa subvariantu ZV1D modrý (v súlade s ÚPN VÚC BBSK) po km 47,288 (km 2,304 trasy ZV1C) hnedý po km 56,140. Ďalej je trasa navrhovaná v trase podľa variantu ZV1 zelený obchvatom obce Dobrá Niva aţ za obec Dolné Breziny odkiaľ pokračuje vo variante Tunel A3 zelený čiarkovaný po kriţovatku s R1 Budča, kde je definovaný aj koniec rýchlostnej cesty R3 Šahy Zvolen. Terajšia cesta I/66 bude plniť funkciu súbeţnej cesty s cestou R3. Trasy ciest pripravované v súlade so zákonom č. 540/2008 Z.z. - príloha Zoznam diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a v súlade s uznesením vlády SR č. 882/2008 k správe o plnení programu prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky Trasa rýchlostnej cesty R3: kriţovatka Šášovské Podhradie Kremnica - hranica so Ţilinským samosprávnym krajom Trasa rýchlostnej cesty R3 je zámerom vyplývajúcim z vedenia trás doplnkovej siete TEN-T, vyplývajúcej z medzinárodných dohôd. Presné trasovanie tejto rýchlostnej komunikácie ešte nie je projektovo pripravené. V súčasnosti sa realizuje rekonštrukcia a prestavba cesty I/65 prechádzajúca zastavaným územím mesta Kremnica, ktorá bude mať po realizácii rýchlostnej cesty R3 funkciu súbeţnej cesty s R3. Trasa rýchlostnej cesty R7: hranica s Nitrianskym samosprávnym krajom Veľký Krtíš Lučenec/ kriţovatka s R2 Trasa rýchlostnej cesty R7 je navrhnutá v kategórii R 24,5/120, variantne na základe technickej štúdie (NDS, a.s. Bratislava, zhotoviteľ Dopravoprojekt, a.s. Bratislava 06/2006). Vybratý variant bude doporučený procesom EIA podľa zákona 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov, v roku URBION Bratislava, jún 2010 Strana 124

131 Cesty I. triedy Projektová príprava stavieb z podkladov Slovenskej správy ciest Banská Bystrica. Trasa cesty I/66 Banská Bystrica Brezno Polomka hranica kraja Úsek cesty (podľa červeného variantu) od mimoúrovňovej kriţovatky Slovenská Ľupča, v ktorej sa končí úsek R1 z Banskej Bystrice, sa začína v tejto kriţovatke a pokračuje v trase existujúcej cesty I/66. Plánovaná je rekonštrukcia cesty a jej homogenizácie. Úsek sa končí v kriţovatke ciest I/66 a III/06645 Brusno (viď Situáciu súboru stavieb ktorú na objednávku SSC IVSC Banská Bystrica vypracoval Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen na úrovni TŠ v 03/2008). Ďalší úsek nadväzuje na túto trasu od kriţovatky Brusno a pokračuje podľa červeného variantu v pôvodnej trase cesty I/66 po začiatok mesta Brezno. Ďalší úsek cesty I/66 (viď TŠ, objednávateľ SSC IVSC Banská Bystrica, zhotoviteľ TERRAPROJEKT, a.s., Bratislava 04/2007) sa začína v úrovni areálu ŠM Banisko, prechádza premostením rieky Hron do juţného obchvatu mesta Brezno podľa červeného variantu aţ po úroveň konca areálu bývalej mostárne. Odtiaľ pokračuje podľa modrého variantu, ktorý vyúsťuje na pôvodnú trasu I/66 pri kriţovatke s cestou III/ smer Liptovský Hrádok. Od tejto kriţovatky pokračuje podľa červeného variantu severným obchvatom obce Bujakovo a ďalej po pôvodnej trase cesty I/66 s vyrovnaním oblúkov a homogenizáciou cesty. Nasledujúci úsek cesty I/66 Brezno Polomka (objednávateľ SSC IVSC Banská Bystrica, zhotoviteľ TERRAPROJEKT, a.s., Bratislava, TŠ, 04/2007) pokračuje v červenom variante severne od Filipova, kde opúšťa terajšiu trasu I/66, pokračuje juţným obchvatom obce Beňuš, dvojnásobným premostením Hrona. Za obcou Beňuš sa vráti na terajšiu trasu I/66, kde pokračuje po vyrovnaní oblúkov a kriţovatkou s cestou III/ do Bacúcha, v smere do Polomky. Úsek cesty I/66 Polomka hranica kraja (objednávateľ SSC IVSC Banská Bystrica, zhotoviteľ IPOS Banská Bystrica, TŠ, 04/2007) je vedený podľa červeného variantu po pôvodnej trase cesty I/66 s obchádzkami obcí Závadka nad Hronom, Heľpa, Pohronská Maša, Valkovňa, Červená Skala a Telgárt. Koniec úseku je na hranici Banskobystrického a Prešovského samosprávneho kraja v horskom sedle Pusté Pole - Besník. (Trasa cesty je v súlade so Záverečným stanoviskom MŢP SR k navrhovanej činnosti v úseku cesty I/66 Brezno - Polomka, ktorej navrhovateľom je SSC, IVSC, so sídlom v Banskej Bystrici, v súlade s ustanovením 37 odst. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.) Najvýznamnejšou investíciou v Banskobystrickom kraji je stavba I/66 Banská Bystrica severný obchvat v súčasnosti vo výstavbe ako rýchlostná cesta R1,v kategórii R 24,5/100, so začiatkom realizácie v roku Trasa cesty I/71 Lučenec hranica SR/MR Podľa odporúčania Slovenskej správy ciest v Banskej Bystrici Cesta I/71 Lučenec hranica SR/MR (TŠ, 11/2005, zhotoviteľ IPOS, s.r.o., Banská Bystrica). Trasa cesty I/71, podľa červeného variantu, sa začína v km 0.0 v kriţovatke s cestou I/50, obchádza osadu Fabianka, pokračuje v terajšej trase cesty I/71, v úrovni obce Holiša opúšťa terajšiu trasu I/71 a severným obchvatom obchádza obec Fiľakovské Kľačany a obec Kurtáň. Na konci obce Kurtáň vedie podľa modrého variantu pred mesto Fiľakovo, kde sa vracia na terajšiu trasu I/71 a podľa červeného variantu obchádza mesto Fiľakovo. Ďalej pokračuje podľa červeného variantu v novej trase západným obchvatom obce Biskupice. Pred obcou Radzovce preklenie terajšiu cestu I/71 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 125

132 a ţelezničnú trať, obchádza východne obec Radzovce a pred obcou Šiatorská Bukovinka sa podľa červeného variantu vracia na terajšiu trasu cesty I/71 a pokračuje na koniec cesty I/71 v km 26,749 na hranici medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. (Trasa cesty je v súlade so Záverečným stanoviskom MŢP SR k navrhovanej činnosti I/71 Lučenec hranica SR/MR, ktorej navrhovateľom je SSC, IVSC so sídlom v Banskej Bystrici, v súlade s ustanovením 37 odst. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie.) Úsek cesty I/65 Kremnica - Kremnické Bane hranica kraja (TŠ, 01/2008, objednávateľ SSC Bratislava, zhotoviteľ Dopravoprojekt, a.s., divízia Zvolen) Úsek cesty sa začína na terajšej trase I/65 pred obcou Kremnické Bane v km 0.0 a podľa červeného variantu obchádza východne obec Kremnické Bane, krátkym úsekom prechádza po terajšej trase I/65 na ľavú stranu terajšej trasy I/65, západným obchvatom obchádza časť obce Kremnické Bane v úrovni ţelezničnej stanice a končí sa v km na terajšej trase cesty I/65. Trasa cesty I/72 Rimavská Sobota - Tisovec Brezno Kráľova Lehota Pretriedenie úsekov pôvodných ciest II. triedy II/530 a II/531do siete ciest I. triedy. Na základe uznesenia vlády SR č. 804 z boli cesta II/530 Brezno Tisovec (kriţovatka I/66 II/531) a úsek cesty II/531 Tisovec Rimavská Sobota (kriţovatka II/530 I/50) pretriedené do siete ciest I. triedy pod označením cesta I/72. Uvedené úseky ciest boli pretriedené na cestu I/72 v trase Rimavská Sobota Tisovec Brezno. Začiatok cesty je v kriţovatke cesty I/50 v meste Rimavská Sobota. Pôvodný úsek cesty I/72 (Podbrezová Kráľová Lehota) je podľa novej koncepcie riešenia trasy cesty I/72 rozdelený na dva úseky: pôvodný úsek cesty I/72 Podbrezová Mýto pod Ďumbierom si vyţaduje rekonštrukciu. Cesta je navrhovaná na zatriedenie do siete ciest II. triedy s navrhovaným označením II/584, úsek cesty I/72 Mýto pod Ďumbierom Čertovica hranica so Ţilinským krajom si vyţaduje rekonštrukciu. Cesta I/72 v úseku Brezno/Halny Mýto pod Ďumbierom, pôvodne cesta III/066056, si vyţaduje šírkovú úpravu a rekonštrukciu na parametre cesty I. triedy. Trasa cesty I/51 Hronská Dúbrava Banská Štiavnica - Hontianske Nemce Pretriedenie cesty II. triedy II/525 do siete ciest I. triedy. Trasa riešeného úseku prechádza okresmi Zvolen a Banská Štiavnica. Cesta je navrhovaná na rekonštrukciu a modernizáciu s rozšírením v najproblematickejších úsekoch medzi sídlami Hronská Dúbrava a Banská Štiavnica. Navrhnutá je ako dvojpruhová, smerovo nedelená komunikácia kategórie C 9,5/60. Ministerstvo ţivotného prostredia SR vydalo záverečné stanovisko k uvedenému zámeru v rámci procesu posudzovania vplyvov na ţivotné prostredie v r v zmysle zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie v znení zákona č. 391/2000Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z.z. V záverečnom stanovisku sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti podľa predloţeného variantu č. 3, s upresnením trasy v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 126

133 Trasy ciest I. triedy rekonštrukcie s výhľadovým zámerom budovania obchvatov sídiel budovanie súbeţnej cesty s R1 v úseku hranica Nitrianskeho kraja Ţarnovica Ţiar nad Hronom Budča Zvolen Kováčová (x I/69) pre dopravu vylúčenú z R1; výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodných ciest I. (II.) triedy so šírkovou homogenizáciou úsekov minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5), budovanie súbeţnej cesty s R3 v úseku hranica Nitrianskeho kraja Krupina Dolné Breziny pre dopravu vylúčenú z R3; výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodnej cesty I/66 so šírkovou homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5) budovanie súbeţnej cesty I/50 s R2 v úseku Zvolen Detva Lučenec Rimavská Sobota hranica Košického kraja, výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodnej cesty so šírkovou homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie C 11,5 (C 9,5) budovanie súbeţnej cesty s R2 v úseku hranica Trenčianskeho kraja Ţiar nad Hronom (I/65), výstavba súvislej trasy s vyuţitím úsekov pôvodnej cesty so šírkovou homogenizáciou úsekov podľa minimálnej kategórie typu C 11,5 (C 9,5) rekonštrukcia cesty I/69 v úseku Kováčová Sliač Banská Bystrica s vybudovaním obchvatu mesta Sliač, rekonštrukcia cesty I/76 v úseku Hronský Beňadik - hranica Nitrianskeho kraja, rekonštrukcia, vo výhľade s obchvatmi obcí, rekonštrukcia cesty I/67 v úseku Tornaľa - Kráľ - hranica s Maďarskou republikou, rekonštrukcia, vo výhľade s obchvatmi obcí, rekonštrukcia cesty I/14 v úseku Banská Bystrica/Uľanka Harmanec hranica Ţilinského kraja Malý Šturec, výhľadovo s tunelovým úsekom Malý Šturec, rekonštrukcia cesty I/75 v úseku Halič - Haličská cesta Lučenec - Vidiná (x I/50) a vybudovanie novej trasy s obchvatom mesta Lučenec rekonštrukcia cesty I/75 v úseku hranica Nitrianskeho kraja Veľký Krtíš Halič v súbehu s výhľadovou trasou rýchlostnej cesty R7, vo výhľade s obchvatmi obcí, pre dopravu vylúčenú z R7. Cesty II. a III. triedy Navrhovaná obnova, rekonštrukcia, úpravy smerovania, zmeny trás podľa podkladov Banskobystrického samosprávneho kraja a poţiadaviek štátnej správy a samosprávy. V návrhovom období do roku 2015: cesta II. triedy - severovýchodný obchvat mesta Zvolen súčasť vonkajšieho okruhu mesta, prepojenie ciest I/66 a R2, cesta II/526 - v úsekoch Devičie (I/66-R3) Senohrad, Stará Huta Podkriváň a Kriváň Kokava nad Rimavicou Hnúšťa Jelšava hranica Košického kraja s prerušením ťahu v priestore Senohrad Stará Huta (Lešť), Kriváň Hnúšťa rekonštrukcia celej trasy cesty, cesta II/571- Fiľakovo Abovce - rekonštrukcia celej trasy cesty, cesta II/531 - v úseku Pavlovce - Rimavská Sobota juhovýchodný obchvat riešené v ÚPN M Rimavská Sobota, cesta II/512 - v úseku hranica Nitrianskeho kraja Ţarnovica rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty, cesta II/527 - v úsekoch hranica Nitrianskeho kraja - Balog nad Ipľom Slovenské Ďarmoty - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty Veľký Krtíš - Slovenské Ďarmoty - hranica s Maďarskou republikou rekonštrukcia cesty, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 127

134 Veľký Krtíš Modrý Kameň Senohrad Dobrá Niva - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty cesta II/524 - v úseku hranica Nitrianskeho kraja Banská Štiavnica - rekonštrukcia cesty cesta II/529 - v úseku Hriňová Drábsko Čierny Balog Brezno - rekonštrukcia cesty cesta II/532 v úseku Behynce (I/50 R2 ) Jelšava Revúca Muráň - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty cesta II/578 - v úseku Banská Bystrica Tajov Kordíky s obchvatom mesta Banská Bystrica (časť Podlavice) a smerovou úpravou v centrálnej časti obce Tajov (ochrana Pamätného domu Jozefa Gregora Tajovského a Jozefa Murgaša) - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty cesta II/578 - v úseku Skalka Kremnica - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty cesta II/591 - v úsekoch Banská Bystrica (I/66) Zvolenská Slatina a Vígľaš Stará Huta Horná Strehová Dolná Strehová, s obchvatom mesta Banská Bystrica - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty cesta II/584 - v úseku Bystrá (I/72) Tále Trangoška (Srdiečko) - rekonštrukcia cesty cesta II/585 - v úseku Lučenec Trenč-Rároš Dolná Strehová Pôtor (I/75) - rekonštrukcia cesty cesta II/594 - v úseku Lučenec - Kalonda štátna hranica s Maďarskou republikou - rekonštrukcia cesty cesta II/595 - v úseku Tomášovce (I/50 R2) Poltár Kokava nad Rimavicou - rekonštrukcia a vybudovanie trasy cesty cesta III/ v úseku Drábsko Utekáč - rekonštrukcia a šírkové usporiadanie cesty cesta III/ v úseku od kriţovatky s cestou II/585 Muľa Bušince Čeláre Kirt Kírť Peťov hranica SR/MR - rekonštrukcia a dobudovanie trasy cesty cesta III/ v úseku Veľká Ves nad Ipľom Vinica Kosihovce kriţovatka s cestou I/75 - rekonštrukcia cesty cesta III/ v úseku Sucháň Čebovce Slovenské Ďarmoty - rekonštrukcia cesty cesta III/ v úseku Bátka Rimavská Seč - rekonštrukcia cesty cesta III. triedy - v úseku Tachty Gemerský Jablonec Hajnáčka x II/571 rekonštrukcia cesty, výstavba nového úseku cesty Tachty hranica SR/MR cesta III/ realizovať preloţku cesty do novej trasy v rekreačnej oblasti Počúvadlianske jazero. Vo výhľadovom období po roku 2015: trasa cesty III/ pokračovanie trasy cesty - vybudovanie novej trasy cesty v úseku Prša Poltár od kriţovatky s cestou I/50 (R2) Nové Hony, trasa cesty III. triedy Mučín Pleš Radzovce - rekonštrukcia pôvodnej cesty v úseku Mučín - Pleš a vybudovanie novej trasy cesty v úseku Pleš Radzovce/ kriţovatka s cestou I/71. Cestné mosty cez rieku Ipeľ V zmysle medzištátnych dohôd je v Banskobystrickom kraji pripravovaná výstavba cezhraničných mostov medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou: v okrese Lučenec - obec Trenč-Rároš, v okrese Veľký Krtíš obec Peťov. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 128

135 Dopravné zariadenia ţelezničnej infraštruktúry Úprava a doplnenie textu celej kapitoly na strane 130 Zámerom stratégie rozvoja ŢSR je nielen modernizácia koridorových tratí, ale aj tratí ostatnej siete. Pre tieto, v prevaţnej miere jednokoľajové trate to znamená modernizáciu staničných zabezpečovacích zariadení smerujúcu k diaľkovej obsluhe a skráteniu intervalov kriţovania vlakov, zvyšovanie maximálnej traťovej rýchlosti v medzistaničných úsekoch na rýchlosť 100 km/hod. a elektrifikáciu tratí. Elektrifikáciou traťového úseku Zvolen Fiľakovo a Fiľakovo Plešivec Haniska pri Košiciach bude medzi Bratislavou a Košicami vytvorená súvislá trasa pre diaľkové vlaky osobnej a nákladnej dopravy, čo bude znamenať pre cestujúcich na juţnej trase skrátenie cestovnej doby a zhustenie diaľkovej osobnej dopravy. Elektrifikácia trate Fiľakovo Somosköújfalu (MR) závisí do elektrifikácie priľahlých tratí na území Maďarska smerom k Budapešti. Elektrifikácia tejto trasy by prispela k zrýchleniu ţelezničnej dopravy a k obnoveniu priameho spojenia medzi územím stredného Slovenska a oblasťou okolo Budapešti v MR. Štúdia moţností zefektívnenia elektrifikácie menej zaťaţených tratí (VVÚŢ Ţilina, r. 1999) konštatuje moţnosť realizácie elektrifikácie tratí Hronská Dúbrava Kremnica Horná Štubňa Diviaky (Vrútky) a Banská Bystrica Harmanec Diviaky. Reálnej elektrifikácii by muselo predchádzať zníţenie nivelety koľaje v tuneloch. Pre efektívnejšie spojenie severo-juţného smeru by bolo moţné sprevádzkovať spojenie cez ţelezničnú trasu Zvolen Šahy s hlavným mestom maďarskej republiky Budapešť cez mesto Vác (MR). Toto spojenie má perspektívu aj v tranzite súprav vozňov SAADKMS pre prepravu kamiónov. V roku 2002 spracoval Výskumný ústav dopravný, a.s. Ţilina Štúdiu uskutočniteľnosti obnovenia ţelezničného úseku Šahy Drégelypalánk (MR) s variantným riešením výstavby ţelezničnej trate Šahy hranica SR/MR a vyplývajúce úpravy v priľahlých úsekoch podľa jednotlivých variantov. Realizácia trate je podmienená rokovaniami medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Pre zachovanie existencie peáţnej trate Lučenec Veľký Krtíš je potrebné hľadať spôsoby obnovenia osobnej dopravy a zachovanie nákladnej dopravy tak, ako je to v prípade regionálnych tratí. Jednou z moţností je zmena peáţnej trate na pohraničnú trať, ktorá by umoţňovala zabezpečenie dopravy medzi Slovenskom a Maďarskom. v návrhovom období do roku 2015: Doplnenie textu prvej a druhej odráţky: modernizovať ţelezničnú trať Tina Nové Zámky Levice Zvolen Lučenec Košice so zvyšovaním traťovej rýchlosti, elektrifikáciou trate v úseku Zvolen Košice a dokončením zdvojkoľajnenia juţného ťahu, elektrifikovať trať Zvolen Banská Bystrica, rezervovať priestor pre výhľadové zdvojkoľajnenie trate po prekročení jej priepustnosti, Doplnenie textu za piatou odráţkou: elektrifikovať ţelezničnú trať Fiľakovo Vrútky v úseku Zvolen Fiľakovo s dlhodobým výhľadom zdvojkoľajnenia tohto úseku trate a s výhľadovým pokračovaním do Košíc, uskutočniť koľajové úpravy ţelezničnej trate Zvolen Krupina súvisiace s 3. etapou výstavby cesty I/50 Zvolen, Pustý hrad Neresnica, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 129

136 uskutočniť koľajové úpravy ţelezničnej trate Banská Bystrica odbočka Dolná Štubňa vyvolané umiestnením stavby cesty I/66 Banská Bystrica severný obchvat. vo výhľadovom období po roku 2015: Úprava a doplnenie textu od šiestej odráţky: v dlhodobom výhľade uvaţovať so zdvojkoľajnením trate v úseku Banská Bystrica Zvolen, rezervovať priestor pre výhľadový koridor vysokorýchlostnej trate (VRT) ako územnú rezervu vo variantnej trase cez územie Banskobystrického kraja od hranice Nitrianskeho kraja po Zvolen a v ďalšom pokračovaní v smere na Košice a Ukrajinu variantne v smere na Poprad a Poľsko, akceptovať zámer MDPT SR vybudovať cez územie Banskobystrického kraja širokorozchodnú trať v smere z Hanisky do Bratislavy príprava je v štádiu medzivládnych rokovaní. Trasa nie je určená. Podmienky činnosti v ochrannom pásme dráhy: Stavebná činnosť v ochrannom pásme dráhy (60 m od osi koľaje) podlieha dodrţiavaniu ustanovení zákona č. 164/1996 Z. z. Navrhované kriţovania dráhy s cestnými komunikáciami musia byť riešené mimoúrovňovo. Navrhované obytné zóny by mali byť situované mimo ochranného pásma dráhy. V opačnom prípade je potrebné zabezpečiť opatrenia na elimináciu nepriaznivých účinkov ţelezničnej dopravy stavebníkom. Ţeleznice Slovenskej republiky (ŢSR) poţadujú rešpektovať súčasné zariadenia v ich správe. Správcom všetkých objektov ŢSR na území Banskobystrického kraja je Oblastné riaditeľstvo Košice Infraštruktúra kombinovanej dopravy Zmena textu celej kapitoly na str. 130 a 131: Dôleţitým faktorom modernizačných trendov v podmienkach Ţelezníc Slovenskej republiky je budovania terminálov intermodálnej prepravy (jednotného dopravného systému intermodálnej prepravy na území SR). Na území Banskobystrického samosprávneho kraja ŢSR uvaţujú so stavbou Terminál intermodálnej prepravy Zvolen - Budča (TIP). Pre jeho umiestnenie bol doporučený areál bývalého agrokombinátu v Budči, na rozhraní katastrálnych území mesta Zvolen a obce Budča. Jeho územie je z juhu ohraničené ţelezničnou traťou Fiľakovo Vrútky v km cca a zo severu rýchlostnou komunikáciou R1. v návrhovom období do r rezervovať územie na rozhraní katastrálnych území mesta Zvolen a obce Budča pre umiestnenie terminálu intermodálnej prepravy a logistického centra nákladnej dopravy v súlade s koncepciou rozvoja ŢSR. vo výhľadovom období po r realizovať výstavbu terminálu intermodálnej prepravy a logistického centra nákladnej dopravy Zvolen - Budča Dopravné zariadenia leteckej dopravy Doplnenie textu novej odráţky za druhou odráţkou na str. 131 letisko Očová - dobudovať na úroveň verejného letiska pre aktivity leteckého športu a cestovného ruchu v regióne, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 130

137 2.14. VODNÉ HOSPODÁRSTVO ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r.1998)- str. 379 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 132 ÚVOD Vloţená nová kapitola za hlavný nadpis na str. 132: Dňa vstúpila do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, skrátene nazývaná Rámcová smernica o vode (RSV). Rámcová smernica o vode poskytuje legislatívny rámec pre zavedenie jednotnej vodnej politiky v krajinách Európskej únie (EÚ). Jej základom je integrované riadenie vodných zdrojov v rámci povodí, ktoré spočíva v koordinácii strategických cieľov v relevantných sektoroch, ako sú poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a iné, s cieľom dosiahnuť dobrý stav vôd. RSV definuje environmentálne ciele pre útvary povrchových vôd, podzemných vôd a chránené územia, dosiahnutím ktorých by mala byť zabezpečená ochrana vôd a moţnosti jej udrţateľného vyuţívania vrátane ochrany vodných ekosystémov, suchozemských ekosystémov a mokradí závislých na vode. Primárnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015, a to prijatím opatrení na dosiahnutie : - dobrého ekologického a chemického stavu pre povrchové vody, - dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé alebo výrazne zmenené útvary povrchovej vody, - dobrého kvantitatívneho a chemického stavu pre podzemné vody. Akým spôsobom a kedy sa ciele poţadované RSV dosiahnu budú stanovovať plány manaţmentu povodí. Rámcová smernica o vode bola v podmienkach SR pretransformovaná do zákona č.364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a do jeho vykonávajúcich predpisov. Vodné plánovanie /zákon č.364/2004 Z.z., tretia časť/ Územie Slovenskej republiky je súčasťou povodia Dunaja a Visly, v rámci ktorých sú podľa prirodzených hydrologických hraníc vymedzené čiastkové povodia a k nim priradené hydrogeologické rajóny. Hydrogeologické rajóny sú vyčlenené územia s podobnými hydrogeologickými pomermi, typom zavodnenia a obehom podzemných vôd. Oblasťami povodia v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierneho mora) sú oblasť a) Dunaja, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Moravy a čiastkovým povodím Dunaja b) Váhu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Váhu a čiastkovým povodím Nitry c) Hrona, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hrona, čiastkovým povodím Ipľa a čiastkovým povodím Slanej d) Bodrogu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Bodrogu e) Hornádu, ktorá je vymedzená čiastkovým povodím Hornádu a čiastkovým povodím Bodvy Územie Banskobystrického samosprávneho kraja spadá do čiastkových povodí Hron, Ipeľ a časťou do čiastkového povodia Slaná. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 131

138 Plánovanie v povodiach a v oblastiach povodí (ďalej len vodné plánovanie ) je sústavná koncepčná činnosť vykonávaná najmä na účely a) všestrannej ochrany vôd a dosiahnutia environmentálnych cieľov, b) vytváranie podmienok pre trvalo udrţateľné vyuţívanie vodných zdrojov, c) poskytovanie vodohospodárskych sluţieb, d) ochrany pred škodlivými účinkami vôd. V rámci vodného plánovania sa vyhotovujú plány manaţmentu povodí a Vodný plán Slovenska, ktorých súčasťou sú programy opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov. Plán manaţmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v správnych území povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manaţmentu povodia je výsledným dokumentom vodného plánovania a povinne sa vyuţíva v krajinnom plánovaní alebo môţe byť krajinným plánom. Návrh plánu manaţmentu povodia vypracúva ministerstvo prostredníctvom ním riadených právnických osôb a správcu vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci s orgánmi štátnej vodnej správy, samosprávnymi krajmi a s ostatnými dotknutými orgánmi štátnej správy. Správu oblastí povodí vykonáva správca vodohospodársky významných vodných tokov. V súčasnosti v termíne do prebieha pripomienkové konanie k Plánom manaţmentu povodí. Konečný návrh a jeho schválenie je v termíne do Vodohospodárska časť ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 bola spracovaná podľa analýz a hodnotení (SHMÚ Bratislava, VÚVH Bratislava), pripravovaných rozvojových programov investícií jednotlivých správcov, ktoré boli spracované k návrhu Plánu manaţmentu povodí a materiály zo seminára Vodné plánovanie v zmysle smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúce rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode) vo vzťahu k ochrane prírody a krajiny konanej v Banskej Bystrici. Hydrogeológia ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r.1998) Zmena textu celej kapitoly na str. 379 a 380 V rámci novej vodnej politiky vyplývajúcej zo smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúcej rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RVS), ktorá bola premietnutá do slovenskej legislatívy, boli vymedzené útvary podzemných vôd na Slovensku pre všetky povodia, ktoré zohľadňujú komplikovanú geologickú stavbu a hydrogeologické pomery územia. Pri vymedzovaní hraníc útvarov podzemných vôd boli modifikované vymedzené územné celky hydrogeologické rajóny predstavujúce národný prístup bilančného hodnotenia podzemných vôd (platný od roku 1980 aţ do súčasnosti). Vymedzenie ich hraníc bolo na základe poznatkov realizovaných hydrogeologických prieskumov a výskumov so zameraním na moţnosť spracovania vodohospodárskych bilancií vyuţívania podzemných vôd. Výsledkom je vertikálne členenie vymedzených útvarov podzemných vôd na Slovensku do troch samostatných vrstiev : URBION Bratislava, jún 2010 Strana 132

139 a) útvary podzemných vôd vo významných aluviálnych štvrtohorných (kvartérnych) sedimentoch (plytké podzemné vody), na území Banskobystrického samosprávneho kraja - 4 útvary, b) útvary podzemných vôd v predkvartérnych horninách s doplňujúcim členením zvodnencov do 4 podkategórií : vulkanické horniny; horniny s pórovou priepustnosťou; horniny s puklinovou priepustnosťou a krasové horninové prostredie, na území Banskobystrického samosprávneho kraja - 13 útvarov, c) útvary geotermálnych vôd (geotermálne štruktúry) predstavujúce podzemné vody hlbokých obehov s teplotou podzemnej vody nad 25 o C, na území Banskobystrického samosprávneho kraja - 6 útvarov. Geologická a hydrogeologická charakteristika útvarov podzemných vôd Územie Banskobystrického samosprávneho kraja spadá do nasledujúcich útvarov podzemných vôd v povodí Hrona : a) Vrstva útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch Plocha Kód útvaru Názov útvaru km 2 SK P SK P SK P SK P Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Hrona oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Ipľa oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Rimavy a jej prítokov oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody kvartérnych náplavov Slanej a jej prítokov oblasti povodia Hron 723, , , ,237 Dominantné zastúpenie kolektora aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, proluviálne sedimenty aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, aluviálne a terasové štrky, piesčité štrky, piesky, proluviálne sedimenty Stratigragický vek Holocén- Pleistocén Holocén- Pleistocén Holocén- Pleistocén Holocén- Pleistocén Priepustnosť pórová pórová pórová Pórová b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín 1. Plocha Dominantné Stratigragický Kód útvaru Názov útvaru km 2 Priepustnosť zastúpenie kolektora vek SK200220FP SK P SK200250KF SK200260FP SK200280FK Puklinové a medzizrnové podzemné vody z časti stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody Podunajskej panvy a Ipeľskej kotliny oblasti povodia Hron Dominantné krasovo puklinové podzemné vody Veľkej Fatry oblasti povodia Hron Puklinové a medzizrnové podzemné vody J časti stredoslovenských neovulkanitov oblasti povodia Hron Puklinové a krasovo puklinové podzemné vody Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria oblasti povodia Hron 2676, ,44 0 sladkovodné tufitické íly, piesky, pieskovce a zlepence, tufy, tufity, aglomeráty, andezity, ryolity, bazalty brakicko-sladkovodné piesky a íly s polohami tufitov, pyroklastiká andezitov 168,292 vápence a dolomity 1439, ,81 8 sladkovodné tufitické íly, piesky, pieskovce a zlepence, tufy, tufity, aglomeráty, andezity, ryolity, bazalty ruly, bazalty, svory, fility a ryolity, amfibolity, granity, dolomity a vápence, kremence, slieňovce, bridlice Neogén Neogén Mezozoikum Trias Neogén Mezozoikum, Paleozoikum, Proterozoikum pórová pórová, puklinová, puklinovopórová krasovopuklinová pórová, puklinová, puklinovopórová krasovopuklinová a puklinová URBION Bratislava, jún 2010 Strana 133

140 b) Vrstva útvarov podzemných vôd predkvartérnych hornín 2. Plocha Dominantné Stratigragický Kód útvaru Názov útvaru km 2 Priepustnosť zastúpenie kolektora vek SK200290FK SK P SK P SK200380FP SK200390KF SK P SK P SK200480KF Puklinové a krasovo puklinové podzemné vody J svahov Nízkych Tatier oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody Lučeneckej kotliny a Z časti Cerovej vrchoviny oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody Rimavskej kotliny, Oţdianskej pahorkatiny a V časti Cerovej vrchoviny oblasti povodia Hron Puklinové a medzizrnové podzemné vody neovulkanitov Pokorádzkej tabule oblasti povodia Hron Dominantné krasovo puklinové podzemné vody Muránskej planiny oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody Valickej pahorkatiny oblasti povodia Hron Medzizrnové podzemné vody Gemerskej pahorkatiny oblasti povodia Hron Dominantné krasovo puklinové podzemné vody Slovenského krasu prináleţiace do oblasti povodí Hron a Hornád pričlenené do oblasti povodia Hron 170, , ,986 61,054 vápence a dolomity, slieňovce pieskovce a bridlice, ortoruly a migmatity sladkovodné íly, piesky, štrky s pyroklastikami, miestami pieskovce a zlepence vulkanoklastické sedimenty, sladkovodné jazerno-riečne sedimenty- piesky, íly, morské sedimentyprachovce, ílovce, pieskovce, sliene pyroklastiká andezitov, tufy a tufity 330,507 vápence a dolomity 163, ,385 morské sedimentyprachovce, siltovce, ílovce, íly, piesky, pieskovce, štrky, zlepence sladkovodné jazerno-riečne sedimenty- štrky, piesky, íly, brakické aţ morské sedimenty-prachovce, ílovce, piesky 598,079 vápence a dolomity Paleogén, Mezozoikum, Paleozoikum Neogén Neogén Neogén Mezozoikum Trias Neogén Neogén Mezozoikum Trias krasovopuklinová a puklinová pórová pórová pórová, pórovopuklinová krasovopuklinová pórová pórová c) Vrstva útvarov geotermálnych vôd 1. Plocha Dominantné Stratigragický Kód útvaru Názov útvaru km 2 Priepustnosť zastúpenie kolektora vek SK300190FK SK300200FK Stredoslovenské neovulkanity (SZ časť) Stredoslovenské neovulkanity (JV časť) 1507,38 8 karbonáty Trias 720,913 karbonáty Trias SK300210FK Levická kryha 190,875 karbonáty Trias SK300220FK Rimavská kotlina S časť 183,519 karbonáty Trias SK300220FK Rimavská kotlina J časť 366,210 karbonáty Trias SK300260FK Hornostrhársko-trenčská prepadlina 157,094 karbonáty Trias krasovopuklinová puklinovokrasová puklinovokrasová puklinovokrasová puklinovokrasová puklinovokrasová puklinovokrasová URBION Bratislava, jún 2010 Strana 134

141 ODTOKOVÉ POMERY ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 133 Úpravy a doplnenia textov nasledujúcich podkapitol Charakteristika a zhodnotenie územia z hľadiska odtokových pomerov Zmena textu prvého odseku na str. 133: Riešené územie Banskobystrického samosprávneho kraja spadá do čiastkových povodí Hron, Ipeľ a dolnej časti čiastkového povodia Slaná. Na tokoch sa vyskytuje prevaţne prirodzený prietokový reţim. Nadlepšené prietoky sú len pod vybudovanými vodnými nádrţami. Malé nádrţe a rybníky Doplnenie a oprava textu na str.134: Na území Banskobystrického samosprávneho kraja sú vybudované malé vodné nádrţe a rybníky s objemom do 1 mil.m 3 : 48 v povodí Hrona, 47 v povodí Ipľa, 17 v povodí Slanej. V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nachádzajú aj technické diela veľmi významné z hľadiska historického energetická kaskáda Motyčky Jelenec Staré Hory Banskoštiavnický vodohospodársky systém, ktorý slúţil pre energetické a technologické účely baníctva, neskôr pre chov rýb a zásobovanie pitnou a úţitkovou vodou. Pre svoju unikátnosť bol v roku 1993 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Šesť nádrţí Dolná Hodrušská, Veľká Vodárenská, Rozgrund, Počúvadlo, Veľká Kolpašská a Veľká Richňavská je zapísaných do svetového súpisu priehrad Medzinárodnej komisie pre veľké priehrady ICOLD ( Internacional Commission on Large Dams) a 21 nádrţí je v správe vodného hospodárstva. Nie je doriešené správcovstvo prívodných jarkov vodohospodárskeho systému. Vodné nádrţe sú v správe SVP š.p. OZ Banská Bystrica, ale prívodné jarky ostali v majetku Rudných baní š.p. V súčasnosti sa realizuje Program obnovy Banskoštiavnického vodohospodárskeho systému, ktorého cieľom je zabezpečenie funkčnosti a bezpečnosti vodohospodárskych diel, obnova nádrţí v ich historickej podobe a zároveň zohľadnenie ich nového poslania ako krajinotvorného prvku. Časový horizont ukončenia je po roku Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu ŢP v Banskej Bystrici č.6/2005 z boli prírodné kúpacie oblasti Dolnohodruţské jazero, Vindšachtské, Počúvadlianske, Veľké Richňavské a Veľké Kolpašské jazero vyhlásené za vody vhodné na kúpanie. Aj z tohto dôvodu je dôleţitá rekonštrukcia banskoštiavnických jazier a ich prívodných jarkov pre zachovanie poţadovanej kvality vody na tento účel ich vyuţitia Návrh opatrení na ochranu územia pred povodňami Nový text vloţený pred pôvodný text na strane 135: Zákon č.666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami sa v druhej časti venuje opatreniam na ochranu pred povodňami, ktoré sú najmä : a) povodňové plány, b) povodňové prehliadky, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 135

142 c) predpovedná povodňová sluţba a hlásna a varovná povodňová sluţba, d) hliadková sluţba, e) povodňové zabezpečovacie práce, f) povodňové záchranné práce. Opatrenia na ochranu pred povodňami sa vykonávajú preventívne, v čase nebezpečenstva povodne, počas povodne a po povodni. Preventívnymi opatreniami sú najmä : - technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok vôd z povodia do vodných tokov, - výstavba retenčných nádrţí, - výstavba ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, - úprava vodných tokov a ich nevyhnutná oprava a údrţba, - budovanie poldrov a iných zariadení určených pre potrebu transformácie povodňovej vlny. V zmysle Smernice Európskeho parlamentu Rady č.2007/60/es o hodnotení a manaţmente povodňových rizík bude SHMÚ spracovávať Predbeţné hodnotenie povodňového rizika v termíne do , Mapy povodňového ohrozenia, Mapy povodňového rizika a Plány manaţmentu povodňového rizika v termíne do s aktualizáciou kaţdých 6 rokov. Vloţená nová tabuľka za pôvodný text na strane 135: Rozvojový program investícií na roky (SVP š.p. OZ Banská Bystrica) 1. Banská Bystrica, ochrana intravilánu pred povodňami, 2. Vodárenská nádrţ Hronček na Kamenistom potoku, 3. Vodná nádrţ Slatinka na Slatine, 4. Bzenica, úprava Vyhnianskeho potoka rkm 1,000 1,700, 5. Vlkanová Radvaň protipovodňové opatrenia na Hrone, rkm 167, ,800, 6. Zvolen, rekonštrukcia úpravy na toku Slatina, rkm 0,000-4,727, 7. Banská Bystrica Iliaš, protipovodňové opatrenia na Hrone, 8. Chanava rekonštrukcia OH na toku Slaná, rkm 5,000 11,000, 9. Fiľakovo ochranné opatrenia na Belinskom a Čamovskom potoku 10. Hriňová, úprava toku Slatina pod VN II. etapa, rkm 44,080 47, Nemecká-Dubová-Zámostie, ochrana intravilánu, ĽOH rkm 202, ,500, 12. Banská Štiavnica, rekonštrukcia Banskoštiavnických jazier, II. etapa 13. Lučatín, ochrana intravilánu obce POH na Hrone, rkm 190, ,500, 14. Veľký Krtíš Modrý Kameň, úprava Krtíšskeho potoka, rkm 16,625 17,475 a rkm 18,500 19,700, 15. Krupina, úprava a revitalizácia toku Krupinica, rkm 40,100 43,100, 16. Hriňová, zvýšenie kapacity koryta toku Slatina, rkm 40,100 40,300 a 47,400 48, Brezno, ochrana intravilánu mesta, brehové ochranné opatrenia na Hrone, opatrenia na toku Ţidlova a Mazorník, 18. Lenartovce, rekonštrukcia OH na toku Slaná, rkm štátna hranica 5,000, 19. Sliač Vlkanová ochranné opatrenia na Hrone, 20. Vlkyňa, rekonštrukcia úpravy toku Rimava, rkm 0,000 6,000, 21. Sokolec profil na zachytávanie ropných havárií na Hrone 22. Tekovská Breznica profil na zachytávanie ropných havárií na Hrone, rkm 88,780, 23. Zvolen, úprava potoka Neresnica, rkm 0,000 0,420 a rkm 0,420 2,200 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 136

143 24. Uzovská Panica Veľký Blh, prevýšenie OH potoka Blh, rkm 14,702 15,950, 25. Poltár, ochranné opatrenia na potoku Poltarica, II. etapa, rkm 3,000 5,000, SO-03 a SO-04, 26. Podrezová Skalica, rekonštrukcia úpravy Hrona rkm 211, ,950 (priemyselný areál), 27. Nová Baňa, protipovodňové opatrenia na Novobanskom potoku, rkm 1,950 2,950 a Starohutskom potoku, rkm 0,400 0,500, 28. Čačín úprava potoka Zolná, rkm 16,250 16,500, 29. Veľká Lúka, ochranné opatrenia na toku Lukavica, 30. Zvolen hať, profil na zachytávanie ropných havárií, 31. Lutila, úprava Kopernického potoka, rkm 0,100 1,000, 32. Sielnica, úprava Sielnického potoka, rkm 4,180 5,000, 33. Sklené Teplice úprava toku Teplá. 34. Banská Bystrica Šalková, rekonštrukcia OH Hrona 35. Svätý Anton, ochranné opatrenia na toku Štiavnica rkm 47,000 50,000, 36. Hronec Osrblie, protipovodňové opatrenia na toku Osrblianka, 37. Brezno, úprava odtokových pomerov Kabátovského potoka, rkm 0,322 1,173, 38. Predajná, úprava Jasenianskeho potoka, rkm 1,150 1,600, 39. Rimavská Sobota, Čiernolúcky potok, výstavba poldra, 40. Tisovec, úprava toku Rimava, rkm 71,764 72,706, 41. Dobrá Niva, úprava odtokových pomerov v povodí toku - polder 42. Lubeník, ochrana pred povodňovými prietokmi potoka Samišková a Suchého potoka, 43. Banská Bystrica, prevádzková budova SPhH, 44. Čierny Balog, protipovodňové opatrenia na toku Čierny Hron, rkm 13,272 13,875, 45. Banská Bystrica Uľanka, úprava potoka Bystrica, pomiestne úpravy, 46. Hrnčiarske Zaluţany, úprava odtokových pomerov na Zaluţianskom potoku, polder 47. Stará Kremnička, ochrana obce pred povodňovými prietokmi Kremnického potoka, 48. Jalná, ochrana obce pred povodňami na Hrone, 49. Ipeľské Predmostie, ochrana intravilánu, rkm 66,000 67,900, 50. Ţarnovica, zvýšenie kapacity koryta toku Kľak, 51. Lučenec, rekonštrukcia úprav na Krivánskom a Tuhárskom potoku, 52. Bušince, protipovodňová ochrana obce, polder na Viničnom potoku, 53. Točnica, protipovodňová ochrana obce, polder na toku Točnica, 54. Balog nad Ipľom, úprava Balockého potoka, rkm 0,400 0,500, 55. Veľká Ves nad Ipľom, úprava Sečianskeho potoka, rkm 0,400 0,900, 56. Revištské Podzámčie, POH Hrona, 57. Šiatorská Bukovinka, úprava potoka Belina, rkm 12,200 13,00, 58. Málinec, úprava Málinského potoka, rkm 0,300 0,600, 59. VN Hriňová, úprava rybovodu na záchytnej prehrádzke, 60. Hronec, protipovodňové opatrenia na toku Čierny Hron, rkm 1,230 1,580, 61. VN Hriňová, rekonštrukcia okuliarového uzáveru, 62. VS Klenovec, MVE II. elektrická poţiarna signalizácia, 63. Kozelník, ochranné opatrenia na toku Jasenica, 64. Banská Bystrica, rekonštrukcia prevádzkového objektu SPhH,, 65. Gemerský Jablonec, protipovodňové opatrenia na toku Jablonec, rkm 0,000 0,500, 66. Šurice, úprava Čamovského potoka, rkm 10,000 10,400 a pravostranného prítoku Soví, rkm 0,000 0,150, 67. VS Krupina vybudovanie limnigrafických staníc - 2ks, 68. VS Miková MVE, 69. Detva - Majerov, úprava Breznického potoka, URBION Bratislava, jún 2010 Strana 137

144 70. Banská Bystrica Kostiviarska, úprava potoka Bystrica, rkm 1,250 1,290, 71. Rudno nad Hronom, opatrenia na toku Hron v Rudne nad Hronom, 72. Ţiar nad Hronom, zvýšenie kapacity koryta Lutilského potoka, 73. Ţiar nad Hronom, prevýšenie ľavostranného a pravostranného ohrádzovania toku Hron, 74. Kopernica, úprava Kopernického potoka, cca 200m, 75. Horná Ves, rekonštrukcia úpravy potoka Homoľa (Lúčanský), rkm 0,000 0,200, 76. Ostatné stavby súvisiace s ochranou pred povodňami, transformáciou povodňovej vlny a sprietočnením tokov pre zabezpečenie pozdĺţnej kontinuity, 77. Likier, úprava toku Rimavy v území ohrozenom záplavami, Vodné nádrţe Doplnený a opravený text druhého odseku (Kategória A) na str.136: Kategória A začatie výstavby do 10 rokov: Vodná nádrţ Hronček na Kamenistom potoku s maximálnou hladinou 570,50 m. n. m. Profil nádrţe je situovaný 1 km nad ústím Kamenistého potoka do Čierneho Hrona. Účelom vodárenskej nádrţe je zásobovanie pitnou vodou okresov Brezno, Banská Bystrica a Zvolen, a tieţ dotácia a rezerva vody pre vykrytie bilančných deficitov vo výhľade z titulu poklesu výdatnosti vodných zdrojov v dôsledku predpokladaných klimatických zmien, a pre prípad havárie ohrozených vodných zdrojov (Jergaly, Harmanec). V roku 1979 bolo vydané Rozhodnutie o stavebnej uzávere, v roku 2002 bolo vydané kladné stanovisko podľa zákona 127/1994 Z.z.. Začiatok výstavby je plánovaný na rok Vodná nádrţ Slatinka na Slatine s maximálnou hladinou 331 m n.m. je navrhovaná ako viacúčelová nádrţ v rkm 1,75 nad vybudovanou priehradou Môťová. Jej realizáciou sa pod vybudovanou nádrţou Veľké Kozmálovce zabezpečí v rieke Hron minimálny zostatkový prietok cca na 12,3 m 3.s -1,(namiesto dnešného dočasne povoleného, ekologicky neúnosného prietoku 6,6 m 3.s -1 ), zabezpečia sa poţadované odbery pre JE Mochovce, závlahy, rybníky, priemysel Levíc, moţnosť inštalácie vodnej elektrárne, ovládanie povodňových prietokov rieky Slatina a zlepšenie ochrany územia pred povodňami na strednom a dolnom Hrone. V súčasnosti sú vydané kladné stanoviská podľa zákona 127/1994 Z.z. (rok 1996) a Štátnej expertízy (rok 1997): So začatím výstavby sa uvaţuje v roku Je podaný projekt o finančný príspevok z fondov EU. Kategória B začatie výstavby do 25 rokov Text bez zmeny Kategória C začatie výstavby po 25 rokoch Vypustiť z textu zoznamu: Vodná nádrţ Meliata na Muráni Inundačné územie Vloţená nová kapitola za kapitolou Vodné nádrţe na str. 137: Podľa zákona 364/2004 Z.z. (vodný zákon) 46, inundačným územím je územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, vymedzené záplavovou čiarou najväčšej známej alebo navrhovanej úrovne vodného stavu. Rozsah inundačného územia určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodného toku. Orgán štátnej vodnej správy môţe uloţiť správcovi vodného toku povinnosť vypracovať a predloţiť takýto návrh. Podľa zákona 666/2004 Z.z. o ochrane pred povodňami, 13 sa inundačné územie podľa nebezpečnosti povodňových prietokov člení na URBION Bratislava, jún 2010 Strana 138

145 aktívnu zónu, ktorou preteká povodňový prietok, pasívnu zónu, ktorú tvorí zostávajúca nechránená časť inundačného územia zasahovaná rozlievaním vôd mimo koryta vodného toku alebo vzdutím pri povodňovom prietoku, potenciálnu zónu, ktorou je územie ohrozené zaplavením pri prekročení projektovaných parametrov ochranných opatrení alebo pri poruche vodnej stavby. ObÚŢP v Banskej Štiavnici na základe návrhu SVP š.p. OZ Banská Bystrica určil rozsah inundačného územia vodného toku Hron, pozdĺţ rýchlostnej komunikácie I/65-R1 dňa : - v katastrálnom území Nová Baňa Rozhodnutím č.2008/00045/zc-bg-bn - v katastrálnom území Brehy Rozhodnutím č.2008/00045/zc-bg-br - v katastrálnom území Tekovská Breznica Rozhodnutím č.2008/00045/zc-bg-tb - v katastrálnom území Orovnica Rozhodnutím č.2008/00045/zc-bg-or - v katastrálnom území Hronský Beňadik Rozhodnutím č.2008/00045/zc-bg-hrb - v katastrálnom území Psiare Rozhodnutím č.2008/00045/zc-bg-ps Určené inundačné územie je zakreslené na náloţkách príslušných mapových listov v mierke 1: Ostatné inundačné územia na tokoch sú zakreslené v ÚPN VÚC Banskobystrického kraja (1998) na mapových listoch v mierke 1: Návrh revitalizačných opatrení v povodí Úprava textu na str.137: Pri návrhu revitalizačných opatrení v povodí tokov v Banskobystrickom kraji bude potrebné vychádzať z Plánu manaţmentu povodia, základného nástroja na dosiahnutie cieľov vodného plánovania (dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015)v správnych územiach povodí, ktorý je výsledným dokumentom vodného plánovania. Schválenie Plánu manaţmentu povodia je v termíne Medzi hlavné opatrenia patria: revitalizácia nevhodne zregulovaných a upravených tokov (trasa, opevnenie koryta, brehová vegetácia). Spôsoby a formy uplatňovať zásadne individuálne v závislosti od charakteru toku a spôsobu vyuţívania krajiny, ktorou tok preteká (sídelné, priemyselné, agrárne zóny, zóny s vyváţeným prostredím, zóny s ochranným prostredím, zóny s rekreačným vyuţitím a pod.), zachovanie prirodzeného charakteru toku pri nutných zásahoch do koryta tokov pri realizácii dopravných sietí v maximálnej moţnej miere, revitalizácia a oţivenie mŕtvych a odstavených ramien tokov (Hron, Ipeľ, Turiec, Rimava, Slaná), zvýšenie rôznorodosti príbreţnej zóny, vytvorenie sprievodnej vegetácie na nevhodne upravených tokoch a okolo vodných nádrţí, ako aj okolo ohrádzovaných úsekov tokov, spriechodnenie tokov (s prekáţkami /stavbami na toku) vhodným spôsobom (v závislosti od miestnych špecifických pomerov) tak, aby daný tok bol priechodný pre všetky druhy vodných ţivočíchov a zároveň pre všetky vekové skupiny rýb, ktoré sa v lokalite vyskytujú, sa v minulosti vyskytovali, dodrţiavanie minimálnych ekologických prietokov pod miestami odberov vody, pod malými vodnými elektrárňami a pod vodnými nádrţami, zmiernenie dopadov extrémnych kolísaní hladín v retenčných nádrţiach (napríklad výstavbou vyrovnávacích nádrţí, aplikáciou opatrení na zvýšenie štrukturálnej rôznorodosti brehov a biotopov, prispôsobením prevádzkových reţimov vodných nádrţí) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 139

146 zmena spôsobu vyuţívania poľnohospodárskeho pôdneho fondu : na územiach so sklonom do 3 hospodáriť bez obmedzenia, od 3-7 realizovať vhodné osevné postupy a medze, od 7-12 len TTP a nad 12 spevniť krajinnou zeleňou prípadne zalesniť, na hranici medzi vodným tokom a poľnohospodárskou pôdou v svahovitom teréne vytvárať vsakovacie pásy zachytávajúce odtok a splach pôdy, pri veľkých rozlohách PPF vsakovacími pásmi realizovanými po vrstevnici zmenšiť odtokové plochy - Ţiarska kotlina (čiastkové povodie rieky Hron), Juhoslovenská kotlina (čiastkové povodia riek Ipeľ, Rimava a Slaná), realizácia protieróznych opatrení na lesnom pôdnom fonde (lesotechnické opatrenia) na územiach: v povodí Hrona na hornom úseku na území juţných svahov Starohorských vrchov a Nízkych Tatier a severných svahov Muránskej planiny, Veporských vrchov a Poľany, v povodí Hrona na strednom úseku na území Kremnických vrchov, Vtáčnika, Pohronského Inovca a severných svahov Štiavnických vrchov, v povodí Ipľa na území Cerovej vrchoviny, Ostrôţky, Krupinskej planiny, Javoria a Štiavnických vrchov, v povodí Slanej na území Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny. Cieľom revitalizačných opatrení v povodí tokov má byť návrat tokov do ekologicky dobrého stavu, ochrana prírodného prostredia, ochrana územia pred vodnou eróziou a zvýšenie akumulácie územia ZÁSOBOVANIE PITNOU VODOU ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r.1998) Nový text vloţený za hlavný nadpis na str. 386: Prijatím zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č.276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov bola ukončená reforma zásadných zákonov vzťahujúcich sa k vode. V reakcii na politicko-ekonomické zmeny po roku 1989 boli najmä upravené vlastnícke vzťahy a pôsobnosti príslušných štátnych orgánov vo vzťahu k vode, bola zmenená cenová a investičná politika štátu, bol začatý proces aproximácie práva. Vodný zákon taxatívne vymedzil kompetencie niektorých ministerstiev k vode a súčasne stanovil i štruktúru a pôsobnosť vodoprávnych orgánov. Transpozíciou poţiadaviek Rámcovej smernice o vodách č. 2000/60/ES ustanovujúcej rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky do vodného zákona boli poloţené základy sústavnej a trvalej koncepčnej činnosti vodné plánovanie, ktorá napĺňa víziu udrţateľnosti vodných zdrojov prijatú na 2. Svetovom fóre o vode v roku 2000 v Haagu. Vodný zákon a zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách spolu s vykonávacími predpismi upravujú pôsobnosť ústredných orgánov pri schvaľovaní rozhodujúcich plánovacích dokumentov o vode, a to plánu oblastí povodí, programu opatrení a plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Zákonom o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, zákonom o ochrane zdravia, zákonom o obecnom zriadení, spolu s vykonávacími vyhláškami, ktoré stanovujú hygienické poţiadavky na pitnú vodu, početnosť a rozsah kontroly pitnej vody bol vymedzený rámec na riadne fungovanie zásobovania pitnou vodou a odvádzanie odpadových vôd v nových podmienkach a zároveň je zaistená plná zlučiteľnosť právnych predpisov SR s legislatívnymi predpismi s EÚ. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 140

147 Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania pitnou vodou ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 138 Nahradenie textu prvého a druhého odseku na str. 138: K podľa štatistických údajov ţilo na území Banskobystrického samosprávneho kraja obyvateľov, pitnou vodou z verejného vodovodu bolo zásobovaných , čo predstavuje 92,70 %. V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý v rovnakom časovom období mal hodnotu 86,16 % je situácia v Banskobystrickom kraji pomerne priaznivá. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov 100 % majú okresy Banská Bystrica, Brezno a Zvolen, ďalej okres Detva 99,31 %, Banská Štiavnica 98,49 %, Ţiar nad Hronom 96,64 %, Krupina 95,31 %, Poltár 95,13 %, Ţarnovica 94,03 % a Revúca 93,98 %. Ostatné okresy majú zásobovanosť niţšiu ako je celoslovenský priemer: Lučenec 82,72%, Rimavská Sobota 81,37 % a Veľký Krtíš 75,06 %. Oproti stavu pri spracovaní ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky (r. 2004) sa zásobovanie skvalitnilo o 9,67 %, pretoţe výrazne vzrástol počet obyvateľov zásobovaných pitnou vodou o takmer 57 tisíc. Menej priaznivá je situácia v napojení obcí na verejný vodovod. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je napojených 386 obcí z celkového počtu 516, čo je 74,81 %. Celoslovenský priemer predstavuje 77,72 %. V okresoch Banská Bystrica, Brezno a Zvolen je na verejný vodovod napojených 100 % obcí. Nad celoslovenským priemerom sa ešte nachádzajú okresy Detva 93,33 %, Ţiar nad Hronom 91,43 %, Banská Štiavnica 86,67 %, Revúca 85,71 %, Krupina a Ţarnovica po 83,33 %. Niţšiu napojenosť, nedosahujúcu celoslovenský priemer majú okresy Poltár 77,27 %, Rimavská Sobota 58,80 %, Lučenec 54,39 % a Veľký Krtíš 52,11 %. Prehľad obcí napojených na verejný vodovod a % obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov Počet obcí Počet obyvateľov Okres celkom z toho s verejným vodovodom podiel % obcí s verejným vodovodom z toho bez verejného vodovodu bývajúci zásobovaní z verejného vodovodu podiel % Banská Bystrica Banská Štiavnica , ,49 Brezno Detva , ,31 Krupina , ,31 Lučenec , ,72 Poltár , ,13 Revúca , ,98 Rimavská Sobota , ,37 Veľký Krtíš , ,06 Zvolen Ţarnovica , ,03 Ţiar nad Hronom , ,64 BB kraj spolu , ,70 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Súčasné zásobovanie obcí pitnou vodou v Banskobystrickom kraji sa uskutočňuje zo zdrojov na vlastnom území, okrem časti okresu Ţiar nad Hronom kde je dodávka pitnej vody z VN Turček zo Ţilinského kraja, cez skupinový vodovod Turček - Kremnica - Ţiar nad Hronom ( TKŢ). Vzhľadom na skutočnosť, ţe nie kaţdý okres je sebestačný v zásobovaní pitnou vodou z vlastných miestnych zdrojov v Banskobystrickom samosprávnom kraji vznikla Stredoslovenská vodárenská URBION Bratislava, jún 2010 Strana 141

148 sústava ( SVS) prepojením jednotlivých oblastných vodovodov (OV), ktorou sa zabezpečí dodávka pitnej vody do jednotlivých okresov. Jej rozsiahle prepojený vodárenský systém umoţňuje vzájomnú výpomoc dodávky vody do jednotlivých spotrebísk, čím sa dosahuje zvýšená prevádzková bezpečnosť v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou. Na zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou v Banskobystrickom kraji sa okrem oblastných vodovodov podieľajú aj skupinové vodovody (SKV) a miestne vodovody (MV). VODNÉ ZDROJE ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 139 Nahradenie celého textu na str. 139: Jedným z rozhodujúcich faktorov ovplyvňujúcich rozvoj verejných vodovodov sú kvalitné vodné zdroje. Ich výdatnosť, kvalita a lokalizácia sú rozhodujúcimi východzími podmienkami, ktoré determinujú rozvoj verejných vodovodov. Na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú v súlade so zákonom o vodách prednostne určené útvary podzemných vôd. V oblastiach s ich nedostatkom sa vyuţívajú na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou jednak priame odbery z tokov, ale najmä veľkokapacitné zdroje povrchovej vody - vodárenské nádrţe. Súčasne vyuţívané vodné zdroje V Banskobystrickom kraji sú v súčasnosti na zásobovanie pitnou vodou vyuţívané podzemné aj povrchové vodné zdroje. Na zásobovanie spotrebísk v Pohronskom skupinovom vodovode sa vyuţívajú podzemné zdroje, z nich najvýznamnejšie sú v Harmaneckej doline (Tunel, Čierno, Zalámaná) a Jergalskej doline (Jergaly, Štubne, gen. Čunderlík). Dopĺňajú ich zdroje vyuţívané vo Zvolenskej vetve PSV (Podzámčok, Dobrá Niva). Absolútny nedostatok kvalitných zdrojov podzemnej vody v juţných okresoch Banskobystrického kraja viedol k budovaniu vodárenských nádrţí. Vodárenská nádrţ Hriňová je zdrojom pitnej vody pre skupinový vodovod Hriňová - Lučenec - Fiľakovo, ktorý zabezpečuje dodávku pitnej vody pre okres Veľký Krtíš a časti okresov Lučenec a Zvolen. Jej kapacita je 280 l.s -1. Pre zásobovanie spotrebísk v okresoch Lučenec a Poltár je vybudovaná vodárenská nádrţ Málinec s maximálnou kapacitou vodárenského odberu z nádrţe a prívodného potrubia do úpravne vody 560 l.s -1. Súčasná kapacita úpravne vody (ÚV) Málinec je 280 l.s -1, s moţnosťou rozšírenia na maximálnu kapacitu. Aby bolo moţné vyuţiť túto kapacitu je potrebné dobudovať prívody vody a rozvody vody v spotrebiskách. Jej výstavbou sa uvoľnila kapacita vodárenskej nádrţe Klenovec 310 l.s -1 na zásobovanie spotrebísk v okrese Rimavská Sobota, čo umoţní rozšírenie skupinového vodovodu (SKV) Rimavská Sobota smerom na juh a východ okresu a aj rozšírenie a dotáciu SKV Tornaľa v okrese Revúca. Po dobudovaní plánovaných prívodov vody a vodovodných sietí v jednotlivých obciach sa výrazne zlepší zásobovanie obyvateľstva juţnej časti Banskobystrického kraja. Z vodárenskej nádrţe Turček nachádzajúcej sa v Ţilinskom kraji sú dotované deficitné vodovody v okrese Ţiar nad Hronom. Zdrojmi vody sú vodárenská nádrţ - ÚV Turček s kapacitou 450l.s -1, vrty KV-15, KV-17, Grobne ( Turčekovský vodovod) a Krahulecký potok. Najvýznamnejšie zdroje Muránskeho skupinového vodovodu (MSV) sú vodné zdroje v Muráni (Pod hradom), Muránskej Lehote (Tisovec horný a Tisovec dolný) a v Muránskej Dlhej Lúke (vrty RV-19 a RV-20). Z týchto zdrojov sú zásobované spotrebiská v prevaţnej časti okresu Revúca, okrem jeho juţnej časti, ktorá je zásobovaná zo SKV Tornaľa so zdrojmi podzemnej vody Behynce ( vrt č. 1 a 2). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 142

149 Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 1. Vodovod Vodný zdroj kataster obce Okres Výdatnosť stud. dopor. pramene: min-max Výdatnosť po úprave Poznámka [l/s] Brusno 1. Bukovecká dolina pr. Brusno Banská 6,0 0,0 Nevyhovuje Bystrica 2. Bukovecká dolina 2 pr. 5,0 0,0 Nevyhovuje 3. Peklo pr. 2,5 2,3 Čerín 4. Horný prameň pr. Čerín Banská 13,0 12,0 Bystrica - Zolná 5. Stredný prameň pr. 11,0 10,0 - Zvolen 6. Dolný prameň pr. 5,2 4,8 7. vŕtaná studňa č.1 st. 20,0 18,0 8. vŕtaná studňa č.2 st. 9,0 8,1 Dolná Mičiná 9. Hlbočina pr. Dolná Banská 1,8 0,0 Nevyhovuje Mičiná Bystrica PSV 10. Tunel pr. Dolný Banská 191,0 185,3 Nevyhovuje Harmanec Bystrica 11. Čierno 1 pr. 30,4 29,2 12. Čierno 2 pr. 19,1 18,3 13. Malé Cenovo pr. 10,2 9,5 14. Veľké Cenovo pr. 15,3 14,2 Poncelet Dolný Harmanec 15. Pod Jastrabou skalou PSV 16. Zalamaná 1 Poncelet 17. Zalamaná 2 Poncelet pr. Harmanec Banská Bystrica 4,4 4,0 pr. 14,2 12,9 pr. 10,1 9,2 Hiadeľ 18. Pod Prašivou pr. Hiadeľ Banská 1,0 0,9 Bystrica Horná Mičiná 19. Hericov prameň pr. Horná Banská 3,0 0,0 Nevyhovuje Mičiná Bystrica Hrochoť 20. Pipošova dolina pr. Hrochoť Banská 2,2 2,0 Bystrica 21. Abcina pr. 2,0 1,8 Iliaš 22. Iliaš stud ňa Iliaš Banská Bystrica 34,0 29,2 Jakub 23. Grunty pr. Jakub Banská 3,3 3,1 Bystrica Medzibrod 24. Tŕstie č.1 pr. Medzibrod Banská 1,0 0,9 Bystrica Slovenská 25. Kosienky pr. Môlča Banská 4,2 3,9 Ľupča -Priechod -Selce B. Bystrica Bystrica Moštenica 26. Nad hornou hutou pr. Moštenica Banská 1,5 1,4 1,2 Bystrica PSV 27. Jergaly pr. Motyčky Banská 110,0 105,6 Bystrica 28. Štubne pr. 17,2 16,5 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 143

150 Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 2. Vodovod Vodný zdroj kataster obce Okres PSV 29. Generál Čunderlik Po pr. Motyčky Banská Bystrica Výdatnosť stud. dopor. pramene: min-max Výdatnosť po úprave [l/s] 27,6 26,5 30. Starý Mlyn Poncelet pr. 11,9 11,4 Banská 31. Laskomer 1-21 pr. Podlavice Banská 18,0 16,9 Bystrica Bystrica Poníky 32. Podţiar pr. Poníky Banská 1,2 1,1 Bystrica 33. Horedolinie pr. 2,5 2,3 Tajov - B. 34. Tajov- DVZ 1-6 pr. Radvaň Banská 25,0 23,7 Bystrica Bystrica Riečka 35. Posviacaná pr. Riečka Banská 2,5 2,3 Bystrica Sásová 36. Štiepnica pr. Sásová Banská 2,2 2,0 Bystrica Slovenská 37. Ľadová Studňa pr. Slovenská Banská 88,0 81,0 Ľupča - Priechod - Selce - B. Bystrica Ľupča Bystrica Staré Hory 38. Prostredná pr. Staré Hory Banská 1,2 1,1 Bystrica PSV 39. Podzemný tok pr. nemeria sa Turecká 40. Pri vodojeme pr. Turecká Banská Bystrica 1,5 1,4 Vlkanová Tri Studne pr. Vlkanová 20,0 18,2 Hronsek - Veľká Lúka Svätý Anton - Banská Štiavnica 42. Laukova lúka st. Baďan Banská Štiavnica 1,0 0,9 43. vrt HBS-2-3 st. Banský 12,0 10,2 Studenec 44. vrt HBS-4 st. 5,0 4,2 Brezno 45. Vagnar 1-5 pr. Brezno Brezno 2,0 1,8 46. Vagnar 6-9 pr. 2,3 2,1 47. Vagnar 12 pr. 2,5 2,3 48. Vagnar nový pr. 2,2 2,0 Dolná Lehota 49. Hámor pr. Dolná Brezno 15,0 13,9 Lehota Heľpa 50. Teplica pr. Heľpa Brezno 14,3 13,0 - Závadka Horná Lehota 51. Prameň Sama pr. Horná Brezno 10,0 9,2 Chalúpku Lehota Bystrá 52. Bystrá pr. 50,0 46,0 - Brezno Trangoška - Brezno 53. Trangoška pr. 40,0 36,8 Poznámka Jarabá 54. Vyše chatiek pr. Jarabá Brezno 1,5 1,4 Jasenie - Predajná - Nemecká 55. Rastová pr. Jasenie Brezno 35,5 33,0 Nevyhovuje URBION Bratislava, jún 2010 Strana 144

151 Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 3. Vodovod Vodný zdroj kataster obce Okres Mýto pod Ďumbierom 56. Mlynná 1,2 pr. Mýto pod Ďumbierom Výdatnosť stud. dopor. pramene: min-max Výdatnosť po úprave [l/s] Brezno 3,5 3,3 Poznámka 57. Frlajzova pr. 2,5 2,4 Nemecká 58. Nad cestou pr. Nemecká Brezno 1,9 1,8 59. Pod cestou pr. 1,0 0,9 Osrblie Osrblie, Anderlová pr. Osrblie Brezno 11,3 10,3 Hronec 2 Pohorelá 61. Studňa Kráľa Matiáša pr. Pohorelá Brezno 5,0 0,0 Nevyhovuje 62. Pod úplazom pr. 2,0 1,8 63. Pod úplazom za pr. 1,1 1,0 potok Ráztoka 64. Vápenica 1-2 pr. Ráztoka Brezno 1,3 1,2 Telgárt 65. Valentov kút pr. Telgárt Brezno 1,4 0,0 Nevyhovuje Valkovňa 66. Zlatnica pr. Valkovňa Brezno 1,3 1,3 Machnatá - Závadka - Polomka 67. Machnatá pr. Závadka n. Hr. Brezno 15,0 13,9 Bzovík 68. nový vrt st. Bzovík Krupina 2,0 0,6 Čekovce 69. vŕtaná studňa st. Čekovce Krupina 1,6 1,2 Cerovo 70. vŕtaná studňa st. Cerovo Krupina 5,0 0,2 Dolný Badín 71. vŕtaná studňa st. Dolný Krupina 5,0 0,8 Badín Horný Badín 72. vŕtaná studňa st. Horný Krupina 1,1 0,5 Badín Krupina 73. Vajsov - prameň 1 pr. Krupina Krupina 18,6 15,2 Litava 74. vŕtaná studňa pr. Litava Krupina 2,8 1,1 Sebechleby 75. vrt 1 pr. Sebechleby Krupina 4,5 1,2 Senohrad 76. vŕtaná studňa st. Senohrad Krupina 2,5 2,5 Ruţiná 77. Studňa Drienovec st. Ruţiná Lučenec 4,0 1,5 Šíd 78. Kopaná studňa st. Šíd 3,5 0,9 Ratkova 79. Ratkova vodn. pr. Ratkova Revúca 2,1 1,1 Tornaľa 103. studňa, rt. č.1,2 st. Behynce Rimavská 45,0 19,6 - Včelínce - Lenka Sobota Budikovany 104. prameň -M- * pr. Budikovan Rimavská 1,3 1,1 y Sobota Dubno 105. studňa * st. Dubno Rimavská 1,0 0,0 Nevyhovuje Sobota Hostišovce 106. Hostišovce - studňa st. Hostišovce Rimavská 1,0 0,4 Sobota Chanava 107. studňa st. Chanava Rimavská Sobota 10,0 0,0 Nevyhovuje Teplý Vrch 108. Teplý Vrch vrt č.1 st. Teplý Vrch Rimavská 1,0 0,1 Sobota 109. Teplý Vrch vrt č.3 st. 1,0 - Tisovec 110. Periodická vyvieračka pr. Tisovec Rimavská Sobota 5,4 5,2 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 145

152 Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 4. Vodovod Vodný zdroj kataster obce Okres Tisovec 111. Teplička -M- pr. Rimavská. Sobota V. Skálnik 112. prameň -M- pr. Vyšný Rimavská Skálnik Sobota Veľký Blh 113. Veľký Blh pr. Veľký Blh Rimavská - studňa VB-1 Sobota Čelovce 114. vrt C-E pr. Čelovce Veľký Krtíš Dačov Lom 115. vrt HVDL-1 pr. Dačov Lom Veľký Krtíš Sucháň HP1 CS7 st. H. Veľký Plachtince - Plachtince Krtíš Výdatnosť stud. dopor. pramene: min-max Výdatnosť po úprave [l/s] 5,5 5,3 25,3 22,6 1,0 0,1 3,2 0,5 3,0 0,9 5,0 2,0 V. Krtíš 117. HP2 CS6 st. 6,5 3,4 Hrušov 118. vrt VHV-5 st. Hrušov Veľký 5,0 1,6 Krtíš Vinica 119. vrt VHV-2 st. 5,5 1,5 Riečky - M vrt ZCH2 st. Chrťany Veľký 6,5 1,1 Kameň - Krtíš Veľký Krtíš Opava 121. vŕtaná studňa st. Opava Veľký 1,0 0,1 Pôtor - V. Zlievce -Malé Zlievce - Bušince Sucháň - Plachtince 122. vrt PS-169 I zdru ţ. odb. Pôtor Krtíš Veľký Krtíš 123. SCH3 CS3 st. Sucháň Veľký Krtíš 9,0 8,8 7,0 4,1 Veľký Krtíš 124. DL1 CS1 st. Sucháň Veľký 8,0 4,0 Krtíš Veľký Lom 125. vrt HSB-4 st. Veľký Lom Veľký 2,0 1,5 Krtíš Vinica 126. Prameň Teplica pr. Vinica Veľký 4,3 0,5 Krtíš 127. vrt VHV-4 st. 4,0 0,4 Chrťany 128. vrt Jazero st. Závada Veľký 2,5 0,0 Krtíš Závada 129. vrt ZA-1 st. Veľký 2,5 1,6 Krtíš Kľak 130. Uhliare 1+2 st. Kľak Ţarnovica 1,0 0,9 Malá Lehota 131. Markova studňa pr. Malá Ţarnovica 1,2 1,1 Lehota Novobansko Píla Píla Ţarnovica 47,8 13,7 ţarnovický 133. vrt HS-13 /pri lome/ st. Tekovská Ţiar nad 2,0 1,6 Tekovská Hronom Breznica 134. vrt HS-15 st. Breznica 2,0 0,1 Novobansko - ţarnovický 135. Mayer šachta pr. Banská Hodruša Ţiar nad Hronom 5,0 2,0 Hliník Ladienka pr. Hliník nad Hronom Ţiar nad Hronom Poznámka 1,4 0,0 Nevyhovuje URBION Bratislava, jún 2010 Strana 146

153 Podzemné zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 5. Vodovod Vodný zdroj kataster obce Okres Lehôtka pod Brehmi Lovčica - Trubín 137. KSH-4+KSH-5 st. Hliník nad Hronom Ţiar nad Hronom Výdatnosť stud. dopor. pramene: min-max Výdatnosť po úprave Poznámka [l/s] 3,0 0,0 Nevyhovuje 138. vrt VHR-1 /štadión/ st. 2,0 0,0 Nevyhovuje 139. vrt HDM-1 Janova Ţiar nad 5,0 3,1 Lehota Hronom Kopernica 140. Dolina pr. Kopernica Ţiar nad 2,2 2,0 Hronom Kosorín 141. vrt HKZ-6 st. Kosorín Ţiar nad 2,0 0,0 Hronom Kremnické 142. Kellerweg pr. Kremnica Ţiar nad 2,0 1,4 Bane - Hronom Kremnica Hliník Starý vrt HH - 1 st. Lehôtka p. Br. Ţiar nad Hronom 1,0 - Lehôtka p.br vrt HHL-2 st. Sklené Teplice Ţiar nad Hronom 1,5 1,3 Slaská vrt HKB-1 st. Slaská Ţiar nad 3,0 2,6 Hronom Kosorín vrt HKB-4 st. 2,0 1,7 Ţiar nad Hr vrt HKB-5 st. 14,0 12,2 Hr. Beňadik 148. Vrt HTM-3 st. Tekovské Ţiar nad 10,0 8,6 Nemce Hronom Vyhne 149. Kreuzerfingun pr. Vyhne Ţiar n Hronom 2,9 2,6 Ţiar nad 150. Farská lúka 1-4 st. Ţiar n/hr. Ţiar nad 4,0 3,5 Hronom Hronom 151. Ľavo breţné studne st. 3,8 3,3 Dobrá Niva DN 1 (3vŕt.studne) st. Dobrá Niva Zvolen 57,5 51,2 Zvolen - Krupina Dvorníky vŕtaná studňa pre st. Dvorníky Zvolen 6,0 4,7 Terany- Dudince H. Moravce vŕtaná studňa st. 20,0 15,8 Dudince - H. Tesáre 155. vrt HGHT 1 st. 10,0 8,1 Vígľaš - Zv. Slatina HS 1 st. Očová- Hučava Zvolen 20,0 17,2 Očová 157. HS 2 st. 5,0 4,3 Dobrá Niva HGN 1-6 st. Podzámčok Zvolen 180,0 158,4 Zvolen - Krupina Zvolen 159. HS 1 st. Sek. Dolina Zvolen 10,0 8, HS 2 st. 2,0 2, HS 3 st. 2,0 1, HS 4 st. 8,0 6,7 Sielnica Pramenné jímky pr. Sielnica Zvolen 6,5 6,0 Sliač Zajeţová vrt Z 1 st. Zajeţová Zvolen 15,0 12,7 Pliešovce vrt Z 2 st. 9,5 8,1 Sása 166. vrt Z 3 st. 13,5 11,5 Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť URBION Bratislava, jún 2010 Strana 147

154 Podzemné zdroje vody - Východoslovenská vodárenská spoločnosť Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres Výdatnosť stud. dopor. pramene: min-max [l/s] Výdatnosť po úprave SKV Muránsky 170 Bobačka pr Muránska Revúca 6,0 5,5 Huta 171 Pod hradom pr. Muráň Revúca 50,0 48,0 172 Tisovec horný pr. Muránska Revúca 20,0 18,0 Lehota 173 Tisovec dolný pr. Revúca 20,0 18,0 174 RV 19 vrt Muránska Dlhá Lúka Revúca 23,0 32,0 175 RV 20 vrt Revúca 12,0 176 SHM 1 A vrt Muráň Revúca 30,0 28,0 177 Peklo pr. Sirk Revúca 0,3 0,0 Rákoš 178 Rakýs pr. Rákoš Revúca 0,6 0,6 Rákoš Baňa - osada 179 Jazviná pr. Rákoš Baňa - osada Zdroj Východoslovenská vodárenská spoločnosť Revúca 0,4 0,4 Poznámka Povrchové zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 1. Vodovod Banská Štiavnica Vodný zdroj Kataster obce 1. Rozgrundt VN Banská Štiavnica Čierny Balog 2. Povrchový odber odber z toku Kokava Rimavicou nad Málinec - Poltár - Lučenec Rimavský skupinový vodovod + Hrachovo - Poltár - Lučenec 3. Povrchový odber odber z toku Kremnica 6. Kremnický potok Čierny Balog Kokava nad Rimavicou Okres Banská Štiavnica Kapacita Výhľadová kapacita [l/s] 12,0 12,0 Poznámka Brezno 20,0 0,0 Nevyhovuje Poltár 4,5 0,0 4. ÚV Málinec VN Málinec Poltár 450,0 450,0 5. vodná nádrţ VN Klenovec Rimavská Sobota odber z toku Kremnica Ţiar nad Hronom 310,0 310,0 20,0 0,0 Prochoť 8. Prochotský potok odber z toku Prochoť Ţiar nad Hronom 2,0 0,0 Sklenné Teplice 9. Vydričný potok odber z toku Sklené Teplice Ţiar nad Hronom 6,6 0,0 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 148

155 Povrchové zdroje vody - Stredoslovenská vodárenská spoločnosť 2. Vodovod Modrokamenské uhoľné bane + Hriňová - Lučenec - Fiľakovo Novobansko - ţarnovický Výhľadová Kataster Kapacita Vodný zdroj Okres kapacita obce [l/s] 10. ÚV Hriňová VN Hriňová Zvolen 296,0 280,0 11. Starohutský potok odber z toku Nová Baňa Ţarnovica 6,0 0,0 Poznámka Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Podzemné zdroje vody a mnoţstvá podzemných vôd na vodárenské vyuţitie musia spĺňať viaceré kritériá a podmienky, najmä vysokú objemovú a časovú zabezpečenosť (96-98 %), kvalitatívne a hygienické garancie, technické moţnosti exploatácie, ekonomické kritériá a ochranu vodných zdrojov. Akceptovanie týchto prístupov limituje do akej miery je moţné vyuţívať zásoby podzemnej vody na pitné účely. Rozptýlenosť výskytu vodárenských zdrojov na veľkých plochách s nízkou výdatnosťou značne obmedzuje aţ znemoţňuje ich rozsiahlejšie vyuţívanie. Vyţaduje to zriadiť veľký počet rozdrobených pásiem ochrany a znevýhodňuje ekonomiku ich zachytávania a prevádzkovania. Doterajšie hodnotenie vyuţiteľnosti zdrojov podzemnej vody vychádzalo z princípu ich maximálnej vyťaţiteľnosti. Od roku 2002 sa výpočty mnoţstiev podzemnej vody uskutočňujú podľa novej metodiky hodnotenia a bilancovania podzemných vôd, ktorá kladie zvýšený dôraz na zachovanie kvality ţivotného prostredia a rešpektovanie zásad trvalo udrţateľného rozvoja. Kvalitatívne parametre a hygienické poţiadavky na vyuţívanie zdrojov podzemnej vody na zásobovanie obyvateľstva značne limitujú ich vyuţiteľnosť. Z podrobného prehodnotenia jednotlivých lokalít vyplynulo, ţe je nevyhnutné niektoré súčasne vyuţívané zdroje podzemnej vody vyradiť. Uplatnením týchto princípov pri hodnotení zdrojov podzemných vôd a vyuţiteľných zásob je potrebné významne redukovať exploatáciu podzemných vôd s nasledovným dopadom na vodohospodársku bilanciu. Ďalšími zdrojmi vody vyuţívanými na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou sú priame odbery z tokov a vodárenské nádrţe. Priame odbery z tokov sú zo všetkých zdrojov najzraniteľnejšie, preto sa vyuţívajú tam, kde nie je moţné zabezpečiť vhodnejšie zdroje. Ich nevýhodou je nestálosť vodných stavov a s tým súvisiaca zmena kvality, ktorá sa zhoršuje najmä po výdatných daţďoch, topení snehu, ale aj pri nízkych vodných stavoch. Po doporučení hygienikov sa postupne tieto zdroje vyraďujú. Vodárenské nádrţe umoţňujú odber kvalitnej surovej vody, ktorá sa po úprave na kvalitnú pitnú vodu dodáva obyvateľom ţijúcim v oblastiach s nedostatkom podzemnej vody vhodnej na zásobovanie, alebo tam, kde jej kvalita nevyhovuje ani po úprave na pitné účely. Vývoj vyuţívania podzemných a povrchových vôd je závislý nielen na reálnych a potenciálnych moţnostiach súvisiacich s kvantitatívnymi a kvalitatívnymi podmienkami, ale v súčasnosti ho výrazne ovplyvňujú ekonomické podmienky súvisiace s cenovými úpravami a s tým spojeným poklesom spotreby vody. Tendencia poklesu odberov na pitné účely bola zaznamenaná uţ od roku 1991 ako dôsledok transformácie hospodárstva, zníţenie výroby ale najmä uplatňovania URBION Bratislava, jún 2010 Strana 149

156 Pohronský skupinový vodovod ÚPN VÚC Banskobystrický kraj Zmeny a doplnky 2009 ekonomických nástrojov - ceny vody. V súvislosti s týmto trendom sú kapacity niektorých vodárenských zdrojov vyuţívané len čiastočne (VN Turček, VN Málinec, ÚV Klenovec). Významný pokles spotreby vody však zmierňuje tlak na budovanie nových zdrojov vody. Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres Výdatnosť [l.s -1 ] Podizbica Baláţe B. Bystrica 10,0 Lučatín, Slov. Ľupča B. Bystrica 10,0 HVN-1 Vlkanová B.Bystrica 20,0 Uhliňte,Vrabec, Horný 1-4, Dolný, NTK-3, Dolná Lehota Brezno 136,3 PNTK-4 Chvatimech Podbrezová Brezno 33,0 Pr. Sama Chalúpku Horná Lehota Brezno Lúčny Mýto pod Ďumbierom Brezno 7,0 Bacúch Brezno 23,3 Stoţky Závadka n/hronom Brezno 1,89 Havraník Zlatno Brezno 10,8 Rybáreň Šumiac Brezno 11,5 PSV Očová Zvolen 20,0 Dobrá Niva Zvolen 8,0 Detva Detva 10,0 - Hriňová Ľuboreč Lučenec 60,0 - Lučenec Slov. Kľačany V. Krtíš 10,0 - Fiľakovo Horné Strháre V. Krtíš 50,0 Mlynská dolina V. Krtíš 25,7 Málinec VN Málinec Lučenec 280,0 Dudince- Dvorníky H. Tesáre Krupina 50,0 MSV Pastevník Muránska Dlhá Lúka Revúca Muráň 32,0 Tornaľa Strelnice Tornaľa Revúca 25,0 Pliešovce Zajeţová Pliešovce Zvolen 4,0 Sečiansky Sečianky HGS-1 Veľká Ves n/ipľom V. Krtíš 6,0 Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Poznámka Prebytky z vyuţívaných zdrojov S cieľom zabezpečiť ekologicky únosnú exploatáciu podzemných vôd na uspokojovanie potrieb obyvateľov, bola pri prameňoch zníţená minimálna výdatnosť a pri vrtoch doporučená výdatnosť o koeficient tzv. ekologického limitu, ktorý sa pohybuje vo väzbe na geologické, hydrogeologické a hydrologické podmienky od 5 do 30 %. Sumárne výdatnosti vyuţívaných zdrojov 1. OZ vodárenských spoločností Kapacita vodných Výdatnosť vodných zdrojov po Súčasná kapacita Zníţenie kapacity zdrojov zníţení o vyuţívaných vyuţívaných vodných zdrojov navrhnutých na ekologický limit vodných zdrojov o ekologický limit vyradenie a vyradené vodné zdroje Banská Bystrica , ,16 Lučenec Rimavská Sobota ,40 390,60 Veľký Krtíš Zvolen ,38 986,62 Ţiar nad Hronom ,10 108,90 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 150

157 Sumárne výdatnosti vyuţívaných zdrojov 2. OZ vodárenských spoločností Súčasná Kapacita vodných Výdatnosť vodných zdrojov po Zníţenie kapacity kapacita zdrojov zníţení o vyuţívaných vodných zdrojov vyuţívaných navrhnutých na ekologický limit o ekologický limit vodných zdrojov vyradenie a vyradené vodné zdroje Revúca ,40 120,50 BBSK spolu , ,78 Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť V kvalite vody niektorých vyuţívaných zdrojov vody sa dlhodobo prejavujú dôsledky niekdajších pomerov v poľnohospodárstve a priemyselnej výrobe. Najmä v regiónoch s intenzívnou poľnohospodárskou výrobou sú často vysoko prekračované limitné hodnoty dusičnanov, amoniaku a dusitanov. Mnohé z týchto vodných zdrojov uţ boli vyradené zo zásobovania pitnou vodou a ďalšie budú postupne nahradzované. Zapracovaním smernice EÚ 98/83/EC do NV č.354/2006 Z. z. o poţiadavkách na vodu pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu sa sprísnili limity niektorých ukazovateľov, čo spôsobilo, ţe niektoré dovtedy vyuţívané zdroje nevyhovujú na zásobovanie pitnou vodou a je potrebné ich nahradiť. Problémové je aj vyuţívanie priamych odberov z tokov na zásobovanie obyvateľov. Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie 1. Výdatnosť stud. Výdatnosť dopor. pramene: Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres po úprave min-max Poznámka Podzemné zdroje Brusno 1. Bukovecká pr. Brusno Banská 6 0 Nevyhovuje dolina Bystrica 2. Bukovecká dolina 2 pr. 5 0 Nevyhovuje Dolná Mičiná 9. Hlbočina pr. Dolná Mičiná 1,8 0 Nevyhovuje Horná Mičiná 19. Hericov prameň pr. Horná Mičiná 3 0 Nevyhovuje Pohorelá 61. Studňa Kráľa Matiáša pr. Pohorelá Brezno 5 0 Nevyhovuje Telgárt 65. Valentov kút pr. Telgárt 1,4 0 Nevyhovuje Dubno 103. studňa st. Dubno Rimavská Sobota [l/s] 1 0 Nevyhovuje Chanava 105. studňa st. Chanava 10 0 Nevyhovuje Chrťany 126. vrt Jazero st. Závada Veľký Krtíš Hliník 134. Ladienka pr. Hliník nad Ţiar nad Hronom 2,5 0 1,4 0 Nevyhovuje Lehôtka Brehmi pod 135. KSH-4+KSH-5 st. Hronom Ţiar nad Hronom 3 0 Nevyhovuje 136. vrt VHR-1 st. 2 0 Nevyhovuje /štadión/ Kosorín 139. vrt HKZ-6 st. Kosorín 2 0 SKV Muránsky 177 Peklo pr. Sirk Revúca 0,3 0 Nevyhovuje URBION Bratislava, jún 2010 Strana 151

158 Vodné zdroje navrhnuté na vyradenie 2. Výdatnosť stud. Výdatnosť dopor. pramene: Vodovod Vodný zdroj Kataster obce Okres po úprave min-max Poznámka Povrchové zdroje Čierny Balog 2. Povrchový odber PO Čierny Balog Brezno 20 0 Nevyhovuje Kokava Rimavicou nad 3. Povrchový odber PO Kokava nad Rimavicou [l/s] Poltár 4,5 0 Kremnica 6. Kremnický PO Kremnica Ţiar nad 20 0 potok Prochoť 8. Prochotský PO Prochoť Hronom 2 0 potok Sklenné Teplice 9. Vydričný potok PO Sklenné Teplice 6,6 0 Novobansko Starohutský PO Nová Baňa Ţarnovica 6 0 ţarnovický potok Zdroj Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Zásady optimálneho vyuţívania vodných zdrojov Na optimálne vyuţívanie vodných zdrojov je potrebné dodrţiavať nasledovné zásady: prehodnotiť vyuţiteľné mnoţstvá podzemných vôd z hľadiska dosiahnutia dobrého stavu vôd (chemického a kvantitatívneho) so zohľadnením vplyvu klimatických zmien podľa oblasti povodí, zabezpečiť pre malé vodné zdroje na území Slovenska ďalší hydrogeologický prieskum na takej úrovni, aby mohli byť vyuţívané na lokálne zásobovanie pitnou vodou, zabezpečiť efektívnejšie vyuţívanie spolupôsobenia podzemných a povrchových vôd, nepovoľovať vyuţívanie podzemných zdrojov vody na iné neţ pitné účely, vypracovať prehľad ohrozených zdrojov podzemných i povrchových vôd ktorých významnosť si vyţaduje zvýšenú mieru ochrany, minimalizovať riziko mimoriadneho a havarijného znečistenia vôd, najmä -prostredníctvom preventívnych a kontrolných opatrení, na základe odborného posúdenia vodohospodárov a najmä orgánov na ochranu zdravia, kvalitatívne nevhodné a rizikové vodné zdroje postupne vyradiť z vodárenského systému a pripraviť kapacitne postačujúce náhradné vodné zdroje. SÚČASNÝ STAV ZÁSOBOVANIA PITNOU VODOU ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 139 Nahradenie celého textu na stranách : Rozhodujúce vodovody Prevaţnú časť územia Banskobystrického samosprávneho kraja zásobuje Stredoslovenská vodárenská sústava cez oblastné, skupinové a miestne vodovody. Len časť územia kraja a to prevaţnú časť okresu Revúca zásobuje Muránsky skupinový vodovod, ktorý je súčasťou Východoslovenskej vodárenskej sústavy. Stredoslovenská vodárenská sústava pozostáva z nasledujúcich oblastných vodovodov: URBION Bratislava, jún 2010 Strana 152

159 Pohronský skupinový vodovod (PSV) zásobuje okresy Banskú Bystricu, Banskú Štiavnicu, Zvolen a Ţiar nad Hronom. Napojené obce v okrese Banská Bystrica: Badín, Banská Bystrica (mesto a časti Kostiviarska, Karlovo, Laskomer, Podlavice, Rakytovce, Sásová), Harmanec, Motyčky, Staré Hory a Nemce. V okrese Banská Štiavnica: Banská Belá, Banská Štiavnica a Kozelník. V okrese Zvolen: Budča, Kováčová, Sielnica, Turová, Zvolen. V okrese Ţiar nad Hronom: Stará Kremnička, Hronská Dúbrava (časť Hronská Breznica), Trnavá Hora (časť Jalná), Ţiar nad Hronom (mesto a časť Šášovské Podhradie), Ladomerská Vieska a Trnavá Hora. Hlavnými zdrojmi PSV sú pramene v Harmaneckej doline (Tunel, Čierno, Zalámaná, Malé a Veľké Cenovo) a v Starohorskej doline ( Jergaly, Štubne, gen. Čunderlík, Starý mlyn, Podzemný tok), ako aj vodné zdroje Podzámčok - Dobrá Niva. Skupinový vodovod Hriňová - Lučenec - Fiľakovo (HLF) zásobuje okresy Zvolen, Detva, Lučenec, Veľký Krtíš a Poltár: v okrese Zvolen : Zvolenská Slatina, v okrese Detva : Detva, Hriňová, Kriváň, Vígľaš, Korytárky, Podkriváň a Stoţok, v okrese Lučenec : Divín, Halič, Fiľakovo, Lehôtka, Lovinobaňa, Mikušovce, Podrečany, Ruţiná, Stará Halič, Tomášovce, Vidiná, Biskupice, Boľkovce, Mýtna, Lučenec, Prša a Točnica, v okrese Veľký Krtíš: Bušince, Dolná Strehová, Dolné Strháre, Ľuboriečka, Malé Straciny, Malé Zlievce, Veľký Krtíš, Pôtor, Veľké Straciny, Veľké Zlievce a Malý Krtíš, okrese Poltár: Cinobaňa, Kalinovo, Kokava nad Rimavicou, Poltár, Breznička, Hrnčiarske Zaluţany, Sušany, Veľká Ves a Hrnčiarska Ves. Hlavným zdrojom vody HLF je vodárenská nádrţ Hriňová na Slatine. Skupinový vodovod Málinec - Poltár - Lučenec (MPL) dodáva vodu do okresov Lučenec a Poltár: v okrese Lučenec : Fiľakovo, Lučenec, Trebeľovce a Rapovce., v okrese Poltár : Kalinovo, Málinec, Rovňany, Uhorské a Poltár. Hlavným zdrojom vody MPL je vodárenská nádrţ Málinec na Ipli. Rimavskosobotský skupinový vodovod (RSV) dodáva vodu do okresov Rimavská Sobota, Lučenec a Poltár: v okrese Rimavská Sobota: Číţ, Hnúšťa, Hrachovo (obec a časti Svetlá a Vrbovce), Chanava, Klenovec, Kociha, Lenartovce, Pavlovce, Rimavská Baňa, Rimavská Seč, Rimavská Sobota (mesto a časti Bakta a Kľačany), Rimavské Zaluţany, Veľké Teriakovce (obec a časť Krásna), Vlkyňa, Gortva, Hodejovec, Jesenské, Kruţno, Lehota nad Rimavicou, Oţďany, Rimavské Janovce, Šimonovce (obec a časť Vinica), Rumince, Rimavské Brezovo, Tomášovce a Zacharovce, v okrese Lučenec : Fiľakovo a Lučenec, v okrese Poltár : Hrnčiarske Zaluţany a Sušany. Hlavným zdrojom vody je vodárenská nádrţ Klenovec na Klenovskej Rimave. Úpravňa vody filtrácia a koagulácia síranom hlinitým. Skupinový vodovod Turček - Kremnica - Ţiar nad Hronom zásobuje obce okresu Ţiar nad Hronom: Bartošova Lehôtka, Dolná Ves, Hliník nad Hronom, Horná Ves, Kremnica, Kremnické Bane, Lehôtka pod Brehmi, Ţiar nad Hronom a Ladomerská Vieska. Zdrojmi vody sú vodárenská nádrţ Turček, vrty KV-15, KV-17, Grobne ( Turčekovský vodovod) a Krahulecký potok. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 153

160 Okrem uvedených oblastných vodovodov ktoré dodávajú pitnú vodu do viacerých okresov sú v Banskobystrickom samosprávnom kraji skupinové vodovody, ktoré zásobujú viac obcí v jednom okrese: Okres Banská Bystrica: SKV Hiadeľ - Ľubietová - Lučatín SKV Selce - Priechod - Slovenská Ľupča SKV Vlkanová - Hronsek Okres Brezno: SKV Trangoška - Bystrá - Brezno SKV Heľpa - Závadka nad Hronom - Polomka SKV Lom nad Rimavicou - Drábsko SKV Hronec - Osrblie - Valaská SKV Jasenie - Nemecká Okres Krupina: SKV Dobrá Niva- Vajsov - Krupina - Bzovík SKV Dvorníky - Dudince SKV Dráţovce - Ladzany Okres Revúca: SKV Muránsky SKV Rákoš - Rákošská Baňa SKV Tornaľa - Včelince - Lenka SKV Strelnica - Tornaľa Okres Rimavská Sobota: SKV Hostice - Jestice SKV Chanava Číţ - Rimavská Seč - Lenartovce SKV Vyšný Skálnik - Niţný Skálnik - Rimavská Sobota SKV Petrovce - Dubno zásobuje pitnou vodou obce Hiadeľ, Ľubietová a Lučatín. Zdrojom vody sú pramene Pod javorom a Pod Prašivou. zásobuje obce Selce, Priechod a Slovenskú Ľupču. Zdrojom vody je prameň Ľupčica. zásobuje obce Vlkanová, Hronsek a Veľká Lúka (okres Zvolen). Zdroj vody je prameň Tri studne zásobuje obce Bystrá, Brezno (časť mesto a Mazorníkovo), Podbrezová (časť Lopej), Hronec, Valaská (obec a časť Piesok). Zdrojom vody sú pramene Trangoška, Bystrá a vrt Kameňolom. zásobuje obce Heľpa, Polomka a Závadka nad Hronom. Zdroj vody je prameň Machnatá. zásobuje obce Drábsko a Lom nad Rimavicou. Zdroj vody sú pramene Vrchlom, Farárova studnička a Skálnik. zásobuje obce Hronec, Osrblie a Valaská. Zdrojom vody sú pramene Anderlová. zásobuje obce Nemecká (obec, časť Dubová, časť Zámostie), Jasenie a Predajná. Zdrojom vody je prameň Rastová, úpravňa vody ÚV Jasenie - odstraňovanie arzénu. zásobuje obce Bzovík, Dobrá Niva (okres Zvolen), Babiná (okres Zvolen) a Krupina. Zdrojom vody sú prameň Vajsov 1,2, vrty DN-1 Dobrá Niva, HS-7 Dobrá Niva, HDN-5 Dobrá Niva, Bzovík nový vrt, Bzovík vŕtaná studňa, úpravňa vody ÚV Vajsov odstraňovanie CO 2. zásobuje obce Dudince, Hontianske Tesáre (obec a časť Dvorníky), Hontianske Moravce (obec časti Súdovce a Terany). Zdroj vody je vŕtaná studňa Dvorníky a vrt HGHT-1 Dvorníky. zásobuje obce Dráţovce, Ladzany, Hontianske Tesáre (časti Báčovce a Šipice). Zdrojom vody je prameň Ladzany. zásobuje obce Muránska Lehota, Muráň, Muránska Dlhá Lúka, Revúca (mesto a časť Revúčka), Mokrá Lúka, Revúcka Lehota, Chyţné, Lubeník, Magnezitovce, Jelšava, Gemerské Teplice, Gemerský sad, Hucín, Šivetice a Sirk. Zdrojom vody sú pramene Tisovec dolný, Tisovec horný, Podhrad a vrt SHM. zásobuje obec Rákoš a časť Rákošská Baňa. Zdroj vody sú vlastné zdroje. zásobuje v okrese Revúca obce Tornaľa (mesto a časti Behynce, Stárňa a Hubovo), Gemer a v okrese Rimavská Sobota obce Včelince, Štrkovec (časť Kerepec a Riečka), Kráľ, Abovce a Figa (časť Stránska). Zdrojom vody sú vrty ST-15a, zásobuje obce Skerešovo, Poliná, Gemer, Gemerská Ves, Rašice, Leváre, Levkuška, Chválová, Drţkovce a Višňové. Zdrojom vody je studňa v Levároch. zásobuje obce Hostice a Jestice. Zdrojom vody je prameň Diszlo a DVZ studňa Hostice. zásobuje obce Chanava, Číţ, Rimavská Seč, Lenartovce, Vlkyňa a Figa (časť Rumince). Zdrojom vody sú RSV a studňa CHr-6 v Chanave. zásobuje obce Vyšný Skálnik, Hrachovo (časť Niţný Skálnik), Veľké Teriakovce (časť Malé Teriakovce), Čerenčany a Rimavská Sobota. Zdrojom vody je prameň vo Vyšnom Skálniku. zásobuje obce Dubno a Gemerský Jablonec (časť Petrovce). Zdrojom vody je prameň Černá v Petrovciach. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 154

161 Okres Rimavská Sobota: SKV Budikovany - Veľký Blh - Teplý Vrch SKV Sobôtka - Babin Most - Kruţno SKV Kurinec - Dúţava - Mojín SKV Hrnčiarska Ves - Sušany - Oţďany SKV Tisovec - Rimavská Píla Okres Veľký Krtíš: SKV DVZ Plachtince Okres Zvolen: SKV Čačín Zolná - Zvolen SKV Podzámčok - Zvolen SKV Hučava Zvolen SKV Zajeţová - Pliešovce SKV Sielnica - Sliač Okres Ţarnovica: zásobuje obce Budikovany, Drienčany, Teplý Vrch a Veľký Blh. Zdrojom vody sú prameň v Budikovanoch, studňa VB vo Veľkom Blhu a pramene 1,2 a vrt č.1 v Teplom Vrchu. Na tomto SKV sa prejavujú problémy v zásobovaní pitnou vodou v letnom období. zásobuje obce Rimavská Sobota (časť Sobôtka), Oţďany (časti Čierna Lúka a Babin Most), Kruţno (obec a osada Molnárka). Zdrojom vody je RSV. zásobuje časti mesta Rimavská Sobota - Mojín a Dúţavu. Zdrojom vody je RSV. zásobuje obce Oţďany a v okrese Poltár Hrnčiarske Zaluţany (obec a časť Sušany). Zdrojom vody je OV HPL. zásobuje mesto Tisovec a jeho časť Rimavskú Pílu. Zdrojom vody sú pramene Háj 1,2,3, Tisovecká periodická vyvieračka a prameň Teplica v Tisovci. zásobuje obce Horné Plachtince, Dolné Plachtince, Stredné Plachtince, Veľký Krtíš (časť mesta), Modrý Kameň (časť Prše), Obeckov, Sklabiná, Záhorce, Ţelovce a Nová Ves. Zdroje vody sú VZ vrty DL-1, DL-21, SCH-3, HP-1,2,3, IGHP-1,2 v Horných Plachtinciach. zásobuje obce Zvolen (východnú časť mesta a časť Lukové), Lieskovec a v okrese Banská Bystrica obce Sebedín-Bečov a Čerín (obec a časť Čačín). Zdrojom vody sú pramene Horný, Dolný, Stredný a studne 1 a 2 v Čačíne. zásobuje obce Zvolen (mesto a časti Balkán, Môťová, Sekier, Neresnica), Podzámčok a Dobrá Niva (časť Horné Breziny). Zdrojom vody sú vrty HGN-1 aţ 6 v Podzámčoku, vrty HS-1 aţ 4 v Sekierskej doline a prameň Breziny pod kladou. zásobuje obce Očová a Zvolen (časť Zolná). Zdrojom vody sú vrty Očová - Hučava HS-1 aţ 4. zásobuje obce Pliešovce (obec a časti Zajeţová a Zábava) a Sása (obec a časť Bzovská Lehôtka). zásobuje obce Sielnica a Sliač ( časti Hájniky a Rybáre). Zdrojom vody sú pramenné jímky v Sielnici. zásobuje obce Hodruša - Hámre, Horné Hámre, Hrabičov, Nová Baňa, Ţarnovica (mesto a časť Ţarnovická Huta) a Ţupkov. Zdrojom vody sú vrty HRP-1, HZ-1 pod SKV Ţarnovica VP, pramene Mlyn-3, Pod cestou, Pod horou, Pod majerom, Pod válovom a Zákruta 5. Úpravňa vody Revištské Podzámčie - odstraňovanie Fe a Mn. SKV Kľak - Ostrý Grúň zásobuje vodou obce Kľak a Ostrý Grúň. Zdrojom vody sú pramene Uhliare 1 a 2. Okres Ţiar nad Hronom: SKV Hliník nad Hronom - Lehôtka pod Brehmi zásobuje obce Hliník nad Hronom a Lehôtka pod Brehmi. Zdrojom vody je OV TKŢ. zásobuje obce Ladomerská Vieska, Lutila a Ţiar nad Hronom. Zdrojom vody sú SKV Slaská - Kosorín - Ţiar OV PSV a vrty HKB-1,4,5 v Slaskej a HKŢ-3 v Kosoríne. Úpravňa vody Slaská nad Hronom odkyseľovanie. SKV Hronská Breznica - zásobuje obec Hronská Dúbrava a časť Hronská Breznica.. Zdrojom vody je OV Hronská Dúbrava PSV. SKV Trnavá Hora - Kľačany zásobuje obec Trnavá Hora a časť Kľačany. Zdrojom vody je OV PSV. Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Obce so samostatnými vodovodmi s vlastnými vodnými zdrojmi: Okres Banská Bystrica Banská Štiavnica Brezno 1. Obce Baláţe, Brusno, Dolná Mičiná, Dolný Harmanec, Dúbravica, Horná Mičiná, Horné Pršany, Hrochoť, Kordíky, Králiky, Medzibrod, Moštenica, Motyčky, Môlča, Oravce, Podkonice, Pohronský Bukovec, Poniky, Povrazník, Riečka, Strelníky, Špania Dolina, Tajov, Turecká, Donovaly. Baďan, Dekýš, Ilija, Močiar, Banský Studenec, Svätý Anton, Podhorie, Prenčov, Štiavnické Bane, Vysoká. Bacúch, Braväcovo, Čierny Balog, Dolná Lehota, Horná Lehota, Jarabá, Mýto pod Ďumbierom, Pohorelá, Ráztoka, Sihla, Šumiac, Telgárt, Vaľkovňa, Michalová, Pohronská Polhora, Beňuš. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 155

162 Okres Detva Krupina Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Ţarnovica Ţiar nad Hronom 2. Obce Detvianska Huta, Dúbravy, Klokoč, Látky, Slatinské Lazy, Stará Huta, Vígľašská Huta-Kalinka. Cerovo, Čekovce, Dolný Badín, Horný Badín, Kráľovce-Krnišov, Litava, Senohrad, Sebechleby, Devičie, Dolné Mladonice, Drienovo, Hontianske Nemce, Jalšovník, Kozí Vrbovok, Lackov, Medovarce, Rykynčice, Selce, Trpín, Uňatín, Zemiansky Vrbovok. Ábelová, Budiná, Lentvora, Polichno, Praha, Šíd, Čamovce, Kalonda, Šávoľ, Trenč, Veľká nad Ipľom, Šurice. Krná, Ozdín, Šoltýska, Zlatno, Utekáč. Ploské, Ratková, Rybník, Hrdlica, Muránska Huta, Prihradzany, Turčok, Ratkovské Bystré, Sása. Draţice, Gemerské Dechtáre, Hostišovce, Hrušovo, Kyjatice, Lukovištia, Padarovce, Rovné, Studená, Drňa, Gemerský Jablonec, Hajnáčka, Nová Bašta, Poproč, Potok, Slizké, Stará Bašta, Stránska, Španie Pole, Hnúšťa časť Hačava, Hnúšťa časť Brádno. Čelovce, Dačov Lom, Hrušov, Chrťany, Malá Čalomija Opava, Pravica, Príbelce Sucháň, Suché Brezovo, Veľká Čalomija, Veľký Lom, Vinica, Závada, Zombor, Nenince, Čebovce. Bacúrov, Dubové, Lešť, Lukavica, Michalková, Ostrá Lúka, Ţelezná Breznica. Hronský Beňadik, Malá Lehota, Orovnica, Píla, Tekovská Breznica, Veľká Lehota, Brehy Breziny, Ihráč, Janova Lehota, Jastrabá, Kopernica, Kosorín, Lovčica-Trubín, Nevoľné, Prochoť, Sklené teplice, Slaská, Vyhne, Dolná Trnávka, Horná Ţdaňa, Kunešov, Pitelová, Prestavlky, Repište. Obce bez verejného vodovodu: V Banskobystrickom kraji je bez verejného vodovodu 130 obcí. V okresoch Banská Bystrica, Brezno a Zvolen majú všetky obce verejný vodovod. Najviac obcí bez napojenia na verejný vodovod je v juţných okresoch kraja. Najviac obcí bez verejného vodovodu 44 je v okrese Rimavská Sobota, 34 obcí bez verejného vodovodu je v okrese Veľký Krtíš a 26 obcí v okrese Lučenec. Zoznam obcí bez verejného vodovodu podľa okresov: 1. Okres Obce Banská Štiavnica Beluj, Počúvadlo. Detva Horný Tisovník. Krupina Čabradský Vrbovok, Domaníky, Lišov, Sudince, Súdovce, Ţibritov. Belina, Bulhary, Buzitka, Čakanovce, Dobroč, Fiľakovské Kováče, Gregorova Vieska, Holiša, Jelšovec, Kotmanová, Lipovany, Ľuboreč, Lupoč, Mašková, Mučín, Lučenec Nitra nad Ipľom, Nové Hony, Panické Dravce, Píla, Pinciná, Pleš, Radzovce, Ratka, Šiatorská Bukovinka, Tuhár, Veľké Dravce. Poltár České Brezovo, Ďubákovo, Hradište, Mládzovo, Selce. Revúca Kameňany, Licince, Muránska Zdychava, Nandraţ, Otročok, Ţiar. Babinec, Barca, Bátka, Belín, Blhovce, Bottovo, Cakov, Čierny Potok, Dolné Zahorany, Dubovec, Dulovo, Figa, Gemerček, Gemerské Michalovce, Hodejov, Horné Zahorany, Husiná, Chrámec, Ivanice, Janice, Kaloša, Kesovce, Konrádovce, Rimavská Sobota Kraskovo, Krokava, Lipovec, Martinová, Neporadza, Orávka, Radnovce, Rakytník, Ratkovská Lehota, Ratkovská Suchá, Rimavské Brezovo, Sútor, Širkovce, Tachty, Uzovská Panica, Valice, Večelkov, Vieska nad Blhom, Vyšné Valice, Zádor, Ţíp. Balog nad Ipľom, Bátorová, Brusník, Čeláre, Červeňany, Dolinka, Ďurkovce, Glabušovce, Horná Strehová, Horné Strháre, Chrastince, Ipeľské Predmostie, Kamenné Kosihy, Kiarov, Kleňany, Koláre, Kosihovce, Kosihy nad Ipľom, Veľký Krtíš Kováčovce, Lesenice, Muľa, Olováry, Opatovská Nová Ves, Sečianky, Seľany, Senné, Slovenské Ďarmoty, Slovenské Kľačany, Širákov, Šuľa, Trebušovce, Veľká Ves nad Ipľom, Vieska, Vrbovka. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 156

163 Zoznam obcí bez verejného vodovodu podľa okresov: 2. Okres Obce Ţarnovica Rudno nad Hronom, Veľké Pole, Voznica. Ţiar nad Hronom Dolná Ţdaňa, Lovča, Lúčky Obce s rozostavaným verejným vodovodom: V okrese Roţňava majú verejný vodovod rozostavaný obce Licince a Nandraţ. Vodovody problémové z hľadiska kvality dodávanej vody a nedostatočnej kapacity vodných zdrojov: Poţiadavky na kvalitu pitnej vody dodávanej verejnými vodovodmi sú definované v nariadení vlády č, 354/2006 Z.z., ktorým sa ustanovujú poţiadavky na vodu určenú pre ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. V Banskobystrickom samosprávnom kraji sa nedostatky v kvalite dodávanej vody najčastejšie vyskytujú vo vodných zdrojoch určených na zásobovanie miestnych vodovodov. Limity stanovené nariadením vlády č 354/2006 Z.z. sú najčastejšie prekračované v ukazovateľoch dusičnany, ţelezo, mangán, ale aj arzén, antimón a radón. Nedostatky v kvalite dodávanej vody boli odstránené: v Hliníku nad Hronom ( nadlimitná prítomnosť arzénu) výstavbou prívodného potrubia zo Ţiaru nad Hronom a napojením obce na OV TKŢ, v Jasení (nadlimitná prítomnosť arzénu) uvedením do prevádzky úpravne vody Jasenie, v Brusne ( nadlimitná prítomnosť arzénu) zachytením prepadu z VZ pre kúpele Brusno a rekonštrukciou potrubia, nevyhovujúca kvalita VZ Chanava (nadlimitná prítomnosť dusičnanov) bola vyriešená vybudovaním prívodu vody z Rimavskej Soboty v dĺţke 24 km a napojením obcí Chanava, Rumince, Lenartovce, Vlkyňa, Číţ a Rimavská Seč na RSV. neprípustný zákal na zdrojoch vody v Čiernom Balogu bol vyriešený intenzifikáciou úpravne vody a rekonštrukciou prívodného potrubia. Problémy z nedostatku vody v období dlhotrvajúceho sucha sa vyskytujú v oblasti Teplého Vrchu, Veľkého Blhu, Tŕní, Polichna, Ábelovej, Ruţinej, Krnej, Magnezitovciach a Rákoši. Regulačné stupne boli tieţ vyhlásené v obciach Lom nad Rimavicou, Drábsko, Podkonice, Hostišovce. Nedostatočná výdatnosť VZ Tŕnie bola vyriešená napojením obce na OV PSV. Stratégia optimálneho rozvoja verejných vodovodov - priority výstavby Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov je zabezpečenie bezproblémového zásobovanie obyvateľstva Banskobystrického samosprávneho kraja zdravotne nezávadnou kvalitnou pitnou vodou bez negatívneho dopadu na ţivotné prostredie. Na naplnenie tohto cieľa je potrebná koordinácia činností štátu a vlastníkov verejných vodovodov: Úloha štátu: - zefektívniť výkon štátnej správy a zabezpečiť kvalitu príslušnej legislatívy - vytvárať podmienky a nástroje na spoluúčasť štátu pri financovaní vodárenskej infraštruktúry - podporovať výskum v oblasti kvality vody, výskum ekonomických súvislostí a efektívnosti zásobovania vodou - plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách k spracovaniu plánov rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií URBION Bratislava, jún 2010 Strana 157

164 Úlohy vlastníkov: - zabezpečiť rozvoj vodohospodárskej infraštruktúry vodovodov a ich prevádzku v súlade s legislatívou štátu a transponovaných predpisov EÚ - postupne zniţovať regionálne rozdiely v zásobovaní obyvateľov pitnou vodou z verejných vodovodov (juţné okresy kraja) - zabezpečovať a podporovať finančné zdroje na rozvoj a údrţbu infraštruktúry vodovodov - zvyšovať vyuţívanie kapacít vybudovaných veľkozdrojov urýchlením výstavby prívodov vody a vodovodných sietí v obciach v bilančnom dosahu týchto zdrojov - zabezpečiť racionálne hospodárenie s vodou - bilančne zabezpečiť zdroje na pokrytie výhľadových potrieb vody Na zabezpečenie týchto cieľov budú smerované podpory prostredníctvom programového financovania Bilancia zdrojov a potrieb pitnej vody ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 141 Nahradenie celého textu na stane 141: Bilancia zdrojov a potrieb vody bola spracovaná na základe Plánu rozvoja verejných vodovodov pre územie Banskobystrického samosprávneho kraja (KÚ ŢP Banská Bystrica). Výhľadové špecifické potreby boli stanovené s ohľadom na doterajší vývoj tohto ukazovateľa a očakávané trendy. Spotreba vody sa dlhodobo zniţuje u všetkých odberateľov. Vzhľadom na pokračujúci trend kaţdoročného zvyšovania ceny vody dodávanej aj odkanalizovanej pre domácnosti, neočakáva sa v blízkom časovom horizonte zmena v správaní spotrebiteľov smerom k zvyšovaniu spotreby vody. Vývoj celkovej potreby vody od roku 1990 je charakterizovaný poklesom odberov mnoţstva pitnej vody o 2-7 %. Pokles odberov na pitné účely sa začal ako dôsledok transformácie hospodárstva, zníţenia výroby, reorganizácie podnikov a zavádzania nových výrobných postupov, ale aj uplatňujúcich sa ekonomických opatrení v súvislosti so zvýšením poplatkov za vodu. Klesajúci trend odberov vody na pitné účely pretrváva, ale moţno pozorovať jeho postupné zmierňovanie. Pokles odberov sa prejavil vo všetkých mestách a obciach Slovenska. Mnohé obce klesli pod dolnú hranicu hygienického minima (80 l.obyv. -1.deň -1 ). V roku 2007 bola priemerná spotreba vody na jedného obyvateľa v domácnosti v SR 91,62 l.obyv -1.deň -1, Banskobystrickom kraji to bolo 87,18 l.obyv -1.deň -1. Predpokladá sa, ţe výhľadová špecifická potreba vody pre domácnosti v roku 2010 dosiahne 110 l.obyv -1.deň -1 a v roku 2015 dosiahne 115 l.obyv -1.deň -1. Špecifická potreba vody pre priemysel by uţ nemala klesať, naopak očakáva sa oţivenie priemyselnej výroby. Celková špecifická potreba vody v roku 2010 sa uvaţuje vo výške 235 l.obyv -1.deň -1 a v roku 2015 vo výške 240 l..obyv -1.deň -1. Kapacita vodných zdrojov 1. Kapacita vodných zdrojov Okres / Kraj spolu v l/sec. podzemných v l/sec. povrchových v l/sec. v správe v správe v správe v správe v správe v správe spolu spolu VoS OÚ VoS OÚ VoS OÚ spolu Banská Bystrica Banská Štiavnica Brezno Detva Krupina URBION Bratislava, jún 2010 Strana 158

165 Kapacita vodných zdrojov 2. Kapacita vodných zdrojov Okres / Kraj spolu v l/sec podzemných v l/sec povrchových v l/sec v správe v správe v správe v správe v správe v správe spolu spolu VoS OÚ VoS OÚ VoS OÚ spolu Lučenec Poltár Revúca Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Ţarnovica Ţiar nad Hronom Kraj spolu Zdroj : VÚVH Predpokladaný vývoj potrieb pitnej vody Okres Kraj Potreba vody r r r Qpr. Qmax. Qpr. Qmax. Qpr. Qmax. Banská Bystrica 413,5 579, Banská Štiavnica 43,8 66, Brezno 159,8 224, Detva 48,2 67, Krupina 60,7 85, Lučenec 165,8 232, Poltár 36,7 59, Revúca 70,8 265, Rimavská Sobota 176,5 102, Veľký Krtíš 68,4 96, Zvolen 252,3 328, Ţarnovica 53,9 75, Ţiar nad Hronom 112,9 170, Kraj spolu 1 663, , Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Z globálneho pohľadu rámcovej bilancie potrieb vody, ktoré budú zodpovedať rozvoju verejných vodovodov a zdrojov vody vyuţívaných na území Banskobystrického samosprávneho kraja vyplýva, ţe vybudované kapacity zdrojov budú pokrývať všetky potreby. Toto tvrdenie však nezodpovedá reálnemu stavu vo všetkých vodovodoch. Vzhľadom k nerovnomernému rozloţeniu vodných zdrojov na území Banskobystrického samosprávneho kraja sú niektoré oblasti z hľadiska zdrojov vody prebytkové, iné oblasti zase vykazujú k roku 2015 deficit zdrojov. Bilancia výhľadových potrieb pitnej vody v spotrebiskách na území Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s., voči vyuţívaným zdrojom vody po zníţení ich výdatnosti o ekologické limity a nevyhovujúce zdroje vody poukazuje na určitú napätosť. Je preto potrebné v období po roku 2015 doplniť kapacity zdrojov tak, aby bolo súčasne zabezpečené pokrytie potrieb vody aj v prípade havárie niektorých zraniteľných vodných zdrojov (VZ Tunel, ktorý je ohrozený ţelezničnou prevádzkou v tuneli a vodných zdrojov v oblasti Harmaneckej doliny a Donovál, ktoré ohrozuje cestná doprava). Okres Revúca v pôsobnosti Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. kapacitami svojich podzemných zdrojov bude aj výhľadovo sebestačným s dostatočnou rezervou, hlavne čo sa týka URBION Bratislava, jún 2010 Strana 159

166 disponibilných vodných zdrojov v lokalite Muráň. V súvislosti s moţnou nepriaznivou situáciou v okresoch Revúca v Banskobystrickom kraji a Roţňava v Košickom kraji sa výhľadovo uvaţuje s prepojením Muránskeho skupinového vodovodu a Roţňavského skupinového vodovodu ako alternatívy moţnej vzájomnej dotácie v dodávke vody. Rámcová bilancia potrieb pitnej vody do roku 2015 a vyuţívaných zdrojov vody po zníţení ich výdatnosti o ekologické limity a nevyhovujúce vodné zdroje podľa územnej pôsobnosti vodárenských spoločností je v nasledujúcej tabuľke: Vodárenská spoločnosť Potreba vody (l.s -1 ) Kapacita vodných Bilancia Qmax zdrojov po úprave (l.s -1 ) Stredoslovenská VS Východoslovenská VS V okresoch Banská Bystrica a Brezno budú výhľadové potreby vody kryté zo zdrojov podzemnej vody. Potreby pitnej vody v juţných okresoch kraja (Veľký Krtíš, Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca) vzhľadom na nepriaznivé hydrogeologické pomery budú po dobudovaní prívodov vody kryté dodávkou vody z vodárenských nádrţí Hriňová, Málinec a Klenovec. V ostatných okresoch kraja sa predpokladá spolupráca zdrojov podzemnej vody a VN Hriňová a Turček. Návrh zásobovania pitnou vodou ÚPN VÚC Banskobystrický kraj - Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 141 Nahradenie celého textu na stane 141: Poţiadavky na rozvoj ţivotnej úrovne obyvateľstva vyţadujú nevyhnutnosť ďalšieho rozvoja verejných vodovodov a to postupným zvyšovaním podielu zásobovaných obyvateľov uspokojovaním reálnych poţiadaviek priemyslu, poľnohospodárstva i terciálnej sféry. Koncepcia rozvoja verejných vodovodov je orientovaná predovšetkým na vyuţívanie kapacít vybudovaných zdrojov vody. Obce v dosahu hlavných vodárenských systémov budú postupne na ne napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody. Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by mali byť postupne budované nové prívody vody. Ak je moţnosť získať miestne zdroje s dostatočnou výdatnosťou a vyhovujúcou kvalitou bude efektívnejšie zriadiť miestny vodovod. Nepredpokladá sa, ţe do roku 2015 budú mať všetky obce vybudovaný verejný vodovod. Okrajové osídlenia s malým počtom obyvateľov, ktorí na zásobovanie vyuţívajú domové studne s vyhovujúcou kvalitou vody, budú najmä z ekonomických dôvodov riešené aţ v ďalšej etape. Prednostne je potrebné realizovať výstavbu verejných vodovodov v obciach, v ktorých obyvatelia sú zásobovaní pitnou vodou z domových studní, v ktorých kvalita vody nevyhovuje poţiadavkám NV SR č.354/2006 Z.z. ktorým sa ustanovujú poţiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je stále vysoký počet obcí bez verejného vodovodu ktorý je výrazný hlavne v juţných okresoch kraja. Tento stav vyplýva aj z nedostatku kvalitných zdrojov pitnej vody. Nepriaznivá situácia sa rieši budovaním diaľkových prívodov vody z veľkokapacitných zdrojov vody z vodných nádrţí Málinec, Klenovec (v okresoch Lučenec, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Poltár a Revúca), z vodnej nádrţe Turček (okres Ţiar nad Hronom) a napojením na prívod vody z Gabčíkova (okres Ţarnovica). V okresoch Banská Štiavnica, Detva sa uvaţuje s budovaním vodovodov z miestnych zdrojov. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 160

167 Veľký dôraz sa kladie na realizáciu opatrení v ochrannom pásme Jadrovej elektrárne Mochovce, kde je potrebné zabezpečiť zásobovanie obyvateľov z nezávislých zdrojov pitnej vody. Jedná sa o obyvateľov západnej časti okresu Ţarnovica. V súvislosti s týmito opatreniami treba vybudovať prepojenie SKV ŢŢB s Gabčíkovským diaľkovodom, dobudovať prívody vody do jednotlivých obcí a vodovodné siete v obciach bez verejného vodovodu ako aj súvisiace vodárenské zariadenia. Aj ďalší rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom samosprávnom, kraji bude orientovaný na dodávku vody z rozhodujúcich zdrojov vody k čomu je potrebné realizovať opatrenia zakotvené v Programe verejných prác na roky : Klenovec rekonštrukcia úpravne vody Hriňová rekonštrukcia úpravne vody Zásobovanie pitnou vodou regiónu Novohrad Hnúšťa časť Hačava vodovod do roku 2015: Banská Štiavnica rekonštrukcia prívodu z PSV a distribučný vodojem Moštenica rekonštrukcia vodovodu Heľpa rekonštrukcia vodovodného potrubia Veľké Zlievce rekonštrukcia vodovodu a VDJ Rimavská Baňa - Rimavské Zaluţany - Lehota nad Rimavicou VDJ Podkonice rekonštrukcia rozvodného potrubia Pliešovce rekonštrukcia vodovodu Príbelce rekonštrukcia vodovodu Lučatín rekonštrukcia rozvodného potrubia Dolný Harmanec rekonštrukcia rozvodného potrubia Ţiar nad Hronom rekonštrukcia a oprava vodovodu Chvatimech - Brezno oprava a rekonštrukcia vodovodu Mýtna VDJ - Ľuboreč VDJ rekonštrukcia potrubia Zvolen rekonštrukcia vodovodu Tomášovce - Tornaľa - skupinový vodovod Chanava II. etapa vodovod Poniky náhradný vodný zdroj Veľký Krtíš rekonštrukcia vodovodu a VDJ Pôtor rekonštrukcia vodovodu a VDJ Detva rozšírenie vodovodu do častí Krné, Kostolná, Skliarovo Kremnica rekonštrukcia vodovodu Hriňová rekonštrukcia vodovodného potrubia vetva Kriváň. Vígľaš - Lieskovec 2.etapa Veľká Lehota rekonštrukcia vodovodu a DVZ 2.etapa Málinec rozšírenie úpravne vody Banská Bystrica oprava a rekonštrukcia vodovodu Lučenec oprava a rekonštrukcia vodovodu 3.etapa Krupina oprava a rekonštrukcia vodovodu Banská Štiavnica oprava, rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu SKV TKŢ cementácia potrubia Fiľakovo oprava a rekonštrukcia vodovodu Jesenské - Bašta prívod vody Chrťany, Horná Strehová, Brusník, Senné vodovod Sliač oprava a rekonštrukcia vodovodu URBION Bratislava, jún 2010 Strana 161

168 Sklené Teplice vodojem 2x250 m 3, prívod zo ŢŢB Lučatín, Ľubietová oprava a rekonštrukcia vodovodu Utekáč pitný vodovod Hliník nad Hronom prívod vody zo ŢŢB a vodovod 2. časť Rimavská Seč - Dubovec - Chrámec vodovod Modrý Kameň oprava a rekonštrukcia vodovodu, VDJ a ČS Dobrá Niva oprava a rekonštrukcia vodovodu Hodruša-Hámre oprava a rekonštrukcia prívodného potrubia a ČS Brezno Vrchdolinka vodovod Cinobaňa oprava a rekonštrukcia vodovodu Jesenské - Širkovce - Šimonovce - Drňa vodovod Dolná Strehová oprava a rekonštrukcia vodovodu a VDJ Očová oprava a rekonštrukcia vodovodu Malá Lehota oprava a rekonštrukcia vodovodu Brusno oprava a rekonštrukcia vodovodu Kokava nad Rimavicou oprava a rekonštrukcia vodovodu Klenovec oprava, rekonštrukcia a rozšírenie vodovodu Hrušov oprava a rekonštrukcia vodovodu a vodojemu Zvolenská Slatina oprava a rekonštrukcia vodovodu Tekovská Breznica náhradné zásobovanie pitnou vodou Bystrá - Tále rekreačná oblasť VDJ a rozvodné potrubie Zlatno vodovod a kanalizácia Rimavská Sobota oprava a rekonštrukcia vodovodu Rekonštrukcia prívodu vody z VN Klenovec do vodojemov Rimavská Sobota - Bokorová. Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu 1. Počet Okres Návrh riešenia obyvateľov Banská Štiavnica Beluj 154 miestny vodovod Počúvadlo 119 PSV Detva Horný Tisovník 234 miestny vodovod Krupina Čabradský Vrbovok 273 obec bude riešená po roku 2015 Domaníky 188 miestny vodovod Lišov 270 miestny vodovod Sudince 64 obec bude riešená po roku 2015 Súdovce 204 obec bude riešená po roku 2015 Ţibritov 81 obec bude riešená po roku 2015 Lučenec Belina 625 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Bulhary 280 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Buzitka 523 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Čakanovce 959 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Dobroč 682 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Fiľakovské Kováče 899 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Gregorova Vieska 144 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Holiša 632 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Jelšovec 272 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou URBION Bratislava, jún 2010 Strana 162

169 Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu 2. Počet Okres Návrh riešenia obyvateľov Lučenec Kotmanová 357 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Lipovany 286 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Ľuboreč 297 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Lupoč 235 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Mašková 290 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Mučín 685 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Nitra nad Ipľom 283 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Nové Hony 195 obec bude riešená po roku 2015 Panické Dravce 736 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Pinciná 248 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Píla 281 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Pleš 248 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Prša 195 obec bude riešená po roku 2015 Radzovce obec bude riešená po roku 2015 Ratka 321 obec bude riešená po roku 2015 Šiatorská Bukovinka 329 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Šurice 506 obec bude riešená po roku 2015 Trenč 400 obec bude riešená po roku 2015 Tuhár 411 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Veľká nad Ipľom 934 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Veľké Dravce 648 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Poltár České Brezovo 492 obec bude riešená po roku 2015 Ďubákovo 112 obec bude riešená po roku 2015 Hradište 289 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Mládzovo 106 Región Novohrad, zásobovanie pitnou vodou Selce 96 obec bude riešená po roku 2015 Revúca Chvalová 166 vodovod rozost. StVS - rozšírenie SKV Tornaľa Levkuška 224 StVS - rozšírenie SKV Tornaľa Otročok 303 StVS - rozšírenie SKV Tornaľa Rašice 133 vodovod rozost. StVS - rozšírenie SKV Tornaľa Višňové 59 StVS - rozšírenie SKV Tornaľa Ţiar 151 StVS - rozšírenie SKV Tornaľa Rimavská Sobota Babinec 71 obec bude riešená po roku 2015 Barca 454 napojenie na prívod vody z obce Figa Bátka 951 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Tomášovce - Rimavská Seč) Belín 153 napojenie na RSV Blhovce 816 napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta Bottovo 215 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Cakov 277 Čierny Potok 155 napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta URBION Bratislava, jún 2010 Strana 163

170 Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu 3. Počet Okres Návrh riešenia obyvateľov Rimavská Sobota Dolné Zahorany 209 obec bude riešená po roku 2015 Dubovec 550 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Dulovo 204 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Figa 391 obec bude riešená po roku 2015 Gemerček 115 napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta Gemerské Michalovce 106 obec bude riešená po roku 2015 Hodejov napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta Horné Zahorany 142 obec bude riešená po roku 2015 Hubovo 143 rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV Husiná 508 obec bude riešená po roku 2015 Hnúšťa časť Hačava napojenie na verejný vodovod Chrámec 407 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Ivanice 211 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Janice 194 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Kaloša 683 rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV Kesovce 133 rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV Konrádovce 298 napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta Kraskovo 134 obec bude riešená po roku 2015 Krokava 33 obec bude riešená po roku 2015 Lipovec 76 obec bude riešená po roku 2015 Martinová 195 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Neporadza 304 rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV Orávka 170 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Radnovce 701 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Rakytník 261 obec bude riešená po roku 2015 Ratkovská Lehota 68 obec bude riešená po roku 2015 Ratkovská Suchá 69 obec bude riešená po roku 2015 Rimavské Brezovo 513 napojenie na RSV Sútor 450 napojenie na RSV Šimonovce 508 obec bude riešená po roku 2015 Širkovce 899 napojenie na RSV: prívod vody Rimavská Sobota - Chanava Tachty 555 napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta Tomášovce 199 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Uzovská Panica 693 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Valice 312 rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV Večelkov 279 napojenie na RSV: prívod vody Jesenské - Nová Bašta Vieska nad Blhom 155 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Vyšné Valice 322 rozšírenie SKV Tornaľa, prepojenie s RSV Zádor 116 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) Ţíp 238 napojenie na RSV (prívod vody Rimavská Sobota - Rimavská Seč) URBION Bratislava, jún 2010 Strana 164

171 Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu 4. Počet Okres Návrh riešenia obyvateľov Veľký Krtíš Balog nad Ipľom 869 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Bátorová 369 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Brusník 89 obec bude riešená po roku 2015 Čeláre 519 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Červeňany 34 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Dolinka 508 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Ďurkovce 125 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Glabušovce 114 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Horná Strehová 197 obec bude riešená po roku 2015 Horné Strháre 237 obec bude riešená po roku 2015 Chrastince 240 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Ipeľské Predmostie 618 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Kamenné Kosihy 350 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Kiarov 322 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Kleňany 326 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Koláre 297 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Kosihovce 616 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Kosihy nad Ipľom 473 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Kováčovce 373 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Lesenice 539 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Muľa 285 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Olováry 332 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Opatovská Nová Ves 652 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Sečianky 407 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Seľany 233 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Senné 236 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Slovenské Ďarmoty 553 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Slovenské Kľačany 164 obec bude riešená po roku 2015 Širákov 241 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou URBION Bratislava, jún 2010 Strana 165

172 Návrh riešenia obcí bez verejného vodovodu 5. Počet Okres Návrh riešenia obyvateľov Veľký Krtíš Šuľa 88 obec bude riešená po roku 2015 Trebušovce 240 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Veľká Ves nad Ipľom 424 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Vieska 208 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Vrbovka 107 Región Veľký Krtíš, zabezpečenie zásobovania juţnej časti okresu pitnou vodou Ţarnovica Rudno nad Hronom 516 prívod vody Ţarnovica - Hronský Beňadik Veľké Pole 471 SKV Nová Baňa Voznica 651 prívod vody Ţarnovica - Nová Baňa Ţiar nad Hronom Dolná Ţdaňa 683 napojenie na prívod vody Ţiar nad Hronom - Ţarnovica Lovča 699 napojenie na prívod vody Ţiar nad Hronom - Ţarnovica Lúčky 217 samostatný vodovod Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Návrh riešenie obcí s problémovými vodovodmi Vodovod Definovaný problém Návrh riešenia Budikovany, Teplý Vrch, Veľký napojenie obcí na budovaný prívod Rimavská nedostatočná výdatnosť VZ Blh, Uzovská Panica, Drienčany Sobota - Chanava, vodovod I. časť Rimavské Janovce kvalita vody vo VZ nevyhovuje rekonštrukcia prívodného potrubia v úseku - ţelezo Rimavská Sobota - Rimavské Janovce Veľká Lehota nedostatočná výdatnosť VZ a rekonštrukcia vodovodného potrubia v obci, poruchovosť na vodovodnom vytvorenie tlakových pásiem a doplňujúci VZ potrubí Hliník nad Hronom, Lehôtka pod Brehmi kvalita vody vo VZ nevyhovuje - arzén výstavba prívodného potrubia zo Ţiaru nad Hronom Rákoš nedostatočná výdatnosť VZ napojenie na Muránsky SKV Magnezitovce nedostatočná výdatnosť VZ, poruchovosť starej ČS vybudovanie novej ČS s akumulačnou nádrţou Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť Vo výhľade sa uvaţuje s vytvorením Horehronského skupinového vodovodu (ďalej HSV), ktorý bude vyuţívať zdokumentované vodné zdroje vo východnej časti okresu Brezno (Horná Lehota - prameň S. Chalúpku, Mýto pod Ďumbierom, Bacúch, Závadka nad Hronom, Zlatno - Havraník, Šumiac - Rybáreň). HSV spojí existujúce skupinové vodovody a miestne vodovody po trase a bude prepojený s PSV. Jeho hlavným zdrojom bude po vybudovaní vodárenská nádrţ Hronček. Vo výhľade sa taktieţ uvaţuje s vybudovaním prívodu vody z navrhovanej vodárenskej nádrţe Meliata s napojením na Muránsky skupinový vodovod a s prepojením Muránskeho skupinového vodovodu s Roţňavským skupinovým vodovodom ako alternatívy moţnej vzájomnej dotácie v dodávke vody. Alternatíva napojenia na vodárenskú nádrţ sa navrhuje ako nadregionálna koncepcia dislokovania a prepojenia vodárenských sústav, ktorá bude riešiť tak výhľadovú spotrebu vody v juţných okresoch Banskobystrického kraja (okresy Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Lučenec, Poltár a juţnú časť okresu Revúca) ako aj výhľadovú potrebu okresu Roţňava. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 166

173 Stredoslovenská vodárenská sústava ODVÁDZANIE A ZNEŠKODŇOVANIE ODPADOVÝCH VÔD ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 398 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str Zhodnotenie územia z hľadiska zabezpečenia odvádzania a čistenia odpadových vôd ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 144 Nahradenie celého textu na stane 144: Rozvoj verejných kanalizácií v Banskobystrickom samosprávnom kraji tak ako aj na celom Slovensku výrazne zaostáva za rozvojom verejných vodovodov. Podiel obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v Banskobystrickom kraji dosiahol 59,99 %. V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý je 58,27 % je o 1,72 % vyšší. Z pohľadu jednotlivých okresov je najnepriaznivejší stav v okrese Krupina, kde je podiel obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu len 37,02 %. Aj v okresoch Poltár s 38,34 % a Veľký Krtíš s 39,20 % je úroveň odkanalizovanie značne pod celoslovenským priemerom. Naopak najpriaznivejší stav odkanalizovania je v okresoch Banská Bystrica 84,24 %, Zvolen 77,99 % a Ţiar nad Hronom 72,52 %, ktoré značne prevyšujú celoslovenský aj krajský priemer. Ešte nepriaznivejší stav je v napojení obyvateľov bývajúcich v domoch na kanalizáciu s čistením odpadových vôd. V kraji je na kanalizáciu s ČOV napojených len 54,80 % obyvateľov, čo je v porovnaní s celoslovenským priemerom ktorý dosahuje 56,67 % o 1,87 % menej. Najnepriaznivejší stav je v okrese Krupina, kde % napojenia obyvateľov na kanalizáciu s ČOV dosahuje len 18,12 %, čo je po Námestove najhorší okres na Slovensku. Nepriaznivá situácia je aj v okresoch Poltár, Revúca a Veľký Krtíš, ktoré nedosahujú ani 40 %. Najlepšie sú na tom okresy URBION Bratislava, jún 2010 Strana 167

174 Banská Bystrica s 76,50 % a Zvolen 77,99 %. Prehľad o stave odkanalizovania v jednotlivých okresoch udáva nasledujúca tabuľka. Stav napojenia obyvateľov na verejné kanalizácie a verejné kanalizácie s ČOV Okres/Kraj Počet obyvateľov Banskobystrický kraj , ,80 Zdroj: VÚVH V počte obcí napojených na verejnú kanalizáciu sa Banskobystrický samosprávny kraj s 22,67 % nachádza pod celoslovenským priemerom, ktorý je 25,11 %. A iba 16,09 % obcí má vybudovanú ČOV. V porovnaní s celoslovenským priemerom, ktorý je 21,96 % je to o 5,87 % menej. Nad celoslovenským priemerom sú iba okresy Detva, Poltár, Zvolen a Ţarnovica. Zhruba na úrovni celoslovenského priemeru je okres Banská Bystrica s 21,43 %. Okresy Banská Štiavnica, Brezno, Krupina, Lučenec, Revúca, Veľký Krtíš a Ţiar nad Hronom sú dokonca pod krajským priemerom. Okres Rimavská Sobota so 6,54 % je po Medzilaborciach druhým najhorším okresom na Slovensku. Stav odkanalizovania v jednotlivých okresoch Počet obcí s verejnou Počet Okres / Kraj kanalizáciou obcí v správe VoS Počet obyvateľov pripojených na VK v správe VoS spolu % obyvateľov napojených na VK % obcí s VK z celkového počtu obcí Počet obyvateľov pripojených na VK s ČOV Počet obcí s verejnou kanalizáciou s ČOV v správe v správe spolu VoS VoS % obyvateľov napojených na VK s ČOV Banská Bystrica , ,50 Banská Štiavnica , ,87 Brezno , ,59 Detva , ,40 Krupina , ,12 Lučenec , ,15 Poltár , ,34 Revúca , ,36 Rimavská Sobota , ,63 Veľký Krtíš , ,20 Zvolen , ,99 Ţarnovica , ,62 Ţiar nad Hronom , ,58 % obcí s ČOV z celkového počtu obcí Banská Bystrica , ,43 Banská Štiavnica , ,33 Brezno , ,33 Detva , ,67 Krupina , ,89 Lučenec , ,28 Poltár , ,82 Revúca , ,29 Rimavská Sobota , ,54 Veľký Krtíš , ,08 Zvolen , ,62 Ţarnovica , ,33 Ţiar nad Hronom , ,00 Banskobystrický kraj , ,09 URBION Bratislava, jún 2010 Strana 168

175 V Banskobystrickom kraji kanalizáciu ukončenú ČOV má krajské mesto Banská Bystrica a mestá: Banská Štiavnica, Brezno, Detva, Krupina, Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Zvolen, Ţarnovica a Ţiar nad Hronom a Fiľakovo. Z 32 obcí nad obyvateľov v kraji má kanalizáciu s ČOV len 22 obcí aj to nie všetky spĺňajú podmienku platnej legislatívy. Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach 1. Názov obce/okresu Počet obyvateľov Počet obyv. napoj. na SS Počet obyv. napoj. na ČOV SS -Stoková sieť v prevádzke ČOV v prevádzke ČOV rozostavaná Badín Banská Bystrica Brusno Donovaly Harmanec Hiadeľ Hrochoť Ľubietová Lučatín Medzibrod Podkonice Pohronský Bukovec Priechod Selce Slovenská Ľupča Strelníky Banská Bystrica Banská Belá Banská Štiavnica Podhorie Svätý Anton Štiavnické Bane Banská Štiavnica Braväcovo Brezno Čierny Balog Dolná Lehota Heľpa Hronec Jasenie Osrblie Podbrezová Pohorelá Polomka Predajná Šumiac Telgárt Valaská Závadka n/ Hronom Brezno Detva Dúbravy Hriňová Klokoč Korytárky Kriváň Látky URBION Bratislava, jún 2010 Strana 169

176 Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach 2. Názov obce/okresu Počet obyvateľov Počet obyv. napoj. na SS Počet obyv. napoj. na ČOV SS -Stoková sieť v prevádzke ČOV v prevádzke ČOV rozostavaná Slatinské Lazy Stoţok Detva Bzovík Čabradský Vrbovok Drienovo Dudince Hontianske Moravce Hontianske Nemce Krupina Senohrad Krupina Buzitka Čakanovce Divín Fiľakovo Halič Lovinobaňa Lučenec Mikušovce Píla Ruţiná Tomášovce Lučenec Breznička Cinobaňa Hradište Hrnčiarske Zaluţany Kokava n/ Rim Málinec Poltár Rovňany Uhorské Zlatno Poltár Jelšava Lubeník Magnezitovce Muráň Muránska Huta Rákoš Ratková Ratkovské Bystré Revúca Sirk Tornaľa Revúca Abovce Bátka Čerenčany Číţ Hnúšťa Chanava Jesenské Klenovec URBION Bratislava, jún 2010 Strana 170

177 Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach 3. Názov obce/okresu Počet obyvateľov Počet obyv. napoj. na SS Počet obyv. napoj. na ČOV SS -Stoková sieť v prevádzke ČOV v prevádzke ČOV rozostavaná Lipovec Neporadza Oţďany Pavlovce Petrovce Rimavská Seč Rimavská Sobota Stránska Šimonovce Teplý Vrch Tisovec Veľký Blh Rimavská Sobota Balog nad Ipľom Čebovce Čelovce Dolná Strehová Horné Plachtince Ľuboriečka Modrý Kameň Nová Ves Opatovská N. Ves Pôtor Slovenské Ďarmoty Veľké Zlievce Veľký Krtíš Záhorce Závada Veľký Krtíš Babiná Budča Dobrá Niva Dubové Hronská Breznica Kováčová Zvolen Lieskovec Lukavica Očová Ostrá Lúka Pliešovce Sielnica Sliač Zvolen Zvolen Zvolenská Slatina Zvolen Brehy Hodruša - Hámre Hrabičov Malá Lehota Nová Baňa Píla Tekovská Breznica Veľká Lehota Ţarnovica Ţarnovica URBION Bratislava, jún 2010 Strana 171

178 Prehľad súčasného stavu v odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd v sídlach 4. Názov obce/okresu Počet obyvateľov Počet obyv. napoj. na SS Počet obyv. napoj. na ČOV SS -Stoková sieť v prevádzke ČOV v prevádzke ČOV rozostavaná Dolná Trnávka Hliník nad Hronom Horná Ves Horná Ţdaňa Janova Lehota Krahule Kremnica Ladomerská Vieska Lehôtka pod Brehmi Lovča Lúčky Lutila Nevoľné Stará Kremnička Vyhne Ţiar nad Hronom Ţiar nad Hronom Zdroj: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Zabezpečenie zodpovedajúceho odvádzania a čistenia odpadových vôd je stanovené poţiadavkami smernice 91/271/EHS a záväzkami, ktoré sa Slovenská republika zaviazala plniť v rámci predvstupových rokovaní s EÚ a ktoré sú jednoznačne definované i v zákone č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon). Právny rámec európskej vodnej politiky vytvára Rámcová smernica o vodách (RSV) 2000/60/EC. Účelom tejto smernice je ustanoviť podmienky pre vytvorenie účinného systému ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobreţných vôd a podzemných vôd. Určuje zásady smerovania v jednotlivých činnostiach a postupoch vodnej politiky vrátane oblasti odpadových vôd. Hlavným cieľom smernice 91/271/EHS týkajúcej sa nakladania s komunálnymi odpadovými vodami je ochrana vodných ekosystémov v európskom spoločenstve pred škodlivým účinkom vypúšťania nečistených alebo nedostatočne čistených komunálnych odpadových vôd. Emisné poţiadavky smernice o nakladaní s komunálnymi odpadovými vodami sú dopĺňané kvalitatívnymi - imisnými poţiadavkami na ochranu vôd formulovanými ďalšími smernicami EÚ, ktorých poţiadavky smerníc sú plne transponované aj do právnych predpisov SR. Porovnanie zásadných poţiadaviek európskej a slovenskej právnej úpravy zahŕňajúcej vynegociované podmienky a časový harmonogram týkajúce sa odvádzania a čistenia odpadových vôd z aglomerácií v SR je zhrnutý v nasledujúcej tabuľke: Kategória aglomerácie Citlivá oblasť Termíny ustanovené pre členské štáty EÚ Smernicou 91/271/EHS EO EO EO EO > EO Ak je vybudovaná stoková sieť zabezpečiť primerané čistenie OV Zabezpečiť odvádzanie a sekundárne čistenie OV Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV s odstraňovaním nutrientov T: do T: do T: do T: do T: do URBION Bratislava, jún 2010 Strana 172

179 SR celé územie citlivá oblasť Vynegociované podmienky premietnuté do právnej úpravy SR (zákon 364/2004 Z. z.) EO EO EO > EO Ak je vybudovaná Zabezpečiť Zabezpečiť odvádzanie a čistenie OV Zabezpečiť stoková sieť odvádzanie s odstraňovaním nutrientov odvádzanie a čistenie zabezpečiť prime- a sekundárne OV s odstraňovaním rané čistenie OV čistenie OV nutrientov T: priebeţne T: do T: do T: do Návrh rozvoja kanalizácií a ČOV ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 399 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str Návrh rozvoja verejných kanalizácií a ČOV ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str. 145 Úprava názvu podkapitoly a nahradenie celého textu na stranách 145 a 146: V rámci efektívneho odvádzania a čistenia odpadových vôd je uplatňovaný systém kanalizačných aglomerácií, ktorý vychádza s ustanovení našej a európskej právnej úpravy. Pod aglomeráciou rozumieme územne ohraničenú oblasť, v ktorej je osídlenie alebo hospodárska činnosť natoľko rozvinutá, ţe je opodstatnené odvádzať z nej komunálne odpadové vody stokovou sieťou (podľa smernice 91/271/EHS) do čistiarne odpadových vôd, alebo na miesto ich spracovania a vypúšťania. Vzhľadom na geograficko-demografický charakter územia Slovenska je opodstatnené spájanie viacerých administratívnych obcí do aglomerácie so spoločnou čistiarňou odpadových vôd, čím sa zabezpečí vyššia prevádzková stabilita ČOV a kvalita vyčistenej vody. V rámci Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií boli navrhnuté aglomerácie, ktoré sa prehodnotili a stanovili sa aglomerácie záväzné smerom k plneniu poţiadaviek EÚ. V Banskobystrickom samosprávnom kraji bolo stanovených 49 aglomerácií, do ktorých je začlenených 54 obcí. Ich zoznam je súčasťou prílohy Národného programu SR pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS. Veľkosť aglomerácie Aglomerácia Obce v aglomerácii nad EO Banská Bystrica Banská Bystrica, Badín, Kynceľová, Malachov, Nemce, Selce a Tajov Banská Štiavnica Banská Štiavnica Brezno Brezno Detva Detva, Korytárky a Kriváň od do Fiľakovo Fiľakovo a Biskupice EO Lučenec Lučenec a Vidiná bolo stanovených 9 Revúca Revúca a Mokrá Lúka aglomerácií Rimavská Sobota Rimavská Sobota Veľký Krtíš Veľký Krtíš, Malý Krtíš, Modrý Kameň, Nová Ves a Sklabiná Zvolen Zvolen, Kováčová a Sliač Ţiar nad Hronom Ţiar nad Hronom, Lovča a Lutila Michalová a Pohronská Polhora Nemecká, Jasenie a Predajná od do Valaská a Hronec EO Halič a Stará Halič bolo stanovených 39 z Radzovce a Čakanovce toho s viac ako jednou Jesenské a Širkovce obcou bolo stanovených 13 Opatovská Nová Ves, Bátorová a Nenince Záhorce a Ţelovce Zvolenská Slatina a Vígľaš URBION Bratislava, jún 2010 Strana 173

180 Veľkosť aglomerácie Aglomerácia Obce v aglomerácii Hronský Beňadik a Tekovské Nemce od do Nová Baňa a Brehy EO Hliník nad Hronom a Dolná Ţdaňa Horná Ves a Kremnica Banská Bystrica Brusno, Donovaly, Slovenská Ľupča Brezno Čierny Balog, Heľpa, Podbrezová, Pohorelá, Polomka, Závadka nad Hronom Jednoobecných Detva Hriňová aglomerácií Krupina Krupina s veľkosťou od Lučenec Divín a Lovinobaňa do EO bolo Poltár Cinobaňa, Kalinovo, Kokava nad Rimavicou a Poltár stanovených 26 Revúca Jelšava a Tornaľa Rimavská Sobota Hnúšťa, Klenovec a Tisovec Zvolen Očová a Pliešovce Ţarnovica Hodruša-Hámre a Ţarnovica Z pohľadu medzinárodných záväzkov ekonomických a organizačno-technických moţností je nutné: zabezpečiť do roku 2010: vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých aglomeráciách nad EO, vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie komunálnych odpadových vôd vo všetkých aglomeráciách od do EO, rekonštrukciu a rozšírenie stokových sietí v aglomeráciách nad EO, rekonštrukcie ČOV v aglomeráciách s produkciou znečistenia od EO, prioritne v oblastiach so zhoršenou kvalitou vôd v recipientoch v skupine nutrienty, dobudovanie rozostavaných stavieb a prednostné budovanie ČOV v aglomeráciách nad EO situovaných v CHVO, v povodí vodárenských tokov (nad odberným profilom), v obciach leţiacich v ochranných pásmach prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, prípravu pre rekonštrukcie, výstavbu ČOV a rozšírenie stokovej siete v aglomeráciách s produkciou znečistenia nad EO (v oblastiach so zvýšeným eutrofizačným potenciálom a potrebou zvýšenej ochrany biotopu), riešiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách nad EO v súlade s poţiadavkami právnej úpravy, zabezpečiť do roku 2015: do roku 2015 vyhovujúce odvádzanie a primerané čistenie odpadových vôd zo všetkých aglomerácií nad EO priebeţne v aglomeráciách pod EO, kde je vybudovaná stoková sieť, primerané čistenie odpadových vôd riešenie odvádzania vôd z povrchového odtoku v aglomeráciách v súlade s poţiadavkami právnej úpravy technicky, organizačne a ekonomicky pripraviť riešenie čistenia odpadových vôd pre čo najvyšší počet aglomerácií pod EO. Na splnenie stanovených cieľov pre územie Banskobystrického samosprávneho kraja boli navrhnuté konkrétne opatrenia, zakotvené v Programe verejných prác URBION Bratislava, jún 2010 Strana 174

181 na roky : - Valaská - Podbrezová kanalizácia a ČS - Poltár kanalizácia a intenzifikácia ČOV - Kremnica kanalizácia a ČOV - Detva dobudovanie kanalizácie a intenzifikácia ČOV - Banská Bystrica verejná kanalizácia - rekonštrukcia odľahčovacích objektov - Ţarnovica kanalizácia a ČOV - Krupina kanalizácia a ČOV - Sliač dobudovanie kanalizácie - Revúca kanalizácia zberač E Revúčka - Muráň kanalizácia - Revúca rekonštrukcia ČOV (terciálne čistenie) - Lubeník rekonštrukcia ČOV - Hnúšťa dobudovanie kanalizácie v meste, do roku 2015: - Fiľakovo rekonštrukcia kanalizácie - Kanalizačné výpuste R. Sobota, Tisovec, Klenovec, Hnúšťa, Tornaľa - Krupina kanalizácia a ČOV - Nová Baňa rekonštrukcia kanalizácie a ČOV - Podbrezová - Lopej - Predajná kanalizácia a výstavba ČOV - Tisovec kanalizácia - Valaská kanalizácia - Klenovec rozšírenie ČOV - Kokava nad Rimavicou kanalizácia, intenzifikácia a rozšírenie ČOV - Hliník nad Hronom rozšírenie ČOV - Hodruša - Hámre kanalizácia - Brusno kanalizácia - Hriňová dobudovanie kanalizácie a rozšírenie ČOV - Čierny Balog Krám, Nový Krám, Medveďovo oprava, rekonštrukcia kanalizácie, kanalizácia, oprava rekonštrukcia a výstavba ČOV - Polomka kanalizácia a rozšírenie ČOV - Slovenská Ľupča rekonštrukcia kanalizácie a ČOV - Heľpa kanalizácia - Zvolenská Slatina dobudovanie kanalizácie - Očová dobudovanie kanalizácie a výstavba ČOV - Pohorelá kanalizácia a dobudovanie ČOV - Cinobaňa kanalizácia - Závadka nad Hronom kanalizácia - Kalinovo kanalizácia a ČOV - Jesenské kanalizácia a ČOV - Pliešovce kanalizácia a rozšírenie ČOV - Lovinobaňa kanalizácia - Vinica kanalizácia a ČOV - Modrý Kameň kanalizácia - Bušince kanalizácia a ČOV - Ţelovce kanalizácia - Dudince rekonštrukcia a rozšírenie kanalizácie a ČOV - Vyhne prepojenie kanalizácie a ČOV - Horné, Stredné a Dolné Plachtince kanalizácia a ČOV URBION Bratislava, jún 2010 Strana 175

182 - Čerín, Sebedín, Bečov kanalizácia a ČOV - Voznica výstavba kanalizácie a ČOV - Horná Lehota (Tále) vybudovanie kanalizácie a ČOV - Bystrá výstavba kanalizácie a ČOV - Ruţiná rekonštrukcia a rozšírenie kanalizácie a ČOV - Utekáč kanalizácia a ČOV - Lovčica - Trubín výstavba kanalizácie a ČOV - Vidiná rekonštrukcia a dobudovanie kanalizácie s napojením na zberač D - Obeckov kanalizácia a ČOV - Príbelce kanalizácia a ČOV - Radzovce kanalizácia a ČOV - Biskupice vybudovanie tlakovej kanalizácie v obci - Hronská Breznica kanalizácia a ČOV - Malá Lehota výstavba kanalizácie a ČOV - Bzenica výstavba kanalizácie a ČOV - Uhorské intenzifikácia jestvujúcej ČOV - Dudince dobudovanie kanalizácie v časti Merovce, - Tornaľa kanalizácia a ČOV, - Bátka vybudovanie ČOV, - Látky dobudovanie kanalizácie a ČOV, - Ţiar nad Hronom dobudovanie kanalizácie, - Hliník nad Hronom rozšírenie kanalizácie a odľahčovacia komora.. Výstavba kanalizácií v aglomeráciách, ktoré nie sú zaradené do časových horizontov sa predpokladá postupne podľa dostupných finančných moţností. Tu je moţné zaradiť zámery jednotlivých obcí a mikroregiónov so spracovanou prípravnou a projektovou dokumentáciou: - Očová, Zvolenská Slatina, Lieskovec, Zolná, Bakova Jama odvedenie a čistenie odpadových vôd pre Mikroregión Hučava-Zvolensko, - Korytárky kanalizácia a ČOV, - Ipeľské predmostie, Veľká Ves nad Ipľom, Sečianky, Kleňany ČOV a kanalizácia, - Gemerské Dechtáre kanalizácia obce, - Zdruţenie obcí Opava, Kosihovce, Seľany, Kamenné Kosihy, Ďurkovce, Lesenice, Chrastince, Malá Čalomija, Koláre, Dolinka, Kosihy nad Ipľom, Veľká Čalomija, kanalizácia a ČOV, - Hronská Dúbrava kanalizácia, - Podzámčok kanalizácia a ČOV. ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004) Zrušenie tabuliek na konci kapitoly VODNÉ HOSPODÁRSTVO na str. 155 aţ ENERGETIKA ZÁSOBOVANIE ELEKTRICKOU ENERGIOU ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 427 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania elektrickou energiou ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 427 Úprava a doplnenie textu podkapitoly na str : URBION Bratislava, jún 2010 Strana 176

183 Rok 1996 bol pre elektrizačnú sústavu Slovenska rokom skúšobnej prevádzky sústavy CENTREL so západoeurópskou sústavou UCTE. Pre zabezpečenie riadenia elektrizačnej sústavy v náročných podmienkach sústavy UCTE bolo v rámci programového vybavenia riadiaceho systému LS 3200 uvedené do prevádzky komplexné pracovisko hodnotenia neplánovaných výmen elektrickej energie elektrizačnej sústavy Slovenska s ostatnými sústavami v rámci CENTREL s programovým vybavením EAIS a systém PAS na výpočet chodu siete s diaľkovou reguláciou napätia na zdrojoch a diaľkového riadenia elektrických staníc prenosovej sústavy SEPS a.s.. Rozvoj 400 kv prenosovej sústavy musí spĺňať spoľahlivosť a kvalitu podľa kritérií UCTE. UCTE - Union for the Coordination of Transport of Electricity /Únia pre koordináciu prenosu elektriny CENTREL - Regionálna skupina prevádzkovateľov ES Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenskej republiky Od roku 1996 pokračoval a pokračuje trend rastu dovozu a výmen elektrickej energie v rámci medzinárodnej spolupráce elektrizačnej sústavy Slovenska. Dovoz elektrickej energie predstavuje 15% aţ 20% z predpokladanej spotreby elektriny Slovenska. Tento fakt svedčí o nevyhnutnosti výstavby nových zdrojov a opäť zdôrazňuje potrebu dostavby 3 a 4 bloku JE Mochovce ako náhradu za JE V-1 Jaslovské Bohunice, ale aj budovanie tepelných elektrárni vrátane kogenerácie, decentralizovaných zdrojov na báze paroplynového cyklu (PPC), ako aj vodných a veterných elektrární. Výstavbu veterných elektrárni je nutné regulovať, pokiaľ nebude zabezpečený dostatok rezervných regulačných výkonov pre potreby ES SR a na základe výsledkov štúdie navrhnutej v opatreniach pre obdobie do roku Významné zdroje elektrickej energie (JE EMO 1,2 Mochovce, JE V2 Jaslovské Bohunice, TE Vojany I.,II., TE Nováky A,B., TE Košice a PVE Čierny Váh, VE Gabčíkovo, VE Liptovská Mara) pracujú do sústavy ZVN 400 kva, ktorá sa skladá z nadradených uzlov 400 kv a nadradených prenosových liniek 400 kv. Nadradené uzly sú vybudované pri dôleţitých zdrojoch elektrickej energie, ako aj priemyselných a obytných aglomeráciách. Ide o 400 kv rozvodne Podunajské Biskupice, Kriţovany, Stupava, Veľký Ďur, Levice, Rimavská Sobota, Moldava nad Bodvou, Kapušany, Varín, Sučany, Liptovská Mara, Čierny Váh, Spišská Nová Ves, Lemešany. Tieto uzly leţia na severnej a juţnej elektroenergetickej magistrále a cez uzly Bošáca a Horná Ţdaňa sa tieto magistrály prepájajú. Pritom 400 kv uzlové rozvodne v Stupave, Leviciach, Varíne, Veľkých Kapušanoch, ako aj 400 kv rozvodňa Gabčíkovo slúţia na medzinárodné prepojenie našej elektrizačnej sústavy. Ďalšie medzinárodné prepojenie sa dosiahne dokončením výstavby 400 kv vedenia z Lemešian na Krosno - Rzeszov v Poľsku a pripravovaným 400 kv prepojením z uzla 400 kv Rimavskej Soboty, Moldavy nad Bodvou do 400 kv rozvodne Sajóivánka v Maďarsku. V zdrojovej časti sa naďalej výhľadovo projekčne pripravuje realizácia vodného diela na Ipli a to prečerpávacia vodná elektráreň PVE IPEĽ s inštalovaným výkonom na svorkách 4x150 MW. Vyvedenie výkonu bude zabezpečené prostredníctvom nového ZVN 2x400 kv prepojenia 400 kv uzla Horná Ţdaňa PVE IPEĽ - Medzibrod Rimavská Sobota. Na nadradenú sústavu 400 kv nadväzuje sústava 220 kv s uzlami Kriţovany, Bystričany, Povaţská Bystrica (s väzbou na 220 kv rozvodňu Lieskovec v ČR), Sučany, Lemešany, Vôľa, Vojany-EVO1. Pripravuje sa taktieţ výstavba nového ZVN 2x400 kv vedenia v smere Horná Ţdaňa-Bystričany- Bošáca. URBION Bratislava, jún 2010 Strana 177

184 Problematika zásobovania elektrickou energiou riešeného územia sa člení na tieto základné okruhy problémov: A) VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE, B) ROZVOD ELEKTRICKEJ ENERGIE, C) SPOTREBA ELEKTRICKEJ ENERGIE, D) EKOLOGICKÉ HĽADISKO VÝROBY A SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE. A) VÝROBA ELEKTRICKEJ ENERGIE ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) Úprava a doplnenie textu celej podkapitoly na str : Banskobystrický kraj je trvalo deficitný vo výrobe elektrickej energie. Výrobu elektrickej energie zabezpečujú hlavne malé vodné elektrárne, teplárne a výhrevne v priemyselných a bytových aglomeráciách. Prehľad zdrojov elektrickej energie dokumentuje tabuľka č. 29, ich výkon je však voči spotrebe elektrickej energie zanedbateľný. Zásobovanie elektrickou energiou Banskobystrického kraja je zabezpečované prostredníctvom dovozu elektrickej energie po nadradenej prenosovej sústave ZVN 400 kv, 220 kv, distribučnej sústave 110 kv a 22 kv a jednotlivými transformačnými uzlami s prevodom 400/220/110/22 kv. Vodné elektrárne Na území Banskobystrického kraja pracujú na vodných tokoch malé vodné elektrárne, ktoré sú buď v správe SSE a.s. š.p. Ţilina (Union Zvolen 0,5 MW, Staré Hory 1,12 MW, Slatina 1,02 MW) alebo sú majetkom súkromných spoločností, fyzických osôb. MVE vlastnia a prevádzkujú aj niektoré podniky a závody. Spomenuté malé vodné elektrárne pracujú do 22 kv rozvodnej sústavy, ich energetický prínos je však voči spotrebe elektrickej energie malý. Pripravuje sa výstavby MVE Slatinka s inštalovaným príkonom 3.5 MWe do roku Slovenské elektrárne, a.s. Bratislava, VE, o.z. Trenčín plánujú výhľadovo vybudovať prečerpávaciu vodnú elektráreň na rieke Ipeľ - PVE IPEĽ s výkonom 4x150 MW v priestore Ďubákova a Málinca. Ďalej sa pripravuje vyuţitie hydroenergetického potenciálu vytipovaných tokov a to budovaním MVE, pričom ich výkony budú vyvedené do distribučnej siete 22 kv a 0,4 kv. Ich budovanie sa predpokladá v oblastiach, kde nebude narušená chránená flóra a fauna, ďalej v oblastiach s historickou hodnotou územia, kde v minulosti tieto malé vodné elektrárne uţ boli, ich zachovanie, ako technická pamiatka. Z hľadiska ochrany prírody budú tieto stavby posúdené v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie v znení neskorších predpisov a s rešpektovaním stanovísk Štátnej ochrany prírody a krajiny. Výskumný ústav vodného hospodárstva vypracoval v júli 2008 strategický dokument Návrh koncepcie vyuţitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR. Správa o hodnotení strategického dokumentu, v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z bola vypracovaná v júni V zmysle výsledkov hodnotenia bol stanovený ekologicky vyuţiteľný hydroenergetický potenciál vodných tokov so stanovením nasledujúcich vhodných profilov pre realizáciu malých vodných elektrární, s ktorými v procese posudzovania strategického dokumentu vyjadrili súhlas Štátna ochrana prírody a krajiny SR a Slovenský rybársky zväz: URBION Bratislava, jún 2010 Strana 178

185 Povodie Tok Profil rkm výkon v MW Hron Šalková 180,680 0,555 Slatina Slatinka 6,700 3,500 Slatina Zvolen Slatina III. 2,840 0,181 Hron Ţiar nad Hronom I. 130,100 1,938 Ipeľ Holiša 144,600 0,070 Krivánsky potok Lovinobaňa 21,600 0,009 Ipeľ Kalonda 134,600 0,300 Hron Tisovník Senné 19,900 0,480 Ľuboreč Ľuboreč 7,000 0,004 Stará rieka Pôtor 10,900 0,008 Ipeľ Balog nad Ipľom 75,500 0,840 Ipeľ Veľká Ves nad Ipľom 70,500 0,189 Krupinica Medovarce 28,300 0,930 Štiavnica Dudince 10,800 0,026 Rimava Veľké Teriakovce 42,800 0,090 Pre mesto Sliač bol so súhlasom SVP, š.p. Ţilina akceptovaný profil pre realizáciu MVE Hron Sliač 159,080? Teplárne a výhrevne Doplnkovým zdrojom elektrickej energie MVE sú teplárne a výhrevne. V Banskobystrickom samosprávnom kraji je to Tepláreň Zvolen s výrobou 74 MWe. Ďalej sú to závodné teplárne a to HP Harmanec, Ţeleziarne Podbrezová, Biotika Slovenská Ľupča s ročnou výrobou cca 59 GWh/rok, tepláreň ZSNP Ţiar nad Hronom, tepláreň LUTE Lučenec, Gemercukor Rimavská Sobota a ďalšie menšie zdroje pri závodoch, výhrevniach a kotolniach. V rámci výroby tepla a paroplynovom cykle v lokalite Mikušovce pri Lučenci sa získa elektrický výkon 30 MW s vyvedením do 110 kv distribučnej siete jestvujúcim 2x110 kv vedením. Celkový inštalovaný príkon z tepelných elektrárni TP stredné Slovensko je od roku 2006 cca 600 MWe. Zdroje elektrickej energie Kraj, okres Typ elektrárne Názov a miesto zdroja Inštalovaný výkon Banskobystrický ID MWe Zvolen TP Tepláreň Zvolen 74 Banská Bystrica TP HP Harmanec 4,0 Brezno TP Ţeleziarne Podbrezová 5,66 Banská Bystrica TP Biotika Slovenská Ľupča 5.0 Lučenec TP Tepláreň LUTE Lučenec 2,6 Rimavská Sobota TP Gemercukor a.s. 9,5 Rimavská Sobota TP Slovenské lučobné závody Hnúšťa 4,0 Ţiar nad Hronom TP Tepláreň ZSNP Ţiar nad Hronom 28 spolu 132,76 B) ROZVOD ELEKTRICKEJ ENERGIE ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) Úprava a doplnenie textu na str. 429: Odber elektrickej energie je v Banskobystrickom samosprávnom kraji zabezpečený dodávkou elektrickej energie po nadradenom prenosovom systéme ZVN 400 kv a VVN 220 kv a URBION Bratislava, jún 2010 Strana 179

186 distribučnom rozvodnom systéme 110/22 kv, prostredníctvom energetických uzlov 400/220/110 kv rozvodní a transformovní. Prenosová sústava 400 kv rozvedená v juţnej časti riešeného územia, s napojením na celoeurópsku 400 kv sústavu, prechádza v smere Levice - Rimavská Sobota - Moldava nad Bodvou. V energetickom uzle 400 kv rozvodne JE EMO je prepojená so severnou vetvou v smere JE EMO - Horná Ţdaňa - Liptovská Mara. Banskobystrický kraj je na túto nadradenú prenosovú sústavu pripojený prostredníctvom dvoch 400 kv rozvodní a transformovní nachádzajúcich sa v riešenom území a to Rz Horná Ţdaňa a Rz Rimavská Sobota. Prenosová sústava 220 kv prechádzajúca v smere Lemešany -Sučany - Nováky je prepojená s transformovňou 220/110/22 kv v Medzibrode (okres Banská Bystrica). Prenosová kapacita 220 kv vedenia V 272 a V273 je nedostatočná a preto je nutné počítať s jej postupným rušením a nahradením 400 kv prenosovou sústavou, po vybudovaní novej ZVN/VVN, 400/110 kv rozvodne v Medzibrode. Pre navrhované dvojité 400 kv vedenie je vhodné vyuţiť jestvujúci energetický koridor 220 kv vedení /2010/. Distribučné vedenia 110 kv slúţia pre rozdelenie elektrickej energie z nadradenej prenosovej sústavy (uzol Horná Ţdaňa, Rimavská Sobota, Medzibrod) a energetické uzly mimo riešeného územia (Moldava nad Bodvou, Spišská Nová Ves, Bystričany. Levice). Pre plánované plynulé zásobovanie elektrickou energiou do roku 2015, s výhľadom po roku 2015, je potrebné posilniť jestvujúcu sieť 400 kv prenosových vedení v dôleţitých uzloch a vybudovať nové 400 kv prenosové vedenia súvisiace s dostavbou JE EMO Mochovce a výstavbou prečerpávacej elektrárne PVE Ipeľ, ako i pripravovaným tretím medzinárodným prepojením našej 400 kv prenosovej sústavy do Maďarska na Sajóivánku. Plánuje sa vybudovať nové 400 kv vedenie v smere Horná Ţdaňa Medzibrod - PVE IPEĽ - Rimavská Sobota a rekonštruovať vedenia 2x220 kv na 2x400 kv v smere Liptovská Mara - Medzibrod - Sučany. Z dôvodu zabezpečenia dvojcestného zásobovania závodu SLOVALCO Ţiar nad Hronom SE, a.s. sa počíta s výstavbou ťaţkého 110 kv dvojitého vedenia v smere Kozárovce - Horná Ţdaňa - SLOVALCO. Týmto prepojením sa dosiahne v prípade potreby napájanie závodu SLOVALCO Ţiar nad Hronom z rozvodne Rz Levice záloţným samostatným 110 kv dvojitým vedením. V trase tohto vedenia sa výhľadovo plánuje vybudovať 110/22 kv transformovňu v Novej Bani. V nadväznosti na vyuţitie jadrového energetického potenciálu dostavby 3 a 4 bloku JE EMO Mochovce a PVE Ipeľ sa pripravuje výstavba ZVN vedenia 2x 400 kv v smere Rz Horná Ţdaňa - Rz Medzibrod Rz PVE Ipeľ s pokračovaním do Rz Rimavská Sobota. Pripravuje sa 2x 400 kv prepojenie ZVN rozvodne Rz Bošáca Rz Bystričany - Rz Horná Ţdaňa /2017/. Výstavba nových rozvodní a transformovní 400 kv/110 kv v riešenom území je daná predpokladaným nárastom zaťaţenia distribučnej rozvodnej siete na úrovni VN a NN siete, ktorý bude vyvolaný predpokladanou urbanizáciou územia Banskobystrického samosprávneho kraja a poţiadavkami odberateľov. Táto elektrizačná sieť musí zabezpečiť rozvoj elektrizačnej sústavy tak, aby boli splnené kritéria kvality, spoľahlivosti a bezpečnosti dodávky elektriny dané prevádzkovými pravidlami v rozhodujúcich regiónoch - veľkých mestách, priemyselných parkoch a odberateľov citlivých na kvalitu a spoľahlivosť dodávky (priemyselné závody a výrobné aglomerácie). URBION Bratislava, jún 2010 Strana 180

187 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str Doplniť názvy tabuliek : Stanice ZVN (tabuľka č. 27) Vzdušné vedenia ZVN a VVN (tabuľka č. 28) Rozvoj vedení nadradenej sústavy a ich napojenie na nadradený systém územia vo väzbe na potreby územia 400 kv, 220 kv prenosová sústava ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str Oprava a doplnenie textu: výhľadovo vybudovať nové 400 kv prenosové vedenia v trase Rz Horná Ţdaňa - Rz Medzibrod Rz PVE IPEĽ Rz Rimavská Sobota, ktoré súvisí s dostavbou JE EMO Mochovce a prognózou výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne PVE IPEĽ, ako i pripravovaným tretím medzinárodným prepojením našej 400 kv prenosovej sústavy do Maďarska na Sajóivánku, vytvoriť koridor pre výhľadové 400 kv vedenie Rz Horná Ţdaňa - Rz Bystričany - Rz Bošáca, doriešiť trasovanie 400 kv vedenia na našom území do Maďarska na Sajóivánku a to buď paralelným vedením z rozvodne Moldava nad Bodvou č. 427 na Rimavskú Sobotu a pod Rimavskou Sobotou samostatnou odbočkou na Sajóivánku alebo novým 400 kv vedením vyvedeným z rozvodne Rimavská Sobota do Maďarska v smere na Sajóivánku, prenosovú sústavu 220 kv prechádzajúcu severnou časťou riešeného územia v smere Lemešany - Sučany - Nováky s dvojitým napojením 220/110/22 kv transformovne Medzibrod nahradiť novým dvojitým ZVN 400 kv vedením v koridore jestvujúceho 220 kv vedenia a vedenie zaústiť do novovybudovanej 400 kv rozvodne v Medzibrode. Rz Medzibrod bude prepojená 2 x 400 kv vedením slučkou z navrhovaného ZVN 2x400 kv vedenia Rz Horná Ţdaňa Rz PVE IPEĽ - Rz Rimavská Sobota. Elektrické stanice ZVN/VVN/VN ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 433 Oprava a doplnenie textu poslednej odráţky: pripraviť v spolupráci so ŢSR elektrifikáciu trate Fiľakovo - Košice vybudovaním prevodových transformačných staníc s meniarňou 110/25 kv v Lovinobani, C) SPOTREBA ELEKTRICKEJ ENERGIE ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 433 Oprava a doplnenie textu 1. a 3. odseku na str. 433/434: V spotrebe elektrickej energie sa politicko-ekonomické zmeny najmenej dotkli spotreby elektrickej energie obyvateľstva (MOO). Pokles nastal v podnikateľskej sfére a to ako u veľkoodberu (VO), tak aj u podnikateľského maloodberu (MOP). Stúpajúca spotreba elektrickej energie, ktorá začala v roku 1995, bola signálom rozbiehania sa ekonomického ţivota a konsolidácie priemyselného sektoru, stagnácie liberalizácie cien, nekontrolovateľným rastom spotreby u odberateľov s elektrickým kúrením, ktorý súvisí s prekonanými cenovými reláciami. Tieto skutočnosti majú za URBION Bratislava, jún 2010 Strana 181

188 následok disproporciu vo výrobe a spotrebe elektrickej energie v neprospech výroby. Uvedená disproporcia sa v súčasnosti rieši dovozom elektrickej energie zo susedných štátov. Tento nepriaznivý stav zdôrazňuje potrebu výstavby nových zdrojov a to jednak dostavbu JE EMO Mochovce, ale aj budovanie decentralizovaných zdrojov s paroplynovým cyklom PPA, teplárni a výhrevní s kogeneráciou, ako aj vodných a veterných elektrární. Za SSE, a.s. Ţilina sa podieľali na odbere elektrickej energie maloodberatelia obyvateľstvo 1902 GWh, maloodberatelia organizácie 675 GWh a veľkoodberatelia 4737 GWh. Najväčší podiel na spotrebe elektrickej energie a zaťaţení majú priemyselní odberatelia, sústredení v ťaţiskových mestách a priemyselných aglomeráciách. Medzi najväčších odberateľov elektrickej energie zo siete 110 kv patrí závod ZSNP, a.s. SLOVALCO Ţiar nad Hronom so spotrebou GWH, ktorý odoberá elektrickú energiu priamo od SE, a.s. Bratislava. Ďalšími väčšími veľkoodberateľmi s výkonom nad 1MW sú - ELBA Kremnica, Preglejka, a.s. Ţarnovica, KNAUF ISULATION s.r.o. Nová Baňa, Štátna mincovňa Kremnica, ZSNP, a.s. Ţiar nad Hronom, Harmanecké papierne, a.s. Harmanec, Biotika, a.s. Slovenská Ľupča, Stredoslovenské cementárne, a.s. Banská Bystrica, Ţeleziarne Podbrezová, a.s., ESPE, a.s. Piesok, Vlkanovské strojárne, a.s. Vlkanová, ŢOS, a.s. Zvolen, Bučina, a.s. Zvolen, Hriňovské strojárne, a.s. Hriňová, Hontianske strojárne, a.s. Krupina, SLOVPUMP, a.s. Závadka nad Hronom, Slovenské magnezitové závody, a.s. Jelšava, SLOVMAG, a.s. Lubeník, VSŢ UNICORN, s.r.o. Tornaľa a i., pričom odber elektrickej energie je značne premenlivý v závislosti od výrobného programu a náplne. D) EKOLOGICKÉ HĽADISKO VÝROBY A SPOTREBY ELEKTRICKEJ ENERGIE ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 434 Oprava a doplnenie textu 3. odseku na str. 435: V riešenom území Banskobystrického samosprávneho kraja je moţné efektívne vyuţiť náhradu jednoúčelových energetických výrobní kombinovanou výrobou elektriny a tepla (kogenerácia) v mestských a závodných teplárňach, výhrevniach a kotolniach na zemný plyn napríklad v Banskej Bystrici, Zvolene, Ţarnovici, Novej Bani, Ţiari nad Hronom, Lučenci, Fiľakove, Rimavskej Sobote, Hnúšti, Podbrezovej, Veľkom Krtíši, Brezne. Pri trase plynovodov s VVTL a VTL v juţnej časti územia kraja v blízkosti energetických zariadení 110/22 kv distribučnej sústavy, v spolupráci s SPP je moţné vybudovať zdroje elektrickej energie s paroplynovým cyklom (PPC) a to napríklad v lokalitách Veľké Zlievce, Mikušovce a podľa vhodnosti vyhovujúcich podmienok aj v iných lokalitách. Pripravuje sa výstavba tepelnej elektrárne PE Panické Dravce s inštalovaným výkonom 100 MWe. Vhodné je vyuţiť aj spaľovanie komunálneho a priemyselného odpadu na lokálne zásobovanie teplom, alebo elektrickou energiou (napríklad v urbanizovaných územiach miest Banská Bystrica, Brezno, Zvolen, Lučenec, Ţiar nad Hronom, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a ďalších vhodných lokalitách). Od roku 1997 sa problematikou obnoviteľných zdrojov zaoberá špecializované pracovisko SE, a.s. Bratislava a jeho činnosť je zameraná na usmerňovanie výskumu, tvorbu príslušnej legislatívy, spracovávanie koncepcie a reálnych rozvojových programov, prípravu efektívnych projektov vodných a veterných elektrární, energetického vyuţitia slnečnej a geotermálnej energie, biomasy a bioplynu ZÁSOBOVANIE PLYNOM ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 435 ÚPN VÚC Banskobystrický kraj- Zmeny a doplnky (r.2004)- str Zhodnotenie územia z hľadiska zásobovania plynom. ÚPN VÚC Banskobystrický kraj (r. 1998) - str. 435 Doplnenie textu druhého odseku na str. 435: URBION Bratislava, jún 2010 Strana 182

189 Pripravuje sa prepojenie plynárenskej siete medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Navrhovaný plynovod zabezpečí diverzifikáciu prepravy plynu medzi Slovenskom a Maďarskom (opatrenia počas krízy v zásobovaní plynom). Rozhodnutie o jeho príprave a realizácii je dané uznesením vlády SR č. 95 z Zámerom projektu navrhovanej stavby Prepojovací VTL plynovod DN 800 Slovenská republika- Maďarsko je prepojenie prepravnej siete medzi slovenskou republikou (SR) a maďarskou republikou (MR) z dôvodu diverzifikácie trás plynárenských prepravných sietí medzi SR a MR s predpokladanou ročnou kapacitou prepravy v objeme 5 miliárd m 3 plynu. Projekt Prepojovací VTL plynovod DN 800 Slovensko Maďarsko rieši prípravu a realizáciu plynovodu DN 800 medzi KS 03 Veľké Zlievce a hraničným prechodom SR/MR v úseku Slovenské Ďarmoty - Selešťany. Trasa je navrhnutá v 2. variantoch. Varianty vedenia trasy plynovodu boli posudzované z týchto hlavných hľadísk : - minimalizovanie zásahov v častiach lesných porastov - vedenie trasy mimo osídlené územie, s rešpektovaním ochranného pásma - minimalizovanie kriţovania ciest a vodných tokov - preferovanie vedenia trasy v existujúcom ochrannom koridore prepravných plynovodov TP1 aţ TP 5 - členenia profilu územia a náročnosti zemných prác - koncové body trás plynovodu: - Kompresorová stanica KS 03 Veľké Zlievce - Prechod štátnej hranice /rieka Ipeľ/ v úseku Slovenské Ďarmoty- Selešťany ZOZNAM DOTKNUTÝCH KATASTROV Prepojovací VTL plynovod DN 800 Slovenská republika - Maďarsko VARIANT 1 KATASTER DĽŢKA ÚSEKU 1 Veľké Zlievce 1270 m 2 Malé Zlievce 1850m 3 Olováry 5890 m 4 Kiarov 3550 m 5 Ţelovce 3120 m 6 Záhorce 4550 m 7 Slovenské Ďarmoty 170 m Celková dĺţka cca 20,30 km URBION Bratislava, jún 2010 Strana 183